Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207808
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113207808.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci navrhovateľa: A..

L.. J. Ď., L., P. XX, Bratislava, JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, AK so sídlom Kutlíkova 17,
851 02 Bratislava, proti odporcovi: Petit Press, a.s., IČO: 035790253, so sídlom v Bratislave, Lazaretská
12 , zastúpenému Dedák & Partners, s.r.o., AK so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1 087,58 Eur titulom trov právneho
zastúpenia odporcu, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na tunajší súd dňa 1.03.2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť

na svoje náklady zverejniť v najbližšom piatkovom vydaní denníka SME po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku na str. 5 na rovnakej ploche ako bol uverejnený článok "H. chudobu iba predstieral
ospravedlnenie nasledovného znenia: "Dňa 15 6. 2012 sme v denníku SME, v čísle 138, ročník 20, na
stránke 5 uviedli viaceré nepravdivé a znevažujúce údaje, ktoré zasiahli do cti, súkromia a dôstojnosti
Bc Ing. J. H.. R. s uvedeným článkom sme v rozpore so zákonom uverejnili aj jeho obrazovú snímku.
J. H. sa za tieto tvrdenia, ako aj za nezákonné uverejnenie jeho obrazovej snímky ospravedlňujme.
Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vydavateľ denníka SME je povinný

uhradiť pánovi H. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur ". Súčasne žiadal odporcovi uložiť povinnosť
zaplatiť mu sumu 10.000,- EUR titulom náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ dôvodil, že v denníku SME, ktorého vydavateľom je odporca, boli dňa 15.06.2012 v článku
pod názvom "H. chudobu iba predstieral" zverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia, a to :
1/ "H. chudobu iba predstieral". Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko navrhovateľ nikdy nevyhlásil,
že je chudobný, a nikdy v tejto súvislosti nič nepredstieral.

2/ V podnadpise článku je označený za "podvodníka, ktorý tvrdil, že nežije spolu s manželkou v
lukratívnej vile, podľa súdu sa tam však zdržiava". Uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko nikdy
netvrdil, že v rodinnom dome na P. ulici nebýva alebo sa tam nezdržiava. Toto tvrdenie je aj pravdu
skresľujúce, nakoľko vyvoláva dojem, že napriek tomu, že navrhovateľ mal tvrdiť, že v rodinnom dome
na P. ulici nebýva, súdu sa to predsa len podarilo zistiť. Pravdou je, že v každom podaní súdu vždy ako
miesto jeho bydliska označil rodinný dom na P. ulici.
3/ V prvom odseku článku je ďalej uvedené, že "navrhovateľ sa vlani účelovo zbavoval majetku", pričom

"chcel, aby mu štát odpustil dlhy, ktoré zanechal a čiastočne sa mu to podarilo". Uvedené tvrdenie je
nepravdivé, nikdy sa účelovo nezbavoval majetku s cieľom, aby mu štát odpustil dlhy, ktoré zanechal. V
roku 2011 nepreviedol žiadne vlastnícke právo v prospech tretích osôb k žiadnemu svojmu majetku.4/ nepravdivé sú aj tvrdenia o tom, že "dom bývalého poslanca dostala do daru dcéra" nakoľko nikdy
nevlastnil žiadny dom, a teda nemohol dcére ani žiadny dom darovať.
5/ nepravdivé sú i tie tvrdenia, v ktorých sa uvádza, že "bezodplatne previedol podiely vo firmách na

ženu". Tieto tvrdenia sú nielen nepravdivé, ale sú aj neúplné a pravdu skresľujúce, nakoľko bol donútený
uvedené podiely previesť na svoju manželku, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
touto skutočnosťou podmienil zaevidovanie navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
6/nepravdivé je aj tvrdenie, že navrhovateľ "chcel, aby mu štát odpustil dlhy, ktoré zanechal", nakoľko
nezanechal žiadne dlhy a nikdy o odpustenie dlhov štát nežiadal, je teda nepravdivé tvrdenie aj o tom,

že sa čiastočne navrhovateľovi odpustiť dlhy podarilo
7/ nie sú pravdivé tvrdenia, že sa "navrhovateľ snažil dokázať, že je bez peňazí, súdy mu však neuverili"
a že "Najvyšší súd SR v polovici mája zamietol navrhovateľovu žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov", nakoľko navrhovateľ sa nikdy nesnažil dokázať, že je bez peňazí, a Najvyšší súd SR jeho
dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave odmietol z procesných dôvodov bez toho, aby ho
vecne posudzoval. Toto tvrdenie je aj neúplné a pravdu skresľujúce aj z dôvodu, že v množstve iných

rozhodnutí navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
8/Neúplné a pravdu skresľujúce a vo vzťahu k domu na P. ul. i nepravdivé je i tvrdenie, že "dom je
podľa výpisu z katastra nehnuteľností od septembra minulého roku napísaný na jeho dcéru na základe
darovacej zmluvy".
9/Taktiež sú nepravdivé tvrdenia, že Najvyšší súd navrhovateľovi pridal ku trestu "pokutu vyše 33-tisíc

eur." a že "pokutu mu Krajský súd v Bratislave zrušil vlani v septembri, lebo podľa neho dostatočne
preukázal, že nemá peniaze a je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nakoľko nešlo o pokutu ale
peňažný trest a nakoľko príslušné uznesenie Krajského súdu v Bratislave neobsahuje v súlade so
zákonom žiadne odôvodnenie, a teda uvedené dôvody sú špekulatívne.
10/Nepravdivé je i tvrdenie, že navrhovateľ "štátu dlhuje viac ako 323- tisíc eur."

