Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200374
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819200374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu 1/ E. G., nar.

XX.XX.XXXX. bytom L. XXX, žalobcu 2/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. U. XXX/X, U. IV, ČR, obaja
v konaní právne zastúpení B.. V. V., advokátom so sídlom AK Z. XXX/X, O. K., proti žalovanému Q. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, zast. M.. Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, K., o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vo veci domáhali určenia, že žalobcovia E. G., nar. XX.XX.XXXX a M. G., nar.
XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele po X parc. C. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie L. a žalobcovia 1. a
2. sú povinní zaplatiť žalovanej každý po 7,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobcoviasakvecivyjadrili,žeuzavrelisožalovanouKúpnuzmluvudňa31.10.2015keďjejodpredali
každý spoluvlastnícky podiel po X v parc. C. XXX/X o výmere 15 m2, ktorú mali zapísanú na LV č.

XXXX katastrálne územie L. tak, ako sa to konštatuje v čl. I. Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2015. V
článku II. uvedenej zmluvy identifikovali uvedenú parc. KNC XXX/X o výmere 15 m2 tak, ako táto bola
zakreslená na GP č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 17.12 2001 P. Z. s tým, že na tomto pozemku
je postavená časť budovy kupujúceho a že kupujúca kupuje uvedený pozemok do svojho vlastníctva
z dôvodu získania pozemku pod celou budovou. Dohodnutá kúpna cena za odpredávaný podiel bola
dohodnutá po 7,50 eur pre každého predávajúceho. Následne po uzavretí zmluvy žalobcovia zistili, že
bolavykonanánesprávneidentifikáciaparc.CKNXXX/XkatastrálneúzemieL.apretopožiadaliOkresný

úrad Prievidza, katastrálny odbor o vysvetlenie uvedenej identifikácie, ktorý zaujal ten právny názor,
že GP č. XXX/XXXX zo dňa 17.12.2001 vychádzal konfiguračne zo skutočného stavu nehnuteľnosti v
teréne, čo však ani polohovo a ani konfiguračne nezodpovedá evidovanému stavu, a preto uvedený GP
nie je použiteľný na ďalšie právne úkony či na zápis do operátu katastra nehnuteľností. Žalovaná si dala
vyhotoviť GP č. 13/2016, kde uvedená parc. KNC XXX/X bola opätovne evidovaná vedľa hospodárskej
budovy žalobcov, ktorá bola postavená v roku 1975 aj za súhlasu otca žalovanej N. E.. Toto všetko
žalobcov viedlo k tomu, že požiadali o vyhotovenie GP č. 232/2018 zo dňa 18.09.2018, ktorý úradne

overil Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor pod č. 1102/2018 dňa 27.09.2018, keď parc. KNC
129/4 o výmere 15 m2 zapísanú na žalovanú na LV č. XXX katastrálne územie L. identifikoval ako
parc. novovytvorenú C. XXX/X o výmere XX mX a novovytvorenú parc. C. XXX/XX, ktorá sa nachádza
v dvore a časť je pod zastavanou plochou hospodárskej budovy postavenej v roku 1975 a zistilo sa,že uvedená hospodárska stavba nie je postavená na parc. XXX/X, ale na novovytvorenej parc. XXX/
XX a taktiež, že žalobcovia užívajú parc. XXX/XX pred touto hospodárskou budovou od roku 1975
ako vlastnú a je táto evidovaná na žalovanú. Žalobcovia ďalej uviedli, že z obsahu uvedenej zmluvy je

zrejmé, že konali v omyle a to obidve zmluvné strany, či už predávajúci alebo kupujúca, pretože toto
jednoznačne vyplýva z čl. II. Kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že na parc. C. XXX/X je postavená časť
budovy kupujúceho a kupujúci kupuje nehnuteľnosti do svojho vlastníctva z dôvodu získania pozemku
pod celou budovou. Toto v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo presne identifikované GP č. 434/1999,
ktorý parc. KNC XXX/X vytvoril, ako diel X z parc. pozemno-knižnej XXX/X o výmere 451 m2, ktorá

