Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/139/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210213660
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2210213660.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: GPW s.r.o.,

Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, zastúpený VIVID Legal s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, v
mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ Mgr. Dušan Mihaleje, proti žalovanému: DANUBIA, a.s.,
Kračanská 1186/47, Dunajská Streda, IČO: 31 412 726, zastúpený Potásch & Potásch s.r.o., advokátska
kancelária, Jedľová 7/14037, Bratislava, o zaplatenie 96,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II.Priznávažalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 31.08.2010 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 365,38
eur s poukazom na to, že z dôvodu nesprávneho stanovenia všeobecnej hodnoty akcie vo výške 41,89
eur, namiesto správne uvedenej hodnoty vo výške 224,58 eur, čím nebol dodržaný zákonný postup pri
stanovovaní všeobecnej hodnoty akcii v rámci povinnej ponuky vyplývajúcej z ust. § 119 zák. č. 655/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej ako ZoCP), došlo k poškodeniu majiteľov akcií
a tak i žalobcu. Emitentom uvedená kúpna cena bola stanovená i v rozpore s Prílohou č. 16 vyhl. č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej sa má určiť podiel všeobecnej

hodnoty podniku pripadajúci na jednu akciu za použitia podnikateľskej metódy. Rozdiel medzi hodnotou,
ku ktorej dospel žalobca a hodnotou akcií, ktorú uviedol žalovaný predstavuje pre žalobcu 182,69 eur.
Žalobca na základe povinnej ponuky na prevzatie zrealizoval predaj dvoch akcii žalovaného, za ktoré
tak v rámci povinnej ponuky získal 83,78 eur (2 x 41,89 eur) oproti tomu, ak by bola kúpna cena vo
výške 449,16 eur ( 2 x 224,58 eur), ktorú by získal pri správnom určení všeobecnej hodnoty akcií a
použití správneho vzorca. Rozdiel medzi týmito dvomi hodnotami kúpnej ceny bol predmetom súdneho
konania. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu vo výške 268,72 eur, o ktorej hodnote súd

konanie zastavil a predmetom sporu tak zostal nárok na zaplatenie sumy 96,66 eur.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že návrh povinnej ponuky na prevzatie vlastných
kmeňových akcií dňa 01.03.2010 bol schválený Národnou bankou Slovenska v súlade s § 170 ods. 3 a §
119 ZoCP, žalovaný vyhlásil povinnú ponuku na prevzatie akcií, ktorá bola zverejnená dňa 12.03.2010 a
dňa 16.04.2010 žalobca predal svoje dve akcie žalovaného za kúpnu cenu uvedenú v povinnej ponuke,
t.j. 41,80 eur za akciu, čo znamená, že túto kúpnu cenu akceptoval a do uplynutia lehoty platnosti

ponuky od nej neodstúpil. K námietke týkajúcej sa nesprávneho stanovenia všeobecnej hodnoty akcii
žalovaný zdôraznil, že výpočet a postup jeho určenia je správny, bol vypracovaný k tomu oprávnenou
znaleckou inštitúciou, ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 10/2009 na stanovenie všeobecnej hodnoty
akcii žalovaného a to spoločnosťou Interaudit Benetip s.r.o. Žilina.3. Žalobca poukazoval na znalecký posudok vyhotovený Znaleckým ústavom HZ s.r.o., podľa ktorého
mala byť hodnota jednej akcie minimálne vo výške 150,- eur, preto žiadal, aby bolo vykonané ďalšie

znalecké dokazovanie, ktorým by znalecký posudok, z ktorého vychádzal žalovaný bol preskúmaný,
prípadne bol vyhotovený ďalší znalecký posudok.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom súdneho konania je úhrada sumy 96,66 eur predstavujúca
rozdiel medzi kúpnou cenou za dve akcie v celkovej výške 83,78 eur zrealizovanou v rámci povinnej

ponuky na prevzatie a kúpnou cenou 180,44 eur, ktorú by žalobca dosiahol pri podľa neho pri správnom
určení všeobecnej hodnoty akcie.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, nariadil Výskumnému ústavu riadenia hodnoty
podniku a súdneho inžinierstva Bratislava zodpovedať, či podľa znaleckého posudku č. 10/2009
stanovená výška protiplnenia v rámci povinnej ponuky na prevzatie vyhlásenej žalovaným vo výške

41,89 eur za 1 akciu bola primeraná a či bola v súlade s postupmi podľa Prílohy č. 16 vyhl.č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, a ak takéto posúdenie pre
rozhodnutievovecisamejnepostačuje,stanoviťvšeobecnúhodnotuakciížalovanéhopreúčelypovinnej
ponuky na prijatie, ktorá bude zodpovedať všetkým náležitostiam a požiadavkám Prílohy č. 16 vyhlášky.

6. Znalecký posudok č. 108/2011 z decembra 2011 vyhotovený ústavom nemal k znaleckého posudku
č. 10/2009 výhrady, až na výšku plánovaných investícií od roku 2009 do 2014, ktorú upravil tak,
aby zodpovedala požiadavkám na dlhodobé zabezpečenie jednoduchej reprodukcie prevádzkovo-
nutného dlhodobého majetku, upravil výšku finančného majetku ako prevádzkovo-nutného objemu časti
pracovného kapitálu a k určeniu všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku dospel podnikateľskou

metódou s tým, že všeobecná hodnota jednej akcie vo výške 90,22 eur.

7. Žalobca znalecký posudok vyhotovený na základe pokynu súdu č. 108/2011 označil za dôkaz
preukazujúci, že znalecký posudok č. 10/2009, podľa ktorého bola stanovená všeobecná hodnota akcie
nie je správny, plánované investície na roky 2009-2014 nezodpovedajú dostatočnej výške na to, aby

bola zabezpečená tvorba odčerpateľných zdrojov a hodnota plánovaného finančného majetku bola
neprimerane vysoká, preto bola stanovená hodnota jednej akcie žalovaného nesprávne a mala byť
vo výške 90,22 eur. Na základe týchto záverov žalobca upravil výšku žalovaného nároku ako rozdiel
medzi kúpnou cenou za dve akcie v celkovej výške 83,78 eur zrealizovanou v rámci povinnej ponuky
žalovaného na prevzatie, to je 2x41,89 eur a kúpnou cenou 180,44 eur, čo je 2x90,22 eur, ktorú by

žalobca dosiahol pri správnom určení všeobecnej hodnoty akcie .

8. Prvoinštančný súd rešpektujúc povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 100 ods. 1 O.s.p. v rámci
predbežného právneho posúdenia veci zdôraznil, že je potrebné vec posudzovať podľa § 118h ods. 2
ZoCP s tým, že neprimeranosť náhrady nespôsobuje neplatnosť zmluvy, príjemca ponuky na prevzatie

je oprávnený domáhať sa na súde doplatenia rozdielu medzi výškou náhrady uvedenou v ponuke na
prevzatie a primeranou náhradou. Skutkovo však súd nemá celkom doriešenú otázku spomínanej
neprimeranosti a poukázal na Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 z 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel
hospodárskej súťaže podľa ktorého sa zakazuje neprimerané chovanie voči hospodársky závislým
podnikom.

9. Žalobca na žalobe trval s tým, že uzatvorením zmluvy o kúpe akcií, pri ktorej žalovaný porušil
povinnosti mu vznikla škoda, ktorú je žalovaný povinný nahradiť vo výške predstavujúcej rozdiel
medzi primeraným plnením a plnením skutočne poskytnutým, k čomu poukázal na závery vyslovené
znaleckým posudkom č. 108/2011, podľa ktorého cena jednej akcie žalovaného je na úrovni 90,22 eur.

Nárok žalobca odvodzoval z právnej úpravy uvedenej v § 116 ods. 5 a § 118g ods.5 a 6 ZoCP, podľa
ktorých za správnosť údajov uvedených v návrhu ponuky zodpovedá žalovaný ako navrhovateľ, i keď
cena jednej akcie bola podhodnotená znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný.

10. Súd prvej inštancie v konaní vypočul spracovateľa znaleckého posudku č. 108/2011 U.. O. M. Z..,

ktorý sa vyjadril, že znalecký posudok č. 10/2009 vykazuje viaceré rozpory pri výpočtoch a nezohľadňuje
všetky pre určenie všeobecnej hodnoty akcií na rozdiel od posudku č. 108/2011 ale uviedol, že nie je
oprávnený posúdiť, či znalecký posudok č. 10/2009 je v rozpore s vyhl. č. 492/2004 Z.z. a jej prílohou
č. 16.11. U.. X. G., ktorý bol spracovateľom znaleckého posudku č. 10/2009 uviedol, že ho vypracoval podľa
metodiky v súlade s Prílohou č.16 vyhl. č. 492/2004 Z.z. za použitia podnikateľskej metódy a uviedol, že

výsledná cena jednej akcie nie je matematickou veličinou, preto každý znalec ju môže určiť rozdielne.

12. Žalovaný na svoju obranu zdôrazňoval, že správnosť znaleckého posudku č. 10/2009 a v
ňom použitú metodiku potvrdila i NBS , čím je preukázaná jeho správnosť a vylúčené matematické
pochybenia. Cena jednej akcie určená znaleckým posudkom č. 10/2009 vo výške 41,89 eur nie je

neprimeraná a nemôže zakladať dôvodnosť žalobcom podanej žaloby.

13. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa domáha nároku na náhradu škody v zmysle §
373 a nasl. Obchod. zák., ktorá mu mala vzniknúť porušením §116 ods.5 ZoCP, k čomu uviedol,
že ide o špeciálnu zodpovednosť, kedy za správnosť údajov uvedených v návrhu ponuky zodpovedá
navrhovateľ, v tomto konaní žalovaný a porušenie právneho predpisu je jedným zo základných

predpokladov na vznik nároku na náhradu škody ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 373 a
nasl. Obchod. zák. v spojení s § 159 ods. 1 ZoCP, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením povinností podľa ZoCP sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Súd prvej inštancie zdôraznil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody, ktoré majú objektívny charakter a dôkazné bremeno nesie
poškodený. Existencia príčinnej súvislosti vychádza zo skutkového zistenia a v konaní sa zisťuje, či
protiprávny úkon škodcu a škoda na strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

Príčinná súvislosť je daná, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania škodcu a škoda musí
byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavnou príčinou. Všetky tri
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.

15. Z pohľadu posúdenia porušenia povinnosti žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorého konaním

mala vzniknúť škoda, je rozhodujúce podľa § 116 ods. 5 ZoCP stanovenie zodpovednosti
navrhovateľa povinnej ponuky - žalovaného za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na
prevzatie. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu
predpokladovprevznikzodpovednostizaškodunastranežalovaného,akovyžaduje §373Obchodného
zákonníka, ako ani podľa § 116 ods. 5 ZoCP, ktoré ustanovenie žalovaný nijako neporušil. V ust. §

116 ods. 1 - 5 ZoCP sú uvedené povinnosti žalovaného, ktorých porušenie spočívajúce v tom, že by
žalovaný neuviedol v návrhu ponuky na prevzatie úplné a pravdivé údaje, vypracované s odbornou
starostlivosťou, ktoré nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom cieľovej
spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať všetky dostupné informácie, aby mohli prijať
rozhodnutie o ponuke na prevzatie, žalobca nepreukázal. Stanovenie hodnoty akcií v súvislosti s právom

výkupu „squeeze- out“ akceptuje špecifický spôsob stanovenia hodnoty akcií. Žalovaný predal zhodne
s návrhom povinnej ponuky na prevzatie 2 akcie po 41,89 eur, pričom s rozsahu rokov 2009-2014 bolo
možné na základe skutočných ekonomických ukazovateľov podniku žalovaného stanoviť všeobecnú
hodnotu akcie, ktorá je 33,86 eur, čiže akcie žalovaného neboli podhodnotené a návrh povinnej ponuky
na prevzatie akcií spoločnosti Danubia a.s. bol v súlade so zákonom a žalovaný žiadnu svoju povinnosť

neporušil. K stanoveniu všeobecnej hodnoty akcií na účely zistenia primeranej hodnoty protiplnenia
poukázal súd na článok uverejnený v odbornom časopise Ekonomické rozhľady, ročník 42., 4/2013.

16. Prvoinštančný súd žalobu rozsudkom č.k. 11Cb/139/2010-373 zo dňa 03.12.2015 zamietol.
Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolacích dôvodoch uviedol, že ich podáva s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p., podľa ktorého mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred

súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nesprávne skutkové zistenia a podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci.18. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že nárok, ktorého sa domáha vznikol v súvislosti s
porušením povinnosti uvedenej v § 116 ods. 5 v spojení s § 170 ods. 3 ZoCP a to povinnosti žalovaného
ako navrhovateľa - emitenta, ktorý je povinný za akcie poskytnúť primerané protiplnenie, ktorá povinnosť

nebola zo strany žalovaného rešpektovaná a dodržaná, pretože nesprávne určil výšku všeobecnej
hodnoty akcii v znaleckom posudku, ktorá tak nezodpovedá zákonným kritériám primeraného plnenia
vyžadovaného podľa § 118g ods. 6 ZoCP a zdôraznil, že pri určení primeraného protiplnenia, ktorým
je kúpna cena za akciu , vychádzal zo všeobecnej hodnoty akcie, ktorá bola stanovená znaleckým
posudkom č. 10/2009 vyhotoveného pre účely povinnej ponuky na prevzatie, vypracovanom znaleckou

organizáciou INTERAUDIT BENETIP s.r.o. dňa 10.12.2009, podľa ktorého bola stanovená všeobecná
hodnota akcie vo výške 41,89 eur. K uvedenému žalobca predložil iný znalecký posudok vypracovaný
Znaleckým ústavom PKF s.r.o. dňa 25.11.2011, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu akcie na sumu 150,-
eur. V priebehu súdneho konania bola súdom prvej inštancie ustanovená znalecká organizácia a to
spoločnosť Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s., ktorá mala posúdiť,
či výška protiplnenia uvedená v znaleckom posudku č. 10/2009 bola stanovená v súlade s postupmi

podľa Prílohy č. 16 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov. Táto znalecká organizácia určila všeobecnú hodnotu akcie vo výške 90,22 eur. S poukazom
na vyššie uvedené odvolateľ zdôrazňuje, že znalecké posudky vykonané na žiadosť žalobcu a na
pokyn súdu stanovili všeobecnú hodnotu akcie výrazne vyššie ako znalecký posudok, ktorým bola
stanovenávšeobecnáhodnotaakciežalovaného,čonepochybneodôvodňujesprávnosťnázoružalobcu

o porušení povinnosti žalovaného ako navrhovateľa povinnej ponuky na prevzatie v zmysle ZoCP. Súd
prvej inštancie uvedené skutkové zistenia vyplývajúce z vyhotovených posudkov vôbec nevyhodnotil,
neakceptoval, neprihliadal na ne a teda sa nimi vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal,
sám dospel k iným skutkovým zisteniam, ktoré ale nevyplývajú z vykonaných dôkazov vykonaných
pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho je naplnený odvolací dôvod vyplývajúci z právnej úpravy

uvedenej v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení skonštatoval, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti
žalovaného, k čomu vychádzal z právneho záveru stanovenia neakceptovateľného protiplnenia za akcie
uvedené v návrhu povinnej ponuky na prevzatie a z právneho záveru, podľa ktorého pre posúdenie

porušenia povinnosti je relevantná všeobecná hodnota akcie zistená dodatočne na základe reálneho
ekonomického vývoja podniku žalovaného. Súd prvej inštancie sa ale žiadnym spôsobom nevyporiadal
s vyhodnotením zistených skutočností z hľadiska ust. § 118g ods. 6 ZoCP, účelom ktorej právnej úpravy
je poskytnutie ochrany minoritných akcionárov v prípade ukončenia obchodovania na burze cenných
papierov, kedy prostredníctvom vymedzených zákonných kritérií, ktoré musí primerané protiplnenie v

zmysle príslušného právneho predpisu spĺňať, je možné výšku spoľahlivo vypočítať a tým sa vylučuje,
aby emitent cenných papierov svojvoľne pri vymedzení primeraného protiplnenia konal inak a súčasne
sa zabezpečuje minoritným akcionárom také protiplnenie, ktoré zodpovedá konkrétnej situácii emitenta.
Kritérium neakceptovateľnosti protiplnenia za akcie na rozdiel od zákonných kritérií uvedených v §
118g ods. 6 ZoCP je subjektívnym kritériom, kedy výšku takéhoto protiplnenia z hľadiska subjektívneho

pohľadu nie je možné spoľahlivo určiť, preto práve právna úprava uvedená v § 118g ods. 6 ZoCP
poskytuje minoritným akcionárom ochranu. Súd prvej inštancie ale založil svoj právny záver na
konštatovaní, že nie je splnený predpoklad porušenia povinnosti žalovaného emitenta s tým, že k
porušeniu povinnosti podľa § 116 ods. 5 ZoCP dochádza iba v prípade neakceptovateľného protiplnenia
za akcie, čo ale odporuje právnej úprave uvedenej v § 118g ods. 6 ZoCP a tým popiera jeho účel,

čo znamená, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím je naplnený právny dôvod
odvolaniauvedenýv§205ods.2písm.f)O.s.p.IkeďsúdprvejinštancieprevzalvyjadreniaEkonomickej
univerzity Bratislava, ktoré ale na rozdiel od znaleckých posudkov neuvádza, z akých podkladových
údajovoekonomickomvývojipodnikužalovanéhovychádza,akémetódyohodnocovaniabolipoužité,ak
všeobecná hodnota akcie bola stanovená v sume 33,86 eur. Takéto vyjadrenie Ekonomickej univerzity

v Bratislave je absolútne nepreskúmateľné a nemôže byť použité ako relevantný dôkaz v danej veci.
Odvolateľ zdôraznil, že postupom súdu v zmysle ustálenej judikatúry došlo i znemožneniu realizácie jeho
procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a medzi ktoré patrí i právo na riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, absenciou ktorého dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
pretože sa ním upiera účastníkovi konania možnosť skutkovo a právne argumentovať v rámci využitia

riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. Takýto postup súdu je i s poukazom na uznesenie NS
SR sp. zn. 2Obdo/18/2012 dôvodom, ktorý zakladá opodstatnenosť zrušenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia.19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. Vo vyjadrení zdôraznil, že
znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom PKF s.r.o. nie je pre účely dokazovania znaleckým

posudkom a to tak v rovine procesnoprávnej ako ani v hmotnoprávnej, pretože nebol obstaraný súdom,
ide o listinu, ktorá bola predložená žalobcom a nejde o znalecký posudok tak ako vyžaduje zák. č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Takéto podanie nie je možné považovať za
znalecký posudok, nespĺňa ani formálne náležitosti znaleckého posudku, preto ho nemožno považovať
za dôkaz, na ktorý by mal súd prihliadať. Práve pre tento nedostatok nebolo správne, aby bolo vytýkané

súdu, že sa nezaoberal informáciami, ktoré z tohto dôkazu vyplynuli a osvojil si argumentáciu, ktorá
vyplynula a bola preukázaná iným dôkazom. Nie je pravdivé ani tvrdenie uvedené odvolateľom, podľa
ktorého sa súd nezaoberal znaleckým posudkom vypracovaným Výskumným ústavom riadenia hodnoty
a súdneho inžinierstva č. 108/2011 zo dňa 05.12.2011, na ktorý súd prihliadol a ktorý detailne v texte
svojho rozhodnutia opísal a z ktorého vyplýva, že sa tento posudok odchýlil od údajov, s ktorými
pracoval znalec v znaleckom posudku vypracovanom v súvislosti s povinnou ponukou a určením

výšky protiplnenia pre žalovaného, keď sa ani v konaní vypočutý spracovateľ znaleckého posudku č.
108/2011 vyhotovovaného na základe pokynu súdu, nevedel vyjadriť či znalecký posudok, na základe
ktorého bola stanovená hodnota akcie je v rozpore s vyhl. č. 492/2004 Z.z. resp. s jeho Prílohou
č. 16. Ak znalec v tomto znaleckom posudku dospel k inej hodnote akcie, pričom ale vychádzal
z iných vstupných údajov, než s ktorými pracoval autor znaleckého posudku z ktorého vychádzal