11/Nepravdivé je i tvrdenie, že "už o mesiac iný súd rozhodol o účelovosti H. konania. Pripustil zároveň,
že H. vyhovuje vystupovať ako nezamestnaná osoba bez príjmu, nakoľko uvedený súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktorým nebolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov."
12/Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že "Najvyšší súd SR teraz potvrdil, že rozhodnutie bolo správne",

nakoľko Najvyšší súd SR jeho dovolanie odmietol z procesných dôvodov bez meritórneho rozhodnutia.
13/Taktiež nie je pravdou, že "podvodu sa navrhovateľ dopustil v roku 1996 s tým, že na základe
fiktívnych zmlúv si nechal vyplatiť odpočet DPH takmer 500-tisíc eur". Nie je pravdivé tvrdenie, že išlo o
"fiktívne zmluvy". Navrhovateľ nebol platcom DPH a ani navrhovateľovi a ani spoločnosti, menom ktorej
konal, nebol vyplatený nadmerný odpočet DPH vo výške takmer 500-tisíc eur.

Pravdu skresľujúce sú nasledovné tvrdenia:
1/Tvrdenie, že "bezodplatný prevod obchodných podielov na manželku navrhovateľa sa súdu javil ako
účelový" a "postup vyhodnotil ako účelové zbavenie sa majetku" je pravdu skresľujúce, nakoľko toto
tvrdenie spolu s ďalšími tvrdeniami obsiahnutými v článku vyvolávajú dojem, že ide o právny názor
Najvyššieho súdu SR. Citované názory sú však prevzaté z rozhodnutí súdov nižšej inštancie a o ich

zákonnosti nebolo v konaní pred Najvyšším súdom rozhodované, nakoľko došlo k odmietnutiu dovolania
navrhovateľa z procesných dôvodov.
2/Tvrdenie, že "navrhovateľ tiež súdu tvrdil, že už nežije s manželkou v spoločnej domácnosti vo vile
na P. ulici v L., hoci sa tam podľa súdu zdržiava" je taktiež pravdu skresľujúce. Takto formulovaným
tvrdením čitateľ môže nadobudnúť dojem, že navrhovateľ v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že v dome

na P. ulici v L. nežije a súd vlastnou činnosťou zistil, že to tak nie je. Navrhovateľ však pred súdom nikdy
netvrdil, že sa nezdržiava v rodinnom dome na P. ulici v L..
3/pravdu skresľujúce je i tvrdenie, že "redakcii sa s navrhovateľom včera (t.j. deň pred uverejnením
článku, teda dňa 14. 6. 2012) spojiť nepodarilo", nakoľko sa s ním ani nik z redakcie nepokúsil spojiť na
jeho telefónnom čísle a navrhovateľ "domáci telefón" nemá, a teda ho nik zdvihnúť ani nemohol.

Malzato,ževprípade,akautoruvedenéhočlánkuuvádzasodkazomnačasopisPlus7dní,že"ústredie
práce podalo trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu", tak v danom prípade bolo
potrebné uviesť, že časopis Plus 7 dní následne taktiež informoval o tej skutočnosti, že predmetné
trestné oznámenie bolo odmietnuté. Mal za to, že takto formulované tvrdenie, v ktorom absentuje

zmienka o odmietnutí uvedeného trestného oznámenia je neúplné a pravdu skresľujúce. Okrem toho,
pre úplnosť uviedol, že nie je pravdou, že trestné oznámenie podalo ústredie práce.
.Poukázalnato, ževčaseuverejneniačlánku dňa19.06.2012nebol osobouverejnečinnouatedanebol
ani osobou, ktorá by bola odôvodnene predmetom verejného záujmu. Mal za to, že desať rokov, ktoréuplynuliodvýkonuposlednejverejnejfunkcie,jedostatočnedlhéobdobie,abysanajehoosobunazeralo
akonabežnéhoobčana,ktorémujezákonomgarantovanáširokáochranajehoprávazákladnýchslobôd
a o ktorom nie je možné zverejňovať informácie dotýkajúce sa jeho súkromia, zvlášť, keď sa jedná o

informácie nepravdivé neúplné alebo pravdu skresľujúce.
Taktiež mal navrhovateľ za to, že neobstojí ani argument, že je osobou verejného záujmu vzhľadom
na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestnej činnosti, a teda sa na neho hľadí ako na páchateľa
trestného činu. V prípade páchateľov trestnej činnosti je možné hovoriť ako o osobách, ktoré sú
krátkodobo predmetom verejného záujmu vo vzťahu k spáchanému trestnému činu. Navrhovateľ bol

súdom právoplatne odsúdený, súdom uložený trest vykonal a od spáchania trestných činov uplynulo
v čase uverejnenia článku už 16 resp. 8 rokov, pričom skutočnosti uvádzané v predmetnom článku,
nemajú žiaden vzťah k spáchaným trestným činom navrhovateľa, resp. majú vzťah len okrajový.
V ďalšom navrhovateľ dôvodil, že bez jeho súhlasu boli zverejnené skutočnosti i z jeho súkromného
života, pričom predmetný článok nemal spravodajský charakter. Nerešpektovaním jeho práv sa
negatívnezasiahlodojehosúkromia,znížilsajeho "spoločenskýstatus"aneustálympripomínanímjeho

prehreškov z minulosti sa privodil stav, kedy opätovne stal terčom nežiadúcej publicity, čo sa prejavilo
na jeho rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote.
Poukázal na § 12 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že vzhľadom na nepravdivé a pravdu
skresľujúce skutočnosti, uvedené v predmetnom článku denníka SME, nemožno daný článok považovať
za spravodajstvo. Z tohto dôvodu, bolo použitie jeho obrazovej podobizne v rozpore z ustanovením

