Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011447
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113011447.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Karola Kučeru, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra
2016, v trestnej veci obžalovaného Doc. Ing. T. L., PhD., pre zločin nepravdivého znaleckého posudku,
tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR a poškodenej strany U. L. K., zastúpeného splnomocnencom Advokátskou
kanceláriou T. H. U.., U..G..C.. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 2. 2016, sp. zn.
4T/75/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, poškodenej strany U. L. K., zastúpenej splnomocnencom Advokátska
kancelária T. H. U.., U..G..C.. a obžalovaného Doc. Ing. T. L., PhD.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I bol obžalovaný Doc. Ing. T. L., PhD. uznaný za
vinného prečinom nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu
podľa § 347 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako znalec z odboru 090000 - Ekonómia a manažment zapísaný v zozname znalcov na Krajskom súde

Košice pod číslom XXXXXX a zároveň konateľ spoločnosti H.-L., U..G..C.., IČO: XX XXX XXX, W., Č.
XX, zapísaná v zozname znaleckých organizácií pod číslom XXXXXX v odbore XXXXXX - Ekonomika
a riadenie podnikov, v období od 2.9.2009 do 8.6.2010 v konaní na Okresnom súde v Poprade vo veci
žalobcu spoločností H. L. U..G..C.., C. XX, U., ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
29.9.2009 postúpila pohľadávku spoločnosti Q. O. &. N. I., voči U. L. K. X. o zaplatenie ušlého zisku a
skutočnej škody z dôvodu nepodpísania kúpno-predajnej zmluvy na žiadané pozemky v katastrálnom

území P. U. so U. L. K. X. vo výške 52.756.849,73 Eur (1.589.352.855,- Sk), vedome v W. vypracoval
a predložil na Okresný súd v Poprade v konaní č. 20C/139/2008 znalecký posudok č. X/XXXX
spoločnosti H.-L., U..G..C.. Č. XX, W. a jeho doplnenie, ktoré sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke
obsahovej, formálnej a metodickej, o čom vzhľadom na svoje odborné vedomosti vedel, ktorým stanovil
skutočnú škodu vo výške 86.964,98 Eur a ušlý zisk vo výške 60.298.010 Eur, spolu 60.384.974 Eur,
čo viedlo k neobjektívnemu záveru, nesprávnemu určeniu výšky ušlého zisku a skutočnej škody, na

základe ktorého Okresný súd v Poprade v konaní č. 20C/139/2008-1406 vydal dňa 26.3.2010 rozsudok,
ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, na základe ktorého je žalovaný U. L. K. X. povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 60.408.874,60 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od dňa 5.9.2008 spolu s trovami
konania vo výške 2.289.977,23 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 347 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil

obžalovanému skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať znaleckú činnosť
na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu U. L. K., X.J. Č.. XX, X., IČO: XX XXX XXX s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku čo do výroku o vine,
prokurátor a poškodená strana podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Takto podané odvolania
procesné strany odôvodnili nasledovne.

Obžalovaný Doc. Ing. T. L., PhD. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojich obhajcov
poukázal na to, že ihneď na pojednávaní po vyhlásení rozsudku podal odvolanie čo do výroku o vine,
a aj o treste z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., t.j. pre chyby v napadnutom výroku
rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, ako aj z dôvodu, že súd sa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí pri zdôvodnení naplnenia objektívnej stránky spáchaného
trestného činu vychádzal z nasledovných dôkazov:

1/ Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity pod číslom XXX/XXXX (ďalej
„ZP ÚSI“), ktorý označil ako zásadný dôkaz svedčiaci v jeho neprospech, ktorý má charakter nepriameho
dôkazu. Vychádzajúc z § 147 ods. 1 Tr. por. súd priznal tomuto dôkazu výnimočné postavenie z dôvodu,
že posudok znaleckého ústavu stojí v hierarchii znaleckých posudkov logicky na
najvyššej priečke a v prípade preskúmavania posudku znalca má povahu druhostupňovej inštancie a

jeho výpovedná hodnota je vyššia ako iného dôkazu, napr. štandardného znaleckého posudku.

2/ Zo znaleckých posudkov vykonaných ako listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní, ktoré majú
charakter nepriamych dôkazov a svedčia v jeho neprospech znalecké posudky č. XX/
XXXX a XX/XXXX, vypracované P. ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. X.

predložené v civilnom konaní na Okresnom súde v Poprade v konaní 20C/139/2008 právnou kanceláriou
zastupujúcou odporcu t.j. U. L. K., ktoré mali označiť ZP H. za nesprávny, ako aj odborný posudok
vypracovaný spoločnosťou N. O. spol. s r.o. pod číslom X/XXXX, taktiež predložený v predmetnom
civilnom konaní a to vzhľadom k tomu, že v tomto odbornom posudku na rozdiel od ZP H. bola stanovená
skutočná škoda a ušlý zisk len na sumu 53 458 tis. Eur. V prospech znalecké posudky vypracované

spoločnosťou Znalci a odhadci - znalecký ústav Brno a to pod číslom ZP-ZV-XXXX-XXX/XX,
ktorýbolpredložený vpredmetnomcivilnomkonaníprávnoukanceláriouzastupujúcoužalobcuQ.
O. & N. I., ako aj ZP č. ZP-ZV XXXX/XXX/XX, ktorý bol vypracovaný v tomto trestnom konaní na základe
objednávky obhajoby. Vo vzťahu k posudku ZP-ZV XXXX/XXX/XX, ktorý taktiež vypracoval znalecký
ústav, súd ho považoval len za listinný dôkaz z dôvodu, že ho vypracoval subjekt, ktorý nie je zapísaný

v zozname znaleckých ústavov SR, nemá potrebnú akreditáciu a skutočnosti v ňom uvedené nie sú
chránené a súčasne sankcionovateľné, pričom tento posudok podľa súdu má len všeobecný charakter
v tom zmysle, že ZP ÚSI sa nejaví byť dostatočným podkladom na spochybnenie ZP H., pričom podľa
súdu ZP ÚSI obžalovaný nespochybnil ani on sám tým, že sa nevyjadril k výsluchu znalkyne Ing. N. U.,
PhD., pričom súd si z týchto posudkov vyvodil záver o matematickej prevahe dôkazov, ktoré svedčia v

jeho neprospech v pomere 4:2.

B/ Pri naplnení subjektívnej stránky predmetného trestného činu súd poukázal na okolnosti objektívnej
povahy, ktoré ho majú usvedčovať z jej naplnenia, najmä znalecké zadanie v pôvodnom civilnom konaní,
t. j., že úlohou znaleckej organizácie bolo stanoviť skutočnú škodu a ušlý zisk vzniknutý spoločnosti

H. L., U..G..C.. v súvislosti s nedokončenou realizáciou projektu C. R..Q..G.., pričom z výkladu slova
skutočný vyplýva, že ide o prídavné meno označujúce naozaj jestvujúci, reálny stav
veci (slovnik.azet.sk) a pokiaľ zo ZP ÚSI vyznieva ako hlavný nedostatok ZP H. neskúmanie reálnosti
projektu, tak súd konštatuje, že táto požiadavka bola obsiahnutá v znaleckom zadaní a ako znalec sdlhoročnou skúsenosťou mal byť prinajmenšom uzrozumený, že má stanoviť skutočnú, a teda reálnu
škodu a s prihliadnutím na ďalšiu objektívnu skutočnosť určujúcou subjektívnu stránku a to hodnotu
sporu mal si byť vedomý, že ak to neurobí, musel si byť vedomý trestnoprávnych následkov.

C/ Súd nemal preukázanú kvalifikovanú podstatu trestného činu podľa odseku 3 § 347 Tr. zák.
z dôvodu, že súd mal za to, že ako obžalovaný sa dopustil dokonaného trestného činu, ale vo vzťahu
k výške škody je ZP H. len jedným z mnohých podkladov na rozhodnutie, pričom medzi jeho konaním
a výškou škody nevidí príčinnú súvislosť.

D/ Prvostupňový súd odôvodnil svoje odlišné stanovisko oproti uzneseniu o zastavení konania zo dňa
18.02.2014 skutočnosťou, že vykonané kontradiktórne konanie na hlavnom pojednávaní ukázalo, že
obžalovaný ako strana v konaní nepredložil dostatočné argumenty na vyvrátenie obžaloby, je podľa
neho argumentácia súdu v odôvodnení uznesenia o zastavení konania podstatne logickejšia ako
argumentácia obsiahnutá v odsudzujúcom rozsudku, v ktorom sú argumenty rozporuplné,

nepresné, navzájom si odporujúce. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní neprinieslo žiadne
podstatné zmeny oproti prípravnému konaniu, aby to odôvodňovalo takú podstatnú zmenu postoja súdu.
Súdom uvádzané nepriame dôkazy, o ktoré sa oprel pri rozhodnutí o vine sú nesprávne, nejednoznačné
a nedostatočne zdôvodnené, či už z hľadiska objektívnej alebo subjektívnej stránky predmetného
trestného činu.

Vyššie uvedené odôvodnenie vykazuje viaceré právne nedostatky. Predovšetkým namieta konštrukciu,
že ako obžalovaný nepredložil dostatočné argumenty na vyvrátenie obžaloby. Kontradiktórnosť
trestného konania neznamená, že ako obžalovaný má preukazovať svoju nevinu a vyvracať obžalobu.
Je úlohou prokurátora, aby mu preukázal vinu, pričom súd ho môže odsúdiť len za predpokladu, že sa

obžaloba ukáže v celom rozsahu opodstatnená, čo posudzuje nielen s ohľadom na jeho obhajobu, ale s
ohľadom na všetky vykonané dôkazy. Aj keby v konaní žiadneho obhajcu nemal a odmietol vypovedať,
t.j. obžalobu by iniciatívne vôbec nevyvracal, je súd povinný skúmať všetky dôkazy tak v jeho prospech,
ako aj neprospech.

Obžalovaný namieta svojrázny záver súdu prvého stupňa, že ak sa po výsluchu Ing. U., PhD.
k tomuto dôkazu nevyjadril, tak súhlasí so závermi ZP ÚSI. Jedná sa nielen o zneužitie jeho práva, nie
však povinnosti vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom, ale aj o ignorovanie podstatnej časti jeho
obhajoby v celom doterajšom priebehu trestného konania, kde závery ZP ÚSI spochybňoval, a rovnako
vyjadril závažné výhrady k obsahu svedeckej výpovede Ing. U., PhD.

