Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:
Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava,Ul.29.augusta8a10,zaúčastiďalšiehoúčastníkaA.O.D.,nar.XXX.XX.XXXX,trvalebytom
R. 1, XX-XXX Q.ń, Z., občana Z. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12171-4/2019-

BA zo dňa 22. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
22.01.2019 č. 12171-4/2019-BA a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 05.02.2014 č.: 21020-1/2014/PB rozhodla, že zamestnancovi A. O. D. zaniklo povinné nemocenské

poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.10.2013. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v
odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009

(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pán A. O. D.
podlieha odo dňa 01.11.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na
základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedeného zamestnanca
od 01.11.2011 do 31.10.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u
zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a

predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pán A. O.
D. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom.

2. Na odvolanie žalobcu, žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu

napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z ktorého je
nesporné, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.11.2011 do 31.12.2013. Za účelom preukázaniareálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na
základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej
republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala.

Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými
nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v
systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku
sociálnehopoistenia,ktorýmdeklaroval,žezamestnanecpodliehalslovenskejlegislatívedo31.10.2013.
Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do 31.12.2013, bola Sociálna poisťovňa

povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Žalovaná zároveň poukázala na
skutočnosť, že poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia jej doručila
oznámenie, ktorým určila, že pán A. O. D. podlieha od 1 novembra 2013 právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého
členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia
definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľa nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie
žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že žalovanej zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od

01.11.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žalovaná toto určenie
nenamietala a vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.11.2011 do 31.10.2013.
Až po vydaní prvostupňového rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy doručila
ZUS oznámenie o určení, že zamestnanec žalobcu A. O. D. od 01.11.2013 podlieha právnym predpisom

Poľskej republiky. Zamestnanec žalobcu s takto určenou legislatívou nesúhlasil, využil prostriedky
právnej obrany, pričom konanie doposiaľ v Poľsku nebolo právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci
žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods.

1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v
Z. X. a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a
to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k záveru,
že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zák. o soc.
poistení, namietal samotnú spornosť vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a tiež namietal žalobca

zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia
č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení
postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných
právnych predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) a tiež nezákonné prerušenie konania o odvolaniach.

Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských štátov v danej veci je s poukazom na vydaný
formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg, ktorého
existenciamusíbyťobjektívnepreukázaná,atedamusíbyťsúčasťouadministratívnehospisusprávnych
orgánov, čo v danom prípade v administratívnom spise nie je, a preto má za to, že zmierovací dialóg
neprebehol, nebol dodržaný procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy. Pokiaľ sa týka prerušenia

odvolacieho konania, poukázal na to, že žalovaná prerušila konanie z dôvodu nemožnosti presného
a úplného zistenia skutkového stavu rozhodnutím zo dňa 16.12.2015 a následne účelovo v konaní
pokračovala, i keď žiadne nové skutočnosti v rozhodnutí neuviedla, nezaoberala sa tým, či je v Z. proces
určenia uplatniteľnej legislatívy ukončený, nedopytovala sa, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia
prebiehali v Z. súdne konania. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca

na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a
posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 01.11.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred

vnútroštátnoulegislatívouanazákladnúúlohutýchtonariadení,ktoroujeurčenieuplatniteľnejlegislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúceskutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území
SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3

vykonávaciehonariadenia,podľaktorýchZUSakopríslušnáinštitúciapredbežneurčila,žezamestnanec
podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a vystavila zamestnancovi formulár PD
A1. Následne Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené
oznámenie ZUS Oddzial w Bielsku-Bialej č. 020000/70/2015-UBS OM PW-28 zo dňa 12.02.2015,
ktorým ZUS určila, že zamestnanec žalobcu od 01.11.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho

zabezpečenia Z. X.. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu,
toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z
uvedeného je zrejmé, že zamestnancovi žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS
v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné zahájiť
zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná poukázala
na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd

záväzné. K nedostatku právomoci žalovaná uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení
uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku
jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo
poistenie podľa právnych predpisov SR. K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania

žalovaná uviedla, že konanie prerušila aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaná priebehom a
výsledkami konaní o opravných prostriedkoch v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami
v Z. republike, a súčasne ani nemá vedomosť o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom konaní v Poľsku.
Žalovaná zároveň poukázala na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, v ktorých bolo

rozhodnuté v prospech Sociálnej poisťovne.