bola zapísaná vo vložke 693, pričom táto identifikácia sa ukázala, ako nesprávna a mylná. O právnom
úkone možno hovoriť len vtedy, ak je prejav vôle uznaný právnym poriadkom. Prejav vôle kupujúceho je
základom právneho úkonu len vtedy, ak ho objektívne právo uznáva. Právny úkon musí byť teda v súlade
so zmyslom a účelom zákona. V danom prípade nedošlo doteraz k odovzdaniu do úžitku parc. KNC
XXX/X katastrálne územie L. a žalovaná podľa čl. II. Kúpnej zmluvy nezískala túto parc. pod celou jej
budovou, pretože tam sa uvedená parc. nenachádza. Keďže PU podľa § 37 OZ sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, žalobcovia zastavajú názor, že PU nebol urobený
určite a zrozumiteľne. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov ďalej podstatných zložiek obsahu PU
a predmetu PU, ktorého sa PU týka. Neurčitosť PU treba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti, pretože
neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky a spočíva v tom, že prejav vôle nevyjadruje určitú
vôľu, buď preto, že určitá vôľa vôbec nie je, alebo pre to, že určitá daná vôľa nie je prejavená a vyjadrená

určito a nezameniteľne. Prejav vôle je neurčitý vždy vtedy, ak sa jeho neurčitosť nedá odstrániť ani
výkladom. Ak však základom neurčitosti prejavu vôle je skutočnosť, že tu vôbec nebola určitá vôľa,
potom výklad nemôže odstrániť tento nedostatok. Určitosť prejavu vôle je vždy daná obsahom listiny, na
ktorejjetentoprejavzaznamenaný.Žalobcoviamalizato,žesajednáoabsolútneneplatnýprávnyúkon,
pretože boli uvedení do omylu, o ktorom omyle zrejme nevedela ani žalovaná. Keďže žalobcovia konali

v omyle o podstate predmetu zmluvy, dovolávajú sa jej neplatnosti z dôvodu podstatného omylu, pretože
tento omyl považujú za ospravedlniteľný, keďže vychádzali z nedostatkov identifikácie vykonanej GP č.
434/1999, keď uvedená parc. XXX/X bola identifikovaná pod budovou žalovanej a za úžitkovou hranicou
od hospodárskej budovy žalobcov s tým, že uvedený pozemok považovali za neupotrebiteľný s tým, aby
si žalovaná usporiadala vlastníctvo pod svojou budovou. Poukázali aj na ustálenú súdnu prax NS ČR

29Cdo 1830/2007 a 26Cdo 1931/201, na základe ktorých sa dovolávajú podstatného omylu a vyvodenia
vyriešenia prejudiciálnej otázky, že ide o neplatnú zmluvu, pričom poukázali na rozhodnutia NS ČR sp.
zn. 29Cdo 1830/2007, 26 Cdo 1931/2013 a nález ÚS SR I. ÚS 243/2007, kedy žiaden z účastníkov pri
tvorbe právneho úkonu nezamýšľa jeho neurčitosť. K tomu žalobcovia poukázali, že k chybe evidencií
pozemkov došlo už v roku 1938.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril, že skutkové tvrdenia žalobcov popiera v celom rozsahu, pričom vzniesol
vo veci námietku premlčania. Nakoľko sa jedná o dôvod neplatnosti PU podľa §49a OZ, čo v zmysle §
40a OZ zakladá dôvod relatívnej neplatnosti, je uplatnenie daného nároku (kúpna zmluva uzatvorená
dňa 04.11.2015) žalobou zo dňa 24.01.2019 premlčaným v celom rozsahu. Žalovaný pri uzatváraní

zmluvy vychádzal z údajov uvedených v evidencii katastra nehnuteľností tak ako v danom čase boli
zapísané na LV č. XXXX, vzhľadom na skutočnosť, že len tieto údaje mu boli v čase uzatvorenia
zmluvy známe a dostupné a nedisponoval žiadnymi ďalšími informáciami o parcele č. XXX/X. Na
uvedený list vlastníctva sa dokonca odvoláva kúpna zmluva v čl. I a II. Žalobcovia argumentovali, že
identifikovali v zmluve parcelu č. XXX/X tak ako je definovaná a zakreslená v geometrickom pláne č.

XXX/XXXX vyhotovenom dňa 17.12.2001, čo však nikde v texte zmluvy neuvádzajú, že práve z takéhoto
geometrického plánu vychádzajú, nikde ho neuvádzajú a navyše k zmluve žiadny geometrický plán
nepredložili. Žalobcovia tvrdia, že si dali vyhotoviť geometrický plán č. 232/2018 zo dňa 18.09.2018, na
základektoréhozistilipredmetnýnesúladstavuuvedenéhovzmluvesoskutočnýmstavom.Žalovanýmá
za to, že predmetný GP bol vyhotovený zo špekulatívnych dôvodov a nič nebránilo žalobcom vyhotoviť

takýtoGPpreduzavretímkúpnejzmluvy.Čosatýkaargumentácieohľadomkonaniavomyle,žalobcovia
v žalobe svoje argumenty opierajú výslovne o omyl v predmete právneho úkonu a konanie v tomto
omyle. Omyl na strane žalovaného nenastal, nakoľko žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal
z údajov katastra v rámci zásady materiálnej a formálnej publicity. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na
omyl, žalovaný o takomto omyle nevedel ani vedieť nemohol v čase podpisu zmluvy a takýto omyl