Tak, ako súd nesprávne vyhodnotil zmysel kontradiktórnosti konania v tom zmysle, že on sám mal
iniciatívne vyvracať obžalobu a dokazovať svoju nevinu, rovnakej nesprávnosti sa dopustil aj vo vzťahu
k neodôvodnenej favorizácii ZP ÚSI, ktorá vychádza z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 147 ods.
1 Tr. por. Znalecký ústav sa v zmysle uvedeného môže pribrať v dvoch prípadoch:

1. vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, alebo
2. na preskúmanie posudku znalca.
Použitý výraz „na preskúmanie posudku znalca“ je potrebné chápať v kontexte § 142 a nasl. Tr. por.
tak, že sa jedná o preskúmanie posudku znalca, ktorý bol pribratý v trestnom konaní, pričom sa vyskytli
pochybnosti o správnosti jeho posudku, čo zjavne nie je prípad tohto trestného konania, kde okrem ZP

ÚSI iný znalec pribratý nebol, pričom ZP H. bol vypracovaný v rámci civilného a nie trestného konania,
takže postupom v citovanom ustanovení § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmavaný byť nemohol. ZP H. má v
konaní charakter listinného dôkazu a nie znaleckého posudku, pretože takýto charakter môže mať len
posudok znalca ustanoveného v trestnom konaní. Dôvodom pribratia znaleckej inštitúcie bolo teda, že
sa jedná o výnimočný a obzvlášť závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie. Z tohto však

vyplývajú viaceré pre trestné konanie podstatné závery:

1. V civilnom konaní sa v zmysle zadania Okresného súdu Poprad nejednalo o výnimočný
a obzvlášť závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie. V tomto zmysle je
potrebné klásť na jeho osobu ako znalca iné nároky než sú kladené na ÚSI ŽU.

2. Trestný poriadok, tak ako aj Občiansky súdny poriadok v zásade pripúšťa, že sa v znaleckom
dokazovaní môžu vyskytnúť nezrovnalosti, pričom štandardným postupom je vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania, ktoré sa môže - ale nemusí, zrealizovať prostredníctvom znaleckého ústavu.
Jedná sa o postup štandardný, bežný, pričom situácie, kedy kontrolné znalecké dokazovanie vyvrátizávery predchádzajúceho znaleckého posudku, sa stávajú veľmi často, to však bez toho, aby bola
voči predchádzajúcim znalcom vyvodzovaná trestná zodpovednosť. Len v tomto trestnom konaní bolo
vykonanýchpäťrôznychznaleckýchposudkov,zktorýchanijedennedospelkúplneidentickýmzáverom

ako ZP ÚSI.
3. V tomto zmysle je potrebné chápať to, čo uviedol súd v odôvodnení, že posudok znaleckého ústavu
stojí v hierarchií znaleckých posudkov logicky na najvyššej priečke. Lenže v tomto konaní takáto
hierarchia nie je, nakoľko je tu len posudok znaleckej inštitúcie a ostatné posudky majú len charakter
listinných dôkazov. Zvoleným postupom, kedy v rámci civilného konania nebolo zrealizované kontrolné

znalecké dokazovanie, a namiesto toho bol vypracovaný znalecký posudok znaleckým ústavom
ustanoveným v poradí ako prvým v rámci trestného konania, bola eliminovaná „dvojinštančnosť“, resp.
„hierarchia“, o ktorej súd prvého stupňa v odôvodnení vo vzťahu k znaleckej činnosti vo všeobecnosti
hovorí. Vzhľadom na uvedené nie je možné priznať ZP ÚSI nadriadené postavenie.
4. Okrem toho, že pre favorizáciu ZP ÚSI v tomto konaní nie je dôvod, súd nesprávne interpretoval
aj jej dôsledky, a to v tom zmysle, že takýto posudok znaleckého ústavu nemusí byť podrobený

hodnotiacej činnosti súdu tak, ako iné dôkazy. Obhajoba opätovne poukázala na viaceré nesprávnosti
v tomto posudku, s ktorými sa súd nemôže vysporiadať tak, že postaví znalecký posudok na piedestál
neomylnosti len z dôvodu, že ho vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, a vôbec sa
nebude zaoberať konkrétnymi výhradami obhajoby k tomuto posudku. Zdôraznil, že obsah posudku je
do veľkej miery určený rozsahom zadania a formuláciou otázok, čo platí tak vo vzťahu k ZP H., ako aj

vo vzťahu ZP ÚSI.

Vo vzťahu k ZP č. XXX/XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity súd nezobral vôbec do
úvahy a v rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami obhajoby, že:
- tento posudok vychádza z nesprávneho chápania vecného problému znaleckého zadania v civilnej

veci vedenej na OS Poprad,
- ZP ÚSI nehodnotil ZP H. z hľadiska dôkaznej situácie v civilnom spore na OS Poprad 20C/139/2008,
- použitá metóda pri vypracovaní ZP ÚSI bola nesprávna, je nepoužiteľná,
- podstatná časť nedostatkov konštatovaných v ZP ÚSI bola neodôvodnená a v trestnom konaní ich
neopodstatnenosť preukázaná,

- tento ZP je tendenčný, ktorý plnil spoločenskú objednávku v civilnom spore na Okresnom súde Poprad.

Vzhľadom k tomu, že vytýkané nedostatky zo strany ÚSI ŽU si vyžadujú z jeho strany podstatne hlbšiu
odbornú analýzu, spracoval k svojmu odvolaniu odborné vyjadrenie, ktoré pozostáva z analýzy záverov
ZP ÚSI (uvedených v rozsudku Okresného súdu Košice I v časti odôvodnenie - prehľad vykonaných

dôkazov z 15. 2. 2016) a odbornej analýzy teoretických východísk pre použitie porovnávacej metódy tzv.
nepriamym prístupom v ZP H., ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu odvolania podávaného prostredníctvom
obhajcu JUDr. Š. U. (príloha č. 1 str. 1 - 22).

V rozsudku sa súd odvoláva na skutočnosť, že ZP ÚSI je v hierarchii ZP na najvyššej priečke aj preto,

že na vypracovaní posudku ústavu sa podieľajú viacerí znalci. Nepochybne s takýmto
stanoviskom možno súhlasiť, ale to zas nevylučuje fakt, aby aj takéto posudky vypracované ústavom
nemohlivdôsledkuchybnýchpostupovdospieťknesprávnymzáverom.Sámsúdvuzneseníozastavení
konania (str. 5) citoval z dôkazu na č. 1. 233-231 „Vybrané problémy znaleckej činnosti v civilnom
súdnom konaní“, ktoré konštatuje, že aj znalecké ústavy môžu byť pri svojej činnosti konfrontované

kontraposudkom s celkom odlišným záverom. Nevidí dôvod, prečo by to nemohlo byť aj v tomto prípade,
ak sa ZP ÚSI len jednostranne postavil k nášmu znaleckému posudku bez oboznámenia sa s dôkaznou
situáciou v civilnom spore a nevychádzal z časových a vecných súvislosti v civilnom konaní. Ak súd
považuje vierohodnosť posudku odôvodnenú tým, že ho vypracovali viacerí znalci, tak prečo ušiel
pozornosti súdu fakt, že na hlavnom pojednávaní obhajovala tento ZP jedna zo spracovateliek Ing. N.

U.W., PhD., ktorá už v dobe hlavného pojednávania na Ústave súdneho inžinierstva nepracovala a nebol
na hlavnom pojednávaní vypočutý iný člen spracovateľského tímu, ktorí sú označení na str. 27 ZP ÚSI
ako osoby určené na podanie vysvetlení. Je zrejmé, že závery tohto posudku obsahujú predovšetkým
stanoviská Ing. U., PhD., a iný člen znaleckého tímu by zrejme mal problém ich obhájiť, čo
určitým spôsobom spochybňuje objektivitu tohto posudku, ako aj výpoveď tejto znalkyne.

V ďalšej časti rozsudku súd zaujal stanovisko, že zapísanie do zoznamu znalcov, resp. ústavov dáva
záruku,ževyjadreniataktoakreditovanýchosôbsútýmtochránenéazároveňsankcionované.Akomôžu
byť chránené vyjadrenia Ing. U., PhD., ktorá na hlavnom pojednávaní čiastočne modifikovala záverypôvodného ZP ÚSI, keď už v tomto ústave nepracuje, resp., kto by bol braný na zodpovednosť za zmenu
týchto názorov ÚSI ŽU, a aká bola voči nemu za to vyvodená sankcia.

Ako vyplýva zo ZP ÚSI (str. 18, 19), metodika pre výpočet ušlého zisku nie je legislatívne stanovená
a v podstate sa postupuje metódami uvedenými vo vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Táto vyhláška nebráni znalcovi modifikovať metódy uvedené vo vyhláške,
ak to v posudku náležite zdôvodní. Z tohto hľadiska je zložité určiť okolnosť naplnenia objektívnej stránky
trestného činu, ak nedôjde súčasne k pochopeniu pohnútok znalca, ktoré ho viedli k voľbe zvolenej

metódy. Ak sa s ÚSI ŽU nezhodujú v tom, čo je vecným problémom znaleckého dokazovania v tomto
prípade, tak sa nemôžu zhodnúť ani v použitej metóde a obsahu vykonaného znaleckého dokazovania.
ZP ÚSI (str. 7) považuje za vecnú podstatu predmetu znaleckého dokazovania pozemky v rozlohe
105 391 m2 na území SR, a vidí priamu súvislosť medzi výškou ušlého zisku a rozlohou predmetných
pozemkov, tak nepochybne musia z takéhoto chápania vyplývať závery o nereálnom
projekte, ak tieto pozemky spoločnosť H. L., U..G..C.. nemala vo svojom vlastníctve, ako aj závery o

nutnosti skúmať zmluvné vzťahy reprezentujúce záujem o predmetné nehnuteľnosti.