žalovaný, nemôže byť opodstatnený odvolací dôvod žalobcu podľa ktorého jeho skutkové zistenia boli
pre rozhodnutie a vyhovenie návrhu opodstatnené. Za relevantný dôkaz nemôže byť považované ani
vyjadrenie Ekonomickej univerzity Bratislava - znaleckého ústavu, uvedené je bez právnej relevancie,
pretože medzi stranami nebol sporný rozsah škody. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne
vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základného

predpokladu, a to vznik zodpovednostného vzťahu založeného na rozpore znaleckého posudku s
vyhláškou, pričom treba zdôrazniť, že zo súdneho spisu je zrejmé, že iné skutkové závery žalobcu
vyplynuli predovšetkým z toho, že subjekty vykonávajúce výpočty na základe žiadosti žalobcu sa
odchýlili od podnikateľského zámeru žalovaného, ktorý bol použitý v rámci povinnej ponuky na prevzatie,
pričom z vyjadrenia MS SR, ktoré je i súčasťou súdneho spisu vyplýva, že podnikateľský zámer

emitenta je pre príslušné výpočty, teda výpočet všeobecnej hodnoty akcie emitenta záväzný. Pre úplnosť
žalovaný zdôraznil, že NBS vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2014, teda už počas súdneho konania
opätovne potvrdila, že výpočty emitenta sú správne a znalecký posudok, ktorý obstaral na účely povinnej
ponuky na prevzatie je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Z hľadiska samotnej žaloby súd správne
postupoval, keď vec vyhodnotil ako spor o náhradu škody, preto nie je podstatné pre právne posúdenie

veci, že prvoinštančný súd na niektorých miestach v rozhodnutí používa označenie neakceptovateľné
protiplnenie. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd sa zaoberal predovšetkým právnym inštitútom
týkajúcim sa náhrady škody podľa Obchod. zák. a ZoCP, ale i inštitútom primeranosti plnenia v zmysle §
118g ods. 6 a § 116 ZoCP, preto mu nemôže byť vytýkané, že primerané plnenie, ktoré nespĺňa zákonné
predpoklady, označuje ako neakceptovateľné. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nebolo

preukázanéporušenievšeobecnejzáväznejprávnejúpravyzostranyžalovaného,ktorébyzaložilovznik
zodpovednosti žalovaného za škodu. S námietkou a odvolacím dôvodom odvolateľa, ktorý poukazuje
na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne odôvodnené, žalovaný vo vyjadrení zdôraznil a
poukázal na rozhodovaciu činnosť ÚS SR, podľa ktorého všeobecný súd nemusí odpovedať na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, stačí ak odôvodnenie bude stručne a jasne objasňovať skutkový

a právny základ rozhodnutia ako vyplýva z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003.
Rovnako sa k tejto otázke vyjadril aj ESĹP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko (1994 ). Odvolacia námietka
smerujúca k tomu, že odborná literatúra - článok obsiahnutý v odbornom časopise Ekonomické rozhľady
č. 42/2013, na ktorý poukázal v rozhodnutí súd prvej inštancie nie je súčasťou spisu, resp. že nie je
voľne dostupný, je potrebné vziať do úvahy, že ak súd poukázal i na odbornú literatúru, je nesporné, že

predmetnú otázku právne a skutkovo posudzoval z viacerých uhľov pohľadu, teda komplexne a tak ani
rozhodnutie súdu nie je arbitrárne, ako to tvrdí odvolateľ.

20. K vyjadreniu žalovaného sa v rámci odvolacej repliky vyjadril žalobca, ktorý zotrval na odvolacom
petite a reagovaním na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu sa pridržal

skutočnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné tieto
argumenty opakovať. K názoru žalovaného, podľa ktorého súd nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia
poskytnúť odpovede na všetky otázky a argumenty sa odvolateľ nestotožnil s tým, že zistenia
vyplývajúce z ostatných znaleckých posudkov by boli nepodstatnými argumentmi, pretože práve nimije spochybnená správnosť stanovenia všeobecnej hodnoty akcii, oproti cene uvedenej v znaleckom
posudku, ktorý bol vyhotovený pre žalovaného ako emitenta a ktorým je preukázané, že došlo k
porušeniu povinnosti žalovaným, čo sú rozhodujúce faktory pre súdne konanie. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nie je možné ustáliť, či súd zohľadnil skutkové zistenia vyplývajúce
zo znaleckých posudkov, resp. ako sa nimi vyporiadal, či ich považoval za správne alebo nesprávne,
čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.

21. Žalovaný v odvolacej duplike reagoval na odvolaciu repliku žalobcu a žiadal, aby odvolací súd

neprihliadal na novú skutkovú resp. právnu argumentáciu, ktorú žalobca uplatnil po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie odvolania, keď dodatočne spochybňuje listinné dôkazy až v odvolacej replike, hoci
tak v samotnom odvolaní neučinil. K pojmu „neakceptovateľné protiplnenie“, ktoré súd v odôvodnení
rozhodnutia použil sa snaží žalobca vyvolať mylný dojem, že ide o nesprávne posúdenie právnych
otázok, pričom ale tak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že za neakceptovateľné plnenie súd považuje
plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, ktoré nie je možné považovať za tzv. „primerané plnenie“ podľa

§ 118g zák. č. 566/2001 Z.z., čím sa žalobca vyňatím iba časti odôvodnenia rozhodnutia z celkového
kontextu snaží poukázať na terminologické pochybenie súdu, ktoré odôvodňuje nesprávne právne
posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je ale jednoznačne deklarované,
že v konaní nebolo preukázané porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného a súd prvej
inštancie právne otázky, ktoré súvisia s vecou správne posúdil, keď pre vznik zodpovednosti za škodu

vychádzal z predpokladu porušenia zákona zo strany žalovaného, čo v konaní preukázané nebolo. Z
rozhodnutia súdu tak vyplýva právny názor, podľa ktorého peňažné plnenie, ktoré nespĺňa podmienku
„primeraného protiplnenia“ podľa § 118g ZoCP je plnením neakceptovateľným, pretože predstavuje
rozpor so zákonom. Takéto porušenie zákonnej povinnosti ale v konaní preukázané nebolo, potom
ustanovená cena akcie nemôže byť považovaná za neprijateľnú. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol

z dôvodu nepreukázania splnenia základného predpokladu pre skúmanie nároku na náhradu škody
a konanie, ktorým by žalovaný porušil pozitívne právo, je rozhodnutie o absolútnej hodnote akcii , i
keď z hľadiska časových súvislosti nepodstatné a irelevantné. Žalovaný vzhľadom na v čase podanej
odvolacejduplikyplatnýprocesnýporiadokpoukázalinačlánok5vetaprváZákladnýchprincípovC.s.p.,
podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a článok 2 ods. 1, Základných princípov

C.s.p. , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol povinný prijať ponuku žalovaného na
prevzatieakciianipovinnýsvojeakciepredať,urobiltakdobrovoľnebeztoho,abybolktomutospôsobua
úkonu nútený, akcie previedol platne na žalovaného a prijal od neho peňažné plnenie, ktorá skutočnosť,
niejemedzistranamisporná,pričommalmožnosťodtejtotransakcieodstúpiť,čoneurobil,napriektomu,

že voči NBS namietal nesprávnosť ceny akcie určenej žalovaným. Ponuku akceptoval a predal svoje
akcie žalovanému za cenu 41,89 eur/akcia v apríli 2010, hoci už vo februári 2010 údajnú neprimeranosť
ceny vo vzťahu k NBS namietal. Žalovaný má za to, že takéto správanie sa žalobcu nemôže požívať
právnu ochranu v zmysle Základných princípov Civilného sporového poriadku.

22. Odvolací súd dňa 29.09.2017 po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého
odvolaním konštatoval, že odvolanie žalobcu založené na odvolacích dôvodoch hodnotených za
účinnosti Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) C.s.p. je
opodstatnené a zakladá argumenty odvolacieho súdu pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
C.s.p.. Odvolací súd konštatoval, že nemohol rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť ani zmeniť

ale ho musel pre opodstatnenosť odvolacích dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušiť
a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že následne súd prvej
inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.) - uznesenie č.k.
21Cob/57/2016 - 441 zo dňa 29.09.2017.