§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko obrazová podobizeň bola uverejnená bez jeho súhlasu
navrhovateľa. Takýto súhlas nikdy neprivolil, aby sa uvedená obrazová snímka použila a už vôbec
neprivolil, aby uvedenú snímku použil odporca.
Odporca porušil ustanovenie § 12 ods. 3OZ, nakoľko použitím uvedenej obrazovej snímky neprihliadal
na oprávnené záujmy navrhovateľa, naopak použitie obrazovej snímky bolo v rozpore s jeho

oprávnenými záujmami, nakoľko je na uvedenej obrazovej snímke zobrazený s tzv. medveďom okolo
pása, ktorý sa používa na zabezpečenie páchateľov obzvlášť závažnej a násilnej trestnej činnosti pri
ich eskortách mimo ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím aj takýmto
spôsobom došlo k pripomenutiu jeho prehrešku z minulosti a sa opätovne stal terčom nežiadúcej
publicity. I pri použití obrazovej podobizne neobstojí argument, že navrhovateľ je osobou verejného

záujmu, nakoľko právna doktrína i súdna prax definuje osoby verejného záujmu ako osoby politické,
verejne činne v rôznych oblastiach (napr. ekonomike, kultúre, športe a pod.) a vo všeobecnosti osoby,
ktoré sa seba pútajú záujem verejnosti. Mal za to, že nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok,
na základe čoho nemožno na jeho osobu nazerať ako na osobu verejného záujmu. Naopak sa po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody snažil vyhýbať akýmkoľvek aktivitám, ktoré by mohli prispieť

k jeho označeniu ako osoby verejného záujmu, nakoľko sa snaží zaradiť do bežného spoločenského
a pracovného života, čo však neoprávnené zásahy do jeho súkromia významnou mierou sťažujú a
negatívne sa prejavujú aj na jeho rodinnom a súkromnom živote.
Priznanie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, odôvodnil tým, že v danom prípade bolo
nerešpektovaním jeho práv, neoprávnene zasiahnuté do jeho občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti a

súkromia, čím bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Pri stanovení
výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzal zreteľ najmä na povahu práv, do ktorých
bolo zasiahnuté, intenzitu zásahu, čítanosť periodika, ako aj cieľovú skupinu jeho čitateľov, na základe
čoho intenzita zásahu a rozsah nepriaznivých následkov zásahu boli vysoké, a preto nepostačuje iné
zadosťučinenie, ako zadosťučinenie v peniazoch. Denník SME patrí medzi najčítanejšie mienkotvorné

denníky na Slovensku. V uvedenom článku bol konkrétne označený a jednoznačne identifikovateľný,
čím odporca neoprávnene zasiahol do cti, dôstojnosti, vážnosti a súkromia navrhovateľa a učinil tak
pred množstvom čitateľov, čím znížil jeho česť, dôstojnosť a vážnosť v značnej miere vo vzťahu k
spoluobčanom a ohrozil jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Poukázal na to, navrhovateľ je právoplatne odsúdený bývalý vysoko postavený verejný (a ústavný)
činiteľ, ktorý na seba upozorňoval aj po skončení verejných funkcií. Verejnosť mala podľa Ústavy
Slovenskej republiky právo byť informovaná o jeho konaní a trestnom stíhaní za činy, ktorých sa
mal dopustiť ako verejný činiteľ vo funkcii. Uvedené potvrdzuje, že je stále predmetom záujmu
spravodajských médií, tlače ako spravodajských portálov. Navrhovateľ sa verejným vyhláseniam

nevyhýba, a médiá stále prinášajú o ňom informácie spolu s jeho obrazovými zábermi. K jednotlivým
tvrdeniam uviedol odporca nasledovné:
1.označenie navrhovateľa za podvodníka, ktorý sa nezdržiava v lukratívnej vile s manželkou.Navrhovateľ bol právoplatným rozhodnutím súdov uznaný za vinného z trestného činu podvodu. Za daný
skutok mu bol uložený trest odňatia slobody ako aj peňažný trest. Opierajúc sa o tieto súdne rozhodnutia
je možné konštatovať, že navrhovateľ spáchal podvod, t.j. že je podvodník. Tiež v konaniach pred súdmi

tvrdil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti, čo vyplýva aj z uznesenia najvyššieho súdu.
2.Navrhovateľ sa účelovo zbavoval majetku:
Odporca mal za to, že táto informácia je pravdivá. V danom prípade sa jednalo o sprostredkovanie
záverov súdov v súdnom konaní o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. XC/XXX/XXXX, pričom autor článku vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.XCdo