Podľa neho podstatou súdneho sporu na Okresnom súde Poprad pod č. k. 20C/139/2008 bola
zodpovednosť za spôsobenú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvedených v§ 415 a
§ 417 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého sa súd musel vysporiadať okrem iného s tým, či konanie

U.V. L. K. ako žalovaného bolo protiprávne, či týmto konaním sa zabránilo spoločnosti H. L., U..G..C..
pokračovať v jej podnikateľskom zámere, či vznikla škoda v súvislosti s týmto konaním, a ak áno, aká je
jej výška, a či bola príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zo strany U. a vzniknutou škodou, čo
je z hľadiska občiansko-právnych vzťahov niečo úplne iné ako to videl ÚSI ŽU. Keďže výška škody je
medzi vyššie uvedenými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu až na treťom mieste, vychádzal

logicky z predpokladu, že súd v civilnom konaní mal za preukázané, že došlo tak k porušeniu povinnosti,
za ktorú žalovaný U. zodpovedá, ako aj k spôsobeniu škody žalobcovi H. L., U..G..C.. -
inak by v súlade so zásadou hospodárnosti konania súd vôbec žiadne znalecké dokazovanie ohľadom
rozsahu škody nenariaďoval a žalobu by ako nedôvodnú zamietol.

O všetkých týchto predpokladoch zodpovednosti za škodu teda rozhodoval civilný súd a nie znalec. Len
z hľadiska toho, aká škoda vznikla, mohol v súlade s ostatnými dôkazmi súd prihliadať na znalecký
posudok pribranej znaleckej organizácie. Nie znalec, ale len súd bol oprávnený skúmať pri určení
zodpovednosti za škodu ako príčinnú súvislosť to, či spoločnosť H. L., U..G..C.. mala právny nárok na
pozemky, s ktorými počítala vo svojom podnikateľskom zámere, popr. robiť analýzu právnych vzťahov k

pozemkom.Podotkol,žezcivilnéhospisubolozrejmé,žespoločnosťH.L.,U..G..C..stýmitopozemkami
nedisponovala z dôvodov, ktoré mal zaviniť U. L. K..

Takéto chápanie vecného problému znaleckého dokazovania ako v tomto prípade prezentovalo ÚSI ŽU
svedčí o nepoznaní príslušnej judikatúry v oblasti náhrady škody, ktorá rieši, čo je vecou súdu a čo vecou

znalca ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009.

Nepochybne takéto odlišné chápanie vecného problému má určujúci vzťah aj k naplneniu
subjektívnej stránky trestného činu, pretože ak znalecké zadanie chápal ako výpočet ušlého zisku po
zrealizovaníprojektuavočitaktochápanémuznaleckémuzadaniuzadávateľ-civilnýsúdničnenamietal,

a takto vypracovaný znalecký posudok akceptoval, a dokonca sám vykonával dokazovanie
k určeniu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, napr. k overeniu vlastných
zdrojov žalobcu, tak to potvrdzuje fakt, že ani súd ani znalec vzhľadom na rozsah dokazovania v civilnom
spore nemali pochybnosti o realizovateľnosti podnikateľského zámeru.

Vyslovil presvedčenie o tom, že takéto rozdielne chápanie vecného problému znaleckého dokazovania
v civilnom konaní zo strany ÚSI ŽU vychádzalo z toho, že hodnotil ZP H. podaný v civilnom konaní, ale
vôbec sa neoboznámil s tým, v akých časových a vecných súvislostiach tento posudok v civilnom konaní
podávali, t.j. vôbec sa neoboznámil ani len s rozsudkom č. k. 20C/139/2008-1406 zo dňa 26. 3. 2010 a
už vôbec nie s celým civilným spisom a predloženými dôkazmi v tomto civilnom spore, čo je zrejmé zo

str. 3 ZP ÚSI (č. 1. 255), kde sú uvedené podklady, z ktorých sa vychádzalo, a ako je zrejmé z trestného
spisu na č.l. 595 v dobe vypracovania ZP ÚSI sa nenachádzal vo vyšetrovacom spise civilný rozsudok,
pričom celý civilný spis 20C/139/2008 bol pripojený k trestnému spisu až na hlavnom pojednávaní.
Táto skutočnosť je významná najmä z hľadiska vytýkanej skutočnosti, že v ZP H. nebola preskúmanáreálnosť podnikateľského zámeru. Ak by ÚSI ŽU preskúmal tento civilný spis, tak by mu bolo predsa
zrejmé, z čoho sme vychádzali pri vypracovaní ZP, že zo spisového materiálu bolo zrejmé, že projekt
C. R..Q..G.. bol v štádiu predinvestičnej prípravy, že spoločnosť H. L., U..G..C.. nezískala pozemky,

na ktoré si uplatňovala nárok, a s týmito pozemkami nijako nedisponovala. Toto bol nespochybniteľný
fakt vyplývajúci už zo samotného spisu a neexistoval žiadny dôvod ho preskúmavať. Taktiež jasnou
skutočnosťou vyplývajúcou zo samotnej podstaty sporu bolo to, že žalobca od určitého momentu musel
prestať na projekte pracovať. Ak by civilný súd mal pochybnosť o tom, že podnikateľský projekt nie je v
štádiu rozpracovanosti, tak by nemal dôvod vôbec priberať znalca a už vôbec nie formulovať znalecké

zadanie tak, ako to formuloval.

Prvostupňový súd v rozsudku konštatuje, že podľa ZP č. XXX/XXXX sú znalecké úkony znaleckej
organizácie H.-L., U..G..C.. W. v plnom rozsahu nesprávne po stránke formálnej, obsahovej a
metodickej, a že dospel k neobjektívnym záverom, pričom uvádza „základné nedostatky“, ktorých sa
mal dopustiť, pričom ďalej konštatuje, že z výsluchu znalkyne Ing. N. U.W., PhD. vyplýva podstatný

nedostatok predmetného ZP H., a to, že neskúmal reálnosť zadanej problematiky. Podotkol, že
tento nedostatok, t.j. nepreskúmanie reálnosti zadanej problematiky sa neuvádza medzi základnými
pochybeniami uvedenými v ZP ÚSI (str. 24). Má za to, že znalkyňa si uvedomila v priebehu trestného
konania, že v ZP ÚSI ňou uvádzané pochybenia nie sú podstatnými pochybeniami, za ktoré by sa mal
znalecdostaťpredsúd,aztohovšetkéhosauplaužlennajedinýproblémt.j.skúmaniereálnostizadanej

problematiky. Ak oproti ÚSI ŽU rozdielne chápu vecný problém znaleckého dokazovania v civilnom
konaní, nemôžu sa zhodnúť v tom, či sa malo alebo čo sa malo skúmať v rámci preskúmania reálnosti
podnikateľského zámeru.

Z rozsudku prvostupňového súdu však vôbec nevyplýva, ako súd vyhodnotil tieto údajné pochybenia

vyplývajúce zo ZP ÚSI, a či ÚSI ŽU na nich trvá alebo nie, a teda či zostal len jeden jediný problém
v ZP H., a to že neskúmal reálnosť projektu H. L., U..G..C.. Právo na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, a z tohto dôvodu má za to, že v rozsudku
sa trestný súd mal zaoberať argumentmi obžalovaného proti záverom vyplývajúcim zo ZP ÚSI ŽU.

Poznamenal, že podstatnú časť údajných „základných nedostatkov“ by ÚSI ŽU vo svojom ZP vôbec
neuviedol, ak by bral do úvahy, že posudzuje znaleckú činnosť v civilnom konaní, ktorý sa riadi § 127
O.S.P., ktorý v odseku 1 považuje za úplne rovnocenný úkon znalca vo forme výsluchu, ako aj vo
forme písomného znaleckého posudku. Je pre neho nepochopiteľné, prečo sa v tomto trestnom konaní
vychádza len z písomného znaleckého posudku spoločnosti H.-L., U..G..C.. W. a vôbec, či už v ZP

ÚSI alebo v samotnom prípravnom konaní, ako aj v obžalobe sa úplne opomenul výsluch znalca na
pojednávaní, ktoré sa v predmetnej civilnej veci uskutočnilo na Okresnom súde Poprad dňa 26. 3. 2010.
Na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci bol vykonaný dôkaz a to prečítanie zápisnice z uvedeného
pojednávania, a je zrejmé, že on ako znalec, ako aj jeho konzultant Ing. Q. X.Ö.V., PhD. objasnili viaceré
skutočnosti, ktoré im boli vytýkané ako nedostatky ZP H. a je zrejmé, že týmito nedostatkami neboli.

Prvostupňový súd vôbec nezobral do úvahy to, že posudok H.-L., U..G..C.. W. bol podaný v
prvostupňovom civilnom konaní, v ktorom kedykoľvek mohol byť vyzvaný nielen sa vyjadriť, ale aj doplniť
alebo revidovať svoje závery. Bez toho, aby mu takáto možnosť bola daná bez toho, aby sa k rozsudku
prvostupňového civilného súdu, ktorý obsahoval aj jeho znalecké závery, vyjadril odvolací súd, je tento

posudok orgánmi činnými v trestnom konaní preskúmavaný, napádaný, nepochybne z dôvodu, aby sa
naplnila spoločenská objednávka t.j. ovplyvnenie priebehu konania v civilnom spore, v ktorom súkromná
firma žaluje štátnu inštitúciu, ktorá predstavuje verejný záujem.

K nutnosti prihliadať na spoločenský dopad znaleckej činnosti sa priamo prihlásil vo svojom znaleckom

posudku ZP ÚSI (str. 7) kde uvádza: „Spoločenský“ dopad ZP nie je právna záležitosť, musí byť znalcovi
známy počas celého znaleckého dokazovania. Spoločenský dopad je obvykle úzko spätý s dopadom
ekonomickým...Takéto závery zo strany ÚSI ŽU znamenajú, že prednosť pred nestrannosťou znalca
podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o znalcoch má spoločenský záujem na výsledku konania. Ak
znalci ÚSI ŽU spájajú spoločenský záujem so záujmom, aby štátna organizácia nevyplatila súkromnej

spoločnosti vysokú náhradu škody, tak je potom pochopiteľné, že svoje závery robili práve pod vplyvom
tohto spoločenského dopadu v jeho neprospech. Je presvedčený, že takéto stanovisko je v rozpore s
ustanovením § 16 ods. 2, písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
t.j. že znalec ma byť nestranný t.j. konať objektívne bez ohľadu na to, kto je účastníkom konania.Vôbec sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že nespochybnil znalecký posudok ÚSI ŽU, pretože
sa nevyjadril k výsluchu Ing. N. U., PhD. na hlavnom pojednávaní. Má za to, že ide o dve navzájom

nesúvisiace skutočnosti. Svoje stanovisko k ZP ÚSI, ktoré nepovažuje za objektívne nespočetne krát
vyjadril vo výsluchoch v písomných podaniach v prípravnom konaní z 11.01.2012, vo vyjadrení k
sťažnosti prokurátora voči zastavujúcemu uzneseniu súdu a v nie poslednej miere aj prostredníctvom
svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní. Ak sa nevyjadril k výpovedi znalkyne, tak len z dôvodu, že bol
znechutený z jej lavírovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Nazdáva sa, že

ako obžalovaný má právo sa nevyjadrovať, a táto skutočnosť nemôže ísť na jeho ujmu. Má za to, že
jeho obhajca, ktorý ho zastupoval na hlavnom pojednávaní výsluchom znalkyne na 7
stranách zápisnice dal jednoznačné najavo jeho výhrady voči ZP ÚSI.

