Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819200374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: 1/ E., žalobcu 2/ M. obaja v konaní
právne zastúpení B., proti žalovanej: Q., zast. M. o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. júna 2019, č.k. 8C/2/2019-83, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcom 1/, 2/
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 34, § 39, § 40a, § 49a Obč. zákonníka, § 42 ods. 1, 2 zák. č. 162/95 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele po 1 parc.
KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č.
XXX, k.ú. L. a zároveň, že sú povinní zaplatiť žalovanej každý po 7,50 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/
spolu so žalovanou uzavreli dňa 31.10.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, a to pozemku - parcely reg. „C“ KN, parc. č. XXX/X o výmere

15m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná vychádzala z údajov uvedených v evidencii katastra
nehnuteľností, tak ako v danom čase boli zapísané na LV č. XXXX, vzhľadom na skutočnosť, že len
tieto údaje jej boli v čase uzatvorenia zmluvy známe a dostupné a nedisponovala žiadnymi ďalšími
informáciami o parcele č. XXX/X. Na uvedený list vlastníctva sa dokonca odvoláva kúpna zmluva
v čl. I a II. Súd prvej inštancie uviedol, že mu z textu kúpnej zmluvy nevyplývajú skutočnosti uvádzané

žalobcami, že parcela č. XXX/X bola definovaná na základe zakreslenia v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX vyhotovenom dňa 17.12.2001 a navyše k predmetnej kúpnej zmluve žiadny geometrický plán
pripojený nebol. Mal za to, že žalovaná vychádzajúc z údajov katastra pri uzatváraní právneho úkonu
- kúpnej zmluvy omyl v konaní nevyvolala a ani jej prípadný omyl nemohol byť v čase podpisu známy.
Čo sa týka argumentácie žalobcov ohľadom konania v omyle, žalobcovia svoje argumenty opierajú
výslovne o omyl v predmete právneho úkonu a konanie v tomto omyle. V konaní žalobcovia tieto tvrdenia

o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súdu nepreukázali a dané skutočnosti nevyplývajú ani z výsluchu
svedka M. K.. V súvislosti s danou skutočnosťou uviedol, že omyl na strane žalovanej nenastal, nakoľko
žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzala z údajov katastra v rámci zásady materiálnej
a formálnej publicity, navyše s poukazom na skutočnosť, že predmetom prevodu bola nehnuteľnosť
už v stave „C“ KN parcely a nie parcely „E“. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že žalobcom v čase
podpisu zmluvy nič nebránilo pri konaní s náležitou starostlivosťou overiť si zmluvné skutočnosti

napríklad aj vyhotovením geometrického plánu, tak ako to urobili až v roku 2018 pri vyhotovení GP č.
XXX/XXXX zo dňa 18.09.2018 a takýto GP by sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podkladompre rozhodujúce skutočnosti uvádzané v zmluve. Navyše v konaní nebola spornou skutočnosť, že
žalobcovia disponovali GP č. XXX/XXXX už od roku 2001. Zo zákresu spornej parcely pri konaní s
náležitou starostlivosťou muselo byť žalobcom zjavné, že ten nesúhlasil so stavom zapísaných údajov

o danej parcele v evidencii katastra nehnuteľností, t. j. na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobcovia nepostupovali s odbornou starostlivosťou a obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko nimi tvrdený
nesúlad mohli odstrániť vyhotovením geometrického plánu alebo žiadosťou na príslušný katastrálny
orgán o objasnenie daného stavu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007,
podľa ktorého ak by ustanovenia zmluvy pripúšťali rozdielny výklad prejavu vôle, zmluva sa vykladá na

