Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217256
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1517217256.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloleté deti G á l o v é, C., nar. XX.XX.XXXX, Q., nar.

XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, deti št. prísl. SR, bytom ako starý otec, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A,
deti rodičov T. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom K. - Z., A. ul. č. XX a M. W., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom C. č. XXX, za účasti starého otca Q. W., nar. XX.XX.XXXX, št.
prísl. SR, bytom C. č. XXX, o návrhu matky na úpravu styku s maloletými deťmi a na práv na informácie,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave dňa 27.11.2017 sa matka domáhala
úpravy styku s maloletými deťmi a práva na informácie o maloletých deťoch a to z dôvodu, že v tom
čase nie je v kontakte s maloletými deťmi, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Maloleté deti sú
zverené do náhradnej starostlivosti a opatrovník na jej výzvy nereaguje.

2. Uznesením č. 20P/408/2017-13 zo dňa 07.12.2017 preniesol Okresný súd Bratislava V v Bratislave

svoju príslušnosť na tunajší súd. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017. Na tunajšom
súde sa začalo viesť konanie pod č. 8P19/2018.

3. Na pojednávanie nariadené na deň 10.03.2020 sa matka nedostavila, predvolanie na pojednávanie
mala vykázané dňom 00.03.2019, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nepožiadala. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jejo neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne
garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

4. Otec maloletých detí uviedol, že nechápe zmysel návrhu matky, keďže matka má kontakt s maloletými
deťmi, má možnosť ich navštíviť ako aj sa o nich informovať.

5. Starý otec maloletých detí uviedol, že o maloleté deti sa stará od roku 2012 nepretržite, Rodičia detí

nežijú s nimi v spoločnej domácnosti. Otec platí výživné na deti príslušnému Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny , on sám potom dostáva od tohto úradu príspevok na maloleté deti. Okrem toho otec
deťom, keď niečo potrebujú, kúpi, i keď starý otec mu musí takéto veci pripomenúť. Matka sa s deťmi
nestretáva, je v telefonickom kontakte s najstaršou dcérou Adrianou, On sám a ani deti nevedia, kdesa matka zdržuje. Poukázal na skutočnosť, že matka návrh podala v čase, keď bola vo výkone trestu
odňatia slobody - teraz je už prepustená, kontakt na deti má, nevidí dôvod, prečo by matka deti nemohla
navštíviť resp. sa detí opýtať na akúkoľvek vec.

6. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky zamietnuť, poukázal na svoju písomnú správu. Matka síce
bola vo výkone trestu odňatia slobody, nemohla deti navštíviť, avšak po prepustení deti navštíviť mohla
a takisto má aj telefonický kontakt s deťmi, nič jej nebráni, aby svoje právo mohla realizovať.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a zistil, že maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. 20P/131/2012-57 zo dňa 04.07.2017; rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2012 .
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. 20P/48/2016-129 zo dňa 10.10.2017 bolo
manželstvorodičovrozvedené,maloletédetiboliajnaďalejponechanévnáhradnejosobnejstarostlivosti

starého otca.
Matka bola v čase od 04.11.2016 do 05.02.2019 vo výkone trestu odňatia slobody, je naďalej rozvedená,
iné vyživovacie povinnosti nemá.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.01.2020 súd zistil, že maloleté deti sú aj naďalej v
starostlivosti starého otca, ktorý riadne zabezpečuje starostlivosť o ne. Maloletá Q. je študentkou 1.

ročníka strednej školy, odbor kaderník - vizážista, maloletá Q. je žiačkou 5. triedy základnej školy a
maloletá C. 4. triedu základnej školy. Starý otec so školou spolupracuje, všetkým deťom je zo strany
starého otca a jeho partnerky poskytovaná mimoriadna starostlivosť. Matka po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody začala pracovať v zahraničí, asi mesiac, v súčasnosti býva s partnerom, deti ani
starý otec jeho totožnosť nepoznajú, býva na neznámom mieste. Deti majú telefonický kontakt na matku,

resp. prostredníctvom sociálnych sietí, takisto sú v kontakte so starou matkou z matkinej strany, avšak
ani táto nemá bližšie údaje o matke detí.

8. Podľa § 45 ods. 6, veta druhá a tretia, rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,

nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

9. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať
a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci.

10. Keďže v Zákone o rodine nie je explicitne upravená povinnosť náhradného rodičia poskytovať
informácie biologickému rodičovi dieťaťa, súd pri posudzovaní návrhu matky v časti o povinnosti starého
otca poskytovať matke informácie vychádzal z najbližšie príbuzného ustanovenia Zákona o rodine v tejto

veci, postupoval teda podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťazverenédoosobnejstarostlivosti,môžesaprávanapravidelnéinformovaniesaomaloletomdieťati
domáhať na súde.

11. Súd s poukazom na vyššie zistený skutkový stav konštatuje, že návrh matky je v súčasnosti

nedôvodný. Aj keď matka v čase podania návrhu bola vo výkone trestu odňatia slobody a mala
obmedzený prístup k deťom a aj k informáciám o deťoch. Od februára 2019 je na slobode, má kontakt s
maloletými deťmi- tieto však nenavštívila, i keď nikto jej v kontakte s deťmi nebráni. Takisto má možnosť
zistiť si od samotných maloletých detí všetky podstatné informácie o nich - ani toto právo matka však
nevyužíva - s deťmi sa nekontaktuje, výživné na maloleté deti neplatí. Z daných dôvodov súd návrh

matky zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.