Odvolací súd uviedol nasledovné:

23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná akciová spoločnosť na mimoriadnom valnom zhromaždení,
ktoré sa konalo dňa 18.12.2009 prijala rozhodnutie, že sa s jej akciami prestane obchodovať na

regulovanom trhu cenných papierov ( § 170 ods. 3 ZoCP ), čím vznikla povinnosť uskutočniť povinnú
ponuku na prevzatie vlastných akcií. V súvislosti s uvedeným je pri povinnej ponuke povinné protiplnenie
vo forme peňažného protiplnenia, vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem (§
118g ods. 4 ZoCP).24. Podľa § 118g zák.č. 566/2001 Z.z.
(5) Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti;

primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva podľa osobitného
predpisu. 101) Ak povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i, je
znalec povinný stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou 101) a zároveň
podnikateľskou metódou, 101) pričom za primerané protiplnenie stanovené znaleckým posudkom sa
považuje vyššia z výsledných všeobecných hodnôt podniku ako celku určených majetkovou metódou

a podnikateľskou metódou pomerne rozrátaných na jednotlivé akcie cieľovej spoločnosti podľa ich
pomerného podielu na základnom imaní.
(6) Za primerané sa považuje protiplnenie, ktoré nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré
navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za
posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, a zároveň nie
je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom a zároveň nemôže byť nižšie ako hodnota

čistého obchodného imania vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku pripadajúceho na jednu
akciu podľa poslednej účtovnej závierky overenej audítorom pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú
ponuku na prevzatie. V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako
priemerný kurz týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred
vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

25. Právna úprava uvedená v § 118g ods. 5, 6 ZoCp definuje primerané protiplnenie. Zmyslom tejto
právnej úpravy pri povinnej ponuke na prevzatie je vlastne ochrana akcionárov v prípade, že na základe
zmeny akcionárskej štruktúry dôjde k zníženiu ich vplyvu na riadení spoločnosti a zároveň k vzniku
skutočností, ktoré môžu ovplyvniť hodnotu akcii, prípadne ju znížiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia síce popísal skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, opísal návrhy, ktoré boli stranami
sporu v konaní prednesené, označil listinné dôkazy, citoval právnu úpravu § 116 ZoCP, k čomu
skonštatoval potrebu vyporiadať sa s oprávnenosťou nároku žalobcu na náhradu škody, ktorý nárok
posudzoval podľa ust. § 373 Obchod. zák. a tak zisťoval, či sú naplnené zákonné predpoklady, z
ktorýchtakýtonárokmôževzniknúť.Prvoinštančnýsúdzistil,žežalujúcejstranesanepodarilopreukázať

porušenie právnej povinnosti žalovaného uloženej v §116 ods.5 ZoCP .

26. S takýmto právnym posúdením veci sa ale odvolací súd nemôže stotožniť. V prvom rade dáva
odvolací súd do pozornosti prvoinštančnému súdu, že žalobca nie je povinný právne posúdiť svoj
nárok, má iba povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti skutkového charakteru a súd nie je právnym

názorom účastníka viazaný (NS SR 5Cdo 196/2009). Z podanej žaloby a skutočností uvádzaných
žalobcom vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla ako rozdiel medzi žalobcovi
poskytnutým protiplnením pri povinnej ponuke na prevzatie a protiplnením, ktoré považuje žalobca za
primerané, ktoré je právne upravené v ust. § 118g ods.5,6 ZoCP. Súd prvej inštancie ale nárok na
náhradu škody posudzoval z hľadiska ust. § 116 ods.5 ZoCP , teda, či žalovaný uviedol v návrhu ponuky

na prevzatie údaje úplné a pravdivé, vypracované s odbornou starostlivosťou, ktoré nesmú mať klamlivý
alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu
poskytovať všetky dostupné informácie na to, aby mohli s plnou znalosťou veci prijať rozhodnutie o
ponuke na prevzatie, keď za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá
navrhovateľ. Žalobca ale namietal neprimeranosť protiplnenia, ktoré je upravené v ust. § 118g ZoCP a

ktorým sa mal súd prvej inštancie zaoberať.

27. Podľa § 159 zák.č. 566/2001 Z.z.
1) Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa spravuje úpravou
náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 757 Obchod. Zák.
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia
obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

28. Nárok na žalované plnenie je teda potrebné posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti
žalovaného podľa § 757 Obchod. zák. vyplývajúcej z ust. § 116 ods.5 ZoCP v spojení s porušením
povinností z iného ako záväzkového vzťahu, na ktoré porušenie povinností sa aplikuje Obchodný
zákonník (§159 ods.1 ZoCP).Názor vyslovený súdom prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodunepreukázania porušenia povinností uložených v ust. § 116 ods.5 ZoCP s tým, že nesprávnosť údajov
uvedených v návrhu ponuky na prevzatie nebola preukázaná, ale z vykonaného dokazovania nevyplýva,
a je spochybnená práve znaleckým posudkom č. 108/2011 vyhotoveným na základe požiadavky súdu v

tomto konaní. Napriek rozdielnym stanoviskám znalcov súd prvej inštancie žiadnym spôsobom uvedené
rozdiely nevysvetlil, čo namietal odvolateľ v podanom odvolaní a s ktorým odvolacím dôvodom ako
opodstatnenýmsastotožniliodvolacísúd,zdôvoduktoréhojemožnésúhlasiťsodvolateľom,žetakýmto
odôvodnením rozsudku súd prvej inštancie porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a celé súdne
konaniesajavíakonespravodlivé.Pochybenímsúduje,žerozdielnezávery,ku ktorýmdospeliznalecké

organizácie , ktoré založili i pochybnosti o správnosti údajov uvedených v návrhu ponuky na prevzatie
súd ignoroval a žiadne právne stanovisko k nim nezaujal.

29. Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný je v postavení
navrhovateľa, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená, a tým má
žalovanýzákonomposkytnutéprávopožadovaťodzostávajúcichakcionárov,abynanehosvojeakcieza

primerané protiplnenie previedli, ak spĺňa ostatné zákonom vyžadované náležitosti. Ak povinná ponuka
na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZoCP , je znalec povinný stanoviť
všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, ktorou
možnosťou sa súd tiež nevyporiadal a zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený aj NBS nie
je zrejmé, či predmetná povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa

§ 118i ZoCP a vtedy je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu podniku dvomi metódami, ku ktorým
skutočnostiam musí súd prvej inštancie vykonať relevantné dokazovanie, skutkové zistenia právne
posúdiť a na ich základe znovu rozhodnúť.

30. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd dal stranám do pozornosti najmä body 34 a 35

zrušujúceho uznesenia. Z nich vyplýva ten záver KS, že pochybením súdu je, že rozdielne závery, ku
ktorým dospeli znalecké organizácie, ktoré založili i pochybnosti správnosti údajov uvedených v návrhu
ponuky na prevzatie súd ignoroval. Ďalej odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť,
že žalovaný je v postavení navrhovateľa, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná
anipodmienená,atýmmá žalovanýzákonomposkytnutéprávopožadovaťodzostávajúcichakcionárov,

aby na neho svoje akcie za primerané protiplnenie previedli, ak spĺňa ostatné zákonom vyžadované
náležitosti. Ak povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZoCP ,
je znalec povinný stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň
podnikateľskou metódou, ktorou možnosťou sa súd tiež nevyporiadal a zo znaleckého posudku,
ktorý bol predložený aj NBS nie je zrejmé, či predmetná povinná ponuka na prevzatie predchádza

uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZoCP a vtedy je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu podniku
dvomi metódami, ku ktorým skutočnostiam musí súd prvej inštancie vykonať relevantné dokazovanie,
skutkové zistenia právne posúdiť a na ich základe znovu rozhodnúť. Upozorňuje, že žalovaný (v
postavení navrhovateľa) uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená, a tým
má žalovaný zákonom poskytnuté právo požadovať od zostávajúcich akcionárov, aby na neho svoje

akcie za primerané protiplnenie previedli, ak spĺňa ostatné zákonom vyžadované náležitosti.

Prvoinštančný súd stranám pripomenul, že počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania

skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany
sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových
tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil
svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán
sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej

iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185
ods. 2 a 3 CSP.

Krajskýsúdvovecirozhodovalzaúčinnostinovéhoprocesnéhokódexu,zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok (ďalej len "C. s. p."), účinného od 01.07.2016. Bol povinný pri svojom postupe aplikovať

novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do
30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu
novej právnej úprave.
Druhoinštančný súd uložil konajúcemu súdu vykonať relevantné dokazovanie.Teda v ďalšom konaní bolo úlohou okresného súdu opätovne vyhodnotiť jednotlivé vykonané dôkazy
v súlade s ust. § 191 ods. 1 C. s. p., prípadne dokazovanie doplniť. V tejto súvislosti súd stranám

uviedol, že prípadný opätovný výsluch znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku (č.
10/2009, č. 108/2011) nie je v zmysle § 208 C. s. p., § 51a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd
a vojenské súdy viazaný na návrh strán konania. Z ust. § 51a ods. 5 cit. vyhlášky zároveň vyplýva,
že v prípade pochybností o správnosti znaleckého posudku č. 10/2009, č. 108/2011, ktoré sa nepodarí

odstrániť ani výsluchom znalca, priberie sa iný znalec. Revízny znalecký posudok pritom nechá súd
vypracovať na základe pôvodného dôkazného návrhu strany konania na vypracovanie znaleckého
posudku.

Tozn., že v tomto prípade vykonanie dokazovania nie je podmienené návrhom strán sporu, čo však
nevylučuje, aby súd nevyzval v tomto smere (v záujme odstránenia pochybností o správnosti znaleckého

posudku č. 10/2009, č. 108/2011) žalobcu na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania v rámci
procesného útoku a tiež žalovaného v rámci procesnej obrany, kedy bolo v zrušujúcom uznesení
KS zvýraznené jeho postavenie navrhovateľa, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, konkrétne na
špecifikáciu (pôvodného) dôkazného návrhu strany konania na vypracovanie znaleckého posudku č.
10/2009, č. 108/2011.