ťarchu pôvodcov návrhu (čo v danom prípade zo žalobcom predloženej mailovej dokumentácie medzi
žalobcom 1/ a žalovanou vyplýva, že návrh kúpnej zmluvy vypracovali žalobcovia a jeho adresátom
bola žalovaná) a chráni sa tak dobrá viera adresáta, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 281/2005. Čo sa týka argumentácie žalobcov o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
kúpnej zmluvy, tak súd mal preskúmaním predmetnej zmluvy za preukázané, že v zmluve je sporná
nehnuteľnosť označená dostatočne identifikovaným spôsobom. Navyše pri zápise vlastníckeho práva

Okresný úrad nevyhodnotil, že sa jedná o zmluvu nespôsobilú na zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, práve naopak vzhľadom na splnenie zákonných povinností v zmysle zákona o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam rozhodol o povolení
vkladu (vkladové rozhodnutie V XXXX/XX - VZ XX/XX). Hodnovernosť a záväznosť týchto údajov z
katastra a ani obsah dojednanej kúpnej zmluvy žiadna zo strán nespochybňovala ani nevzniesla voči

tomu námietky a zápis v katastri plne korešponduje s dojednaným predmetom kúpnej zmluvy, na základe
ktorej bol zápis vykonaný. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že táto neporušuje či už etické, spoločenské,
morálne,ktorébypredmetnýúkonrobilineplatným,pričomuprednostnilvýkladvprospechplatnostianie
neplatnosti právneho úkonu. V danej skutočnosti poukázal na nález ÚS SR I. ÚS 640/2014 a ÚS ČR I.

ÚS 625/2005. Zmluvu vyložil v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález ÚS SR I. ÚS 243/2007),
keď z vykonaného dokazovania, predloženej mailovej komunikácie medzi stranami vyplývalo,
že takouto stranou bola žalovaná. Záverom zdôvodnil, že vykonanie dôkazu výsluchom informovaného
zástupcu Okresného úradu odbor katastrálny v O. zamietol, s poukazom na sudcovskú
koncentráciu konania, kedy vykonanie takéhoto dôkazu by si vyžadovalo odročenia, ďalšie úkony súdu

a vytýčenie nového termínu pojednávania, navyše pokiaľ takýto dôkaz nebol dostatočne ani na výzvu
súdu špecifikovaný a pre rozhodnutie v danej veci týkajúcej sa právneho posúdenia platnosti
zmluvy by ani pre súd nebol rozhodujúcim a určujúcim. Mal za preukázané, že v danom prípade dôvod
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, tak ako na to poukazovali žalobcovia podľa § 34 OZ, tak ani podľa
§ 49a OZ nenastal, predmetná zmluva je právnym úkonom dostatočne určitým, zrozumiteľným a spĺňa

všetky zákonné znaky formálnej a obsahovej platnosti platného právneho úkonu. Na základe uvedených
skutočností súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súdu prvej inštancie vytýkali,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, že parc. č. XXX/X o výmere 15 m2 bola oddelená ako

diel 4 od parc. č. XXX/X o výmere 451 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. L. a v samotnom GP č. XXX/XXXX,
ktorý vyhotovil P. Z. dňa 17.12.2001 a ktorý overil Katastrálny úrad O. dňa 25.01.2002 pod č. XXXX/XX
podľa § 9 zák. č. 215/95 Z.z. vo výkaze výmer sa uvádza v časti nový stav, že užívateľom tejto parc. je Q.
G. a že ide o zastavanú plochu pod domom č. XX. Z uvedeného GP je potom evidentné, že zastavaná
plocha pod ich garážou ako diel č. 3, označená parc. č. XXX/X o výmere 38 m2, ktorá tiež je vytvorená z

pozemno-knižnej parc. č. XXX/X, tak ako uvedená parc. pod túto garáž nezasahuje. Uvedený GP zaslali
žalovanej dňa 20.11.2018 s tým, že konali v omyle a zrejme v omyle konala aj samotná žalovaná. V
súvislosti s konštatovaním súdu, že omyl na strane žalovanej nenastal, pretože pri uzatváraní kúpnej
zmluvy žalovaná vychádzala z údajov katastra v rámci zásady materiálnej a formálnej publicity a že
navyše s poukazom na skutočnosť, že predmetom prevodu bola nehnuteľnosť už v stave CKN a nie

