Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618201018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou žalobcu Lesný komposesorát Partizánska

Ľupča, s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 663, IČO: 31 624 090, zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom,
advokátom so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, proti žalovaným: 1) Q. X., nar. XX. X. XXXX,
bytom A.-N. V., C. XXXX/X a 2) T.. V. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.-F. S., K. XXX/XX, zastúpená
splnomocneným zástupcom W.. J.. W. D., E.., bytom K.-F. S., K. XXX/XX, v spore o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému 1) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej 2) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 4. 2018, v spojení s jej doplnením,
doručeným súdu dňa 21. 6. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanému 1) a žalovanej 2) určenia, že
kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovanými, evidovaná v katastri nehnuteľností pod číslom V 1106/2015,
ktorej vklad bol povolený dňa 9. 4. 2015, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
583/1079040-ín k celku z nehnuteľností v katastrálnom území W. Ľ., obec Partizánska Ľupča, pozemkov

na liste vlastníctva čísla: XXXX parc. č. KN-C 3251/2, 3282/19, 3282/23, 3282/26, 3282/38, 3282/43,
3283/6, parc. č. KN-E 4837, 4848, 4900, 4961, 5031/2, 5059, 5061/1, 5061/2, 5061/3, 5061/4, 5062,
5063, 5065, 5076/1, 5076/2, 5076/3, 5076/4, 5080/2, 5085, 5087, 5088, 5089, 5098, 1210 parc. č. KN-
C 2983/4, 2984, 1165 parc. č. KN-C 2916/2, 2918/6, 3280, 3282/2, 3282/42, parc. č. KN-E 4751, 4754,
4757, 4789, 4790, 4798, 4799, 4800, 4831, 4835, 4886, 4924, 4978, 4980, 4982, 4983, 4984, 4988,
4990, 4991, 4992, 4993, 4995, 4996, 4998, 5000, 5001, 5002, 5003, 5004, 5005, 5006, 5007, 5008,
5009, 5010, 5011, 5012, 5013, 5015, 5016, 5017, 5018, 5019, 5020/1, 5020/2, 5021, 5022, 5024, 5025,

5026, 5027, 5028, 5029/1, 5029/2, 5031/1, 5032, 5033, 5034, 5035, 5057, 5064, 5066, 5067, 5068,
5069, 5070, 5071, 5072, 5073, 5077, 5078, 5079, 5080/1, 5081, 5082, 5083, 5086/1, 5086/2, 5090,
5091, 5095, 5097, 5100, 5101, 5102, 5103, 5104, 5105, 5107, 5108, 5109, 5110, 5114, 5118, 5119,
5120, 5121/1, 5122, 5123, 5124, 5125/1, 5125/2, 5126, 5131, 5132, 5134/1, 5134/2, 1166 parc. č. KN-E
4764/4, 1167 parc. č. KN-E 4981, 4987, 1342 parc. č. KN-E 5030, 5058, 1176 parc. č. KN-C 2929, 2932,
2934/1, 2934/2, 2934/3, 1703 stavba súpisné číslo 660 na pozemku parc. č. KN-C 2934/1, 1800 parc.
č. KN-C 2655/2, 2655/3, 2656/3, 3003/1, 3003/2, 3004/1, 3004/2, 3004/3, 3044/4, 3004/5, 3019, 1926

parc. č. KN-C 2796/10, 3282/1, 3282/4, 3282/5, 3282/11, 3282/14, 3282/17, 3282/21, 3282/24, 3282/28,
3282/31, 3282/36, 3282/40, 3283/4, parc. č. KN-E 4769, 4770, 4829, 4833, 4852, 5014, 5074, 5084,
5092, 5093, 5094, 5099, 5106, 5115, 5116, 5117, 5127/1, 5127/2, 5128/1, 5128/2, 5128/3, 5128/4, 5129,
5130/1, 5130/2, 5130/3, 5133/1, 5133/2, 5135/1, 5135/2, 5136, 5137 1927 parc. č. KN-E 4747/1, 4834,4994, 4997, 5060, 5075, 1931 parc. č. KN-C 2867, 1983 parc. č. KN-E 4999, 1984 parc. č. KN-C 2906/2,
2908, 2916/4, 2918/5, 3280/2, 3280/4, 3280/6, 3280/8, 3280/10, 3280/12, 3282/9, 3282/13, 3282/30,
3282/34, 3283/2, parc. č. KN-E 4989/1, 4989/2, 4989/3, 4989/4, 4989/5, 4989/6, 4989/7, 4989/8, 1995