Z rozsudku prvostupňového súdu vôbec nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s jeho námietkou voči metóde
vypracovaniaZPÚSI,t.j.,ževčastitohtoznaleckéhoposudkukomentovalarobilzáveryzjehovyjadrení,

ako aj vyjadrení jeho spolupracovníkov Ing. Q. X., PhD. a Ing. Š. I., PhD. zo zápisníc o výsluchoch
svedkov, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia. Vzhľadom k ustálenej judikatúre týkajúcej sa
hodnotenia procesných úkonov v trestnom konaní, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia má
za to, že závery znaleckého ústavu sa opierajú o neprípustné dôkazy získané v priebehu prípravného
konania, a že súd na túto časť znaleckého posudku a jeho závery vôbec nemal prihliadať, pričom, ak

súd sa odvoláva v rozsudku na tento znalecký posudok ako nosný dôkaz, malo by byť z neho zrejmé,
na ktorú jeho časť súd prihliada, a na ktorú nie.

Nesúhlasí so spôsobom, akým prvostupňový súd vykonal hodnotenie ďalších posudkov predložených
znaleckými organizáciami v tomto konaní, ktorým súd priradil charakter listinných dôkazov, a to

znaleckýchposudkovč.XX/XXXXaXX/XXXXP.ústavuriadeniahodnotypodnikuasúdnehoinžinierstva
a.s. X., ďalej Odborného posudku spoločnosti N. O. spol. s r.o. č.X/XXXX, ako aj znaleckých
posudkov predložených obhajobou a to ZP-Z. XXXX/XXX/XX a ZP-ZV XXXX/XXX/XX, ktoré vypracovala
spoločnosť Znalci a odhadci, znalecký ústav Brno. Spoločne s posudkom vypracovaným a
uznaným zo strany súdu ako znalecký posudok ústavu t.j. ZP ÚSI ide o 6 posudkov, pričom súdu

vyšla jasná matematická prevaha dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného t.j. štyri posudky v
neprospech obžalovaného a dva v jeho prospech.

Takáto matematická kalkulácia - 4 posudky proti 2, odporuje § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorého „súd
hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Zjednodušenie na „4 posudky proti 2 za“, nemožno považovať ani za starostlivé uváženie všetkých
okolností, ani za hodnotenie všetkých okolností prípadu „jednotlivo a v ich súhrne“. V odôvodnení
rozsudku absentuje, ako sa súd podrobne zaoberal jednotlivými 6 znaleckými posudkami,

z akého dôvodu je každý z nich odlišný v záveroch, prístupoch a postupoch, a čo z nich vyplýva vo
vzťahu k ZP H..

Ak by však rešpektoval takúto jednoduchú matematickú kalkuláciu zo strany súdu, tak nepochybne by
nesúhlasil s tým, že súd vyhodnotil odborný posudok N. O. U.. U. G..C.. vzhľadom na vyčíslenú škodu

a ušlý zisk, ktorý bol stanovený súhrne „len“ na sumu 93 280 Eur v jeho neprospech, z dôvodu že je
diametrálny rozdiel oproti ZP H.. Súdu však ušla skutočnosť, že v posudku N. O. U.. U. G..C.. je škoda
vyčíslená v tis. €, a teda vyčíslená škoda a ušlý zisk pre H. L., U..G..C.. nie je 93.281 Eur, ale 53.458.000
Eur,čojepodstatnevyššiaškodaakovZPH.,atedaniejemožnétentoposudokmatematickývyhodnotiť
v jeho neprospech, ale práve naopak, a takto vzniká matematická remíza posudkov v jeho prospech

a jeho neprospech a podľa zásady „in dubio pro reo“ by súd mal vyhodnotiť túto skutočnosť v jeho
prospech.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 17/2014, na nesprávny postup
prvostupňového súdu, ktorý považoval obhajobou predložený znalecký posudok len za listinný dôkaz

s poukazom na skutočnosť, že znalecký posudok ZP-Z. XXXX/XXX/XX, ktorý vypracovala spoločnosť
Znalci a odhadci, znalecký ústav Brno vypracovali znalci, ktorí nie sú zapísaní v zozname súdnych
znalcov SR. Má za to, že prvostupňový súd mal postupovať v súlade s § 268 ods. 3 a 4 TPa znalcov tohto ústavu zaviazať sľubom podľa osobitného zákona a vypočuť k záverom ich znaleckého
posudku.

Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky predmetného trestného činu je pre neho nepochopiteľný obrat
stanoviska súdu v rozsudku oproti uzneseniu o zastavení trestného stíhania a to napriek tomu, že hlavné
pojednávame neprinieslo žiadne podstatné zmeny oproti prípravnému konaniu. V uznesení o zastavení
trestného stíhania súd dospel k záveru, že ak podľa výsluchu znalkyne Ing. U., PhD. ako znalec s
dlhoročnými skúsenosťami mal a mohol vedieť, že vypracovaním posudku mohol spôsobiť následok

predpokladaný v skutkovej podstate trestného činu, pričom súd konštatoval, že znalkyňou
naznačený vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom je ale typický
v prípade jeho nepochybného preukázania, pre tzv. nevedomú nedbanlivosť, pričom žalovaný trestný
čin vyžaduje úmyselné zavinenie.

V rozsudku súd už z tohto tvrdenia nevychádzal a poukázal na dve okolnosti objektívnej povahy, ktoré

majú preukazovať naplnenie subjektívnej stránky, a to:

1/ že zo znaleckého zadania civilného súdu vyplýva úloha stanoviť skutočnú škodu a ušlý zisk vzniknutý
spoločnosti H. L., U..G..C.. v súvislosti s nedokončenou realizáciou projektu C. R..Q..G.., tak z výkladu
slova skutočný malo podľa súdu vyplývať, že ide o prídavné meno označujúce naozaj jestvujúci, reálny

stav veci. Úlohou obžalovaného ako znalca bolo teda skúmať skutočnú škodu a ušlý zisk v ich reálnom
existujúcom stave. Pokiaľ zo ZP ÚSI ŽU vyznieva ako hlavný nedostatok jeho posudku neskúmanie
reálnosti projektu, tak súd vychádza z toho, že táto požiadavka bola súčasťou zadania posudku a musel
byť s ňou ako dlhoročný znalec uzrozumený. Podľa jeho názoru zo strany súdu došlo k nesprávnemu
výkladu znaleckého zadania, k nesprávnemu pochopeniu právnych kategórií v ich právnom a nie v

slovnom vyjadrení.

Všeobecne škodou možno označiť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. V § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sú uvedené dve jej zložky a to skutočná škoda a ušlý zisk. V
zmysle platnej judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v

peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo
účelné. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva
v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene

očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že civilný súd vychádzajúci z
občianskeho zákonníka pri použití pojmu „skutočná škoda“ mal na mysli právnu kategóriu a nie slovný
výklad slova skutočný, ktorého synonymom je slovo reálny. V ZP H. je predsa jasne špecifikovaná tak
skutočná škoda vo výške 86 964,98 Eur ako vyčíslenie nákladov, ktoré už v súvislosti s
projektom C. R..Q..G.. boli vynaložené, a ušlý zisk ako predpokladaná majetková ujma v

budúcnosti na základe vstupných údajov z podnikateľského zámeru, ako aj zisteného priemerného
ročného kapitálového výnosu. Nepochybne tak zistenú skutočnú škodu aj vypočítaný predpokladaný
ušlý zisk považoval a považuje za reálny.

Pri vypracovaní ZP H. vychádzal zo spisového materiálu súdu, predovšetkým zo samotnej žaloby a

listinných dôkazov v súdnom spise, ako aj podnikateľského zámeru a účtovných dokladov, ktoré mu
dodal žalobca, z ktorých bolo úplne jasné, že projekt C. R..Q..G.. bol v štádiu predinvestičnej prípravy,
že spoločnosť H. L., U..G..C.. nezískala pozemky, na ktoré si uplatňovala nárok, a s týmito pozemkami
nijako nedisponovala. Toto bol nespochybniteľný fakt vyplývajúci už zo samotného spisu a
neexistoval žiadny dôvod ho preskúmavať. Taktiež jasnou skutočnosťou vyplývajúcou zo samotnej

podstaty sporu bolo to, že žalobca od určitého momentu musel prestať na projekte pracovať. Ak by súd
mal pochybnosť o tom, že podnikateľský projekt nie je reálny, nie je v štádiu rozpracovanosti,
tak by nemal dôvod vôbec priberať znalca a už vôbec nie formulovať znalecké zadanie tak, ako to
formuloval. Východiskový skutkový a právny stav pred vypracovaním ZP H. bol jasný, a preto úlohu
zadávateľa - súdu „vyčísliť skutočnú škodu a ušlý zisk v spoločnosti H. L.H., U..G..C.. v súvislosti s

nedokončenourealizáciouprojektuC.R..Q..G..“.nebolomožnéchápaťinaknežtak,žesúddalvypočítať
výšku skutočnej škody preukázateľne spôsobenej do pozastavenia projektu a zároveň odhadovanej
budúcejškody-ušléhoziskuzpodnikateľskýchaktivítuvedených vpodnikateľskomzámere,
ktoré chcela spoločnosť H. L., U..G..C.. realizovať na pozemkoch, o ktorých tvrdila, že ich nezískalazavinením U. L. K.. Absolútne neobstojí predstava ÚSI ŽU, že ak H. L., U..G..C.. nenadobudol pozemky,
taknemoholmaťžiadnyušlýzisk-právenaopak,vprípadepreukázaniaprotiprávnehokonaniazostrany
U. by presne toto bolo právnym základom súdneho rozhodnutia. Súdu predsa muselo byť zrejmé, že zisk

predsa z nedokončeného projektu nie je možné dosiahnuť, a ak mi takúto úlohu uložil, tak v súlade so
zásadou hospodárnosti konania musel vychádzať z toho, že ho mám určiť pre prípad jeho dokončenia.