parc. E, predložili kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 05.10.2015, kde parc. č. XXX/X je zakreslená a je
pod domom č. XX a v zadnej časti prechádza pod prístavbu k tomuto domu, ktorú vykonala žalovaná a
táto prístavba nemala súp. č., čiže v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o garáž žalobcov. Uviedli, že
zo zakreslenia parc. č. XXX/X je tak evidentné, že 05.10.2015 bola zakreslená správne pod rodinnýmdomom žalovanej. Zároveň poukázali aj na LV č. XXXX k.ú. L. z 05.10.2015 na parc. č. XXX/X s tým,
že z tohto je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy ako predávajúci, tak ako sa to konštatuje v článku
II. kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2015, predávali svoje spoluvlastnícke podiely uvedené v bode I. v parc.

č. XXX/X o výmere 15 m2, ktorá sa nachádzala v čase uzavretia zmluvy pod rodinným domom č. XX a
pod prístavbou žalobkyne k tomuto domu. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvej inštancie, že návrh kúpnej
zmluvy vypracovali žalobcovia, nakoľko tento vypracovala dcéra žalovanej, ktorá je právnička a oni trvali
len na doplnení článku II. jednou vetou, že na tomto pozemku, t.j. parc. č. XXX/X je postavená časť
budovy kupujúceho a kupujúci kupuje nehnuteľnosť do svojho vlastníctva z dôvodu získania pozemku

pod celou budovou. Ďalej uviedli, že taktiež pri GP č. XX/XXXX z 28.01.2016, ktorý si objednala žalovaná
na zameranie a upresnenie polohy stavby parc. č. XXX/X, bolo postupované pri parc. č. XXX/X podľa
GP č. XXX/XXXX a parc. č. XXX/X bola zameraná pod domom žalovanej a pod prístavbou súp. č. XX.
Až následne, keď chceli usporiadavať vlastníctvo k parc. č. XXX/XX, 129/21 zistili, že pri vypracovaní GP
č. XXX/XXXX, ktorý úradne overil Okresný úrad, katastrálny odbor v O. dňa 27.09.2018 pod č. XXXX/
XXXX, že parc. KNC XXX/X o výmere 15 m2 je zakreslená v dvore žalobcov a pod ich garážou,

ako parc. č. XXX/X a XXX/XX úplne z opačnej strany garáže žalobcov a nie pod domom žalovanej.
Toto bol podstatnejší omyl v prejavenej vôli predávajúcich, a to v predmete prevodu, keď všetky zmluvné
strany deklarovali, že na parc. č. XXX/X je postavená časť budovy kupujúcej. Keď uvedený omyl zistili,
chceli vec napraviť najjednoduchším spôsobom mimosúdne, avšak žalovaná toto odmietala, a preto boli
nútení domáhať sa určenia podielového spoluvlastníctva s tým, že súd si prejudiciálne vyrieši absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu a jedná sa o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. S poukazom na nález ÚS SR I. ÚS 243/07 uviedli, že pri výklade právnych
úkonov je nepísaným právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiaden normotvorca nezamýšľa
dať ním tvorenému aktu neurčité, absurdné alebo nerozumné, a tým neplatné dôsledky. Zdôraznili, že
platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu, okamihu,

keď k právnemu úkonu došlo. Túto plochu v ich dvore a pod ich garážou nikdy nepojali v úmysle previesť
na žalovanú, nakoľko nemalo by to žiadne opodstatnenie a logiku. Poukázali na to, že súd prvej inštancie
mal v čase rozhodovania k dispozícii objektívne dôkazy, kde parc. č. XXX/X bola umiestnená v roku
2015. Tieto dôkazy mal k dispozícii z GP č. XXX/XXXX, ďalej z GP č. XX/XXX a č. XXX/XXXX, všetko
pripojené k žalobe. Preto keď súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor na zamietnutie žaloby,

žiadali žalobcovia doplniť dokazovanie kde sa nachádzala parc. č. XXX/X v roku 2015 v čase keď sa
uzatvárala kúpna zmluva. Kópia katastrálnej mapy má č. zákazky C a aj výpis LV č.
XXXX z 05.10.2015 má objednávku č. C

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.

Uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s konštatovaniami súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré v ňom uvádzané skutočnosti vyplynuli z vykonaných dôkazov a boli
riadne preukázané už pred súdom prvej inštancie. Dôvodila, že z vykonaných dôkazov bolo nesporne
preukázané a vyplynulo, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzala výlučne z údajov, tak ako v danom
čase boli zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L.. Súd prvej inštancie mal v tomto smere preukázané, že

pri uzatvorení kúpnej zmluvy žalovaná inými informáciami o parcele č. XXX/X nedisponovala, a teda
nepoznala ani obsah geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného dňa 17.12.2001 P. Z., ktorý
bol podľa vyjadrení žalobcov východiskovým podkladom pre identifikáciu parcely č. XXX/X na účely
kúpnej zmluvy. Mala za to, že súd prvej inštancie správne posúdil, že zo samotného kontextu kúpnej
zmluvy, ktorý sa pri identifikácii predmetu prevodu výslovne v čl. I a čl. II. odkazoval len na LV č.

XXXX, nevyplývajú skutočnosti, že parc. č. XXX/X bola definovaná na základe zakreslenia podľa GP
č. XXX/XXXX, keďže kúpna zmluva neobsahovala žiadnu výslovnú zmienku alebo odkaz na GP č.
XXX/XXXX a tento navyše ani nebol k predmetnej kúpnej zmluvy pripojený. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že omyl žalobcov v predmete kúpnej zmluvy a konanie v tomto omyle, ktorý bol na ich
strane spôsobený nesprávnou identifikáciou parcely č. XXX/X podľa GP č. XXX/XXXX a na ktorý sa

žalobcovia ako na podstatný omyl zakladajúci dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy odvolávali, žalovaná
nevyvolala a ani jej nebol a nemohol byť v čase podpisu kúpnej zmluvy známy. Omyl a konanie v
omyle na strane žalovanej žalobcovia súdu nepreukázali. Prejav vôle učinený žalovanou v písomnej
forme uzatvorením kúpnej zmluvy, v ktorej bola parc. č. XXX/X identifikovaná podľa údajov výslovne
odkazujúcich na LV č. XXXX, sa plne zhodoval s jej skutočnou vôľou. Preukázaná bola nemylná vôľa

a konanie žalovanej vo vzťahu ku kupovanej parcele, ktorú v dobrej viere považovala za pozemok,
na ktorom je tak ako sa to výslovne uvádzalo na LV č. XXXX a v čl. I. kúpnej zmluvy, postavená
budova bez označenia súpisným číslom, a teda hospodárska budova (garáž) vo vlastníctve žalobcov.
Vôľou žalovanej ako kupujúcej nebola a nemohla byť kúpa nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcehosa pod jej rodinným domom. Vzhľadom na zápisy na LV č. XXXX v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy,
ako aj na LV č. XXX v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy, sa parcela č. XXX/X vždy nachádzala len
pod budovou bez označenia súpisným číslom (navyše pod nebytovou budovou) a takouto budovou