XX/XXXX z 15.05.2012. V tejto právnej veci bol navrhovateľ účastníkom konania, ktorý sa domáhal
oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP a ustanovenia zástupcu z radov advokátov.
V odôvodnení uznesenia najvyšší súd odkázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
18.04.2012, č. k. 7C XXX/XXXX-XX, ktorým OS BA I ako prvostupňový súd nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov. Najvyšší súd pri
zhrnutízáverovOkresnéhosúduBratislavaIviedolnasledovné:"Napriekviacerýmskutočnostiam,ktoré

by samé osebe odôvodňovali nárok na oslobodenie, zdôraznil skutočnosti svedčiace v jeho neprospech.
Za spornú považoval najmä účasť žalobcu vo viacerých obchodných spoločnostiach. Bezodplatný
prevod obchodných podiel na manželku sa mu javil ako účelový a vyhodnotil tento postup ako účelové
zbavovanie sa majetku."

3.Dom bývalého poslanca dostala do daru dcéra a podiely na firmách bezodplatne previedol na ženu
Podľa zistení odporcu z príslušného listu vlastníctva pre kat. úz. Staré Mesto, obec: Bratislava I, vyplýva,
že rodinný dom, ktorý obýva navrhovateľ vlastní F. H.. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva.
Uvedená skutočnosť odôvodňuje záver, že dom dostala do daru dcéra.
Skutočnosť, že navrhovateľ previedol svoje obchodné podiely vo viacerých spoločnostiach na manželku

potvrdzuje aj on sám v návrhu. Uvedené tvrdenia preto nie je možné považovať za nepravdivé, a teda
ani za spôsobilé zásahu do osobnostných práv.
4.Navrhovateľ sa snažil dokázať, že je bez peňazí, súdy mu však neuverili
Tento výrok bol použitý v kontexte so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 7C XXX/XXXX, v ktorom mu súdy nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov lebo "nepreukázal

majetkové pomery odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov". Argumenty navrhovateľa, že ide o
neúplné a pravdu skresľujúce tvrdenie, lebo v iných rozhodnutiach mu bolo oslobodenie priznané, sú tak
nedôvodné. Z dostupných informácií mal za to, že navrhovateľ sa v konaní snažil dosiahnuť oslobodenie
od súdnych poplatkov práve na základe argumentu o svojej nemajetnosti. Ako je uvedené aj v uznesení,
súdy považovali prevody majetku za účelové zbavovanie sa majetku, t.j. jeho tvrdeniam neuverili.

5.Krajský súd v Bratislave zrušil navrhovateľovi peňažný trest, lebo preukázal, že nemá peniaze a je
poberateľom dávok v hmotnej núdzi.
Uvedené tvrdenie vyslovil hovorca Krajského súdu v Bratislave. Ide teda o informáciu z oficiálnych
zdrojov, ktorá však bez ohľadu na to nie je spôsobilá zásahu do osobnostných práv.
6.Navrhovateľ dlhuje štátu viac ako 323.000 eur

Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z roku 2008 má navrhovateľ uhradiť daňovému úradu
škodu vo výške 8,75 milióna Sk (cca. 290.500 eur). Navrhovateľovi bol tiež uložený peňažný trest 1
milión Sk (33.194 eur). Súhrn obidvoch peňažných povinností navrhovateľa voči štátu predstavuje sumu
323.000 eur. Je teda v súlade so skutkovým stavom a rozhodnutiami súdu konštatovať, že navrhovateľ
dlhuje štátu 323.000 eur.

7. Navrhovateľ sa dopustil podvodu v roku 1996 tým, že na základe fiktívnych zmlúv si nechal vyplatiť
odpočet DPH takmer 500-tisíc eur.
Uvedená skutočnosť bola opakovane konštatovaná viacerými štátnymi orgánmi a aj dlhodobo
medializovaná. Z daných článkov vyplýva, že navrhovateľ sa dopustil podvodu v roku 1996, keď
na základe fiktívnej zmluvy medzi spoločnosťami Chemtrans a Polychemkomerc neoprávnene žiadal

vyplatiť odpočet DPH vo výške viac ako 15 miliónov Sk, z ktorých mu daňový úrad vyplatil viac ako 8,5
milióna Sk.

Odporca mal za to, že poskytoval čitateľom informácie získané z oficiálnych zdrojov (najmä rozhodnutí
súdov SR ako aj oficiálnych správ) v dobrej viere o ich pravdivosti. Ďalej poukázal na nález Ústavného

súdu Českej republiky č. IV. ÚS 146/04 (ako aj nález US ČR I.ÚS 156/99), podľa ktorého "každé
zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných
práv; taký zásah je daný len ak 1.) existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná
súvislosť a ak 2.) tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou,ktorú už v demokratickej spoločnosti nie je možné tolerovať." Uviedol, že zverejnením Článku nedošlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Dôvodil, že ústavná sloboda prejavu
zahrňuje slobodu vytvoriť si na základe získaných existujúcich informácií vlastný názor a tento názor