31. Žalovaný uviedol (č.l. 454 spisu):
„ a) ...Krajský súd v Trnave súdu prvej inštancie v zásade vytýka, že rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
nebol dostatočne odôvodnený, čo predstavuje porušenie práv žalobcu na spravodlivý súdny proces.
Odvolacísúdnespochybňuje,resp.neriešimeritórnusprávnosťrozsudku(t.j.zamietnutiežaloby).Máme

za to, že v prvej etape procesného postupu po vrátení veci súdu prvej inštancie, by preto tento mal
komplexne opäť posúdiť všetky vykonané dôkazy a tieto vyhodnotiť v ich vzájomných súvislostiach
tak, aby z prípadného nového odôvodnenia rozsudku vyplynulo, ako sa súd vysporiadal s jednotlivými
rozpormi v rámci vykonaných dôkazov. Odvolací súd žiadnemu dôkazu vykonanému v priebehu konania
nevytýka procesné alebo iné vady, ale len poukazuje na to, že súd prvej inštancie tieto dôkazy (a

prípadné rozpory medzi nimi) v texte rozsudku dostatočne neodôvodnil, nevysvetlil. Vzhľadom na
uvedené máme za to, že aktuálne by bolo predčasné navrhovať akékoľvek nové dôkazy, ktoré by riešili
otázku primeranosti protiplnenia za akcie žalovaného (podľa § 118g ods. 5 a ods. 6 ZoCP), keďže
doteraz obstarané dôkazy - podľa názoru žalovaného - dostatočne opodstatňujú zamietnutie žaloby.
Tento úkon je však súd prvej inštancie povinný uskutočniť tak, aby bol rozsudok presvedčivý a aby sa v

ňom konkrétne vysporiadal so všetkými - už obstaranými a vykonanými dôkazmi.
b) Odvolací súd ďalej v bode 32 odôvodnenia konštatuje, že predmetom konania vo veci samej malo byť,
resp.vnovomkonanípredsúdomprvejinštanciemábyťfaktickylenotázkasprávnostivýškyprotiplnenia
za prevedené akcie žalovaného v rámci povinnej ponuky na prevzatie akcií (§ 118g ods. 5 a ods. 6
ZoCP), pričom v tomto kontexte odvolací súd súdu prvej inštancie vytýka, že vo veci rozhodoval cez

prizmu toho, či žalovaný uviedol v návrhu ponuky na prevzatie údaje úplné a pravdivé, vypracované s
odbornou starostlivosťou, ktoré nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom
cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať dostupné informácie na to, aby mohli
so znalosťou veci prijať rozhodnutie o ponuke na prevzatie akcií. Toto podľa názoru odvolacieho súdu
predstavuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže nároky žalobcu sa odvíjajú

od iných relevantných skutočností.
Predmetom nového konania pred súdom prvej inštancie teda podľa rozhodnutia odvolacieho súdu,
nemajú byť okolnosti uvedené v § 116 ods. 5 ZoCP, ale v novom konaní má súd prvej inštancie zamerať
svoju pozornosť výlučne na samotnú hodnotu protiplnenia za jednu akciu žalovaného určenú znaleckým
posudkom obstaraným v rámci konania o povinnej ponuke na prevzatie akcií (§ 118g ods. 5 a ods. 6

ZoCP) a cez toto kritérium má následne rozhodnúť vo veci samej a určiť, či nárok na náhradu škody -
tak ako bol žalobcom uplatnený - je opodstatnený.
c) Z bodu 35 rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že doplnenie dokazovania odvolací súd
od súdu prvej inštancie vyžaduje len k otázke toho, či povinná ponuka na prevzatie akcií predchádza
uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZoCP, keďže v takom prípade by bol znalec povinný stanoviť

všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou. Iné
doplnenie dokazovania odvolací súd nedeklaruje ani nevyžaduje. Máme za to, že navrhovanie dôkazov
v tomto kontexte nie je potrebné, keďže súd si uvedenú vec môže overiť z verejne dostupných údajov
- konkrétne z webového portálu Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk), na ktorej adrese sú uvedenépovinné ponuky na prevzatie, ako aj práva výkupu (vrátane časových súvislostí). V každom prípade ale
uvádzame, že u žalovaného odvolacím súdom uvedený predpoklad splnený nie je, a preto ani znalec
nebol povinný určovať všeobecnú hodnotu podniku ako celku dvoma metódami, t.j. zo strany znalca

nedošlo k pochybeniu vo výbere správnej metodiky výpočtu.“
32. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom znalca zo spoločnosti Výskumný ústav riadenia
hodnoty podniku a súdneho inžinierstva (č.l. 461 spisu) s nasledujúcim predložením týchto otázok (č.l.
479 spisu):

33. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k otázke (uznesenie KS - bod 35, aktuálne bod 29 rozsudku), či
rozporuje, že žalovaný bol v situácii, že povinná ponuka na prevzatie predchádzala uplatneniu práva
výkupu (pojednávanie z 12.03.2018), žalobca uviedol, že nepovažuje za sporné, že povinná ponuka
žalovaného na prevzatie nepredchádzala uplatneniu práva výkupu v zmysle ust. § 118i ZoCP (č.l. 474
spisu). Túto otázku má súd za vyriešenú - keďže ju nerozporuje ani žalovaný - s tým záverom, že

povinnosťou znalca nebolo stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a
zároveň podnikateľskou metódou, teda dvomi metódami. Tozn., že v ZP č. 10/2009 a č. 108/2011 bola
správne stanovená všeobecná hodnota podniku ako celku podnikateľskou metódou.
34. Znalec na pojednávaní dňa 17.09.2018 na položené a doplňujúce otázky podrobne odpovedal
(zápisnica č.l. 501, vysvetlil podstatu a dôvod použitia korekcie, dal odpovede na otázky 1-4 (bod 32

rozsudku).
35. Žalovaný dňa 02.10.2018 predložil písomné vyjadrenie k výsluchu znalca na doplňujúce otázky ku
skutočnostiam uvedeným v ZP č. 108/2011 a záverečnú reč (č.l. 510 spisu) v tomto znení:
..„ K uvedeným otázkam sa znalec už v priebehu konania vyjadroval, a to konkrétne nasledovne:
- k otázkam č. 1 a 2 sa znalec vyjadril jednak vo svojom znaleckom posudku č. 108/2011 z 05.12.2011,

ďalej v doplňujúcom stanovisku k znaleckému posudku zo dňa 13.11.2012 a tiež na pojednávaní
uskutočnenom dňa 04.09.2014; - k otázkam č. 3 a 4 sa znalec už vyjadril na pojednávaní uskutočnenom
dňa 04.09.2014. Odpovede znalca na otázky žalobcu preto nič nové k predmetu konania nepriniesli.
Žalovaný naopak upozorňuje na skutočnosť, že závery znalca sú v príkrom rozpore s mnohými ďalšími
dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalovaný, čo presvedčivosť a vierohodnosť znalca a jeho znaleckého

posudku - podľa názoru žalovaného - úplne spochybňuje.
Napriek tomu, že na výsluchu znalca trval žalobca, tak výsledok výsluchu znalca - paradoxne - svedčí
proti žalobcovi. Práve otázkami žalovaného sa totiž podarilo preukázať, že znalec si protirečí, odporuje
si vo svojich výpovediach, čím sa znalec ako taký - podľa názoru žalovaného - diskvalifikoval (pre
účely tohto súdneho konania a podkladov rozhodnutia súdu) a jeho výpovede sú v plnom rozsahu

spochybnené. V spojení s ostatnými dôkazmi sú - naopak - potvrdené argumenty žalovaného, čo
demonštrujeme a zdôvodňujeme najmä nasledovným:

1. K oprávnenosti meniť podnikateľský plán predložený emitentom

-Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že v záležitosti znaleckého posudzovania sa stalo sporným,
či znalec je alebo nie je oprávnený meniť údaje uvedené v podnikateľskom zámere / pláne emitenta.
Súdom ustanovený znalec a žalobca tvrdili, že znalec na takúto zmenu je oprávnený. Žalovaný naopak
argumentoval, že podnikateľský plán je vstupným podkladom od emitenta, ktorý znalec meniť nemôže.
Znalec na pojednávaní dňa 17.09.2018 hneď pri zodpovedaní prvej položenej otázky žalobcu uviedol, že

znalecká organizácia urobila pri posudzovaní pôvodného znaleckého posudku 2 korekcie a znalec tiež
veľmi kategoricky zdôraznil, že príloha č. 16 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty podniku znalcovi priamo ukladá povinnosť takúto korekciu urobiť. Rovnako pri zodpovedaní 4.
otázky žalobcu, znalec uviedol, že v prílohe č. 16 citovanej vyhlášky je definovaná otázka korekcie (viď
strana 2 a 3 zápisnice o pojednávaní z 17.09.2018). Na otázky žalovaného už však znalec odpovedal

odlišne. Znalec uviedol, že príloha č. 16 vyhlášky vôbec pojem korekcia neupravuje a nepoužíva (viď str.
3 zápisnice). Na otázku žalobcu (otázka č. 4, str. 3 zápisnice) znalec paradoxne odpovedal, že použitie
korekcie je na zvážení znalca. Následne na doplňujúcu otázku žalovaného (str. 5 zápisnice) už znalec
uvádza, že znalec má v zmysle vyhlášky priestor využiť svoje know-how, že vyhláška s prílohou č. 16
určite nie sú nastavené pevne a že znalec môže použiť korekciu. Na jednu z otázok žalovaného znalec

dokonca odpovedal, že vlastne žiadnu korekciu nerobil (viď str. 5 zápisnice - predposledná odrážka).
Z vyššie uvedených výpovedí znalca je evidentné, že si vo svojich odpovediach odporuje a protirečí.
V úvode prejavu (pri odpovediach na otázky žalobcu) totiž znalec kategoricky tvrdí, že príloha č. 16
vyhlášky mu priamo ukladá povinnosť robiť korekciu, avšak následne pri odpovediach na protiotázkyžalovaného už znalec priznáva, že povinnosť realizovať korekciu vo vyhláške uvedená nie je, a že je na
voľbe znalca, či ku korekcii pristúpi alebo nie. Tvrdí totiž, že korekcia je na uvážení znalca a že znalec
korekciu použiť môže. Na otázku žalovaného, či znalec musí alebo nemusí urobiť korekciu, dokonca

znalec neváhal uviesť, že vlastne žiadnu korekciu ani nerobil.