parc. č. KN-C 2930, 2931, 2933, 1361 parc. č. KN-C 2650/4, 2657/2, 2657/7, 2657/8, 2657/11, 2657/12,
2657/13, 2657/14, 2708/1, 2708/2, 2709, parc. č. KN-E 4564/1, 4564/2, 4564/3, 4564/4, 4566/1, 4566/2,
4567, 4569, 4570, 4571, 4572, 4573, 4747/2, 4748, stavba súpisné číslo 13 na parc. č. KN 2687/2,
stavba súpisné číslo 14 na parc. č. KN 2952/2, stavba súpisné číslo 15 na parc. č. KN 2929, stavba
súpisné číslo 16 na parc. č. KN 3235/2, stavba súpisné číslo 46 na parc. č. KN 2934/2, stavba súpisné

číslo 317 na parc. č. KN 2708/1, stavba na parc. č. KN 2708/1, stavba na parc. č. KN 3044/5, 1390 stavba
súpisné číslo 663 na parc. č. KN 1476/7, súpisné číslo 675 na parc. č. KN 2657/14, stavba na parc. č.
KN 1476/3, stavba na parc. č. KN 1476/4, stavba na parc. č. KN 1476/5, stavba na parc. č. KN 1476/6,
1702 stavba súpisné číslo 1023 na parc. č. KN 2985/4, 1860 parc. č. KN-E 4746/3, 2040 parc. č KN-E
4316/1, 4316/2, 4316/3, 4317/1, 4317/2, 4318/1, 4318/2, neplatným právnym úkonom, ako aj určenia,
že žalovaný 1) je naďalej spoluvlastníkom podielov na uvedenej spoločnej nehnuteľnostiach. V žalobe

uviedol, že spolu so žalovaným 1) boli spoluvlastníkmi na spoločnej nehnuteľnosti, tvorenej s pozemkov,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Ľ.Č., zapínaných na listoch vlastníctva čísla XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Z
informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností sa dozvedel, že žalovaný 1) previedol vlastnícke právo k
svojmu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 583/1079040-ín na spoločné nehnuteľnosti na žalovanú

2) kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 9. 4. 2015 pod číslom V
1106/2015. Povinnosťou žalovaného 1) bolo, pred jeho prevedením na tretiu osobu, ktorá nie je členom
spoločenstva, svoj podiel ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov v zmysle ustanovenia § 9
ods. 7 zákona číslo 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Nakoľko k predaju spoluvlastníckeho
podielu došlo bez toho, aby mu bola ponúknutá možnosť spoluvlastnícky podiel odkúpiť, je prevod

vlastníckeho práva absolútne neplatným právnym úkonom, lebo obchádza zákonné ustanovenie § 9
ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Žalovaná 2) v čase prevodu nebola
členom pozemkového spoločenstva. Žalovaný 1) si svoju povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na
odkúpenie nesplnil. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva zo samotnej podstaty
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa môže domáhať každý ako aj zo skutočnosti, že jeho

postavenie sa určením neplatnosti prevodu zmení tým, že mu právo na predaj spoluvlastníckeho podielu
bude prostredníctvom výboru ponúknuté.

2. Žalovaný 1) v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 15. 8. 2018, uviedol, že
jeho spoluvlastnícky podiel bol ponúknutý písomne na odpredaj Lesnému komposesorátu Partizánska

Ľupča. Po dlhšom čase ho kontaktoval Q.. S., ktorý zároveň realizoval predaj podielu na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 18. 3. 2015. Nakoľko Q.. S. bol splnomocnený zastupovať Lesný komposesorát
Partizánska Ľupča, predával to v dobrej viere, že je všetko v poriadku. Poukázal na to, že právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Keďže
kúpna zmluva bola uzavretá 18. 3. 2015, dňom nasledujúcim začala plynúť trojročná premlčacia doba,

ktorá už uplynula.