prezentovať alebo tieto informácie interpretovať do podoby vhodnej pre zverejnenie v periodickej tlači.
Dôvodil, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka sa aplikuje len v prípade zásahu, ktorý je neoprávnený a je zároveň spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených zákonom. Prípadné obmedzenie pritom musí byť striktne primerané chránenému
záujmu a nie je ho možné urobiť preventívne ani vo väčšej miere ako je nevyhnutne potrebné. Zároveň

v prípade pochybností či podmienky obmedzenia boli alebo neboli splnené je nutné vždy rozhodnúť v
prospech ochrany slobody prejavu a práva na informácie a ich obmedzenie odmietnuť.
Mal za to, že medzi uverejnenými informáciami v Článku a údajným porušením osobnostnej sféry
navrhovateľa neexistuje príčinná súvislosť, a tento zásah nepresiahol určitú prípustnú intenzitu v takej
miere, ktorú v demokratickej spoločnosti už nie je možné tolerovať.
Mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonom požadované podmienky neoprávnenosti zásahu

do práva na ochranu osobnosti, a teda oprávnenosť a odôvodnenosť zásahu do slobody tlače tak nie
je preukázaná.
Odporca mal za to, že Denník SME nie je odborné právnické periodikum a je prirodzené, že pri
informovaní čitateľov o obsahu súdnych rozhodnutí sa musí uchýliť k určitým zjednodušeniam, aby
podávaná informácia vyznievala zrozumiteľne. Tiež nie je možné vyžadovať stopercentnú presnosť

odborných formulácií. Pri formuláciách právnických textov je potrebné prihliadať na to, že novinári nie
sú právnici. Podstatné preto je, že zverejňované informácie vyznievajú pravdivo.
Odporca mal za to, že v prípade navrhovateľa neboli splnené zákonom požadované podmienky
neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti, a teda oprávnenosť a odôvodnenosť zásahu do
slobody tlače tak nie je preukázaná. Navrhovateľ namietal použitie aj jeho fotografie v Článku. V zmysle

§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa podobizne a obrazové snímky môžu bez privolenia fyzickej osoby
vyhotoviť a použiť pre účely tlačového spravodajstva. Ide o tzv. spravodajskú licenciu, ktorou odporca
v tomto prípade jednoznačne disponoval a súhlas navrhovateľa na zverejnenie jeho fotky zo súdneho
pojednávania nepotreboval. Zdôraznil, že fotografía bola zhotovená v súvislosti so súdnym konaním
navrhovateľa, o ktorom prinášala spravodajstvo veľká časť médií. Aj titulok pod fotografiou uvádza: "J.

H. pred súdom". Nešlo teda o zábery z jeho súkromného života. Fotografie navrhovateľa uverejňuje
stále veľké množstvo médií.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, svedka H. L., oboznámil sa s obsahom
výtlačku článku pod názvom "H. chudobu iba predstieral", rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 4To 2/2008, vo veci sp,zn.5Cdo 76/2012, s ústnymi a písomnými prednesmi

právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj ostatným obsahom spisu.
Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania navrhovaného účastníkmi konania, keď dokazovanie
v navrhovanom smere považoval za nadbytočné, nehospodárne, nesmerujúce k preukazovania
predpokladov pre vznik nároku na ochranu osobnosti navrhovateľa (to sa týka v prvom rade
navrhovaného výsluchu C. O. predsedu predstavenstva odporcu; navrhovateľ ho žiadal vypočuť na

otázky morálky , ktorých objasnenie by k preukázania opodstatnenosti nároku navrhovateľa neviedli),
pričom dôkazy vykonané do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu považoval súd za postačujúce
na rozhodnutie o veci.
Súd zistil nasledovný skutkový stav:
Denník SME uverejnil dňa 15.06.2012 článok pod názvom "H. chudobu iba predstieral", v ktorom okrem

iného uviedol: "Podvodník tvrdil, že nežije spolu s manželkou v lukratívnej vile, podľa súdu sa tam však
zdržiava. Dom bývalého poslanca dostala do daru dcéra, bezodplatne previedol podiely vo firmách na
ženu. Bývalý poslanec za SDK J. H., ktorý bol v minulosti odsúdený za podvod, sa vlani účelovo zbavoval
majetku. Chcel, aby mu štát odpustil dlhy, ktoré zanechal. Čiastočne sa mu to podarilo. najvyšší súd v
polovici mája zamietol H. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v jednom zo série jeho súdnych

sporov o ochranu osobnosti. H. sa snažil dokázať, že je bez peňazí, súdy mu neuverili. Bezodplatný
prevod obchodných podielov na manželku sa súdu javil ako účelový. Postup vyhodnotil ako účelové
zbavovanie sa majetku, píše sa okrem iného v rozhodnutí, proti ktorému sa nemožno odvolať. H. tiež
súdu tvrdil, že nežije spolu s manželkou v spoločnej domácnosti vo vile na P. ulici v L. hoci, sa tam podľa
súdu zdržiava. Dom je od septembra minulého roka napísaný na ich dcéru na základe darovacej zmluvy.