-Žalovaný konštatuje, že príloha č. 16 vyhlášky 492/2004 Z. z. žiadnu povinnosť znalca ku korekcii /
úprave / zmene podnikateľského plánu neupravuje. Z prílohy č. 16 však nevyplýva dokonca ani žiadna
možnosť znalca, aby takúto korekciu / zmenu / úpravu podnikateľského plánu vykonal. Naopak, príloha

č. 16 vyhlášky uvádza, že: „Podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou
metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom...“. Žalovaný tvrdil a opakovane tvrdí, že
znalec nemôže meniť podnikateľský plán, resp. vstupné údaje v ňom. Jedná sa totiž o údaj, ktorý
poskytuje emitent. Ak by znalec zmenil tieto údaje, neoprávnene tak zasiahne do vstupných údajov, ktoré
sú relevantné pre samotný úkon znaleckej činnosti. Toto tvrdenie žalovaného jednoznačne potvrdilo
stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR (k autentickému výkladu vyhlášky), ktoré je založené v

súdnom spise. Podľa stanoviska MS SR je jednoznačné, že znalec sa nemôže jednostranne na základe
svojej svojvôle od podnikateľského plánu a hodnôt v ňom uvedených odchýliť. Znalec musí pracovať
s predloženým podnikateľským plánom v predloženom znení. Týmto žalovaný jednoznačne vyvrátil
tvrdenia žalobcu a znalca o tom, že znalec mohol pri posudzovaní meniť podnikateľský plán emitenta
(žalovaného), resp. hodnoty v ňom uvedené.

-Jednoznačný záver je, že znalec podnikateľský plán (resp. hodnoty v ňom uvedené) meniť
nemohol, a preto akékoľvek odchýlky vo výpočtoch (záveroch) súdom ustanoveného znalca (v
porovnaní so znaleckým posudkom INTERAUDIT BENETIP) vyvolané zmenou údajov obsiahnutých v
podnikateľskom pláne emitenta, sú pre účely súdneho konania bezpredmetné.
2. K správnosti použitej metódy

-Ďalšie otázky žalovaný smeroval k tomu, aby sa preukázala správnosť použitej metódy / metodiky
znalca INTERAUDIT BENETIP a v konečnom dôsledku, aby sa tak preukázala správnosť záverov
znaleckého posudku od INTERAUDIT BENETIP a primeranosť protiplnenia za akcie. Žalobca a
súdom ustanovený znalec totiž závery znaleckého posudku INTERAUDIT BENETIP spochybňovali. Pri
odpovediach na otázky žalovaného znalec uviedol, že: nespochybňuje metodiku znalca INTERAUDIT

BENETIP, a že použil rovnaký postup a metodiku ako znalec INTERAUDIT BENETIP (str. 5 zápisnice,
druhá odrážka). Túto otázku žalovaný položil práve z toho dôvodu, že súdom ustanovený znalec vo
svojom stanovisku k ním vypracovaného znaleckého posudku (stanovisko z 13.11.2012) uviedol, že
znalecký posudok č. 10/2009 od INTERAUDIT BENETIP má zásadné metodické a odborné pochybenia
a že v tomto posudku boli zistené nedostatky a chyby. Následne znalec k tomuto rozporu v tvrdeniach

vypovedal,žetrvánatom,žemetodikavýpočtupredchádzajúcehoznalcaasúdomustanovenéhoznalca
je identická a nie sú v nej žiadne rozdiely.
-Žalovaný opäť poukazuje na príkru a zjavnú rozpornosť v tvrdeniach znalca, ktorý si protirečí. Na jednej
strane uvádza, že metodiku znalca INTERAUDIT BENETIP nespochybňuje a uvádza, že INTERAUDIT
BENETIP zvolil rovnakú metódu ako on, avšak na druhej strane neváha tvrdiť, že znalecký posudok od

INTERAUDITBENETIPmázásadnéodbornéametodicképochybenia.Akniektouvedie,žeposudokmá
zásadné metodické pochybenia, nie je možné toto tvrdenie vykladať nijako inak ako to, že je nesprávny
po metodickej stránke. Takéto tvrdenie je potom ale priamo odporujúce tomu, ak rovnaká osoba vyhlási,
žemetodikuznalcanespochybňuje.Ajvotázkeprípadnýchmetodickýchpochybeníznaleckéhoposudku
od INTERAUDIT BENETIP, sú vyjadrenia súdom ustanoveného znalca navzájom odporujúce, a jeho

závery preto nepresvedčivé a nevierohodné. Tieto otázky žalovaného boli znalcovi kladené práve z toho
dôvodu,žesúdomustanovenýznalecvkonečnomdôsledkuvyhlásil,žeznaleckýposudokINTERAUDIT
BENETIP má zásadné pochybenia, a že má nedostatky a chyby, čo viedlo k nesprávne stanovenej
hodnote akcií, a preto súdom ustanovený znalec stanovil inú hodnotu akcií.

-Žalovaný však konštatuje, že znalecký posudok INTERAUDIT BENETIP bol vypracovaný v súlade s
vyhláškou a jej prílohou č. 16, že bola použitá správna metóda, že znalecký posudok nemá žiadne
nedostatky a vady a že vo výsledku - bola správne stanovená hodnota akcie, a teda táto hodnota ako
protiplnenie je primerané. Toto tvrdenie žalovaného jednoznačne preukazuje aj stanovisko Národnej
banky Slovenska, ktoré ako dôkaz predložil žalovaný (a je založené v súdnom spise). V tomto stanovisku

Národná banka Slovenska uvádza závery k opätovnej verifikácii znaleckého posudku od INTERAUDIT
BENETIP.
Národná banka Slovenska jednoznačne konštatuje, že pri konaní podľa §118g ods. 5 zákona o cenných
papieroch je oprávnená a posudzuje znalecký posudok z pohľadu primeranosti plnenia stanovenejznalcom. Národná banka Slovenska tiež posudzuje použitú metodiku znalca, ktorá je určujúca pre
stanovenie hodnoty akcie. Záverom Národná banka Slovenska konštatuje, že v tomto kontexte je
znalecký posudok INTERAUDIT BENETIP vypracovaný v súlade s vyhláškou.

-Týmto žalovaný jednoznačne vyvrátil tvrdenie žalobcu a znalca o tom, že by znalecký posudok od
INTERAUDIT BENETIP mal mať akékoľvek metodické či odborné chyby alebo vady. A najmä tým
žalovaný vyvrátil tvrdenia o tom, že protiplnenie za akcie emitenta nebolo primerané. Jednoznačný
záver je, že znalecký posudok od INTERAUDIT BENETIP nemá žiadne metodické pochybenia, že
bol vypracovaný v súlade s vyhláškou, a že stanovená hodnota akcie a z nej vychádzajúca výška

protiplnenia za akciu je primeraná.

-Pri hodnotení znaleckého posudku vo všeobecnosti v zásade platí, že hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd však má hodnotiť presvedčivosť posudku, čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Súd môže a má hodnotiť výsledky znaleckého dokazovania voľne, to znamená aj vo vzťahu k ostatným

skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

-Žalovaný súdu predložil viacero dôkazov práve za tým účelom, aby preukázal, že postup súdom
ustanoveného znalca a jeho závery sú vo vzťahu k ostatným skutkovým okolnostiam úplne
nepresvedčivé a nevierohodné.

- ZÁVEREČNÁ REČ
V tomto štádiu konania je potrebné vychádzať z uznesenia Krajského súdu Trnava (č.k.:
21Cob/57/2016). Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia vytkol 2 skutočnosti, ktoré sú uvedené
v bodoch 34 a 35 odôvodnenia.

-Prvá záležitosť (bod 35. odôvodnenia) sa týkala prípadnej spornosti ohľadne toho, či povinná ponuka
žalovaného predchádzala uplatneniu práva výkupu podľa § 118i ZCP. Na základe vyjadrení sporových
strán (vyjadrenie žalovaného z 31.10.2017 a vyjadrenie žalobcu z 26.03.2018) je zrejmé, že táto
záležitosťniejemedzistranamispornáarovnakonemážiadnysúvisspredmetomkonania.Obesporové

strany sa zhodne vyjadrili v tom zmysle, že povinná ponuka žalovaného nepredchádzala uplatneniu
práva výkupu podľa § 118i ZCP.
-Druhá záležitosť (bod 34. odôvodnenia), ktorú odvolací súd vytkol, sa týka nezaujatia stanoviska
prvostupňového súdu k rozdielnym záverom, ku ktorým dospeli znalecké organizácie.
V tejto súvislosti žalovaný konštatuje, že súd dnes disponuje dostatočným množstvom dôkazov, pri

hodnotení ktorých (a to aj jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti) je možné sa vysporiadať s rozdielnymi
závermi znalcov. K tvrdeniam sporových strán a k dôkazom, ktoré strany predložili na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení uvádzame nasledovné:
Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody. Táto mu mala byť spôsobená porušením povinnosti zo
strany žalovaného, ktorá ja vyjadrená v ustanovení § 116 ods. 5 ZCP.

-Podľa § 116 ods. 5 ZCP platí, že: „Údaje uvedené v návrhu ponuky na prevzatie musia byť úplné a
pravdivé, vypracované s odbornou starostlivosťou, nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a
musia akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať všetky dostupné
informácienato,abymohlisplnouznalosťouveciprijaťrozhodnutieoponukenaprevzatie.Zasprávnosť

údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá navrhovateľ“.
Obsahové náležitosti návrhu na ponuky na prevzatie sú uvedené v § 116 ods. 2 ZCP. Celkom je to
18 obsahových náležitostí. Medziiným je to aj údaj o protiplnení, ktoré je ponúkané za akcie cieľovej
spoločnosti (písm. i)).