nevyvolal. Žalobcovia sa dovolávajú omylu, ktorí si sami spôsobili a vyvolali. Žalobcom v čase podpisu
zmluvy nič nebránilo overiť si zmluvné skutočnosti napríklad aj vyhotovením geometrického plánu,
ktorý by bol súčasťou zmluvy. Žalobcovia disponovali GP č. 434/1999 už od roku 2001 a zo zákresu
spornej parcely im muselo byť zjavné, že ten nesúhlasil so stavom zapísaných údajov o danej parcelev evidencii katastra nehnuteľností, t. j. na LV č. XXXX. Z listu vlastníctva žalovanému vyplývalo, že
pri parcele č. XXX/X sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným
číslom. Zo zápisu tak žalobcom muselo byť známe, že pozemok bol situovaný pod inou budovou

ako budova žalovaného, nakoľko sa jednalo o rodinný dom so súpisným číslom a navyše situovaný
na inom pozemku (na parc. č. XXX/X). K predmetným skutočnostiam nasvedčuje fakt, že žalobcovia
nepostupovali s odbornou starostlivosťou a obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko nimi tvrdený nesúlad
mohli odstrániť geometrickým plánom alebo žiadosťou na príslušný katastrálny orgán o objasnenie
daného stavu navyše pokiaľ žalobcovia boli pôvodcovia návrhu kúpnej zmluvy. Žalovaný poukázal na

rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 243/2007, podľa ktorého ak by ustanovenia zmluvy pripúšťali rozdielny výklad
prejavu vôle, zmluva sa vykladá na ťarchu pôvodcov návrhu a chráni sa tak dobrá viera adresáta,
čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 281/2005. Čo sa týka argumentácie
žalobcov o neurčitosti a zrozumiteľnosti kúpnej zmluvy, tak sporná nehnuteľnosť je označená spôsobom,
ktorý ju dostatočne identifikuje tak, že je to zjavné aj tretím osobám. Navyše pri zápise vlastníckeho
práva Okresný úrad nevyhodnotil, že sa jedná o zmluvu nespôsobilú na zápis vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností a rozhodol o povolení vkladu (vkladové rozhodnutie V5865/15 - VZ 83/15). Čo
sa týka argumentácie absolútnej neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, tak táto neporušuje
žiadne normy, či už etické, spoločenské morálne, ktoré by tento úkon robili neplatným, pričom súd
má uprednostňovať výklad v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu (nález ÚS SR I. ÚS
640/2014 a ÚS ČR I. ÚS 625/2005) a v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález ÚS SR I. ÚS

243/2007). Predmetný právny úkon bol dostatočne určitý, spĺňal znaky formálnej a obsahovej platnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, dôkazmi ako vyjadrenia
žalobcu, žalovaného výpis LV č. XXX, výpis LV č. XXXX, fotokópia geometrického plánu č. XXX/XXXX z
17.12.2001vyhotovenéP.Z.,geometrickýplánč.XX/XXXXzXX.X.XXXXvyhotovenéK.O.,geometrický

plán č. XXX/XXXXX z 18.9.2018 vyhotovené O. A., kúpna zmluva z 31.10.2015, odpoveď Okresného
úradu Prievidza z 27.6.2016, zápisnica z 10.10.1975, vyjadrenie PZ ŽLB z 22.10.2018, vyjadrenie
žalovanej ku skutočnostiam uvedeným v liste zn. PB 52/18 DD zo dňa 22.10.2018, vyjadrenie žalovanej,
pripojené listinné dôkazy, správa adresovaná PZ ŽLB, dožiadania podkladov k vyjadreniu, podací lístok,
doručenka, potvrdenie prevzatia zásielky, vyjadrenie PZ ŽLB, list žalovanej adresovaný JUDr. Divkovi,

podací lístok, doručenka z 19.11.2018, list PZ ŽLB, geometrický plán 434/1999 kópia, fotokópia obálky,
výpis LV č. XXX, kúpna zmluva - fotokópia, kúpna zmluva - návrh na povolenie vkladu z roku 2015,
vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie žalovanej, mailová komunikácia, výpoveď svedka M. K. spolu s ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia dňa 31.10.2015 uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredali každý
spoluvlastnícky podiel po X v parc. R. XXX/X o výmere 15 m2, ktorú mali zapísanú na LV č. XXXX
katastrálne územie L. tak, ako sa to konštatuje v čl. I. Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2015. V článku II.
uvedenej zmluvy identifikovali uvedenú parc. KNC XXX/X o výmere 15 m2 tak, ako táto bola zakreslená
na GP č. 434/1999, ktorý vyhotovil dňa 17.12. 2001 P. Z. s tým, že na tomto pozemku je postavená

