Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/1250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313203779
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6313203779.2

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831,
sídlom Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému U. U., (O.. XX.XX.XXXX), C.: XXXXXXXX, F. U. P.
P. P., X. XXX/XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 414,64 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov
2946/6, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,22
Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX * zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor

poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške
XXX,XX Eur s príslušenstvom.

2. Súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení
účinnom do 31.03.2017 z dôvodu nemajetnosti povinného. Náhradu trov exekúcie si uplatnil vo výške

58,22 Eur (z toho: odmena 33,19 Eur plus hotové výdavky 15,33 Eur plus DPH 20 %).

3. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak
ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade
znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

7. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnýchkonaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

8. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

9. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady
sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

10. V citovanom ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby

povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje,
že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp
je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s
náležitou opatrnosťou.

11. Nemajetnosť povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Z
judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor
poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie
orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“ Su´dny exeku´tor je tak povinny´ zistˇovatˇ za

´konom upraveny´m spo^sobom v priebehu exeku´cie vsˇetky podmienky pre vedenie exekúcie a
mozˇnosti uspokojenia pohlˇada´vky opra´vnene´ho a v prípade, ak na za´klade zisteny´ch skutocˇnosti
´ nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (medzi inými aj nemajetnosť
povinného), je povinný bezodkladne vec predložiť súdu na rozhodnutie (§ 57 ods. 4 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Pokiaľ teda v predmetnej exekučnej veci podľa súdneho

exekútora, ktorý vykonáva podrobné šetrenie majetku povinného, majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, je toto oznámenie pre exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora dostatočným „dôkazom“ o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať
tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

12. Z obsahu podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a predloženého exekútorského
spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a
pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
Lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného či hnuteľného majetku, ktorý by

postačoval na uspokojenie pohľadávky a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Nemá vedený účet v
banke. Aktuálne vykonáva živnostenské oprávnenie, avšak bez zisteného príjmu z tejto činnosti, ktorý by
mohol byť exekučne postihnuteľný. Je voči nemu vedených viacero exekúcie, čo taktiež znižuje reálnu
vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a §

65 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania.

13. Súd na základe vyššie uvedených skutočností preto rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil, keď povinný nedisponuje

žiadnym majetkom ani príjmami, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie.

14. Pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom, súd zaviazal v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 na náhradu trov exekúcie oprávneného.

Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom a
exekútorského spisu s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky;- z hotových výdavkov vo výške 15,33 Eur (poštovné) podľa § 22 ods. 1 vyhlášky;
- z DPH v sume 9,70 Eur, t.j. 20 % z priznanej odmeny 48,52 Eur.

15. Súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej
výške 58,22 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Proti výroku II. tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.