-Ustanovenie § 118g ods. 5 ZCP zároveň určuje, že protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí
byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti.
Legálna definícia primeraného plnenia je obsiahnutá v § 118g ods. 6 ZCP. Za primerané sa považuje
protiplnenie, ktoré:
i i) nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s

navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za posledných 12 mesiacov pred vznikom
povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie,
ii ii) a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkomiiiiii)azároveňnemôžebyťnižšieakohodnotačistéhoobchodnéhoimaniavrátanehodnotynehmotného
majetku podniku pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky overenej audítorom
pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

iv iv) V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako priemerný kurz
týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti
vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.
Ustanovenie § 118g ods. 5 ZCP ešte stanovuje, že primeranosť sa dokladá znaleckým posudkom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť navrhovateľa ponuky (teda žalovaného) je obsiahnutá

výlučne v § 116 ods. 5 ZCP. A síce spočíva v tom, že je povinný uviesť v ponuke na prevzatie údaje, ktoré
predpisuje zákon (§ 116 ods. 2 ZCP), a že tieto údaje musia byť úplné, pravdivé a nesmú mať klamlivý
alebo zavádzajúci charakter. Žiadna iná povinnosť v zákone uvedená nie je. Nie je to ani povinnosť
navrhovateľa ponuky vypracovať znalecký posudok, alebo ho nechať overiť, alebo kontrolovať.
V prípade primeraného plnenia je z ustanovenia § 118g ods. 6 ZCP zrejmé, že splnenie troch zo štyroch
podmienok / parametrov (viď odrážky i), iii) a iv) vyššie) je v dispozícii navrhovateľa ponuky. Navrhovateľ

ponuky musí nastaviť a dodržať hodnoty tak, ako sú predpísané v zákone.
Poslednou podmienkou je, že protiplnenie nesmie byť nižšie ako určené znaleckým posudkom. To
znamená, že je povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť znalecký posudok a následne zabezpečiť, aby
hodnota, ktorú ponúkne ako protiplnenie, nebola nižšia ako tá, ktorá bola v znaleckom posudku určená
znalcom.

Žalobca spochybňuje to, že údaj o primeranom protiplnení v návrhu povinnej ponuke je správny.
V konaní však nijakým spôsobom nepreukázal, v čom má spočívať nesprávnosť údaja, ktorý do návrhu
povinnej ponuky na prevzatie uviedol/doplnil navrhovateľ ponuky. Žalovaný tvrdí, že sú splnené všetky
parametre primeraného protiplnenia tak, ako ich stanovuje § 118g ods. 6 ZCP.
Z priebehu konania je zrejmé, že v konaní bola spochybňovaná výška ceny za akciu, ktorú určil znalecký

posudok od INTERAUDIT BENETIP.
Žalobca argumentoval najmä závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie: Výskumný ústav
riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. (súdom ustanovený znalec).
Z doterajšieho konania je zrejmé, že obaja znalci dospeli pri výpočte hodnoty akcií (ktorá následne
determinuje výšku protiplnenia) k rozdielnym hodnotám. Z doterajšieho dokazovania je tiež zrejmé,

že znalci použili pre výpočet rovnakú metódu a že rozdiel bol spôsobený tým, že znalec, ktorý bol
ustanovený súdom, upravil podnikateľský plán predložený emitentom (resp. hodnoty v ňom uvedené)
a znalec INTERAUDIT BENETIP, takúto úpravu neuskutočnil a do hodnôt v podnikateľskom pláne
nezasahoval.
Z uvedeného dôvodu žalovaný zabezpečil a predložil viaceré ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú správnosť

jeho tvrdení, a síce že:
??znalec nie je oprávnený zasahovať do podnikateľského plánu a nemôže meniť hodnoty v ňom
uvedené;
??znaleckýposudokodINTERAUDITBENETIPneobsahuježiadnepochybeniaavadyajevypracovaný
v súlade s vyhláškou;

??výška protiplnenia za akciu bola primeraná;
??v návrhu ponuky na prevzatie tak nebol uvedený žiadny nesprávny údaj.

Žalovaný uvedené dôkazy zabezpečil napriek tomu, že dôkazné bremeno v konaní nesie žalobca.
Je to jednak stanovisko MS SR, ktoré jednoznačne potvrdzuje fakt, že znalec pri vypracúvaní posudku

nie je oprávnený upravovať podnikateľský plán navrhovateľa. Zmenil by tak vstupné údaje, na čo nie je
oprávnený a porušil by tak samotnú vyhlášku a jej prílohu.
-Ďalším dôkazom je stanovisko NBS k tomu, že v prípade znalca INTERAUDIT BENETIP a jeho
znaleckého posudku, NBS pri jeho skúmaní jednak preverovala zvolenú metodiku a tiež primeranosť
protiplnenia, pričom jednoznačne konštatuje, že znalec zvolil správnu metodiku, že protiplnenie je

primerané a že znalecký posudok je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Na tomto mieste si tiež
dovoľujeme poukázať na to, že skúmanie znaleckého posudku Národnou bankou Slovenska v procese
povinnej ponuky na prevzatie je vlastne druhým stupňom kontroly správnosti určenia výšky protiplnenia.
Na prvom stupni je objektívnosť a správnosť zabezpečená tým, že je výška protiplnenia určovaná (okrem
iného) znaleckým posudkom. Následne je znalecký posudok kontrolovaný a preverovaný Národnou

bankou Slovenska. Tým je zabezpečená zároveň aj ochrana minoritných akcionárov. V prípade tohto
konania je preto stanovisko NBS (z dňa 02.10.2014) potrebné vnímať ako ďalší tretí stupeň verifikácie
správnostiznaleckéhoposudkuodINTERAUDITBENETIP.NBSvňomopakovanezdôraznila,žeznalecdodržal metodiku, že správne určil výšku protiplnenia, ktoré je primerané a že celý posudok je v súlade
s vyhláškou.
-Rovnako bolo žalovaným predložené aj vyjadrenie znaleckého ústavu - Ekonomickej univerzity, a to za

tým účelom, aby sa preukázalo, že cena stanovená pôvodným znalcom naozaj bola primeraná. Tento
znalecký ústav pritom poskytol vyjadrenie k 2 skutkovým okolnostiam. Jednak je to určenie primeranej
ceny za akciu, ktoré vychádzalo z rovnakých vstupných údajov ako pôvodný znalec (INTERAUDIT
BENETIP), pričom cena určená Ekonomickou univerzitou bola ešte nižšia, a to 30,43 eur. A jednak to
bolo stanovenie ceny za akciu, ktoré už vychádzalo z reálnych dosiahnutých výsledkov za obdobie 2009

- 2014. Cena za akciu bola určená ako 33,86 eur.
Oba výsledky teda potvrdili, že pôvodné protiplnenie bolo stanovené naozaj primerane, nakoľko bolo
vyššie, a teda aj podnikateľský plán ako prognóza bol spracovaný optimistickejšie ako bola skutočnosť
(a bol teda tiež objektívny a vierohodný). Fakt, že skutočné výsledky podnikateľskej činnosti žalovaného
za obdobie rokov 2009 - 2014 potvrdili správnosť podnikateľského zámeru žalovaného a v konečnom
dôsledku správnosť odhadu hodnoty akcie určenej znalcom INTERAUDIT BENETIP síce nie je v tomto

konaní z právneho hľadiska priamo relevantná, ale podľa názoru žalovaného je to nepriamy dôkaz toho,
ževčaseuskutočneniapovinnejponukynaprevzatieboljehopostupsprávny.Žalobcatotižvskutočnosti
dostal za jednu akciu viac ako bola jej skutočná (primeraná) hodnota za sledovaný časový úsek (2009
- 2014).
Týmito dôkazmi, ktoré predložil žalovaný sú preto vyvrátené všetky argumenty žalobcu o tom, že by

povinná ponuka na prevzatie mala obsahovať akýkoľvek nesprávny údaj, resp. že by výška protiplnenia
za akcie v rámci povinnej ponuky na prevzatie nebola primeraná.
Práve totiž znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, pri ktorom znalec pozmenil a upravil vstupné
údaje, je v rozpore s vyhláškou a znamenajú porušenie metodiky výpočtu podľa vyhlášky. Na závery
takéhoto posudku v podobe stanovenia odlišnej hodnoty výšky akcie preto nie je možné prihliadať ako

na relevantné. Znalec ustanovený súdom totiž k odlišnému záveru dospel spôsobom, ktorý je v rozpore
s vyhláškou, nakoľko svojvoľne pozmenil hodnoty údajov, na čo nebol oprávnený.

-Ďalším rozhodujúcim dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu a zároveň spochybňuje správnosť
postupu súdom ustanoveného znalca je výsluch tohto znalca na pojednávaní zo dňa 17.09.2018. Na

uvedenom výsluchu totiž žalovaný poukázal na zásadné rozpory vo výpovediach znalca, ktorými si
navzájom protirečil a odporoval, čo je bližšie opísané v časti I. tohto podania.

-Súd podľa § 191 ods. 1 CSP hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

V konaní sa sporným stala práve primeranosť a výška protiplnenia, založená na rozdielnych záveroch
znaleckých posudkov. V spojení s ostatnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný sa však podarilo
jednoznačne preukázať, že závery znalca INTERAUDIT BENETIP boli správne a že protiplnenie za
akcie bolo primerané a jeho znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s vyhláškou a ako taký nemal
žiadne chyby, vady, či nesprávnosti. Zároveň sa dôkazmi žalovaného podarilo spochybniť vierohodnosť

a presvedčivosť znaleckého posudku od súdom ustanoveného znalca, o ktorý sa opieral žalobca. Tento
postup je prezumovaný aj priamo v zákone, a to v § 191 ods. 2 CSP.