3. Žalovaná 2) v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 27. 7. 2018, uviedla,
že jej manžel je členom Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča a nemajú zrušený bezpodielový
vlastnícky vzťah. Preto majetok mohol jej manžel kúpiť len s ňou a po dohode majetok napísali na

ňu. Jedná sa o ich spoločný majetok. Kúpa bola sprostredkovaná Q.. S., ktorý ju ubezpečil, že je to v
poriadku. Nevie, z akého dôvodu dali vec po troch rokoch na súd.

4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniam žalovaných (replike) poprel tvrdenie žalovaného 2), že písomne
ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel. V rámci svojej evidencie písomnej korešpondencie, ani vo

svojom listinnom archíve, neeviduje žiadne písomné podanie žalovaného 1), z ktorého by bolo možné
vyvodiť, že si splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona 4. 97/2013 Z. z.. Je bez právneho významu
aj tvrdenie žalovaného 1), že úkony spojené s uzavretím kúpnej zmluvy realizoval advokát Q.. S.,
nakoľko ak ho aj žalovaný splnomocnil na úkony súvisiace s uzatvorením kúpnej zmluvy, konal v
ich mene a na ich účet ako splnomocnený zástupca. Rovnako je irelevantné, či zastupoval Q.. S.

žalobcu. Poukázal na to, že sa nejedná o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia
všeobecného zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ale o určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., preto
považuje vznesenú námietku za neopodstatnenú a nedôvodnú. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 7 zákonao pozemkových spoločenstvách vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o predkupnom práve pri
prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a prevod podielu na tretiu osobu,
t. j. na nečlena, je možný až po tom, čo vlastník podielu ponúkne tento podiel na predaj ostatným

vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. V kúpnej zmluve, uzatvorenej
medzi žalovaným 1) a žalovanou 2), je ako kupujúca uvedená výlučne žalovaná 2), v prospech ktorej
príslušný katastrálny odbor zapísal aj vlastnícke právo. Obrana žalovanej, že spoluvlastnícky podiel
kupovala do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda išlo o prevod medzi členmi pozemkového
spoločenstva preto sama o sebe nemôže obstáť a považuje ju za účelovú.

5. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedol, že prekluzívna lehota na podanie
žaloby začala plynúť odo dňa platnosti kúpnej zmluvy, ktorá nastala dňom podpisu kúpnej zmluvy
posledným účastníkom zmluvného vzťahu, t. j. 10. 3. 2015. Keďže žaloba bola podaná po uplynutí
trojročnej prekluzívnej lehoty, navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalovaná 2) v písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedla, že jej manžel sa o predaji
spoluvlastníckeho podielu žalovaným 1) dozvedel od tajomníka lesného komposesorátu. Žalovaný 1)
informoval listom zo dňa 27. 11. 2014 lesný komposesorát o ponuke svojho podielu na predaj. Jej manžel
dňa 22. 12. 2014 podal žiadosť o kúpu predmetného podielu. Na zasadnutí v januári výbor odsúhlasil
kúpu podielu jej manželovi, ktorý poveril kúpou Q.. S.. Q.. S. vyjadril názor, že môžu uskutočniť kúpu na

jej meno. Následne na zasadnutí výboru Q.. S. vysvetlil, že sa jedná o bezpodielový spoločný majetok
a zákon porušený nebol, čo si výbor osvojil. Zlom nastal na valnom zhromaždení v máji 2016, keď jej
manžel kritizoval správu dozornej rady. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý krát, teda od podpisu kúpnopredajnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná dňa 16. 2. 2015,
preto bola žaloba podaná po danom limite. Nakoľko predmetný podiel mohol kúpiť jej manžel len s ňou,

rozhodnutieopredajipredsedníctvazjanuára2015tedaplatíajnaňu.Navrhlapodanúžalobuzamietnuť
ako neodôvodnenú a premlčanú.

7. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti žalovanej 2), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi, pričom na pojednávaní bola
zastúpená svojím splnomocneným zástupcom.

8. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu odkázal na písomne podanú žalobu a
repliku.Uviedol,žekonanímžalovaného1)došlokporušeniu§9zákonač.97/2013Z.z.,nakoľkopredal
podiel na nehnuteľnosti osobe, ktorá nebola členom spoločenstva. Jedná sa o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 9 zákona č. 97/2013 Z.
z. Z listu zo dňa 10. 12. 2016 vyplynulo, že žalovaný 1) síce ponúkol podiel na predaj, následne

však došlo k prevodu na žalovanú 2), nie na jej manžela. Poukázal na to, že manžel žalovanej 2)
získal podiel na spoločnej nehnuteľnosti dedením, pričom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nepatria veci získané dedením. Preto nemohla byť žalovaná 2) v čase prevodu členkou spoločenstva ani
titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podiel nadobúdala ako nečlenka. Vôľou účastníkov
zmluvy pri nadobúdaní podielov bolo nadobudnúť podiely do výlučného vlastníctva žalovanej 2), čo

vyplynulo z výpovede manžela žalovanej 2) ktorý uviedol, že podiely chcel darovať žalovanej 2), ako
aj zo samotnej kúpnej zmluvy, kde je ako výlučná kupujúca označená žalovaná 2). Ustanovenie §
40a Občianskeho zákonníka o relatívnej neplatnosti je kogentné a nemožno ho rozširovať na iné ako
v ňom uvedené prípady. Preto porušenie povinnosti uvedené v § 9 ods. 7 zákona o pozemkových
spoločenstvách nemožno považovať za relatívnu neplatnosť, ale neplatnosť absolútnu. Poukázal na

existenciu dvoch protichodných stanovísk o počiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení nárokov z
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr odo dňa, keď sa
mohli dozvedieť o tom, že k úkonu došlo, ktorým bol deň povolenia vkladu, t. j. 9. 4. 2015. K podaniu
žaloby došlo v posledný deň premlčacej doby, teda žaloba bola podaná včas.

10. Žalovaný 1) na pojednávaní trval na stanovisku, že žalovaný nárok je premlčaný.

11. Splnomocnený zástupca žalovanej 2) v plnom rozsahu odkázal na písomné vyjadrenia. Poukázal na
to, že bol ochotný ísť doplniť svoje meno na list vlastníctva, avšak mal v tom čase neodkladné pracovnépovinnosti. Podiel kúpil manželke, nakoľko mali výročie sobáša. Q.. S. ho ubezpečil, že je to v poriadku.
Podanie žaloby je len odplata za to, že vystúpil na valnom zhromaždení proti pani A..

12. Konateľ žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný 1) ponúkol podiely na odpredaj
cez výbor. Manžel žalovanej 2) mal záujem o tieto podiely, tak sa urobil kontrakt. Za 4 mesiace Q.. S.
povedal, že to kúpila žalovaná 2), ktorá nie je členkou pozemkového spoločenstva. Výbor povedal Q..
S., že došlo k porušeniu zákona, on však mal za to, že je to v poriadku, preto mu verili. Potom si pozrela
zmluvy dozorná rada, ktorá oznámila výboru, aby jednal so súdmi. Oslovil manžela žalovanej 2), aby sa

zapísal na list vlastníctva. On mu však povedal, že momentálne nemôže, keďže má pracovné povinnosti.

13. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že keď uzatváral zmluvu, neskúmal, kto je členom
pozemkového spoločenstva. Robil to Q.. S., na ktorého sa spoľahol. Nedisponoval informáciou, že
žiaden so spoluvlastníkov nemá záujem o odkúpu spoluvlastníckeho podielu.

14. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalovaná 2) je vlastníčkou podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z. z. v
katastrálnom území W. Ľ., právnym dôvodom kúpy na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
dňa 9. 4. 2015 pod V 1106/2015, zapísaných na listoch vlastníctva čísla: XXXX v podiele 583/1079040-

ín, 1995 v podiele 583/1079040-ín, 1165 v podiele 583/1079040-ín, 1166 v podiele 583/6474240-ín,
1167 v podiele 6413/12948480-ín, 1176 v podiele 583/1079040-ín, 1210 v podiele 583/1079040-ín,
1342 v podiele 583/1079040-ín, 1800 v podiele 583/1079040-ín, 1926 v podiele 583/1079040-ín, 1931 v
podiele 583/1079040-ín, 1932 v podiele 583/1079040-ín, 1983 v podiele 583/1079040-ín, 1019 v podiele
583/1079040-ín, 1927 v podiele 583/1079040-ín a 1984 v podiele 583/1079040-ín.

16. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn.
V 1106/2015, mal súd preukázané, že žalovaný 1) ako predávajúci a žalovaná 2) ako kupujúca
uzatvorili dňa 18. 3. 2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území W.N. Ľ., zapísaných na listoch vlastníctva

čísla XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 9. 4. 2015 povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej 2), a to k spoluvlastníckym podielom
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Ľ., zapísaných na listoch vlastníctva
čísla XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX v podiele 583/1079040-ín, na liste vlastníctva číslo XXXX v podiele 583/6474240-ín a na liste
vlastníctva číslo XXXX v podiele 6413/12948480-ín, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Q. X.
ako predávajúcim a T.. V. D. ako kupujúcou.

17. Lesný komposesorát pozemkové spoločenstvo v Partizánskej Ľupči dňa 10. 12. 2016 v podaní,

označenom ako „Oznámenie o porušení zákona č. 97/2013 Z. z. a Stanov LKPS v Partizánskej Ľupči
pri prevode podielov medzi Q. X. P. T.. V. D.“, oznámil, že na svojom zasadnutí 30. 11. 2016 prejednal
uznesenie DR LKPS v Partizánskej Ľupči, ktorá odporučila prešetriť kúpnu zmluvu medzi Q. X. a T.. V.
D. a v prípade porušenia zákona a stanov riešiť porušenie súdnou cestou. Listom zo dňa 27. 11. 2014 Q.
X. zaslal ponuku na predaj podielov v LKPS. Uvedená ponuka bola zaevidovaná v poradovníku došlých

ponúk na predaj a žiadosti o kúpu podielov v LKPS. LKPS na svojom zasadnutí 19. 12. 2014 schválil
kúpu podielov od Q. X. pre LK P. Ľupča s. r. o., o čom bol Q. X. informovaný listom z 22. 12. 2014.
Dňa 22. decembra zaslal žiadosť o kúpu podielov W.. J.. W. D., E.. Dňa 23. 12. 2016 mu bola zaslaná
odpoveď emailom o zaevidovaní jeho žiadosti v poradovníku. Dňa 30. 1. 2015 výbor LKPS prejednal
jeho žiadosť a uložil tajomníkovi informovať ho o tom. Dňa 15. 1. 2015 boli údaje Q. X. zaslané W.. J.. W.

D., aby sa v prípade záujmu mohli dohodnúť na prevode podielov. Dňa 24. 4. 2015 Q.. S. informoval, že
podiely Q. X. kúpila T.. V. D., ktorá nebola podielníčou v LKPS. Výbor konštatoval, že prevod podielov bol
zrealizovaný v rozpore so zákonom č. 97/2013 Z. z. ako aj stanovami LKPS a uložil ústne na zasadnutí
výboru Q.. S.Č., aby urobil nápravu a oboznámil s tým W.. J.. W. D., E., predávajúceho aj kupujúceho a
odstránil porušenie zákona a stanov. Q.. S. oponoval a vyjadril sa, že prevodom podielov nebol porušený

zákon č. 97/2013 Z. z. Výbor poveril predsedu a tajomníka porušenie zákona riešiť súdnou cestou, ak
Q. X. ako predávajúci a T.. V. D. ako kupujúca s Q.. S., ktorý zmluvu vypracoval, nedajú do súladu so
zákonom 97/2013 Z. z.18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 9 ods. 7 zákona číslo 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.

6. 2018 (ďalej len „zákon o PS“), na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva
sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.
Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť
na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

21. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

23. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko

žalovaní vzniesli voči uplatnenému nároku námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou boli
prevedené podiely na spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona o PS zo žalovaného 1) na žalovanú 2), z
dôvodu porušenia jeho predkupného práva ako vlastníka podielov spoločnej nehnuteľnosti a súčasne
určenia, že žalovaný 1) je naďalej vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona o PS
nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. Ľ., že žalovaný 1) bol vlastníkom podielov na uvedenej
spoločnej nehnuteľnosti a svoje podiely predal žalovanej 2), ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola
členkou pozemkového spoločenstva a vlastníčkou podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Medzi stranami
sporu rovnako nebolo sporné, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe

uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 9. 4. 2015. Medzi stranami sporu bola sporná včasnosť
podania žaloby, keďže žalovaní vzniesli v konaní námietku premlčania voči nároku na dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj skutočnosť, či žalovaný 1) bol povinný pred predajom
podielov na spoločnej nehnuteľnosti tieto ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov a ak áno,
či si uvedenú povinnosť splnil. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd, v súlade so zásadou