Ak súd už odmietol akceptovať jeho tvrdenia ako obžalovaného, prečo odmietol akceptovať vyjadrenia
dvoch svedkov - jeho konzultantov Ing. Q. X., PhD. a Ing. Š. I., PhD., na základe odporúčania ktorých sa

rozhodol pre metódu na základe priemerného ročného kapitálového výnosu, ktorú nazvali nepriamou,
ktorí potvrdzujú, že nemohlo ísť o žiadnu vedomú trestnú činnosť, ale dobromyseľnú snahu ich všetkých
nájsť čo najvhodnejšiu metódu na výpočet ušlého zisku.

Výber špecifickej metódy vyplýval zo zložitosti samotného zadania, resp. z toho, že spoločnosť H. L.,
U..G..C.. nemala vo vzťahu k projektu C. R..Q..G.. a podnikateľským aktivitám, ktoré sa mali v rámci

neho realizovať, žiadne historické údaje. V tých častiach projektu C. R..Q..G.., ktoré mala realizovať
spoločnosť H. L., U..G..C.. (C. R. L., C. H. L.), bolo minimálne 19 samostatných podnikateľských aktivít
ako napr. kasína, tanečné kluby, bowling atď., ku ktorým bolo potrebné modelovať do budúcna tak
náklady, ako aj výnosy, čo tvorí minimálne 38 položiek. Odhad každej z týchto položiek by potreboval
samostatný, špecifický postup. Výpovede oboch svedkov jednoznačne potvrdzujú, že tak oni, ako

aj on boli úplne dobromyseľní pri hľadaní čo najobjektívnejšej metódy pre podanie objektívneho
ZP k výpočtu ušlého zisku, ktorú našli v metóde tzv. nepriameho prístupu, ktorá spočívala v tom,
že náhodným výberom vytvorili na základe burzových informácií portfólio spoločností s podobným
predmetom podnikania, aké boli v projekte C. R..Q..G.., ktoré sú obchodované na burze. Z verejne
prístupných informácií na internete zistili ich ročný kapitálový výnos a následne zistili priemerný ročný

kapitálový výnos na základe 20 000 investičných portfólií. Tento priemerný kapitálový výnos použili
na výpočet ušlého zisku spolu s ďalšími údajmi zistenými z podnikateľského zámeru spoločnosti H.
L., U..G..C.., v ktorom sa uvádzala počiatočná výška investície a výška nákladov na cudzie zdroje a
stanovenou konzervatívnou diskontnou sadzbou a to na obdobie 5 rokov od 17.2. 2008.

Podnikateľsky zámer počítal s dokončením a prevádzkovaním projektu a nie predajom alebo prenájmom
pozemkov. Pričom pri jeho výsluchu ako znalca v civilnom konaní riadne objasnil všetky podklady, z
ktorých vychádzal.

2/ Druhou objektívnou okolnosťou objektívnej povahy, ktoré ho majú usvedčovať, je hodnota sporu v

pôvodnom civilnom konaní, ktorá je vysoká. Podľa súdu mal možnosť sa oboznámiť so spisom, a táto
skutočnosť mu musela byť známa, pričom ako dlhoročný znalec, vedomý si hodnoty sporu a zadania
súdu, musel byť uzrozumený s tým, že jeho úlohou bolo stanoviť skutočnú reálnu škodu a ušlý zisk a pre
prípad, že tak neurobí, musel si byť vedomý trestnoprávnych následkov. Je veľmi zložité pochopiť takýto
výklad súdu, ale ponúka sa len jedno vysvetlenie, t.j., že mal si byť vedomý, že ide o vysokú hodnotu

sporuonáhraduškody,ktorúbymalauhradiťštátnainštitúcia,apreprípad,žebyajonknejdospel,taksi
mal byť vedomý trestnoprávnych následkov. Ide o obdobné stanovisko, ktoré vyjadrilo aj ÚSI ŽU, že mal
prihliadať na spoločenský dopad ZP, ale niečo také považuje za konanie znalca v rozpore so zásadou
nestrannosti znalca, ktorý musí podávať objektívne stanoviská bez ohľadu na to, kto je stranou sporu.

Zdôraznil, že sa oboznámil s civilným spisom v celom rozsahu, na rozdiel od ÚSI ŽU, ktorý civilný spis
vôbec nevidel, a z toho vyplývajú všetky tieto problémy. Zo 7 posudkov či už vo forme listinných dôkazov
alebo ako znaleckého posudku ústavu, ktoré boli preskúmané na hlavnom pojednávaní vrátané ZP H.,
sa zaoberajú výpočtom škody a ušlého zisku štyri posudky, a to: znalecký posudok č. XX/XXXX P. Ú.
G. V. L. H. U. N. H.. U.. X., ktorý vypočítal skutočnú škodu 0 Eur a ušlý zisk 0 Eur, ďalej znalecký

posudok spoločnosti N. O. U.. U. G..C.. č.X/XXXX, ktorý vypočítal skutočnú škodu 86 964,- € a ušlý zisk
52.639.000 Eur, ako aj znalecký posudok ZP-Z. XXXX/XXX/XX, ktoré vypracovala spoločnosť Znalci a
odhadci, znalecký ústav Brno, ktorý vypočítal skutočnú škodu 86 965,- € a ušlý zisk 61 214 000,- € a ZP
H., ktorý vykázal skutočnú škodu vo výške 86 964,98 € a ušlý zisk vo výške 60 298 010 Eur.

Je možné súhlasiť so stanoviskom súdu vyjadreným v uznesení o zastavení (str.5), že problematika
preskúmavania ZP je zložitejšia ako vyslovenie vlastného právneho názoru a dokonca diskusie
nie sú ukončené ani len v akademickej rovine“, a z tohto hľadiska sa súd mal oprieť v procese hodnotenia
nepriamych dôkazov o uzavretosti ich súhrnu, a teda, že v danom prípade nevedú len k jednému záveru.Vzhľadom na jeho vek a dobu výkonu znaleckej činnosti považuje za osobnostne a odborne
znevažujúci fakt, že proti nemu stojí ako základný argument potvrdzujúci údajnú subjektívnu stránku

trestného činu práve skutočnosť, že je dlhoročným znalcom. Vždy vychádzal z toho, že súd má možnosť
ho požiadať, aby znalecký posudok dopracoval, prepracoval alebo má možnosť si zobrať iného znalca.
Nie v jednom prípade bol len jedným z ustanovených znalcov, ktorých posudky sa diametrálne líšili a
nikto týchto nestíhal za prejavený znalecký názor.

Na základe takto prezentovanej zodpovednosti znalca by vlastne každý znalecký posudok vypracovaný
skúseným znalcom, ktorý by sa nezhodoval so znaleckým posudkom ústavu, popr. znaleckej
organizácie, mal byť dôvodom pre začatie trestného stíhania znalca, hoci sa jedná o situácie v súdnej
praxi bežné.

Doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú skôr o nejednoznačnosti a rozmanitosti prístupu znalcov k

posudzovanej problematike.

Keďže je presvedčený o tom, že akékoľvek ďalšie dokazovanie nemôže priniesť žiadne nové skutočnosti
a stále sa bude len prejednávať otázka, či bola naplnená objektívna stránka trestného činu, ale nemôže
sadospieťkžiadnymnovýmdôkazomtýkajúcichsanaplneniasubjektívnejstránkytrestnéhočinužiadal,

aby odvolací súd v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. na základe zisteného skutkového stavu sám rozhodol,
zmenil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v písomných
dôvodochodvolaniauviedol,ževzásadesastotožňujesrozhodnutímsúduohľadomvinyobžalovaného,

nestotožňuje sa ale s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 347 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a úpravou
skutkovej vety oproti obžalobnému návrhu. Podľa názoru okresného súdu nie je príčinná súvislosť medzi
predmetným trestným činom a škodou, ktorá je hodnota sporu a existuje len vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu v pôvodnom civilnom konaní. Znalecký posudok, ktorý je predmetom trestného konania, bol len
jedným z mnohých podkladov na rozhodnutie v civilnom konaní, a preto medzi ním a vznikom škody

nemôže byť daná príčinná súvislosť, pretože o spore mohol rozhodnúť len súd rozsudkom. Obžalovaný
sapodľanázoruprvostupňovéhosúdudopustiltrestnéhočinuvjehodokonanejformetým,ževypracoval
a predložil znalecký posudok zadávateľovi - súdu. Podľa § 347 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. zák. sa
zločinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu dopustí ten,
kto ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom v občianskom súdnom konaní uvedie nepravdu

o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a spôsobí ním značnú škodu. Je zrejmé,
že podanie nepravdivého znaleckého posudku je okolnosť, ktorá je chápaná ako podstatný záujem
chránený trestným zákonom a podanie takéhoto posudku je trestné aj v tom prípade, že by žiadna škoda
spôsobená nebola. V tomto prípade bolo preukázané, že na základe znaleckého posudku obžalovaného
Doc. Ing. T. L., PhD. sudca Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 20C/139/2008 zo dňa 26.3.2010 uložil

U. pozemkovému fondu X. zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 62.698.851, 83 Eur. Sudca Okresného
súdu v Poprade rozhodoval na základe viacerých dôkazov, ale vo svojom rozhodnutí poukazuje práve
na závery posudku, ktorý vypracoval znalec Doc. Ing. T. L., PhD. Okresný súd Košice I zrejme chápal
skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný iba ako samostatné konanie obžalovaného a nevzal do úvahy
následok, ktorý hrozil. Skutkovú vetu žalovaného trestného činu tvorí nielen konanie, ale aj následok,

ktorý hrozil, a preto treba posudzovať trestnú činnosť obžalovaného s ohľadom na znenie skutkovej
vety komplexne. Nie je sporné, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Poprad by Slovenskému pozemkovému fondu X. vznikla škoda vo vyššie uvedenej sume. V tom prípade
by sa obžalovaný Doc. Ing. T. L., PhD. dopustil dokonaného trestného činu a to zločinu nepravdivého
znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a), ods.