Redakcii sa s H. včera spojiť nepodarilo. Domáci telefón zdvihla žena, ktorá položila hneď ako zistila,
že volá denník Sme. Za podvod a napadnutie policajta poslal najvyšší súd H. v roku 2008 do väzenia
na päť rokov. Pôvodný trest mu znížil o tri roky, pridal však k nemu pokutu vyše 33-tisíc eur. Z výkonu
trestu H. podmienečne prepustili v roku 2010.Pokutu mu Krajský súd v Bratislave zrušil vlani v septembri,lebo podľa neho dostatočne preukázal, nemá peniaze a je poberateľom dávok v hmotnej núdzi.. Už
o mesiac iný súd rozhodol o účelovosti H. konania. Pripustil zároveň, že H. vyhovuje vystupovať ako
nezamestnané osoba bez príjmu, keďže štátu dlhuje viac ako 323-tisíc eur. Najvyšší súd teraz potvrdil,

že rozhodnutie bolo správne. Podvodu sa H. dopustil v roku 1996 tým, že na základe fiktívnych zmlúv
si nechal vyplatiť odpočet DPH takmer 500 -tisíc eur. Časopis Plus 7 dní vlani informoval, že ústredie
práce podalo trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu, keďže H. hmotnú núdzu
podľa neho úradom preukazoval skreslenými dokladmi.".
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomzodňa30.10.2008,sp.zn.4To2/2008,uznalnavrhovateľa

vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného
zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu, na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti
Chemtrans, s.r.o. v období od 27.5.1996 v úmysle uviesť do omylu pracovníkov Daňového úradu
Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť predložil Daňovému úradu Bratislava IV daňové priznanie
pre daň z pridanej hodnoty dňa 27.5.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1996, dňa 3.6.1996
za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1996, dňa 1.7.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1996,

dňa 2.8.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 1996, dňa 4.9.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca
august 1996 a dňa 30.10.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 1996, ktorými uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl až september 1996 v
sume celkom 520.252,07 Eur (15.673.114,-Sk), tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako

realizáciu zmlúv o dielo uzavretých medzi spoločnosťami Chemtrans, s.r.o. a Polychemkomerc, a.s.,
hoci v skutočnosti vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty podľa ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala
spoločnosť Chemtrans, s.r.o. nárok. Navrhovateľ na ťarchu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
spôsobil škodu spolu vo výške 291.083,35 Eur (8.769.177,-Sk). Podľa mienky súdu tým, že navrhovateľ

vyhotovil fingované doklady predstierajúc nimi, že došlo k zdaniteľnému plneniu, hoci v skutočnosti k
žiadnemu reálnemu plneniu nedošlo, svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a spôsobil škodu na štátnom rozpočte
veľkého rozsahu. Súd zdôraznil, že navrhovateľ sa dopustil trestnej činnosti ešte v roku 1996, pričom
trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 9.1.2001, obžaloba

podaná na súd dňa 24.2.2005, rozsudok vyhlásil okresný súd (zrejme mal na mysli krajský súd - pozn.
súdu) dňa 27.6.2007. Navrhovateľovi uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pretože sa
skutku dopustil skôr ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, na jeho
výkon ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny, uložil mu i peňažný trest vo výmere 33.193,82 Eur
(1.000.000,- Sk) a súčasne mu uložil i trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na dobu šesť rokov. Išlo o trest, ktorý súvisel s trestnou činnosťou, za ktorú bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 104/04.Napokon mu podľa §228 ods.1 Trestného
poriadku uložil povinnosť uhradiť Daňovému úradu Bratislave IV škodu vo výške 290 114,85eur (8 740
000Sk).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15. mája 2012 sp.zn. 5Cdo 76/2012 odmietol dovolanie

žalobcu (A.. J. H.) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2011, sp.zn. 14 Co
237/2011, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods.
5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V odôvodnení tohto uznesenia však uviedol, že predmetom
dovolaniabolouznesenieKrajskéhosúduvBratislave z28.októbra2011,sp.zn.14Co237/2011,ktorým
potvrdil, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 18. apríla 2011, č.k. 7 C 212/2008-97.V

odôvodnení uznesenie najvyššieho súdu je uvedené, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z
18. apríla 2011, č.k. 7 C 212/2008-97 žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
a nebol ustanovený mu zástupca z radov advokátov. Súd prvého stupňa tak rozhodol na základe
toho, že vzhľadom na majetkové pomery žalobca nespĺňa prvú podmienku pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Napriek viacerým skutočnostiam, ktoré by samé

osebe odôvodňovali nárok na oslobodenie, zdôraznil súd prvého stupňa skutočnosti svedčiace v jeho
neprospech. Za spornú považoval najmä účasť žalobcu vo viacerých obchodných spoločnostiach.
Bezodplatný prevod obchodných podielov na manželku sa mu javil účelový a vyhodnotil tento postup
ako účelové zbavovanie sa majetku. Za ďalšiu skutočnosť svedčiacu v neprospech žalobcu považoval
účelovosť uzavretia nájomnej zmluvy na byt na P. ulici, keď sám žalobca uviedol, že týmto postupom

sa snažil získať príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Za pochybné považoval tvrdenie žalobcu, že
dokáže vyžiť bez akejkoľvek finančnej pomoci len zo sumy 118,30 € mesačne, a to najmä vzhľadom
na výšku priemerných nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb súvisiacich s bývaním,
stravovaním a podobne. Ďalej mal za to, že žalobca tiež nepreukázal svoje tvrdenie, že s manželkounežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko ako bydlisko manželky uvádza práve adresu P. XX, L., kde sa
aj sám zdržiava. Poukázal aj na prípadnú absenciu motivácie žalobcu nájsť si zamestnanie a poberať
príjem, a to najmä z dôvodu dlhu voči Slovenskej republike vo výške 323 308,77 €. V súvislosti s