-V konaní teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadne porušenie povinností
žalovaného. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť“.

36. Žalobca na pojednávaní dňa 19.11.2018 preniesol záverečnú reč, z ktorej súd preberá:

„... Žalobca zastáva stanovisko, že žalovaný pri ukončení obchodovania s akciami na burze cenných
papierov v rámci povinnej ponuky na prevzatie uviedol údaj, ktorý bol nesprávny, klamlivý a neposkytnutý

s odbornou starostlivosťou. Žalovaný uviedol údaj o primeranom protiplnení vo výške 41,89 eur, tento
údaj bol stanovený na základe znaleckého posudku vypracovaného spol. Interaudit Benefit. Žalobca
poukazuje, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaný uviedol údaj o povinnom protiplnení v povinnej
ponuke na prevzatie na základe ZP spol. Interaudit Benefit. Žalobca výšku škody preukazuje znal.
posudkomvypracovanýmnazákladeuzneseniasúdu.PredmetnýZPvypracovalaspol.Výskumnýústav

riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva. V zmysle tohto ZP malo byť primerané protiplnenie
stanovené vo výške 90,22 eur. V predmetnom konaní nebolo tiež sporné, že žalobca využil povinnú
ponuku na prevzatie a previedol okrem iných aj dva ks akcií za sumu vo výške 41,89 eur. Škoda,
ktorá žalobcovi vznikla predstavuje rozdiel medzi primeraným protiplnením, ktoré by mal získať, akby primerané protiplnenie v povinnej ponuke na prevzatie bolo určené vo výške 90,22 eur a sumou,
ktorú za predaj dvoch akcií skutočne získal. V súvislosti so ZP vypracovanom v priebehu konania
na základe uznesenia súdu poukazujeme na dve úpravy, ktoré vykonala táto znalecká organizácia, a

to zvýšenie investícií do podniku žalovaného, ktoré by mali za následok zvýšenie budúcich odpisov
a v konečnom dôsledku zvýšenie hodnoty akcií a zníženie prevádzkového kapitálu potrebného na
prevádzkupodnikužalovaného.Zníženieprevádzkovéhokapitálubyrovnakomalozanásledokzvýšenie
hodnoty akcií. Tieto skutkové tvrdenia vyplývajú zo ZP vypracovaného v priebehu konania na základe
uznesenia súdu. Tiež aj z výsluchov znalca, ktorý tento ZP vypracoval. Iné skutočnosti v tomto smere

nemôžu byť relevantné, popierame akékoľvek tvrdenia o údajnom protirečení si znalca. Akcentujeme,
že právna úprava povinnej ponuky na prevzatie v zákone o cenných papieroch má chrániť minoritných
akcionárov pred majoritnými, ktorí reálne prostredníctvom valného zhromaždenia a predstavenstva
akciovej spoločnosti ovládajú akciovú spoločnosť emitenta cenných papierov. Právna úprava povinnej
ponuky na prevzatie v zákone o cenných papieroch preto musí byť vykladaná s prihliadnutím na princíp
ochrany minoritných akcionárov.“

37. Súd, súc viazaný právnym názorom druhoinštančného súdu, sa po vykonanom dokazovaní
stotožňuje v plnej miere so závermi žalovaného (bod 35 rozsudku). Je toho názoru, že hoci je prakticky
každá oceňovaná akciová spoločnosť jedinečná, majú pravidlá pre tvorbu znaleckého posudku striktnú
podobu, o čom svedčí Príloha č. 16 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku, vyhláška č. 626/2007 Z.z. túto vyhlášku mení a dopĺňa (ďalej „Príloha č. 16“).
38. K rozdielnym stanoviskám, ku ktorým dospeli znalecké organizácie v ZP č. 10/2009 a 108/2011 (bod
28 rozsudku), treba uviesť, že Príloha č. 16 upravuje STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ
NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z.z.
O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH

ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV. Určuje, že
Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa osobitného zákona sa
stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich
menovitej hodnoty. Určuje, že všeobecná hodnota podniku ako celku sa stanoví majetkovou metódou
alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu

podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou. Určuje, že pri stanovení
všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie
pomocou všetkých relevantných podkladov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla
povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku
na prevzatie podľa osobitného zákona (ďalej len "navrhovateľ"). Podkladom na stanovenie všeobecnej

hodnotypodnikupodnikateľskoumetódou(čojetentosúdenýprípad)jepodnikateľskýzámerpredložený
navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej
stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu. Podnikateľský
zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky
odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby

a stanovenia parametrov podnikateľského zámeru.
39. Príloha č. 16 určuje konkrétne postupy na stanovenie všeobecnej hodnoty akcií v špecifických
podmienkach, tzv. squeez out. Pre podnikateľskú metódu ustanovila konkrétny model výnosovej metódy
FCF ENTITY a aj metodiku pri odhade jeho premenných - odčerpateľných zdrojov, miery kapitalizácie
a tempa rastu odčerpateľných zdrojov. Vyhláška MS SR č. 626/2007 Z.z. vybrala jeden z modelov pre

všetky ohodnocované spoločnosti a tak vylúčila možnosť výberu vhodnejšieho modelu, napríklad s
ohľadom na kapitálovú štruktúru spoločnosti - ako to urobil znalec v ZP č. 208/2011. Plusom takéhoto
prístupu je zabezpečenie rovnakého postupu všetkých znalcov a zjednodušenie ich práce aj preto, že
zaväzuje navrhovateľov, aby znalcovi predložili podnikateľský zámer, „z ktorého je zrejmý vývoj podniku
po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu,

spravidla na päť rokov dopredu“. V bežných prípadoch znalci musia pracovať bez podkladov tohto druhu
a často sa musia uspokojiť s podkladom o plánovaných tržbách na budúci rok.
Postupom pri zisťovaní primeranej hodnoty protiplnenia za účelom zistenia hodnoty cenných papierov,
v tomto prípade akcií, sa konkretizuje kvantifikácia hodnoty akcií, jej výpočet. Úsudok znalca pri výbere
a miere uplatnenia jednotlivých princípov, metód a postupov pri tomto zisťovaní vylučuje samé znenie

poslednej vety úvodu Prílohy č. 16, podľa ktorej „podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku
podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj
podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku
na trhu, spravidla na päť rokov dopredu. Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možnézabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti
minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského
zámeru“. Stanovenie konkrétneho a podrobného podnikateľského zámeru navrhovateľa (žalovaného)

má v procese ohodnocovania akcií znalcom obmedzujúci význam, pretože znalcovi neumožňuje využiť
jeho odborné teoretické poznatky. Na druhej strane je podnikateľská metóda odhadu majetku na
výnosovom princípe, čiže na súčasnej hodnote budúcich výnosov, ktoré plynú z ohodnocovaného
majetku(nakapitalizáciivýnosov)navyspelýchkapitálovýchtrhochmetódoučíslo1.Znalecmôžepoužiť
rôzne formy výnosov, keďže vyhl. č. 492/2004 Z.z. definuje odčerpateľné zdroje ako peňažné vyjadrenie

úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa
dosiahne z činnosti podniku alebo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja
podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja,
vyhláška však stanovuje výpočet miery kapitalizácie na základe modelu WACC, hoci nie každý podnik
má stabilnú kapitálovú a finančnú štruktúru, čím je znalec - jeho úvaha, úsudok pri použití podnikateľskej
metódy obmedzený. Ďalšie také obmedzenie znalcovej úvahy pri použití podnikateľskej metódy pre

stanovenie všeobecnej hodnoty podniku predstavuje predpoklad vysokého tempa rastu, nízkeho rizika,
dôsledkom je potom nízka miera kapitalizácie. Príloha č. 16 nastavuje znalcovi záväzné východiská
(veličiny), z ktorých je pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku jednoducho povinný vychádzať,
nakoľko podľa § 3 ods. 4 vyhl. č. 492/2004 Z.z., podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú
hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie

podnikania.
Znalec v posudku č. 108/2011 aplikoval korekciu, významovo ide o opravu, nápravu, úpravu. V podstate
do modelu zisťovania primeranej hodnoty protiplnenia za účelom zistenia hodnoty akcií dosadil iné
veličiny. V matematike by išlo o premennú, teda o použite veličiny, ktorej hodnota sa mení. Následkom
je iný výsledok, iná hodnota akcie, ako je ten, ku ktorému dospel znalec v posudku č. 10/2009.

40. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené skreslenie znaleckého posudku č. 10/2009, nebol
preukázaný ani jeho manipulujúci charakter. Nebola naplnená skutková podstata objektívnej
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú porušením zákonných povinností ustanovených v §
159 ods. 1 ZoCP a Obchodným zákonníkom v § 757, v § 373 a nasl. (porovnaj bod 34 uznesenia
KS, body 27,28 rozsudku), nakoľko žalovaný neporušil svoje zákonné povinnosti, z porušenia ktorých

žalobca vyvodzoval uplatnený nárok na náhradu škody. V súvislosti s rozdielnymi závermi, ku ktorým
dospeli znalecké organizácie v ZP č. 10/2009 a 108/2011, je nutné poukázať i na ust. § 374 ods. 1 Obch.
zákonníka, obsahujúce liberačné dôvody, podľa ktorého platí, že za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť
sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinností,
ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku, alebo jej následky odvrátila

alebo prekonala, a ďalej ak by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
41. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola
podaná nedôvodne.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený

domáhať jej splnenia v exekúcii.