časť budovy kupujúceho, a že kupujúci kupuje uvedený pozemok do svojho vlastníctva. Dohodnutá
kúpna cena za odpredávaný podiel bola dohodnutá po 7,50 eur pre každého predávajúceho. Prevod
vlastníckeho práva bol zavkladovaný rozhodnutím Katastra pod sp. zn. V5865/15 - VZ 83/15.

6.SvedokM.K.kveciuviedol,žečosatýkaskutočnostítýkajúcichsapredmetnejkúpnejzmluvytakmáo

tom informácie tak zbežne, do toho sa on nemiešal. Jedná sa o rok 2001 kedy sa dozvedel od manželky,
žebolzanimisuseddohodnúťsaohľadomkúpyavýmenyspornéhopozemku.Vroku2001bolvyradený
z bane a bol doma, keď k žalobcom prišiel geodet a vymeriaval sa pozemok. Vtedy im povedal geodet,
že ten pozemok „nesedí“. Pani nebohá G. povedala, aby zamerali oplotenie tak ako je. Tak sa aj stalo
na čo sa svedok rozprával s M., s bratom žalobcu o tom ako sú v skutočnosti hranice pozemku. Žalobca

zobral svedka po ulici, povedal mu, ktorý kus pozemku je ešte žalovaného a svedkov. Svedok zostal
zarazený lebo z minulosti už zhruba vedeli, že pozemky nie sú riadne zamerané. Vtedy nemali na to,
aby dali pozemky zameriavať. Počas meracích prác, ktorých výsledkom bol GP 13/2016 pán G. E. bol
prítomný priamo pri geodetke. Prišiel a ukazoval jej nejaký doklad a povedal jej, že meria zle. Geodetka
ho vyzvala, aby ju nechal pracovať, že si robí svoju prácu. To, prečo bol predmetný pozemok kupovaný

uviedol, že približne vie čo manželka kupovala. Chceli uceliť pozemok. Kupovala konkrétne ako je dvor
a garáž, tak tam to chcela uceliť, kupoval sa kúsok pozemku. Čo svedok vie tak garáž je žalobcov a
pozemok pod garážou je ich. Svedok si nepamätal parcelné číslo, ktoré žalovaná kúpila, len vedel isto
uviesť, že manželka určite kupovala na 100% aj niečo pod garážou za účelom vyrovnania pozemku.7. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

9. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

10. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

11. Podľa § 42 ods. 1 a 2 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam;
ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto
trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené,
prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore

popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je

nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ spolu so žalovaným
uzavreli dňa 31.10.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX, a to pozemku - parcely reg. „C“ KN, parc. č. XXX/X o výmere XXmX, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria. O. uzatváraní predmetnej zmluvy mal súd za preukázané, že
žalovaný vychádzal z údajov uvedených v evidencii katastra nehnuteľností, tak ako v danom čase boli
zapísané na LV č. XXXX, vzhľadom na skutočnosť, že len tieto údaje mu boli v čase uzatvorenia zmluvy
známe a dostupné a nedisponoval žiadnymi ďalšími informáciami o parcele č. XXX/X. Na uvedený list
vlastníctva sa dokonca odvoláva kúpna zmluva v čl. I a II. Súdu z textu kúpnej zmluvy nevyplývajú

skutočností uvádzané žalobcami, že parcela č. XXX/X bola definovaná na základe zakreslenia v
geometrickom pláne č. 434/1999 vyhotovenom dňa 17.12.2001 a navyše k predmetnej kúpnej zmluve
žiadny geometrický plán pripojený nebol. Súd má potom za to, že žalovaný vychádzajúc z údajov
katastra pri uzatváraní právneho úkonu - kúpnej zmluvy omyl v konaní nevyvolal a ani mu prípadný omyl
nemohol byť v čase podpisu ani známy. Čo sa týka argumentácie žalobcov ohľadom konania v omyle,

žalobcovia svoje argumenty opierajú výslovne o omyl v predmete právneho úkonu a konanie v tomto
omyle. V konaní žalobcovia tieto tvrdenia o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súdu nepreukázali
a dané skutočnosti nevyplývajú ani z výsluchu svedka M. K.. Súd v súvislosti s danou skutočnosťou
opätovne uvádza, že omyl na strane žalovaného nenastal, nakoľko žalovaný pri uzatváraní kúpnej
zmluvy vychádzal z údajov katastra v rámci zásady materiálnej a formálnej publicity, navyše s poukazom

na skutočnosť, že predmetom prevodu bola nehnuteľnosť už v stave „C“ KN parcely a nie parcely „E“.