rozhodnutím o neustanovení právneho zástupcu z radov advokátov poukázal aj
na nesplnenie ďalšieho predpokladu na ustanovenie zástupcu, a to potrebu ochrany záujmov žalobcu.
Z obsahu podaní žalobcu, ako aj z jeho vystupovania pred súdom, mal
za preukázané, že žalobca disponuje vysokým právnym vedomím a je schopný brániť svoje záujmy sám.
Odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu obsahuje aj dôvody pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa ohľadne nepreukázania majetkových pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov žalobcom a následnej nemožnosti ustanovenia právneho zástupcu. Tvrdenie žalobcu, že súd
nebral do úvahy jeho postavenie ako osoby v materiálnej núdzi v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi - považoval za irelevantné. Konštatoval,
že všeobecný súd nie je kompetentný v zmysle tohto zákona posudzovať stav materiálnej núdze, ani

o ňom rozhodovať. O žiadosti v zmysle tohto zákona rozhoduje výlučne Centrum právnej pomoci, preto
neprisvedčil názoru žalobcu, že súd bol povinný vyhodnotiť pomery žalobcu v zmysle tohto zákona,
nakoľko na účely posúdenia a vyhodnotenia majetkových pomerov, vychádza všeobecný súd vždy len
z dikcie ustanovenia § 138 O.s.p.

Svedok H. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase napísania článku sa mu dostalo do rúk právoplatné
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkalo okolností za ktorých sa navrhovateľ dostal do hmotnej
núdze a na základe toho mu boli odpustené nejaké súdne poplatky NS SR v tejto veci skonštatoval, že
to konanie navrhovateľa bolo účelové. Vzhľadom k tomu, že išlo o verejne známu osobnosť považoval
to za vhodný príklad ako poukázať na to, že sa takéto veci v praxi dejú. Uviedol, že pri písaní článku

vychádzal z právoplatného rozhodnutia NS SR, v ktorom boli uvádzané aj rozhodnutia nižších súdov a
okrem toho boli v článku použité aj staršie informácie, týkajúce sa osoby navrhovateľa . Tie sa týkali
navrhovateľa, ako osoby, ktorá sa zviditeľnila najmä v čase, keď zastávala post poslanca parlamentu za
SDKÚ. Navrhovateľ neskôr vystupoval vo viacerých kauzách, jednou bol spomínaný prípad trestného
stíhania za dane, potom viacero prípadov konfliktov s policajtmi. Ako novinár už dlhé roky mal možnosť

sledovať tieto veci osobne, zúčastňoval sa na pojednávaniach v trestnej veci navrhovateľa . Pri písaní
článku sa pokúsil získať stanovisko navrhovateľa ale s navrhovateľom sa mu nepodarilo sa spojiť. Ke
´dže nemal na navrhovateľa priamy kontakt, (mobilný telefón), volal na pevnú linku. Zdvihla to žena
asi manželka navrhovateľa a potom ako sa predstavil a povedal že si želám hovoriť s navrhovateľom
položila. Informáciu o tom, že dom je majetkom dcéry na základe darovacej zmluvy čerpal z výpisu

katastra voľne dostupného na internete.

Navrhovateľ v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti podaného návrhu. Zastal názor, že
petit tak ako je uvedený v návrhu zodpovedá porušeniu práva na ochranu osobnosti, ktorými boli
porušenéjehoprávakonanímodporcu.Nesúhlasil stvrdeniamiprávnehozástupcuodporcu,žejeosoba

verejného záujmu. Mal za to, že článok je zameraný na informovanie o oslobodení od súdnych poplatkov
na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pričom predmetný článok s týmto nadpisom, podtitulkom
a ilustračnou fotkou podsúva priemernému čitateľovi, že sa jedná o osobu, ktorá pácha, alebo ktorá sa
správa podvodne, aj v súvislosti s bežnou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov nesúhlasil s
vyjadrením právneho zástupcu odporcu, že navrhovateľ uvádzal nepravdivé informácie, tým že uviedol

vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, že nežije s manželkou v spoločnej domácnosti.
Zastal názor, že ide o výhradne osobnú vec navrhovateľa, a nie je dôvodom, aby bola rozoberaná v
súvislosti s informovaním verejnosti. Najmä ide o nepravdivú a pravde skresľujúcu informáciu, pretože
navrhovateľ v čase keď podával žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku skutočne zo svojou
manželkou v danom čase v spoločnej domácnosti nežil. V čase keď rozhodoval o tejto žiadosti Najvyšší

súd SR navrhovateľ bol už právoplatne rozvedený zo svojou manželkou. Ak porovná celkový obsah a
dojem sporného článku, ktorý celkovo nezodpovedá podľa jeho názoru pravde a ani tak to nevyznieva,
pretože pre priemerného čitateľa celý obsah tohto článku spolu s fotografiou vyznieva pre navrhovateľa
veľmi nepriaznivo a dostáva ho do svetla, že pri podávaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
sa dopustil podvodu a jej označovaný ako podvodník. Poukázal na to, že z listov vlastníctva vyplýva,

