Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Csp/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520201927
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7520201927.1

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: H. O., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, XXX XX N. J.
Y., zast.: JUDr. Alena Zadáková, advokátka so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, v konaní o
vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Sporovým stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 27.03.2020 domáhal, aby súd určil, že žalovaný
je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.02.2018 do
právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň, aby súd

uložil povinnosť oznámiť platiteľovi mzdy - Slovenská pošta, a.s. Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník dňa 05.02.2018
uzavrel so žalovaným ako veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetnú dohodu o zrážkach zo

mzdy považuje žalobca ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko táto dohoda nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, ide o formulárovú zmluvu, ktorú ako spotrebiteľ nevedel ovplyvniť a musel ju
podpísať spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že je osobou neznalou zákona a
žalovaný pri uzatváraní zmluvy zanedbal svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Nebol
oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, bez podrobnejšieho a
jednoduchého a zrozumiteľného výkladu nebol schopný posúdiť následky jeho nedostatočnej vedomosti

a informovanosti. Z uvedeného dôvodu pri tomto úkone bol nedostatok vôle konajúcej osoby -
spotrebiteľa, vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa
podmienky uvedené v § 551 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej označené ako
„OZ“; pozn. súdu) a teda nie je v nej špecifikované označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má
dohodou vykonať a rovnako tak nie je konkretizovaná výška dohodnutých zrážok zo mzdy. Daná dohoda
o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi vnútená, bez ktorej by úver poskytnutý nebol a spôsobuje tak značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Okrem toho žalobca poukázal na to, že
považuje danú úverovú zmluvu za bezúročnú bez poplatkov, vzhľadom na to že žalovaný dostatočne
nepreveroval bonitu žalobcu a je nesprávne určená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

3. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.4. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b) C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

5. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

6.Podľa§329ods.1vetaprvá,ods.2C.s.p.,súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Platná právna úprava v citovanom ustanovení § 325 ods. 1 C.s.p. umožňuje nariadiť neodkladné

opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzoval, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav,

či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah a napokon, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasné chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy

preosvedčenienaliehavosti,primeranostianevyhnutnostineodkladnéhoopatreniaaajtým,žeexekúcia
bude ohrozená.

9. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych pomerov strán konania,
alebo ak je obava že exekúcia bude ohrozená. Súd môže v rámci neodkladného opatrenia strane uložiť

povinnosť tak, že napríklad zakáže jej nakladať s vecami alebo právami, ale len v takom rozsahu
aby to bolo primerané právu, ktoré žalobca uplatňuje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania sa vyžaduje osvedčenie o danosti práva, o potrebe dočasnej úpravy a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Podľa § 551 OZ, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

11. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými
listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu ustálil, že nie sú splnené

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že neboli splnené náležitosti podľa § 551 OZ, a to, že nebola
špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka a výška dohodnutých zrážok zo mzdy. Z dohody o zrážkach
zo mzdy vyplýva, že v čl. 2 zmluvy označenej ako Predmet dohody, v bode 2.1. je uvedené, že touto

dohodou sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. 1811662964
a najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 30.000 eur na zaplatenie úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov. V tomto prípade
je však logické, ak si veriteľ zabezpečuje celú výšku pohľadávku, pretože pri podpise zmluvy nemôže
predpokladať budúce správanie sa dlžníka, a či dôjde k úhrade aj prvej splátky úveru.

13. K označeniu výšky sumy, ktorá sa má zrážať súd dodáva, že v bode 2.3. je uvedené, že banka
má právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej splátky v sume
393,71 eur s ohľadom na to, že pokiaľ pôjde o vyššiu zrážku, než zrážka ktorá sa môže zraziť privýkone rozhodnutia, tak Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy ako by bola pri výkone rozhodnutia.
Žalovaný takto postupoval žiadosťou o realizáciu dohody o zrážky zo mzdy zo dňa 10.05.2019, ktorá
bola zamestnávateľovi žalobcu doručená dňa 20.05.2019. V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že

výška zrazenej sumy je jednak naviazaná na výšku dlhu, ktorá sa zväčša odráža v tom, že veriteľ sa
snaží zrážať aspoň výšku pravidelnej splátky, a pokiaľ toto nie je možné pretože je tu zákonná prekážka
- tak sa postupuje podľa kritérií ustanovených v zákone č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pričom minimálna suma, ktorá sa nesmie zraziť sa vypočítava
podľa výšky životného minima za daný kalendárny rok a to jednak na osobu, ktorej sa zráža (vo výške

100%) plus na osoby žijúce v spoločnej domácnosti ako manžel, deti a ďalšie vyživované osoby (za
každého 50%). Žalobca v podanom návrhu nešpecifikoval aká suma mu bola zrážkami zrazená, nakoľko
súdu predložil len poslednú známu výplatnú pásku (za obdobie 02/20) a ostatné nepredložil a neuviedol
aká ujma mu bola spôsobená, pričom ale platí, že naliehavosť neodkladného opatrenia v tomto prípade
uviesť nemusel.