13. Súd má ďalej za to, že žalobcom v čase podpisu zmluvy nič nebránilo pri konaní s náležitou
starostlivosťou overiť si zmluvné skutočnosti napríklad aj vyhotovením geometrického plánu, tak akoto napríklad urobili až v roku 2018 pri vyhotovení GP č. 232/2018 zo dňa 18.09.2018 a takýto GP by
sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podkladom pre rozhodujúce skutočnosti uvádzané v zmluve.
Navyše v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobcovia disponovali GP č. 434/1999 už od roku

2001. Zo zákresu spornej parcely pri konaní s náležitou starostlivosťou muselo byť žalobcom zjavné, že
ten nesúhlasil so stavom zapísaných údajov o danej parcele v evidencii katastra nehnuteľností, t. j. na
LV č. XXXX. Súd má potom za to, že žalobcovia nepostupovali s odbornou starostlivosťou a obvyklou
mierouopatrnosti,nakoľkonimitvrdenýnesúladmohliodstrániťvyhotovenímgeometrickéhoplánualebo
žiadosťou na príslušný katastrálny orgán o objasnenie daného stavu. Súd poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007, podľa ktorého ak by ustanovenia zmluvy pripúšťali rozdielny
výklad prejavu vôle, zmluva sa vykladá na ťarchu pôvodcov návrhu (čo v danom prípade zo žalobcom
predloženej mailovej dokumentácie medzi žalobcom 1/ a žalovaným vyplýva, že návrh kúpnej zmluvy
vypracovali žalobcovia a jeho adresátom bol žalovaný) a chráni sa tak dobrá viera adresáta, čo vyplýva
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 281/2005.

14. Čo sa týka argumentácie žalobcov o neurčitosti a nezrozumiteľnosti kúpnej zmluvy, tak
súd mal preskúmaním predmetnej zmluvy za preukázané, že v zmluve je sporná nehnuteľnosť
označená dostatočne identifikovaným spôsobom. Navyše pri zápise vlastníckeho práva Okresný úrad
nevyhodnotil, že sa jedná o zmluvu nespôsobilú na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
práve naopak vzhľadom na splnenie zákonných povinností v zmysle zákona o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam rozhodol o povolení vkladu (vkladové rozhodnutie
V 5865/15 - VZ 83/15). Hodnovernosť a záväznosť týchto údajov z katastra a ani obsah dojednanej
kúpnej zmluvy žiadna zo strán nespochybňovala ani nevzniesla voči tomu námietky a zápis v katastri
plne korešponduje s dojednaným predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol zápis vykonaný.

15. Čo sa týka argumentácie žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi,
tak súd má preskúmaním zmluvy za to, že táto neporušuje či už etické, spoločenské morálne, ktoré by
predmetný úkon robili neplatným, pričom súd uprednostňuje výklad v prospech platnosti a nie neplatnosti
právneho úkonu. V danej skutočnosti súd poukazuje na nález ÚS SR I. ÚS 640/2014 a ÚS ČR I. ÚS
625/2005. Súd takisto vykladá zmluvu v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález ÚS SR I. ÚS

243/2007), čo z vykonaného dokazovania, predloženej mailovej komunikácie medzi stranami vyplývalo,
že takouto stranou bol žalovaný.

16. Súd návrh žalobcov v záverečnej reči na vykonanie dôkazu výsluchom informovaného zástupcu
Okresného úradu odbor katastrálny v Prievidzi zamietol, s poukazom na sudcovskú koncentráciu

konania, kedy vykonanie takého to dôkazu by si vyžadovalo odročenia, ďalšie úkony súdu a vytýčenie
nového termínu pojednávania, navyše pokiaľ takýto dôkaz nebol dostatočne ani na výzvu súdu
špecifikovaný a pre rozhodnutie v danej veci týkajúcej sa právneho posúdenia platnosti zmluvy by ani
pre súd nebol rozhodujúcim a určujúcim.

17. Súd mal potom za preukázané, že v danom prípade dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
tak ako na to poukazovali žalobcovia podľa § 34 OZ tak ani podľa §49a OZ nenastal, predmetná zmluva
je právnym úkonom dostatočne určitým, zrozumiteľným a spĺňa všetky zákonné znaky formálnej a
obsahovej platnosti platného právneho úkonu. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania, ktoré
predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.