3 Tr. zák. O vine obžalovaného nemal pochybnosti ani Okresný súd Košice I, ktorý v odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného uviedol, že obžalovaný je dlhoročný znalec v predmetnom odbore a to od roku
1985, bol si vedomý hodnoty sporu a zadania súdu, a teda musel byť uzrozumený s tým, že jeho úlohou
v znaleckom posudku bolo posúdiť a stanoviť reálnu, teda skutočnú škodu a ušlý zisk a vedel, že keď
tak neurobí, vystaví sa trestnoprávnym následkom. Škoda vo vyššie uvedenej výške poškodenému U.

pozemkovému fondu doposiaľ nevznikla len z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie Okresného súdu
Poprad nenadobudlo právoplatnosť.Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.

Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu a poškodenému doposiaľ nevznikla škoda, má prokurátor za to, že sa v jeho
konaní jedná len o pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
podľa § 322 ods. 2 Tr. por. nariadil, aby Okresný súd Košice I doplnil neúplný výrok o vine, a aby súčasne
vyslovil právny názor, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil zločinu nepravdivého znaleckého
posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. zák. v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Poškodená strana U. L. K., zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária T. H. U.. odôvodnila
podané odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým súd poškodeného odkázal na
občianske súdne konanie. V odvolaním napadnutej časti rozsudku súd prvého stupňa nepriznal
poškodenémunároknanáhraduškodyaodkázalhonaobčianskesúdnekonanie.Poškodenástranamá
za to, že výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní postačovali na to, aby súd prvého

stupňa rozhodol o náhrade škody a to minimálne v časti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o náhrade škody podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. a sám postupom podľa § 329
Tr. por. rozhodol o povinnosti náhrady škody v zmysle návrhu poškodeného.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor a poukázal na to, že obžalovaný vo svojom odvolaní

okrem iného namieta, že nie je jeho úlohou predložiť dostatočné argumenty na vyvrátenie obžaloby
prokurátora. Súd je povinný skúmať všetky dôkazy v jeho prospech, ako aj neprospech. Ďalej
obžalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že on závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
spochybňoval a mal k nemu výhrady. Nie je dôvod na favorizáciu ZP ÚSI a podľa neho ani nebol
dôvod, aby bol znalecký ústav pribratý. Obžalovaný namietal, že na hlavnom pojednávaní nebol

vypočutý iný člen spracovateľského tímu ZP ÚSI. Podľa neho by zrejme mal problém znalecký posudok
obhájiť, čo spochybňuje objektivitu uvedeného posudku, ako aj výpoveď znalkyne. Ďalej obžalovaný
uvádza, že odlišné chápanie vecného problému znaleckého dokazovania má určujúci vzťah aj k
naplneniu subjektívnej stránky trestného činu, a ak súd nič nenamietal a vypracovaný znalecký posudok
akceptoval, tak tým sa potvrdzuje to, že ani súd ani znalec vzhľadom na rozsah dokazovania v civilnom

spore nemali pochybnosti o realizovateľnosti podnikateľského zámeru. Ak by civilný súd mal pochybnosť
otom,žepodnikateľskýprojektniejevštádiurozpracovanosti,takbynemaldôvodvôbecpriberaťznalca
a už vôbec nie formulovať znalecké zadanie tak, ako to formuloval. Obžalovaný vytýka, že v rozsudku sa
trestný súd nezaoberal argumentmi obžalovaného proti záverom vyplývajúcim zo ZP ÚSI. Prvostupňový
súd sa nezaoberal zápisnicou z hlavného pojednávania v civilnej veci, kde všetko bolo dostatočne

vysvetlené. Ďalej obžalovaný poukázal na spoločenský dopad znaleckého posudku prezentovaný ÚSI
a uviedol, že je nesprávne, aby mal nejaký spoločenský dopad prednosť pred nestrannosťou znalca,
ktorý mal povinnosť konať objektívne. Obžalovaný namietol metódu spracovania ZP ÚSI v tej časti, kde
sú komentáre jeho, ako aj jeho spolupracovníkov, pričom sa jedná o výpovede svedkov vykonané pred
vznesenímobvineniaazrozsudkuniejezrejmé,naktorúčasťsúdprihliadal.Nesúhlasíanishodnotením

ďalších posudkov ako listinných dôkazov. Obžalovaný uvádza k subjektívnej stránke, že súdu muselo
byť zrejmé, že zisk z nedokončeného projektu nie je možné dosiahnuť, a ak mu takúto úlohu uložil, tak
musel vychádzať z toho, že ho má určiť pre prípad jeho dokončenia. Obžalovaný nesúhlasí s tým, že
obhajobou predložený znalecký posudok považoval súd len za listinný dôkaz. Mal za to, že súd mal
postupovať v súlade s ustanovením § 268 ods. 3, 4 Tr. por. a znalcov tohto ústavu zaviazať sľubom

podľa osobitného zákona a vypočuť k záverom ich znaleckého posudku.

K námietkam obžalovaného vo vzťahu k zápisnici z hlavného pojednávania v civilnej veci, ako aj
k častiam posudku ÚSI, z ktorých mal súd vychádzať prokurátor poznamenal, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ani reagovať na všetky ním predložené

dôkazy, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými
stranamikonania.Zodôvodneniarozsudkujezrejmé,žesúdpostupovalprihodnotenídôkazovdôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k vecne správnemu záveru, že prokuratúra uniesla dôkazné bremenoa obžalovaný neposkytol žiadne relevantné dôvody, ktoré by nejakým spôsobom spochybnili dôkazy
uvádzané prokurátorom do takej miery, že by ho bolo možné spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

K námietkam obžalovaného, že neboli vykonané všetky dôkazy, napr., že nebol vypočutý iný znalec z
ÚSI Žilina, ktorý sa podieľal na spracovaní znaleckého posudku a tiež, že neboli vypočutí znalci z Českej
republiky, prokurátor uviedol, že obhajoba ani obžalovaný počas celého konania hlavného pojednávania
nenavrhovali taký dôkaz vykonať. Dokonca vo svojom záverečnom návrhu v odvolaní takýto dôkaz ani
v súčasnosti vykonať nenavrhujú, a preto nie je celkom jasné, prečo sa takýmito skutočnosťami vôbec

zaoberajú, resp. na ne poukazujú.

Názor obžalovaného, že iný člen spracovateľského tímu ZP ÚSI by mal problém obhájiť znalecký
posudok ÚSI, je len jeho subjektívny názor, ktorý nepotvrdil žiadnymi dôkazmi, a s týmto názorom
sa nie je možné bez ďalšieho stotožniť. Vypočutá znalkyňa Ing. N. U., PhD. bola predvolaná na
výsluch práve z toho dôvodu, že sa zúčastnila aj výsluchov v prípravnom konaní a mala problematiku

najlepšienaštudovanú.Orgánčinnývtrestnomkonanípozačatítrestnéhokonaniapostupovalvsúlades
ustanovením § 147 ods. 1 Tr. por., pretože sa jednalo o výnimočný a obzvlášť závažný prípad vyžadujúci
si osobitné vedecké posúdenie, a preto pribral do konania znalecký ústav.

Obžalovaný nepravdivo uvádza skutočnosti ohľadom spoločenského dopadu a v tomto smere upriamil

pozornosť na výpoveď Ing. N. U., PhD., ktorá na hlavnom pojednávaní dostatočne vysvetlila, v čom
vidí problematiku dopadu na spoločnosť. Uviedla, že ak uznáme, že znalec môže postupovať takým
spôsobom, že nebude objektivizovať platobnú schopnosť zadávateľa, tak potom môže hocikto prísť a
uviesť, že mu vznikol nárok na ušlý zisk, keby bol býval investoval, hoci na to nemá preukázateľné
finančnéprostriedky.Hlavnáotázka,ktorousaznalecnezaoberalznietak,žekdesútiepeniaze,nakoľko

spoločnosť nemala žiadne zdroje, žiadneho investora, a ani prísľub z cudzích zdrojov. V posudku
obžalovaného sa rátal ušlý zisk z investície, ktorá neexistuje.

K listinným dôkazom označených ako znalecké posudky vypracované znalcami Českej republiky sa
prokurátorvyjadril,ženatietojemožnéprihliadaťlenakonalistinnédôkazy,pričomichzáveryvzbudzujú

pochybnosti o ich správnosti a oprávnenosti hodnotiť znalecké posudky vypracované znalcami v
Slovenskej republike. Je otázne, či je vôbec možné, aby Znalecký ústav v Brne bez preukázaných
znalostí týkajúcich sa znaleckej činnosti v Slovenskej republike formou vyrovnávacej skúšky bol
kompetentný vyjadrovať sa k zadaniu.

Ďalej prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že súd v civilnom spore mal jedinú
úlohu, a to rozhodnúť spor dvoch strán na základe predložených dôkazov. Žiadnu inú úlohu, tak ako
mu to pripisuje znalec, súd nemal. Obžalovaný pozabudol, že práve on mal v civilnom spore primárnu
povinnosť, a to predložiť pravdivý objektívny znalecký posudok. Súd si pribral za účelom objektívnosti
svojho rozhodnutia znalca a zjavne sa na jeho závery posudku spoľahol. Obžalovaný okrem iného

nevysvetlil, prečo je v spornom znaleckom posudku uvedené, že v období od 16.12.2009 do 22.2.2010,
teda vyše 2 mesiacov vykonal hodnotiaci tím obhliadku a konzultácie k podkladom, pričom takúto
skutočnosť spracovatelia znaleckého posudku vôbec nepotvrdili, naopak zhodne uviedli, že vychádzali
zo zadaní od obžalovaného. Ako uviedol svedok doc. Ing. I., prieskum je potrebné robiť najlepšie
osobne, takýto postup je nenahraditeľný, ale je časovo náročný a oni ho nerealizovali. Vychádzali len

z podnikateľského zámeru, ktorý im predložil obžalovaný. Obžalovaný nevysvetlil, prečo v prípade,
že nemusel objektivizovať schopnosť investície spoločnosti, by použil metódu uvedenú v znaleckom
posudku a v prípade, že by ju mal objektivizovať, tak by použil metódu podnikateľskú. Celý znalecký
posudoksapretojavíakonesprávny,neobjektívnyaúčelový,pričommalvychádzaťajzpodnikateľského
zámeru, ktorý bol predložený až v roku 2014 na výzvu orgánov činných v trestnom konaní. O pravosti

tohto listinného dôkazu existujú vážne pochybnosti, nakoľko mal byť vypracovaný v Poprade v októbri
2006 a nachádzajú sa v ňom na dvoch miestach listiny s dátumom november 2006, čo spochybňuje
hodnovernosť podnikateľského zámeru.