hospodárnosti konania, prioritne skúmal jej dôvodnosť (v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, uvedeným napr. v uznesení sp. zn. 5 Cdo/265/2009, v rozsudku sp. zn.
3Cdo/41/2012).27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal tak určenia právnej skutočnosti (určenia neplatnosti právneho
úkonu), teda nároku podľa zákonného ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku ako
aj určenia práva (určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k podielom na spoločnej nehnuteľnosti),

teda nároku podľa zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalobu podľa
zákonného ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku možno podať len v prípade, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
porušenia predkupného práva spoluvlastníka vyplýva zo zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie je teda preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v
prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde
sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak

bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým.
Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd
žalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Podľaustálenejjudikatúry,aksažalobcadomáhaurčenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom
určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva

k podielom na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu
podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol
preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

28. Žalobca sa žalovaných nárokov domáhal na skutkovom základe, spočívajúcom v porušení jeho

predkupného práva ako vlastníka podielov spoločnej nehnuteľnosti pri predaji podielov žalovaného
1) žalovanej 2). Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom. Prevod
spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby,
uvedené v zákonnom ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu rešpektovania

zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda
musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji inému
spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade,
ak spoluvlastník, prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel, nerešpektoval zákonné predkupné právo

ostatných spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon,
na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle zákonného ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je
ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu
nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky

podiel na predaj za podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné
právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).

29. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o PS predstavuje špeciálnu úpravu k všeobecnej
úprave predkupného práva, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej

nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom
práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Pri prevode podielov medzi členmi spoločenstva
preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri prevode podielov na spoločnej
nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti), majú
vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo (okrem prevodu na blízku osobu),

pričom ponuku na predaj vykoná vlastník podielov prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva.
Uskutočnenie ponuky prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva predstavuje len osobitnú
úpravu realizácie predkupného práva. Keďže žalovaná 2) v čase predaja podielov na spoločnej
nehnuteľnosti žalovaným 1) nebola vlastníčkou podielov na spoločnej nehnuteľnosti, bol žalovaný 1)
povinnývykonaťponukunapredajsvojichpodielovprostredníctvomvýborupozemkovéhospoločenstva.

Porušenie ponukovej povinnosti pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti má za následok
relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ žalobca v spore právne argumentoval tým, že porušenie
zákonného ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o PS má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
súd dôvodnosť uvedenej právnej argumentácie preukázanú nemal. V tejto súvislosti súd poukazujena dôvodovú správu k zákonu číslo 110/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, podľa ktorej: ,,Platná úprava uvedená v odseku 7 obsahovala dve osobitné pravidlá

voči všeobecnej úprave predkupného práva. Tieto pravidlá navzájom nesúvisia, každé samostatne
má postavenie lex specialis voči všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka. ... Druhé pravidlo
len ustanovuje, že ak sa prevádza podiel na tretiu osobu, kedy podľa všeobecnej úpravy ostatní
spoluvlastníci predkupné právo vždy majú (okrem prípadu, že ide o prevod blízkej osobe), tak ponuku
na prevod voči ostatným spoluvlastníkom je prevodca povinný realizovať prostredníctvom výboru

spoločenstva .... V odseku 8 (bod 15) sa upravuje iba osobitná úprava realizácie predkupného práva pri
prevode na tretiu osobu, t. j. osobu, ktorá nie je spoluvlastníkom dotknutej spoločnej nehnuteľnosti. ...
Ani platný zákon a ani návrh jeho novely sa netýka osobitnej situácie prevodu na blízku osobu,
nezasahuje do inštitútu relatívnej neplatnosti a ani nezasahuje do konania katastrálneho orgánu, to zn.,
že zákon nezveruje katastrálnemu orgánu oprávnenie preverovať, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
predkupného práva a vyvodzovať z toho následok v podobe nepovolenia vkladu, pretože jediným

orgánomkompetentnýmzriadiťnápravupriporušenípredkupnéhoprávajesúd.Porušeniepredkupného
práva teda spôsobuje relatívnu neplatnosť tak ako to vyplýva z § 40a Občianskeho zákonníka, pričom
oprávnenie ju konštatovať patrí iba súdu, nie katastrálnemu orgánu.“

