Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119202690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,

sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu T. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. 8, XXX XX H., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom Floriánova 2,
080 01 Prešov, proti žalovanému E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XX, zastúpenému
advokátomJUDr.MarošomDžukom,sosídlomKalinčiakova871/6,09401VranovnadTopľou,ourčenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/6/2019-78 zo
dňa 11.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%“.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu doručenou súdu 07.02.2019,

domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu číslo 4, na 1. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX,
postaveného na parcele číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. H., k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniam bytového domu súp. č. XXXX,
zapísaného na LV č. XXXX ako aj k spoluvlastníckemu podielu XX/XXXXX k parcele číslo XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. H. v podiele X/X.
V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 06.11.2002 uzavreli dedičia D.. D. E. a jeho synovia E., E. a E. E.
dohodu dedičov týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. S nebohým D.. E. uzavrel zmluvu, na základe

ktorej mu vyplatil za nehnuteľnosti sumu 800.000 Sk, avšak k formálnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy
nedošlo z dôvodu úmrtia D.. D. E. v roku 2003. Následne s jeho synmi 07.01.2009 uzavrel kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti. Podiel od E. E. získal tak, že za neho vyplatil dlžobu v
exekúcií, avšak doposiaľ nepodal návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.
Konštatoval,žežalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Podľažalovanéhosažalobcažalobou
domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností napriek tomu, že
výlučným vlastníkom nikdy nebol; poukázal na ust. § 133 ods. 2 a § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu a popretí skutkových tvrdení žalovaného
a označených dôkazov zistil, že žalobca je v katastri nehnuteľností zapísaným podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobou domáhal, v podiele 1/8 a
žalovaný v podiele X/X. Žalovaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudol na základe zmlúvo prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu uzatvorených dňa 04.11.2015 pod V XXXX/XXXX a zo dňa
02.03.2016 pod V XXX/XXXX.
Žalobca, ako kupujúci, uzavrel dňa 07.01.2009 s predávajúcimi E. a E. E. kúpnu zmluvu;

predmetom kúpy boli nehnuteľnosti, určenie vlastníctva ku ktorým bolo predmetom žaloby v rozsahu
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam predávajúcich. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 800.000 Sk. Žalobca ako kupujúci nikdy podľa vlastného tvrdenia nepodal návrh na vklad
tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Predávajúci nadobudli spoluvlastnícke podiely k predávaným
nehnuteľnostiam titulom dedenia po D.. D. E. a E. E. pričom D.. D. E. v zmysle potvrdenia zo 07.10.2002

prevzal od žalobcu sumu 800.000 Sk ako kúpnu cenu bytu.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že žaloba dôvodnou nebola,
pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom v žalobe uvedených nehnuteľností,
poukázal na to, že na LV č. XXXX, kat. úz. H., je už vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v
podiele X/X na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Nemá preto naliehavý právny záujem na určenie
vlastníckeho práva v rozsahu v akom už je v katastri ako podielový spoluvlastník zapísaný. Pokiaľ sa

žalobca domáhal určenia vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo 07.01.2009, mal za to, že predmetná
kúpna zmluva stratila obligačné účinky jej nepredložením na rozhodnutie o povolení vkladu podľa §
47 Občianskeho zákonníka najneskôr do 07.01.2012, žalobca teda nenadobudol vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam.
Súdprvejinštancieuviedol,žeust.§47ods.1Občianskehozákonníkaupravujetzv.zákonnúodkladaciu

podmienku. Zákonná odkladacia podmienka spája právne následky so skutočnosťou závislou od vôle
príslušného orgánu, t.j. od rozhodnutia. Zmluvné strany nemôžu vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 47 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo ide o kogentné ustanovenie. V 2. odseku tohto zákonného ustanovenia
je upravená domnienka odstúpenia od zmluvy, na ktorej účinnosť sa vyžaduje rozhodnutie príslušného
orgánu, pričom ide o nevyvrátiteľnú domnienku. Hoci prejav vôle o odstúpení je jednostranným prejavom

vôle, uvedená domnienka je domnienkou obojstranného odstúpenia od zmluvy. Uplynutím trojročnej
lehoty počítanej od uzavretia zmluvy platí, že účastníci od zmluvy odstúpili a týmto okamihom stratí
zmluva zároveň aj platnosť; uvedenému zodpovedá aj aktuálna rozhodovacia prax všeobecných súdov
Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle rozhodnutí, na ktoré
poukázal.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. § 47 Občianskeho zákonníka a na ust. § 5
ods. 1 a § 28 katastrálneho zákona.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyložil právnu normu.
Ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka má dva odseky. Súd prvej inštancie ich vykladal samostatne,
čo nie je správne ani v súlade s aplikačnou praxou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, ktorý v Bulletine 1/2012 v odpovedi na otázku ako má postupovať správa katastra ak sa návrh

na vklad podá po uplynutí troch rokoch od uzatvorenia zmluvy uviedol, že aj po uplynutí 3-ročnej lehoty
od podpísania zmluvy je zmluva stále platná a nie je dôvod na nepovolenie vkladu len preto, že bol návrh
podaný po troch rokoch od uzavretia zmluvy.
Žalobca v odvolaní poukázal aj na ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobou sa domáhal
určenia vlastníctva, v posudzovanom prípade je možné dôvodne sa domnievať, že boli splnené

