Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720201863.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcov: v rade 1/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, XXX XX S., v
rade 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2020 sa
žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť
držať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. S., obec S., okres

S. S., zapísané na LV Č.. XX, vedenom Okresným úradom S. S., katastrálny odbor, a to pozemky parc.
I. Č.. XXX, výmera 88 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, parc. I. Č.. XXX, výmera 589
m2, druh pozemku záhrada a stavba na parc. Č.. XXX, so súpisným číslom XXX, druh stavby rodinný
dom. A zároveň, aby súd žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Žalobcovia v rade 1/

a 2/ uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“
č. zmluvy J. XXXXX-XX zo dňa 04.05.2005. Okrem tejto zmluvy bola žalobcovi v rade 1/ na podpis
predložená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že žalobca v rade
1/ sa z objektívnych príčin dostal do omeškania so splácaním úveru, preto banka dňa 24.03.2012
vyhlásila splatnosť úveru. Predchodca žalovaného ku dňu 10.04.2014 evidoval neuhradenú pohľadávku
z predmetnej zmluvy vo výške 154,35 eur. Listom zo dňa 14.01.2020 žalovaný oznámil žalobcom, že

právny predchodca žalovaného postúpil ku dňu 01.12.2017 (po 6 rokoch od vyhlásenia splatnosti úveru)
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy M. spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
na žalovaného, t.j. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. V súvislosti s postúpením pohľadávky
Okresný úrad S. S. záznamom č. N. XXX/XXXX zapísal zmenu v osobe záložného veriteľa. Žalobcovia
v rade 1/ a 2/ majú za to, že pohľadávka zabezpečená záložným právom, ktoré má žalovaný v úmysle
vykonať je premlčaná. Rovnako majú, za to, že je premlčané aj záložné právo, čo odôvodnili tým,

že aj keď zákon jasne nedefinuje, odkedy spočíva plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k záložnému
právu, ak si záložný veriteľ neuplatnil záložným právom zabezpečenú pohľadávku na súde, ale len
pristúpil k výkonu záložného práva, analogickou aplikáciou ust. § 101 a 112 Občianskeho zákonníka,
považujúc začatie výkonu záložného práva na začatie plynutia premlčacej lehoty, dospeli k záveru, že
záložné právo sa premlčalo pričom poukázali na rozhodnutie NS Českej republiky 21 Cdo 2185/2009
a zároveň uviedli, že premlčanie záložného práva znamená jeho oslabenie na úroveň naturálnej

obligácie. Pričom účelom premlčania je podľa žalobcov v rade 1/ a 2/ zabezpečenie právnej istiny
pre osobu povinnú zo zmluvného vzťahu, aby sa len následkom nedostatočnej obozretnosti veriteľanemusela obávať výkonu práva po uplynutí neúmerne dlhej doby. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ naliehavosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov odôvodnili tým, že žalovaný sa usiluje zasiahnuť do ich ústavou
zaručeného vlastníckeho práva, hoci sa jeho obligačná aj vecnoprávna pohľadávka premlčala, pričom

poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital,
a.s. ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR PL. US 23/2014. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ ďalej uviedli,
že ak by sa aj dražba vykonala, možnosti ich obrany by boli výrazne zúžené len na možnosť podania
žaloby o neplatnosť dražby, ktorú ústavný súd označil ako podstatne sťaženú. Tým žalobcovia majú
za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov medzi stranami, pričom samotný žalovaný nariadením

neodkladného opatrenia ujmu neutrpí a nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na existenciu
ani výšku jeho prípadnej pohľadávky voči žalobcovi a naviac je možné toto neodkladné opatrenie zrušiť.
Záverom žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že v prípade ak by súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci
samej, domáhali by sa rovnakého výroku v rozsudku vo veci samej, ako v tomto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

3. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na podporu svojich tvrdení predložili súdu Zmluvu o poskytnutí úveru č. J.
XXXXX-XX zo dňa 04.05.2005, Vyhlásenie o splatnosti úveru zo dňa 24.03.2012, Vyjadrenie k žiadosti
o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2014, Upozornenie pred realizáciou dobrovoľnej
dražbyzodňa14.01.2020,Oznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa04.12.2017,Oznámenieozmene
záložného veriteľa zo dňa 23.04.2020 a Výpis z listu vlastníctva Č.. XX.

4. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8.Podľa§326CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžalobypodľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Civilného sporového poriadku takýmito dôvodmi sú právny a
faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného

opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne
a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o
včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie,
ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy
na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetkyskutočnosti,ktorébysúdmuselmaťzistené,kebymalvydaťkonečnérozhodnutie.Súdsapretoobmedzí
len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť
nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane

je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú
zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa
má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.

12. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia
alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na
základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

13. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia.

14. Súd po vyhodnotení tvrdení a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného

opatreniaakoajvyplývajúcichzďalšíchlistinnýchdôkazov,majúcpritomnazreteli zmyselneodkladných
opatrení, dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia v rade 1/ a 2/ dostatočným spôsobom
neosvedčili dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, tým že uviedli potrebu dočasnej
úpravypomerovmedzistranamizdôvodu,žeakbysadražbaúspešnevykonala,možnostiďalšejobrany
žalobcov v rade 1/ a 2/ by boli už výrazne zúžené len na možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby,

ktorú aj ústavný súd označil za podstatne sťaženú, a z dôvodu, že sa žalovaný usiluje zasiahnuť do ich
ústavou zaručeného vlastníckeho práva.

V súvislosti s obavami žalobcov v rade 1/ a 2/, že sa žalovaný usiluje zasiahnuť do ich vlastníckeho
práva, súd poukazuje na to, že v súvislosti so zásahom do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok

nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať viacerými zákonnými
možnosťami, pričom jednou z možností je aj žaloba o určenie neplatnosti dražby. V prípade ak
boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2020 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2020 Z. z.“), môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola

dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, a teda je tu daná možnosť
vlastníkov predmetu dražby upozorniť na nedodržanie zákona a žiadať neplatnosť dražby.

Súd má za to, že právam žalobcov v rade 1/ a 2/ nehrozí zo strany žalovaného bezprostredné
nebezpečenstvo ujmy, a preto nie je potrebné poskytnúť im dočasnú ochranu ich práv, spočívajúcu

v uložení zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 odôvodnenia,
nakoľko z obsahu Upozornenia žalovaného pred realizáciou dobrovoľnej dražby zo dňa 14.01.2020
vyplýva, že žalovaný žalobcovi v rade 1/ oznamuje, že predmetná pohľadávka nebola do uvedeného dňa
vysporiadaná a zároveň ho upozorňuje na možnosť realizácie predaja založenej nehnuteľnosti formou
dobrovoľnej dražby, pričom sám žalovaný v závere uvádza, že by nerád pristúpil k realizácii dobrovoľnej

dražby, a preto ponúkol žalobcovi v rade 1/ možnosť vysporiadania predmetného záväzku. V tomto
upozornení pred realizáciou dobrovoľnej dražby, žalovaný výslovne neuviedol, že pristupuje k realizácii
dobrovoľnejdražbyazároveňznehoniejezrejmáanivýškasamotnejpohľadávky,ktorúmajúžalobcovia
v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému, a to v súvislosti s tým, že právny predchodca žalovaného vo vyhlásení
splatnosti zo dňa 24.03.2012 uviedol istinu, ktorá predstavuje sumu vo výške 3.545,92, následne z

obsahu Vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného k žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia zo
dňa 10.04.2014 vyplýva, že pohľadávka predstavuje sumu vo výške 154,35 eur. Vzhľadom na uvedené,
teda nie je zrejmé, aká je toho času skutočná výška pohľadávky žalobcov v rade 1/ a 2/ voči žalovanému,
čo je nevyhnutné najmä s poukazom na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z..

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, o nenaplnení podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodov tvrdených žalobcami v rade 1/ a 2/, nakoľko žalobcovia v rade 1/ a
2/ neprodukovali také dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenie navrhovaného neodkladnéhoopatrenia, nakoľko neosvedčili existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy, preto súd návrh žalobcov v
rade 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

16.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

18. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda v zmysle vyššie citovaných ustanovení mu
vznikol voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. Nakoľko ale súd zo súdneho
spisu vznik trov konania žalovanému v priebehu konania nemal preukázaný, nárok na ich náhradu mu
nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.