bola jedine garáž patriaca žalobcom. Hoci zákres na katastrálnej mape rovnako ako zákres na GP č.
XXX/XXXX situuje parcelu č. XXX/X pod rodinný dom žalovanej, tento zákres je v objektívne zrejmom
a zistiteľnom nesúlade s údajmi o predmetnej nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXXX, ako aj v
rozpore so zapísanými údajmi ohľadom rodinného domu žalovanej na LV č. XXX. Tento objektívne
zrejmý nesúlad musel byť žalobcom pri konaní s náležitou starostlivosťou v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy zjavný rovnako tak, ako bolo v prvostupňovom konaní preukázané, že im musel byť zjavný
rozpor medzi údajmi o parcele č. XXX/X na LV č. XXXX a jej chybným zakreslením podľa GP č. XXX/
XXXX, u ktorého bolo navyše nesporne preukázané, že ním žalobcovia disponovali už od roku 2001.
Žalobcovia pri uzatvorení kúpnej zmluvy si náležite neoverili všetky zmluvné skutočnosti a nepostupovali
dostatočne obozretne a s odbornou starostlivosťou, nakoľko nesúlad stavu mohli odstrániť vyhotovením
nového geometrického plánu (tak ako to urobili až v roku 2018 pri vyhotovení GP č. XXX/XXXX zo dňa

18.09.2018), alebo žiadosťou a príslušný katastrálny orgán o objasnenie daného stavu (tak ako to urobili
až po uzavretí kúpnej zmluvy vo vzťahu ku GP č. XXX/XXXX, ktorý OÚ O. - katastrálny odbor vyhodnotil
ako nepoužiteľný na právne úkony v zmysle svojho stanoviska z 27.06.2016 predloženého ako dôkaz
v konaní).

4. Žalobcovia v následnom vyjadrení uviedli, že žalovaná účelovo tvrdí, že tou budovou bez súpisného
čísla bola garáž žalobcov, nakoľko jej rodinný dom mal súpisné číslo XX. V tomto smere poukazovali
na to, že pod číslom domu XX v katastri nehnuteľností bol zapísaný uvedený dom až v roku 2016 a
toho času má jej rodinný dom súpisné číslo XX a nachádza sa na pozemku XXX/X. Pravdou je iba to,
že na pozemku XXX/X bol postavený RD ešte v roku 1938, tak ako je to zakreslené na liste mapy č. X

obce L. zo dňa 09.02.1938 a ako to bolo zamerané 07.06.1937. Približne v roku 1975 bola k uvedenému
RD vykonaná prístavba, ktorá až do roku 2016 nebola geometricky zameraná. Stavba prístavby bola
vykonaná tak, že pozemok XXX/X bol pod jej plochou zakreslený GP XX/XXXX. Nakoľko súp. č. k
tejto prístavbe k RD žalovanej na pozemku XXX/X nemohlo byť zapísané bez právoplatných dokladov
a označené súp. č. prístavby, aj keď bola konštrukčne spojená s RD č. XX, preto je v texte výpisu z

LV č. XXXX k.ú. L. napísané, že ide o pozemok, na ktorom je postavená budova bez súp. č., no v
skutočnosti nešlo o garáž žalobcov, ale o prístavbu žalovanej. Aj z tohto dôvodu zástupca A., ktorý
osobne navštívil žalovanú z dôvodu žiadosti o úver na rekonštrukciu RD, informoval žiadateľku, že bez
usporiadania pozemku KN XXX/X, ktorého vlastníkmi sú iné osoby ako je žiadateľka o úver, nemôže
čerpať úver na rekonštrukciu, a to bol dôvod prečo žalovaná požiadala žalobcov o kúpu pozemku KN

XXX/X, ktorý bol presne identifikovaný v čase uzavretia zmluvy pod jej prístavbou a nie tak ako sa
ukázalo po prešetrení, že došlo k omylu ohľadne umiestnenia parc. KN XXX/X na zemskom povrchu.
Vyslovili názor, že žalovaná len účelovo prispôsobuje jednoznačné znenie kúpnej zmluvy s tým, že
predmetom kúpy bol pozemok pod časťou jej budovy.