Má za to, že žiadne ďalšie dokazovanie v tejto veci nie je potrebné vykonať, rozhodnutie okresného

súdu vychádza z dostatočne zabezpečeného skutkového stavu veci a je riadne odôvodnené, akým
spôsobomsúduvažovalprihodnotenídôkazov,akoajprávnejkvalifikáciiskutku.Pretonavrholodvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.Poškodená strana U. pozemkový fond prostredníctvom splnomocnenca Advokátska kancelária T. H.
U.., U..G..C.. zaslala Krajskému súdu v Košiciach vyjadrenie k odvolaniu prokurátora v tom smere, že
súhlasiasnázoromprokurátora,žesúpochybnostiopravostilistinnéhodôkazupodnikateľskéhozámeru

C. R..Q..G.., lebo z úvodnej strany podnikateľského zámeru vyplýva, že mal byť vypracovaný v Poprade
v októbri 2006, pričom jeho súčasťou sú listiny: listina U. L. K. zo dňa 30. 11. 2006, ako i výpis z listu
vlastníctva s dátumom vyhotovenia 1. 12. 2006. Podnikateľský zámer bol spracovaný i napriek tomu,
že v čase jeho spracovania ešte nebolo známe, či U. L. K. vysloví súhlas s odkúpením inkriminovaných
pozemkov. Podnikateľský zámer s dátumom vyhotovenia z októbra 2006 nemôže obsahovať listiny

z neskoršieho dátumu. K tomuto vyjadreniu poškodená strana priložila aj spomínané listiny zo dňa
30.11.2006.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V uvedenom rozsahu revízneho princípu a vzhľadom na obsah odvolacích námietok preskúmal krajský
súd postup v konaní predchádzajúci napadnutému rozsudku, správnosť a úplnosť skutkových zistení a
správnosť právnej kvalifikácie vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku rozsudku, zákonnosť a primeranosť

uloženého trestu a zistil nasledovné:

Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno-hodnotiacej,
ako aj v rovine právnej kvalifikácie. Svoje rozhodnutie potom dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak,
ako to zodpovedá kritériám § 168 ods.1 Tr. por. Vzhľadom na rozsah a obsah tohto odôvodnenia by bolo

duplicitne v ňom uvedené argumenty opakovať.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré je vrcholom súdneho konania, ťažiskom dokazovania, obžalovaný sa
mohol vyjadrovať ku všetkým okolnostiam kladúcich mu za vinu, uvádzať protiargumenty a okolnosti
vo svoj prospech. Pred súdom sa obžalovaný oboznámil predpísaným spôsobom s obsahom listinných

dôkazov. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Doc. Ing. T. L., PhD., výpoveďami
svedkov Ing. Q. X., PhD., Ing. Š.O. I., PhD., Ing. Y. R., PhD., Ing. Š. Z., Ing. T. J., výsluchom
znalkyne Ing. N. U., PhD., listinnými dôkazmi a to znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným
P. Ú.H. G. V. L. H. U. N. H..U.. X., znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným P. Ú. G. V. L.
H. U. N. H..U.. X., odborným posudkom č. X/XXXX vypracovaným spoločnosťou N. O. U.. U. G..C..,

znaleckým posudkom č. Z. XX/XX - XXX/XXXX, ktorý vypracoval Znalecký ústav Brno, Znalci a odhadci
a znaleckým posudkom č. Z. XXXX/XXX/XXXX, ktorý vypracoval Znalci a odhadci - znalecký ústav spol.
s r.o. Brno a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/139/2008.
Okresný súd odmietol vykonať dôkaz podľa § 272 ods.3 Tr. por. zadaný Advokátskou kanceláriou T. H.
U.. a to prečítaním listiny znaleckého posudku č. X/XXXX s tým, že sa týkal okolnosti, ktorú možno zistiť

inými skôr navrhnutými dôkazmi.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.2.2016 krajský súd zistil, že zo strán kontradiktórneho
konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, a tak predseda senátu vyhlásil podľa § 274
ods.1 Tr. por. dokazovanie za skončené.

K odvolacej námietke obžalovaného, keď okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol „vykonanie dôkazov
na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom ukázalo, že obžalovaný ako strana v konaní
nepredložil dostatočné argumenty na vyvrátenie obžaloby a posudok ÚSI Žilina na hlavnom pojednávaní
nespochybnil a k výsluchu Ing. N. U., PhD. sa nevyjadril“, a teda že sa jedná o zneužitie práv
obžalovaného, ktorý nemá povinnosti vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom, k tomu nadriadený

súd udáva:
S takýmto konštatovaním okresného súdu, že obžalovaný nevyvrátil obžalobu nemožno súhlasiť.
Naopak, obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, obvinený má právo nevypovedať, má právo
navrhovať dôkazy, čiže nie povinnosť. Je to prokurátor, ktorý nesie primárnu zodpovednosť, aby trestná
vec predložená súdu bola podložená procesne spôsobilými dôkazmi potrebnými na rozhodnutie o vine

a treste v súlade s podanou obžalobou.
K ďalšej konkrétnej odvolacej námietke obžalovaného, že v rozsudku sa prvostupňový súd odvoláva
na skutočnosť, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva je v hierarchii znaleckých posudkov
na najvyššej priečke, čo však nevylučuje fakt, aby aj takéto posudky vypracované ústavom nemohli vdôsledku chybných postupov dospieť k nejaským záverom s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Tdo 17/2014 poukázal na nesprávny postup okresného súdu, ktorý považoval obhajobou
predložený znalecký posudok len za listinný dôkaz, lebo znalecký posudok, ktorý spracovala spoločnosť

Znalci a odhadci - znalecký ústav Brno, vypracovali znalci, ktorí nie sú zapísaní v zozname súdnych
znalcov Slovenskej republiky. Obžalovaný má za to, že okresný súd mal postupovať v súlade s § 268
ods.3 a 4 Tr. por. a znalcov tohto ústavu zaviazať sľubom podľa osobitného zákona a vypočuť k záverom
ich znaleckého posudku.

K znaleckému posudku pod č. Z. XXXX/XXX/XXXX, ktorý vypracoval Znalci a odhadci - znalecký ústav
spol. s r.o. Brno na základe zadania obhajcu obžalovaného ešte v prípravnom konaní, krajský súd zistil,
že s týmto znaleckým posudkom orgán činný v prípravnom konaní pracoval. Bol zaslaný na vyjadrenie
znalkyni - spracovateľke znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline č. XXX/XXXX Ing. N. U., PhD., ktorá sa k nemu vyjadrila tak, že závery posudku pod
č. XXX/XXXX zostávajú nezmenené.

V oblasti konania pred súdom platí v našom trestnom konaní princíp kontradiktórnosti strán,
modifikovaný aktívnou vedúcou úlohou súdu, ktorý konanie riadi a sám, za účasti strán, môže vykonávať
dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní znalecký posudok Znalci a odhadci - znalecký ústav Brno
pod č. Z. XXXX/XXX/XXXX bol prečítaný ako listinný dôkaz. Obžalovaný nenavrhoval spracovateľov
tohto znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní vypočuť. Okresný súd uviedol, že ho vykonal len

ako listinný dôkaz z dôvodu, že ho vypracoval subjekt, ktorý nie je zapísaný v zozname znaleckých
ústavov na území SR, a teda nemá potrebnú akreditáciu, ale táto skutočnosť má podľa názoru
prvostupňového súdu za následok aj to, že skutočnosti v ňom uvedené nie sú chránené a zároveň
sankciovateľné ako v znaleckom posudku. Obsahovo tento posudok (listinný dôkaz) napokon má len
pomerne všeobecný charakter v tom zmysle, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina sa

nejaví byť dostatočným podkladom na spochybnenie znaleckého posudku spoločnosti H.-L.. Uvedený
dôkaz nespochybňuje významne znalecký posudok ÚSI Žilina.

Krajský súd poznamenáva, že aj vo veci vedenej na Najvyššom súde pod sp. zn. 5Tdo 13/2016 sa
spomína dôkaz výsluchom znalca JUDr. PhDr. N. U., PhD., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti ČR, ktorý na hlavnom pojednávaní vypočutý bol k svojmu znaleckému posudku a Najvyšší
súd tento dôkaz nespochybnil. Jednalo sa však o situáciu, keď v zozname znalcov Ministerstva
spravodlivosti SR znalec ani znalecká organizácia špecializovaná na činnosť, ktorá bola obsahom vyššie
uvedeného znaleckého posudku, nebola.

Po začatí trestného konania postupoval orgán činný v trestnom konaní v súlade s ustanovením §
147 ods.1 Tr. por., pretože sa jednalo o výnimočný a obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné
vedecké posúdenie, ako aj preskúmanie postupu znalca, a preto pribral do konania znalecký ústav.
S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, ktorý odôvodnil, prečo vykonal dôkaz znaleckým posudkom
Znalci a odhadci - znalecký ústav Brno pod č. Z. XXXX/XXX/XXXX ako listinný dôkaz sa odvolací súd

stotožnil.

Obžalovaný Doc. Ing. T. L., PhD. v priebehu trestného konania namietal znalecký posudok ÚSI Žilinskej
univerzity, že tento vychádzal z nesprávneho chápania vecného problému v civilnej veci vedenej na
OkresnomsúdePopradpodsp.zn.20C/139/2008.Poukazovalvovzťahukznaleckémuposudkuč.XXX/

XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, že tento posudok nehodnotil znalecký posudok
H.-L. z hľadiska dôkaznej situácie v civilnom spore na Okresnom súde Poprad sp. zn. 20C/139/2008,
použitá metóda pri vypracovaní ZP ÚSI bola nesprávna, je nepoužiteľná, podstatná časť nedostatkov
konštatovaných v ZP ÚSI bola neodôvodnená a v trestnom konaní ich neopodstatnenosť preukázaná a
napokon, že tento znalecký posudok je tendenčný, ktorý plnil spoločenskú objednávku v civilnom spore

na Okresnom súde Poprad.