5. Ďalší účastník sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami

účastníkov a predloženým administratívnym spisom správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žalobe je potrebné
priznať úspech a rozhodnutie žalovanej zrušiť z týchto dôvodov:

7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení

s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho
poistenia zamestnanca žalobcu - A. O. D. podľa slovenskej legislatívy dňom 31.10.2013.

8. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010
prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil A. O. D. ako

svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou od 01.11.2011 do 31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Z. republiky
s bydliskom v Z. republike, ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských
krajinách. Žalovaná vystavila uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, a to na obdobie od 01.11.2011
do 31.10.2013.

9. Správny súdz administratívnehospisupredloženéhožalovanounezistil,zakéhodôvodubolformulár
PD A1 vystavený, akým spôsobom bola určená legislatíva Slovenskej republiky na príslušné obdobie
uvedené vo formulári, len zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že legislatíva SR bola
určená ZUS a žalovaná toto určenie nenamietala, vystavila uvedený formulár.

10. Vzhľadom k určeniu slovenskej legislatívy správne orgány na základe čl. 76 základného
nariadenia preskúmali rozhodujúce skutočnosti a vykonali kontrolu so zameraním na preverenie
reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, na základe ktorej dospeli k záveru, že
nebola preukázaná reálna činnosť zamestnanca žalobcu na území SR. Uvedená skutočnosť mala byť

oznámená ZUS v zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia (podľa tvrdenia žalovanej) o čom
sa však v administratívnom spise nenachádza žiadny dôkaz.11. Dňa 05.02.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 21020-1/2014-PB o zániku
poisteniazamestnancažalobcu,ktorézdôvodnilvýsledkamivykonanejkontroly,keďnebolopreukázané,
že pán A. O. D. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať

slovenským právnym predpisom ani podľa čl. 11 (3), čl. 13 (1) a čl. 13 (3) základného nariadenia.

12. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS
pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/70/2015-UBS OM PW-28 zo dňa 12.02.2015 doručené žalovanej
dňa 23.02.2015, ktorým ZUS informuje žalovanú a ďalšieho účastníka, že p. A. O. D. od 01.11.2013 do

31.12.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia.

13. Žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, keď najskôr
konanie prerušila rozhodnutím č. 15309-3/2015-BA zo dňa 16.12.2015 podľa § 193 ods. 3 zák. o
sociálnompoistenízdôvodu,ževodvolacomkonaníbolizistenéskutočnosti,ktoréjepotrebnéobjasniťa
ktorémôžumaťvplyvnasprávnosťprvostupňovéhorozhodnutia.Vadministratívnomspisepredloženom

žalovanou sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány,
správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje len v spise napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa
22.01.2019.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov

členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a
podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich
rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

14.1. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

14.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

14.3. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako

zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s odsekom 1.

15. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

15.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska

bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

15.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli
inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo
najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu

bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

15.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia
uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo

viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi
dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy
uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a
príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úradynemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami
a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

15.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej
osobe.

15.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie

podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom
členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej
dotknutej inštitúcie.

16. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti

dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie
stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v
týchto prípadoch:
a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,

ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)
č. 987/2009, alebo
b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov.

16.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti
dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí
s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.
Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

16.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca
inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v
prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo
zrušila svoje rozhodnutie.

16.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom
uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom
žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

16.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o

výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

16.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa
dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O
svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými

postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

17. Podľa§120ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenísociálnepoistenie vykonáva
Sociálna poisťovňa.

17.1. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia
plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,
styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

17.2. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky
patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.17.3. Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

18. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na zamestnanca žalobcu, ktorý je
občanom Z. republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvoril so žalobcom pracovnú
zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná a správny
súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami.

19. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že zamestnancovi žalobcu bola zo
strany príslušnej inštitúcie štátu bydliska - ZUS podľa čl. 16 (2) určená uplatniteľná legislatíva a to
legislatíva Slovenskej republiky podľa čl. 13 (3) základného nariadenia, na základe čoho žalovaná dňa
09.11.2012 vystavila zamestnancovi žalobcu (ďalšiemu účastníkovi) formulár PD A1 a to na obdobie
od 01.11.2011 do 31.10.2013. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je určenie uplatniteľnej legislatívy na

obdobie od 01.11.2013 poľskou ZUS zamestnancovi žalobcu a to určenie poľskej legislatívy, čo bolo
žalovanej oznámené listom doručeným dňa 23.02.2015, t.j. pred rozhodovaním žalovanej o odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu.

20. Žalovanánapadnuté rozhodnutie vydala dňa 22.01.2019, t.j.včase, keď užbolourčeniepoľskej

legislatívy definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o
zániku poistenia zamestnancovi žalobcu dňom 31.10.2013 žalovaná odôvodnila tým, že prvostupňový
orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že zamestnanec žalobcu podliehal slovenskej legislatíve do
uvedeného dňa a zároveň, keďže žalobca tohto zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do
31.12.2013, odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca.

21 . Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne
poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním
prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik
sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať

jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

22. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový
orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.

23. Správnysúdpoukazujenato,žežalovanávydalaformulárPDA1(potvrdenieoprávnychpredpisoch
sociálneho zabezpečenia), v ktorom deklarovala, že na ďalšieho účastníka - zamestnanca žalobcu sa
do 31.10.2013 vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení a teda nemá povinnosť platiť
príspevky v inom členskom štáte. Za tejto situácie je podľa názoru súdu napadnuté i prvostupňové
rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. V danom prípade v období po 31.10.2013 nebol sporný

zánik sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane
na toto ďalšie obdobie uplatniteľnou. Ako vyplýva z administratívneho spisu, k určeniu uplatniteľnej
legislatívy došlo po rozhodnutí prvostupňového orgánu, čo vyplýva z oznámenia ZUS žalovanej a
žalovaná toto určenie nenamietala, takže sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym v zmysle čl.
16 (2) a 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

24. Pokiaľ teda správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy,
je jednak uvedené rozhodnutie duplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z
relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť, resp. správnosť podporných podkladov,
na základe ktorých bol vydaný, nebola spochybnená a tiež vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm.

a) bod prvý zák. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad a jednak žalovaná v čase svojho
rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu
podľa slovenskej legislatívy. Správny súd poukazuje na to, že účelom koordinačných nariadení v zmysle
čl. 11 (1) základného nariadenia je, aby sa na osoby (na zamestnanca žalobcu) vzťahovali právne
predpisy len jedného členského štátu. V dobe rozhodovania žalovanej už boli v súlade s predmetnými

nariadeniami EÚ tieto predpisy určené, bolo určené, že ďalší účastník podlieha právnym predpisom v
oblasti sociálneho zabezpečenia Z. X..25. Správny súd poukazuje na to, že rovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia ďalšieho
účastníka pri vydaní formulára PD A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku
povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa

slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy
od počiatku známe.

26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že právny záver
žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi
je nesprávny a zároveň žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku
povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného

členského štátu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej podľa vyššie citovaného ustanovenia SSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej
právomoci s poukazom na skutkový stav.

28. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal,

nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Tiež
pokiaľ sa týka poukazovania účastníkov konania na rozhodnutia NS SR, správny súd sa s tými
rozhodnutiami stotožňuje, ale v prejednávanej veci ide skutkovo o odlišný prípad, keďže uplatniteľná
legislatíva už bola definitívne určená. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Sžsk/11/2018 a

7Sžsk/16/2018 obe zo dňa 26. júna 2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o nadbytočnom rozhodovaní
o zániku sociálneho poistenca a potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovanej.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.