všetky predpoklady pre vydržanie nehnuteľností, keďže tieto sú spôsobilým predmetom vydržania
a oprávnene sa mohol domnievať, že sú v jeho vlastníctve, keďže s nimi nakladal ako so svojim
majetkom po dobu viac ako 10 rokov. Súd žalobu zamietol predčasne bez vykonania dokazovania a
posúdenia všetkých okolností prípadu. Žalovaný vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol z preukázateľne
protiprávneho konania jeho právnych predchodcov, išlo o opakovaný predaj podielov, ku ktorému došlo

preukázateľne nedobromyseľne, žalovaný porušil jeho predkupné právo. Táto skutočnosť bola súdu
známa z pripojeného spisu, on za byt riadne zaplatil, vlastníctvo nemohol nadobudnúť pre úmrtie
právneho predchodcu predávajúcich, ich otca. Po skončení dedičského konania s predávajúcimi spísal
kúpnu zmluvu, následne predávajúci previedli svoje podiely na žalovaného, ktorý ich nadobudol za viac
akopolovičnúcenubeztoho,abymuichakospoluvlastníkoviponúkol.Podľažalobcusúdprvejinštancie

rozhodol v prospech žalovaného bez riadneho prieskumu posúdenia všetkých okolností, nesprávne
aplikoval právnu normu, právo vykladal prísne, formálne, bez toho aby vo veci spravodlivo rozhodol.
Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviažežalobcov (zrejme žalovaného - pozn. odv. súdu) k náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako aj
na odvolacom súde.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Nie je
daný žiaden z dôvodov odvolania. Za okolností, keď žalobca disponuje zmluvou o prevode vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, avšak k tejto nebol nikdy zo strany žiadneho z účastníkov zmluvného
vzťahu podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nemohol sa žalobca
úspešne domáhať určenia, že je vlastníkom niečoho, čoho sa v zmysle platných všeobecne záväzných

právnych predpisov nikdy nestal. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že boli splnené
predpoklady pre vydržanie nehnuteľností, mal za to, že s týmto nie je možné súhlasiť nakoľko neuplynula
10-ročná vydržacia doba, nie je možné hovoriť ani o dobromyseľnosti jeho držby, keďže žalobca si bol
zjavne vedomý toho, že po celú dobu disponuje kúpnou zmluvou platnosti ktorej sa dovoláva, avšak v
žiadnom momente návrh zmluvy do katastra nehnuteľností nedal a nevysvetlil aké objektívne dôvody mu
bránili v tom, aby takýto úkon urobil, z jeho strany ide po celú dobu iba o špekulatívne konanie. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania; žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj

konanie ktoré mu predchádzalo a v rámci prípravy rozhodnutia o odvolaní žalobcu vyzval strany sporu
v súlade s ust. § 382 CSP k tomu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité.

Žalobca k výzve odvolacieho súdu uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach.

Žalovaný nebol pri kúpe podielov od predávajúcich dobromyseľný, vlastníctvo nadobudol z
preukázateľne protiprávneho konania jeho právnych predchodcov, opakovaný predaj podielov nemôže
požívať právnu ochranu, čo vyplýva z ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho uviedol, že na toto ustanovenie poukázal už pri prvom

podaní adresovanom súdu, vo vyjadrení k žalobe. Na toto ustanovenie napokon poukázal aj samotný
žalobca vo svojom podaní označenom ako replika k vyjadreniu žalovaného z 02.05.2010 citujúc v
ňom nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 331/98 z 12.06.2000. Je tak zrejmé, že žalobcom
predkladaná kúpna zmluva nikdy nevyvolala právne účinky keďže ku vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nikdy nedošlo, a z toho dôvodu nemôže mať žalobca náležitý právny záujem

na určení vlastníckeho práva v žalovanom rozsahu a úspešne sa domáhať určenia vlastníctva k
spoluvlastníckym podielom, ktoré s poukazom na § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy zákonne
nenadobudol.

Odvolací súd bol pri preskúmaní napadnutého rozsudku viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.04.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o
tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení súdom, na tvrdení o
nesprávnom právnom posúdení veci a porušení práva na spravodlivý proces, ktoré malo spočívať nielen
v porušení procesného postupu súdom, ale aj vo výhrade ku kvalite odôvodnenia rozsudku súdom prvej

inštancie v zmysle nevysporiadania sa so skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo.

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na
konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).

9. Vadu nedostatku dôvodov rozhodnutia spôsobilú privodiť porušenie ústavných práv dosahuje také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné zistiť
rozsah porušenia práva, prípadne také, v ktorom dôvody, na základe ktorých je založené absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (Ústavný súd Slovenskej republiky I. ÚS
34/10, III. ÚS 305/08).