Okresný súd v Poprade pod sp.zn. 20C/139/2008 uznesením z 2.9.2008 H.-L., U..G..C.. určil znaleckú
úlohu stanoviť skutočnú škodu a ušlý zisk vzniknutých spoločnosti H. L.H., U..G..C.. v súvislosti s
nedokončenou realizáciou projektu C. R..Q..G.. Na základe uvedeného uznesenia bol vypracovaný

znalecký posudok spoločnosťou H.-L., U..G..C.. č. X/XXXX, z ktorého záveru vyplynulo, že
spoločnosti H. L.H., U..G..C.. vznikla skutočná škoda spolu s ušlým ziskom vo výške 60,384.974,- Eur.Zo znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity č. XXX/XXXX a z výsluchu spracovateľky tohto
znaleckého posudku Ing. N. U., PhD. vyplynulo, že zadávateľom tohto posudku bol orgán činný v
trestnom konaní, ktorý vymedzil úlohy pre ÚSI Žilinskej univerzity, a to preštudovať spis vrátane

znaleckého posudku č. X/XXXX spol. H.-L., W. a jeho doplnení a Odborného posudku spol. N. O., U..
U. G..C.. Na základe preštudovaného spisu a podkladov posúdiť znalecký posudok č. X/XXXX H.-L. W.
a jeho doplnenie po formálnej, obsahovej a metodickej stránke.

ÚSI Žilinskej univerzity dal jednoznačnú odpoveď, a to, že znalecké úkony znaleckej organizácie H.-

L. U..G..C.. - znalecký posudok č. 1/2010 a jeho doplnenie sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke
formálnej, obsahovej a metodickej. Znalec dospel k neobjektívnym záverom. Táto odpoveď vyplýva zo
všetkých zistení uvedených v časti II. POSUDOK.

Na hlavnom pojednávaní spracovateľka predmetného znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity Ing.
N. U., PhD. vysvetlila, že znalecký posudok č. X/XXXX spoločnosti H.-L. U..G..C.. mal riešiť reálnu škodu

a ušlý zisk. V celom posudku nie je preukázateľná zásadná náležitosť, a to je schopnosť investovania
do projektu, schopnosť vynaloženia investičných prostriedkov. Slovenský pozemkový fond má vyplatiť
spoločnosti, ktorá nepreukázala, že ide investovať alebo že investovala 4 miliardy. Nemôže hocikto prísť
a povedať, ja by som býval investoval, ale vás nemusí zaujímať, odkiaľ by boli peniaze. To je zásadný
problém.Nebolopreukázané,žebyspoločnosťtenziskvôbecdosiahla,žebyjejtedamoholujsť.Vlastné

zdroje nemala, ani cudzie, ani prisľúbené. Znalec Doc. Ing. T. L., PhD. nemohol použiť podnikateľskú
metódu a porovnať spoločnosť s.r.o., ktorá je v strate s veľkými firmami, ktoré mali veľké majetkové
imanie. Vecná podstata znaleckého dokazovania to sú pozemky, lebo na tých pozemkoch mal byť ten
projekt. Znalec pristupoval k danému problému ako k matematicko-štatistickému zadaniu prípadovej
štúdieaniekuskutočnezávažnémuekonomickémuproblému,zaktorýmtrebavidieťkonkrétnefinančné

prostriedky.

Z rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 20C/139/2008, ktorý na hlavnom pojednávaní bol
prebratý ako listinný dôkaz vyplynulo, že žalovaný U. L. K. X. je povinný zaplatiť žalobcovi Q. O. &. N.
I. sumu 60,408.874,60 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 5.9.2008 do zaplatenia.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Poprad uviedol, že pri stanovení náhrady za ušlý zisk žalobcu
vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie H.-L., U..G..C.. W..

Obžalovaný namietal, že v danej veci neboli naplnené znaky žalovaného trestného činu, a to konkrétne
objektívna a subjektívna stránka trestného činu. Pokiaľ ide o objektívnu stránku, je sporná otázka

príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Konanie, v ktorom bol podaný obžalovaným znalecký
posudok, nie je právoplatne ukončené a nikto nemôže predvídať, ako skončí. Konajúci súd bude musieť
rozhodovať medzi viacerými znaleckými posudkami a dôkazmi a bude sa musieť so všetkými dôkazmi
vysporiadať. Vo veci, kde existuje viac odborných názorov a tie sa rozchádzajú, nie je možné urobiť
záver o priamom, či nepriamom úmysle v trestnom konaní. V praxi existuje viac vecí, kde je podaných

niekoľko znaleckých posudkov s úplne rozdielnymi závermi a súd sa s nimi musí vysporiadať, pričom
nie sú známe prípady, aby autori znaleckých posudkov, ktorých závery súd neuznal, boli trestne stíhaní.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozobral podrobne objektívnu a subjektívnu stránku
žalovaného trestného činu, zdôvodnil, na základe čoho ustálil znaky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu, konkrétne objektívnu aj subjektívnu stránku. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa
nadriadený súd plne stotožnil, a preto nepovažuje za potrebné to znovu opakovať.

Splnomocnenec poškodenej strany U. L. K., H. T. H. U.., v priebehu konania na súde prvého stupňa
predkladal návrhy na dokazovanie a vyjadroval sa k dôkazom v tom smere, že znalecký posudok č.

X/XXXX vypracovaný spoločnosťou H.-L. U..G..C.., ako i odborný posudok č. X/XXXX vypracovaný
spoločnosťou N. O. U.. U. G..C.. vychádzali z faktu, že na pozemkoch, na ktorých sa mal realizovať
projekt C. R..Q..G.. neboli uplatnené reštitučné nároky na Obvodnom pozemkovom úrade v L., pričom
takéto nároky predstavujú zákonnú prekážku pre odpredaj pozemkov, za účelom realizácie projektu C.
R..Q..G.. Zo stanoviska Obvodného pozemkového úradu v L. vyplynulo, že na niektorých pozemkoch

(na ktorých sa mal realizovať projekt C. R..Q..G..) boli uplatnené reštitučné nároky. V odbornom posudku
č. X/XXXX vypracovanom spoločnosťou N. O. U.. U. G..C.. sa uvádza, že projekt C. R..Q..G.. sa mal
realizovať i na pozemkoch vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, pričom zo stanoviska cirkvi vyplýva,
že Rímskokatolícka cirkev by pozemky za účelom realizácie projektu nepredala, čo by malo za následoknerealizáciu projektu. Poškodená strana to považuje za podstatnú okolnosť, s ktorou sa znalci vôbec
nezaoberali, hoci to malo vplyv na závery ich posudkov.

Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky splnomocnenec poškodenej strany poukázal na podnikateľský zámer, z ktorého vyplýva, že
mal byť vypracovaný v L. v októbri 2006, pričom jeho súčasťou sú listiny, a to listina U. L. K. zo dňa
30.11.2006, ako i výpis z listu vlastníctva s dátumom vyhotovenia 1.12.2006. Podnikateľský zámer
bol spracovaný i napriek tomu, že v čase jeho spracovania ešte nebolo známe, či U. L.Ý. K. vysloví

súhlas s odkúpením inkriminovaných pozemkov. Vyslovil názor, že je preto nepochybné, že dôkazná
sila tohto listinného dôkazu je pochybná, keďže podnikateľský zámer s dátumom vyhotovenia z októbra
2006 nemôže obsahovať listiny z neskoršieho dátumu. Uvedené považoval za potrebné zvýrazniť, že
aj napriek tvrdeniu obžalovaného Doc. Ing. T. L., PhD., že tento dôkazný prostriedok mal byť súčasťou
civilnéhospisu,súčasťoutohtospisunebolabolvydanýažnazákladevýzvyorgánovčinnýchvtrestnom
konaní.

Odvolateľ - obžalovaný Doc. N.. T. L., PhD. argumentoval v podanom odvolaní prostredníctvom svojho
obhajcu zásadou ultima ratio, že trestné právo je až krajný prostriedok, napríklad aj ochrany účastníkov
civilného konania a vzhľadom na situáciu, keď prvostupňový súd v trestnom konaní prijal rozhodnutie o
vine jedného z účastníkov súkromno-právneho sporu, ktorý rieši civilný senát a vec nie je ani právoplatne

skončená,jenutnédospieťkzáveru,ževôbeckonanieorgánovčinnýchvtrestnomkonaníjeodpočiatku
nezákonné, účelové, s cieľom zabezpečiť výhodu jednej zo strán civilného sporu, a tou je štát.

K tomu krajský súd uvádza: Posúdenie viny obvineného je rozhodnutie o všetkých znakoch trestného
činu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk NS

SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2014, ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu
vyvodiť trestno-právnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno
uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods.2 Trestného zákona, teda v
zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.

O prečin v prípade obžalovaného Doc. Ing. T. L.Č., PhD. ide, avšak pri závažnosti prečinu je významné
hodnotiť objektívnu stránku a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, pretože práve tieto
dávajú možnosť dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu alebo činu, ktorý vykazuje
znakyprečinu.Prestupeňzávažnostiprečinujemimoinéhourčujúcinajmävýznamchránenéhozáujmu.

Čím významnejší je konkrétny chránený záujem, tým nebezpečnejšie sú útoky vedené proti nemu, čo
platí aj naopak. Podanie nepravdivého znaleckého posudku je okolnosť, ktorá je chápaná ako podstatný
záujem chránený Trestným zákonom, a preto aplikácia princípu ultima ratio neprichádza do úvahy.

K odvolaniu Prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky čo

doprávnejkvalifikácieskutku,krajskýsúduvádza,žeokresnýsúdustálenýskutkovýstavbezdôvodných
pochybností správne právne kvalifikoval ako prečin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho
úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods.1 písm. a) Tr. zák. Právnu kvalifikáciu okresný
súd aj náležite odôvodnil, s čím odvolací súd plne súhlasil.

Uložený trest obžalovanému zodpovedá plne výsledkom vykonaného dokazovania a je v súlade so
zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.

KodvolaniupoškodenejstranyU.L.K.,čodovýrokuonáhradeškody,anivtomtovýrokunadriadenýsúd
nezistil žiadne pochybenie okresného súdu. Výrok o odkázaní poškodenej strany U. L.V. K. s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods.1 Tr.por. prvostupňový súd náležite
odôvodnil a na tieto dôvody krajský súd poukazuje.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, a preto

dôvodyrozhodnutiaokresnéhosúdu,sktorýmisaodvolacísúdstotožnil,nepovažovalzapotrebnéznovu
opakovať a iba na ne odkazuje.Keďže rozhodnutie okresného súdu je zákonné a spravodlivé vo všetkých jeho výrokoch, krajský
súd odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
poškodenej strany U. L. K., zastúpenej splnomocnencom Advokátska kancelária T. H. U.., U..G..C.. a

obžalovaného Doc. Ing. T. L., PhD. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.