30. Žalobca skutkovo odôvodnil svoj nárok a žiadal určiť neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy)

a v nadväznosti na to určiť vlastnícke právo k podielom na spoločnej nehnuteľnosti v prospech
žalovaného 1), porušením jeho predkupného práva spoluvlastníka podielov. Porušenie predkupného
práva spoluvlastníka má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu, pričom premlčacia doba je trojročná. Žalovaní
vzniesli v spore námietku premlčania. Začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby odvodzovali odo

dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Voči uvedenej právnej argumentácii namietal právny zástupca žalobcu,
dôvodiac tým, že premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr odo dňa, keď sa žalobca mohol
dozvedieť o tom, že k úkonu došlo, ktorým bol deň povolenia vkladu. Súd dôvodnosť uvedenej
právnej argumentácie preukázanú nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku, sp. zn.
3Cdo/187/2006, konštatoval, že: „Právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti

s § 40a OZ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná (§ 101 OZ). Odvolací súd správne
vychádzal z § 101 OZ, podľa ktorého všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy
mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne
deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde), teda kedy je žalovateľné. Je to
časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade to znamená, že nárok uplatniť relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy bolo možné nasledujúci deň po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. 16. decembra 1995,
kedy došlo k porušeniu práva navrhovateľky (§ 145 OZ). Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby
má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola
vznesená námietka premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď treba naň pozerať ako na

platný právny úkon so všetkými následkami.“ Rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v rozsudku, sp. zn. 4Cdo/37/2007, v ktorom konštatoval, že: „V danom prípade nárok uplatniť
predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospel dňa 26.11.1998,
kedy bola (podpísaním zmluvnými stranami) uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné
právo žalobkyne. Toto právo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej

zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva.
Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny
úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Z
tohto dôvodu je v týchto prípadoch aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej

všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína
plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu.“ Rovnaký právny názor bol judikovaný aj v
rozhodnutiach odvolacích súdov, napr. Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/524/2013, Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 6Co/585/2015, Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/207/2015, Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 6Co/515/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/598/2014, Krajského súdu v Nitre, sp.

zn. 9Co/410/2017, ako aj, pri totožnosti právnej úpravy, Nejvyšším soudem České republiky v rozsudku
sp. zn. 32Odo/568/2002. Prihliadajúc k uvedeným právnym názorom mal súd preukázané, že žalobcom
uplatnený nárok dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je premlčaný. Kúpna zmluva, ktorou
malo byť porušené predkupné právo žalobcu, bola medzi žalovaným 1) a žalovanou 2) uzavretá dňa18. 3. 2015, preto nárok dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospel uvedeným dňom,
ktorým aj začala plynúť trojročná premlčacia doba. Premlčacia doba uplynula dňa 19. 3. 2018 (v
zmysle zákonného ustanovenia § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže deň 18. 3. 2018 pripadol na

nedeľu). Žaloba bola podaná na súde dňa 9. 4. 2018, teda po uplynutí premlčacej doby. V tejto súvislosti
súd, navyše, poukazuje na to že žaloba bola doručená žalovanému 1) dňa 7. 8. 2018 a žalovanej 2) dňa
25. 7. 2018. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/211/2009: „Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí
adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto

sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením
dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre
to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania
sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou
v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.“ V súlade s uvedeným právnym

názorom teda k doručeniu úkonu, ktorým sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými, došlo účastníkom právneho úkonu (kúpnej zmluvy), teda žalovaným, až
doručením žaloby. Z dôvodu zamietnutia žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej
zmluvy),ktorámalaodôvodňovaťurčenievlastníckehoprávažalovaného1)(vporadídruhýnávrhvýroku
rozsudku) k podielom na spoločnej nehnuteľnosti, bola žaloba zamietnutá aj v uvedenej časti.

31. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a súčasne určenia vlastníckeho práva žalovaného 1) aj
k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Ľ.,
zapísaných na listoch vlastníctva čísla XXXX, XXXX, XXXX, XXXX P. XXXX, súd nemal preukázané,

že boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v
spore v plnom rozsahu úspešným žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.