5. Žalovaná v následnom vyjadrení trvala na tom, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvej
inštancie dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu a predmetnú vec správne právne posúdil.
Predovšetkým zotrvávala na tom, že návrh kúpnej zmluvy vypracovali žalobcovia a žalovaná bola jej
adresátom. Pôvodcovstvo návrhu kúpnej zmluvy prináležiace žalobcom bolo jednoznačne preukázané
príslušným dôkazom v podobe e-mailovej komunikácie a žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý

by preukazoval opak. Zdôrazňovala, že dovolávanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcami z dôvodu
ich konania v omyle o predmete kúpnej zmluvy, alebo pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť, či rozpornosť
právneho úkonu vyvolanú textom doplneného výroku č. 2 kúpnej zmluvy je dovolaním sa dôvodu
neplatnosti, ktorý si žalobcovia sami spôsobili a vyvolali. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie nevyplynulo, že by žalovaná o omyle žalobcov o predmete právneho úkonu vedela alebo

ho vyvolala a tiež že by pri uzatvorení kúpnej zmluvy konala v rovnakom omyle ako žalobcovia. Pre
akékoľvek snahy žalobcov o vyvolanie dojmu, že vôľa žalovanej mohla smerovať k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k inej parcele ako k parcele pod budovou garáže bez označenia súpisným číslom
sú len konštruktom nepravdivých a zavádzajúcich fabulácií žalobcov bez opory v presvedčivých a
jednoznačných dôkazoch. Následne v širšom rozsahu poukazovala na to, že pokaľ žalobcovia sa vo

vyjadrení obmedzili len na strohé a dôkazmi nepodložené konštatovanie, že približne v roku 1975
bola k rodinnému domu žalovanej vykonaná prístavba, ktorá až do roku 2016 nebola geometricky
zameraná, svoje tvrdenie o vykonaní prístavby približne v roku 1975 uvádzajú bez opory v akomkoľvek
jednoznačnom a presvedčivom dôkaze, ktorý by žalobcami vnímanú realizáciu prístavby zasadil dodaného časového kontextu a zároveň by tiež objektívne preukazoval vecnú stránku, že išlo skutočne o
prístavbu. Uvedené tvrdenia žalobcovia poskytujú v nadväznosti na svoj výklad obsahu nimi predloženej
listiny - listu mapy č. X obce L.. Vzhľadom k tomu, že časové obdobie od dátumu vyhotovenia listu

mapy č. X a okamihu nadobudnutia vlastníctva rodinného domu a príslušných pozemkov parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/X je v prípade právnych predchodcov žalovanej približne 26 rokov a v prípade samotnej
žalovanej 57 rokov, nemôže byť zákres uvedený na predmetnom mapovom liste z roku 1938 relevantný
pre preukázanie, že v rovnakom stave aký uvádzal daný zákres sa nachádzali predmetné nehnuteľnosti
a stavba rodinného domu aj v čase, keď ich vlastníctvo prináležalo rodičom.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ a § 391
ods. 1 CSP).

7. V danom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
v podiele po 1 parc. KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, ktorá
nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX k.ú. L. a žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej každý po
7,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedli, že so žalovanou
uzavreli dňa 31.10.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola uvedená nehnuteľnosť, pričom v článku

II.uvedenejzmluvyidentifikovaliuvedenú parcelustým,ženatomtopozemkujepostavenáčasťbudovy
kupujúceho a že kupujúca kupuje uvedený pozemok do svojho vlastníctva z dôvodu získania pozemku
pod celou budovou, pričom následne po uzavretí zmluvy zistili, že bola vykonaná nesprávna identifikácia
parcely a uvedená parcela sa pod budovou žalovanej nenachádza. Mali za to, že už z obsahu zmluvy je
zrejmé, že konali v omyle, a to obidve zmluvné strany, či už predávajúci alebo kupujúca. Konali v omyle

o podstate predmetu zmluvy, preto sa dovolávali jej neplatnosti z dôvodu podstatného omylu, pretože
tento považujú za ospravedlniteľný, keď vychádzali z nedostatkov identifikácie vykonanej GP č. XXX/
XXXX, keď uvedená parc. č. XXX/X bola identifikovaná pod budovou žalovanej a za úžitkovou hranicou
od hospodárskej budovy žalobcov uvedený pozemok považovali pre nich za neupotrebiteľný s tým, aby
si žalovaná usporiadala vlastníctvo pod svojou budovou.