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením dospel odvolací súd k záveru, že odvolacieho dôvody nemohli byť

základom pre zmenu ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
začatého súdneho konania. Sporové konanie je kontradiktórne čo znamená, že tá strana sporu, ktorá
z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí túto skutočnosť v prvom rade tvrdiť a k tvrdenej

skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

12. Žalobca, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žalobného návrhu keďže
07.01.2009 uzavrel kúpnu zmluvu, návrh na vklad v ktorej však do katastra nehnuteľností nepodal. Túto

kúpnuzmluvuuzavrelsosobami,ktorénáslednenehnuteľnosti,predmetkúpy,spoluvpodiele7/8predali
žalovanému čím ich predali 2-krát, porušili aj jeho predkupné právo ako spoluvlastníka nehnuteľností
v podiele 1/8. Žalovaný svoj podiel na nehnuteľnosti chce predať, inzeruje to bez toho aby mu ho
ponúkol, čím porušuje jeho zákonné predkupné právo. V žalobe zdôraznil, že samotná skutočnosť, že
vlastníctvo k predmetu kúpy nadobudne kupujúci nie okamihom uzavretia zmluvy, ale až vkladom do

katastra nehnuteľností, nemôže mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorú s ním uzavreli žalovaný v
1. a 2. rade.
Odhliadnuc od toho, že žalovaný nebol subjektom, ktorý so žalobcom uzavrel spornú kúpnu zmluvu
a v žalobe nebolo označených viac osôb na žalovanej strane, takto definovaný dôvod založený na
opísaných skutkových tvrdeniach zostal dôvodom žalobného návrhu do času, než o žalobe rozhodol

súd prvej inštancie.

13. V prvom rade je potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca nemohol mať právny
záujem na tom, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností ak z listu vlastníctva vyplýva, že
je zapísaným podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8, na určení vlastníctva v časti, ku ktorej je jeho

vlastníctvo zapísané, nemôže mať právny záujem.

14. Odvolací argument o tom, že súd prvej inštancie zamietol žalobu bez vykonania dokazovania
nezodpovedá realite. Na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil súd na deň 11.11.2019
vykonal dokazovanie listinami pripojenými k žalobe, aj zo spisu 20C/46/2016 v zmysle návrhu žalobcu.

Ďalšie návrhy na dokazovanie po súdom prvej inštancie realizovanom predbežnom právnom posúdení
predložené ani označené neboli.15. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je ustanovením kogentným, vecnoprávne
účinky v zmysle dôsledkov, ku ktorým zmluva, predmetom ktorej je nehnuteľnosť a ktorá je
dôvodom vzniku obligačnoprávnych účinkov zmluvy smerovala, vyvoláva až vklad zmluvy do katastra
nehnuteľností. Vkladové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, návrh je oprávnený podať účastník

zmluvy, platí pritom, že len na základe účinnej zmluvy môže dôjsť k prevodu vlastníctva. Účinnosť zmluvy
nie je však možné zamieňať s účinkami vkladu, ktoré nastávajú právoplatnosťou rozhodnutia o povolení
vkladu. V uvedenom zmysle časový faktor vecnoprávnych účinkov zmluvy môžu jej účastníci ovplyvniť
len dohodou o tom kedy bude návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný.

16. Žalobca domáhajúci sa žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri

nehnuteľností už v žalobe konštatoval, že doteraz nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva kúpnej
zmluvy ako právneho úkonu, z ktorého vyvodzoval svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Za
tejto situácie, t.j. pri vlastnom tvrdení žalobcu o tom, že nerealizoval predpoklad pre začatie konania o
povolení vkladu do katastra, ktorým je návrh, pričom netvrdil, a zo spisu to ani nevyplynulo, že by návrh
podal niektorý z ďalších účastníkov kúpnej zmluvy, nebolo ani potrebné zaoberať sa dôsledkami ust.

§ 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani s rozchádzajúcimi sa názormi súdnej praxe na to, či sa toto
ustanovenie týka zmlúv o prevodoch nehnuteľností a v nadväznosti uvedené aj tým, či nastali alebo nie
dôsledky v zmysle odstavca 2 tohto zákonného ustanovenia.
Uvedené však nemá vplyv a nie je ani prekážkou postupu odvolacieho súdu upraveného v § 387 ods.
1 CSP nakoľko vecnú správnosť výroku rozhodnutia neovplyvňuje.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd sa nezaoberal tým či v danom prípade neboli splnené
predpoklady, na základe ktorých vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržal v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že tento prostriedok procesného útoku nebol žalobcom v
konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený. V súlade s ust. § 366 CSP by preto mohol byť v odvolacom

konaní použitý ak by ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 písm. d CSP). Žalobca však v odvolaní ani netvrdil, že tento prostriedok nemohol použiť v
prvoinštančom konaní bez svojej viny, čo je už pre uvedené dôvodom pre jeho diskvalifikáciu. Odvolací
súd na túto novotu nemohol prihliadnuť, preto sa ňou ani nezaoberal.

18. Odvolací súd, z dôvodov ktoré uviedol v predchádzajúcich bodoch tohto svojho rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, majúc ho za rozsudok vo výroku vecne správny,
potvrdil. Správnosť rozhodnutia sa týka taktiež rozhodnutia o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania odzrkadľujúceho výsledok sporu, ku ktorému sa v konaní dospelo.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP podľa § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu preto voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.