14. V zmluve o úvere č. 1811662964 je na konci čl. 2 uvedené, že zvýhodnená úroková sadzba uvedená
v tomto bode ZÚ je poskytovaná klientovi/Dlžníkovi ako zamestnanecký benefit poskytovaný Bankou
výlučne po dohode s jeho zamestnávateľom Slovenská pošta, pričom je v tomto prípade potom aj sporné
či je možné v tomto prípade aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v plnom znení,
alebo len v rozsahu ustanovenom podľa § 1 ods. 3 písm. j spolu s ustanovením § 24 citovaného zákona.

Uvedená úroková sadzba 5,90% ročne z úveru je preto o niečo málo nižšia, než priemerné úrokové
sadzby poskytované bankami v danom období čo činilo za obdobie 12/17 cca 8,25% a za obdobie
1/18 cca 7,90% a čo sa týka RPMN, tá bola takisto približne rovnaká ako priemerné RPMN za úvery
poskytované bankami v danom období tak, že priemerná RPMN za obdobie 4 kvartálu roku 2017 činila
8,75% a za 1 kvartál roku 2018 hodnotu 9,05%, pričom v čase uzavretia zmluvy platí, že je potrebné

dodržať tieto hodnoty za predchádzajúci mesiac, ktoré sa však spravidla zverejňujú po 15 dni v mesiaci,
čiže v tomto prípade by mali pripadať do úvahy hodnoty za december 2017 v prípade úrokov a hodnoty
za 4 kvartál roku 2017 v prípade RPMN, čiže tieto veličiny sa vo svojom rozsahu nevymykajú priemeru a
nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zákon určuje len hornú hranicu odplaty za spotrebiteľský
úver (Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ).

15. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o zamestnanecký benefit, bonita spotrebiteľa bola
zamestnávateľovi vopred známa, a preto nebolo potrebné dodatočné zistenie bonity klienta, pričom to
však nevylučuje to, že veriteľ si v tomto prípade poistí splácanie úveru zrážkami zo mzdy, nakoľko výška
poskytovanéhoúveruvrozsahu30.000eurjeznačnevysokáaceláposkytnutáúverová sumasapoužila

na splatenie už existujúcich úverov (špecifikovaných v bode 2.3 zmluvy). Veriteľ si zabezpečil splácanie
úveru samostatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom zákon neurčuje, v akých prípadoch je toto
povinnosťou veriteľa, ale záleží to len na úvahe veriteľa, ktorý po preskúmaní bonity klienta a povahou
poskytovaného úveru vyhodnotí, či je tu riziko nesplácania úveru alebo nie. V bode 4.6 zmluvy o úvere
je uvedené, že v prípade riadneho nesplácania úveru, že banka oprávnená uplatniť si príslušný druh

zabezpečenia úveru (napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol úver takto zabezpečený. Z uvedeného
vyplýva,žeideozabezpečenieúveruvprípadenesplácaniaateda,dlžníkovibudesplátkaresp.zákonná
čiastka, zrážaná prostredníctvom zamestnávateľa z jeho výplaty.

16. Podstatné z hľadiska posúdenia individuálnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je skutočnosť,

že táto bola uzavretá osobitne vo vzťahu k spotrebiteľovi, je individualizovaná z hľadiska tak zo strany
spotrebiteľa ako aj z hľadiska zabezpečovaného záväzku, ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere, je
osobitne datovaná aj osobitne podpísaná spotrebiteľom a zo zmluvy o úvere nevyplýva skutočnosť, že
podmienkou jej uzavretia je uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V obsahu ako samotnej zmluvy o
úvere, tak aj samotnej dohody o zrážkach zo mzdy bol spotrebiteľ zreteľne a jasne poučený o tom, že ide

o zabezpečenie záväzku veriteľa v tom zmysle, že keď si spotrebiteľ ako dlžník nebude svoje povinnosti
plniť riadne a včas, tak veriteľ môže pristúpiť k zrážkam zo mzdy dlžníka. Spotrebiteľ mal možnosť
odmietnuť podpísať danú dohodu o zrážkach zo mzdy a nemožno opomenúť určitú mieru obozretnosti
spotrebiteľa, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a následne sa slobodne rozhodnúť,
či ju podpíše alebo nie.

17. Spotrebiteľ má nárok na určitú vyššiu mieru právnej ochrany, avšak táto nemôže byť nekonečná,
až to takej miery, že by ho zbavovala zodpovednosti za právne úkony, za ktoré sa podpísal svojimvlastnoručným podpisom, v takej miere, v ktorej by došlo do zásahu zmluvnej voľnosti strán a porušeniu
rovnosti práv v súdnom konaní.

18. Na základe vyššie uvedeného s použitím citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu a nie je tu daná ani obava,
že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd zamietol.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že sporovým stranám ich náhradu nepriznal, nakoľko ani jednej

zo strán tieto trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Lehota na podanie odvolania neplynie od 31.03.2020 do 30.04.2020 ( § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm.
a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.