8. Odvolací súd uvádza, že text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli
jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade
s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu
účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov

zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.

9. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07-25 pri výklade právnych úkonov je nepísaným
právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiaden normotvorca nezamýšľa dať ním tvorenému
aktuneurčité,absurdnéalebonerozumné,atýmvlastneajneplatné(čoajčiastočne)dôsledky.Akvýklad

zmluvy vedie z pohľadu strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, treba sa im vyhnúť
inou aplikáciou príslušných ustanovení. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť hlavne takému
výkladu, ktorý je pochybný, hlavne s ohľadom na problematické dôsledky, ku ktorým vedie.

10. V danom spore z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že parcela KNC XXX/X o výmere 15 m2,

ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, sa nenachádza pod domom žalovanej, ani v jej bezprostrednej
blízkosti, ale nachádza sa vo dvore žalobcov, čiastočne pod stavbou ich garáže, preto nie je zrejmé, z
akého dôvodu súd prvej inštancie zvolil taký výklad, ktorý prikladá zmluve iracionálne konzekvencie pre
strany sporu, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva rozumné vysvetlenie toho, prečo
by takto situovanú nehnuteľnosť žalobcovia žalovanej predávali a za akým účelom by žalovaná takto

situovanú nehnuteľnosť od žalobcov v skutočnosti kupovala. Táto skutočnosť nebola v konaní pred
súdom prvej inštancie ozrejmená. Súd prvej inštancie rozhodol v danej veci formalisticky bez toho, aby
mal jeho výrok rozumný základ v obsahu spisu a poskytoval za daným účelom rozumné vysvetlenie.
Súdy nemôžu rozhodovať na základe síce zdanlivo ľahko sa ponúkajúceho formalistického argumentu aj
podľa doloženej judikatúry, v skutočnosti však argumentu, ktorý bol v zjavnom rozpore s obsahom spisu.

11. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax ÚS SR, podľa ktorej by bolo porušením ústavou
zaručených základných práv, pokiaľ by sa formalistickým výkladom noriem podústavného práva
odoprelo autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán a neakceptovali sa dôsledky, ktoré zmluvné stranytakým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Ústavný súd už vyslovil, že nie je prípustný
právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavno-právneho hľadiska
akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z priority občana nad

štátom a z princípu zmluvnej voľnosti. Pri výklade zmluvných ustanovení sa má jednoznačne stanoviť
priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Vôľu strán preto treba
posudzovať z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, teda aj
následným konaním účastníkov po podpise zmluvy. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že v článku
II. predmetnej kúpnej zmluvy je dohodnutý účel, na ktorú bola nehnuteľnosť kúpená „... z dôvodu

získania pozemku pod celou budovou.“, z čoho možno dôvodne vyvodiť, že sa jednalo o vysporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod budovou patriacou žalovanej.

12. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že úlohou súdu je v podmienkach materiálneho
právneho štátu vždy nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp.
v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup. Povinnosť

súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte,
ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať
právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu
chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto

interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

13. Vždy je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych skutkových zistení v každej súdom prejednávanej veci.
Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje
súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť

musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ.
Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom.
Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen
zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nezohľadnil dôsledne všetky uvedené okolnosti
a nezaoberal sa dôsledne otázkou, aká bola skutočná vôľa žalobcov ako aj žalovanej pri uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy.

15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci bude postupovať pri odstránení zistených
vád v intenciách daných odvolacím súdom, vyporiada sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré boli tiež produkované stranami sporu tak pred súdom prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní, všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotí
(§ 191 CSP) a následne o veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný

odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Lehoty ustanovené zákonom na vykonanie procesného úkonu stranami v konaní v čase od
27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú (§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).