že obdarovaná dcéra navrhovateľa F. H. získala dar darovacou zmluvou vloženou vkladom zo dňa
31.07.1995. K obdarovaniu dcéry navrhovateľom došlo dávno pred tým ako bol navrhovateľ právoplatne
odsúdený pre trestný čin podvodu, ale predovšetkým dávno pred tým ako žiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov.. Čo sa týka ďalšej darovacej zmluvy, ktorá je zaregistrovaná na liste vlastníctva č.3811, tak z tohto listu vlastníctva vyplýva, že dcéra navrhovateľa získala majetok darovacou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený dňa 06.09.2011. Z toho listu vlastníctva ale ďalej i vyplýva, že obdarovaný bol
i H.. Y. H.. Ide o osoby, ktoré vo vzťahu k darcovi boli vnučka a syn. Darcom totiž nebol navrhovateľ, ale

jeho matka. Článok uverejnený v denníku SME nepovažoval za spravodajstvo, ktoré musí byť presné,
vecné, bez názoru novinára, keď išlo o osamelý výstrel autora, napísaný v rozpore s etickým kódexom
novinára, ktorým naviac autor zasiahol nad mieru primeranú a obvyklú do jeho osobnosti

Právny zástupca odporcu v rámci ústnych prednesov uviedol, že článok, ktorý je predmetnom

tohto konania bol uverejnený popri mnohých iných článkoch v iných médiách, ktoré informovali o
navrhovateľovi v rovnakom kontexte a to v súvislosti s jeho iným súdnym konaním. Tieto skutočnosti
preukazoval i prehľadom tlače. Mal za to, že tento sporný článok nevybočoval z medzí vecnej a
objektívnej žurnalistiky. V rovnakom duchu o navrhovateľovi informovali i ostatné televízne a printové
médiá. Samotný článok je o zaujímavej téme, ktorá určite vzbudzuje pozornosť verejnosti, keď tento
článok informuje o tom, ako justícia účinne zabraňuje inštitútu oslobodenia účastníkov od súdnych

poplatkov. Článok sa týka bývalého poslanca Národnej rady právoplatne odsúdeného v trestnom konaní,
ktorý bol a je známy mnohými excesmi, vedie množstvo súdnych sporov a je i v súčasnosti prirodzene
osobou verejného záujmu. Poukázal na to, že navrhovateľ sa mediálnej pozornosti nevyhýba, naopak
poskytuje informácie médiám napr. po svojich skončených pojednávaniach. V tejto veci odkázal i na
článok, ktorý je i prílohou jeho vyjadrenia (čl. 60). Z tohto obrázku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ

poskytuje interview najmenej trom televíziám a to pred budovou súdu. Navrhovateľ ako bývalý vysoký
ústavnýčiniteľ,taknemôžetvrdiť,žejesúkromnáosoba,ktorámázvýšenúmieruochranypredzáujmom
médií, a že o ňom nie je možné informovať. K obsahu samotného článku uviedol, že v písomnom
vyjadreníknávrhudostatočnepreukázal,ževčlánkuuvádzanéskutkovétvrdeniasúpravdivéaprípadné
hodnotiace úsudky autora vychádzajú z reálneho skutkového základu a sú primerané. Navrhovateľ bol

známy luxusným životným štýlom, a preto daný článok neopisoval iba priebeh súdneho pojednávania
navrhovateľa, ale venoval sa aj otázke čo sa s majetkom navrhovateľa stalo. Napríklad v súvislosti s
darovaním domu novinár v článku netvrdil, že sa ho navrhovateľ zbavil počas trestného stíhania alebo
počas konania o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale len zistil a informoval verejnosť v súlade so
získanými listami vlastníctva komu nehnuteľnosť, ktorú užíva navrhovateľ patrí.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa článku 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava SR")
sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore

rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy v
zmysle § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal práva na ochranu jeho osobnosti. Žiadal, aby súd
1/ odporcovi uložil povinnosť zverejniť ospravedlnenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v špecifikovanom znení a 2/ zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 10 000eur.
Pokiaľ chcel byť navrhovateľ v konaní úspešný musel v priebehu dokazovania preukázať splnenie
predpokladov zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Tými sú: a/
neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobitného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívnespôsobilýporušiťaleboohroziťosobnosťfyzickejosoby,b/ujmanaosobnostifyzickejosoby,vjejfyzickej
alebo psychicko - morálnej, sociálnej integrite, keď táto spočíva v znížení jej dôstojnosti a vážnosti v
značnej miere a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.

Vykonaným dokazovaním dospel k súd záveru, že navrhovateľ predpoklady pre priznanie práva na
ochranu osobnosti nepreukázal.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že článok pod názvom "H. chodobu iba predstieral" (na č.l.
10) bol uverejnený v denníku SME dňa 15.6.2012.
Navrhovateľ tvrdil, že predmetný článok ako taký zasiahol do jeho osobnosti, osobnostných práv, jeho

dôstojnosti, pričom namietal, že 1/ nie je osobou verejne známou a ani verejne činnou, nakoľko jeho
osoba nie je predmetom diskusie verejných vecí, a keďže nedal súhlas so zverejnením publikovaných
informácií,neboldôvodnauverejneniepredmetnéhočlánku,2/charakterčlánkunesúviselsposkytnutím
spravodajstva, keďže nebol pravdivý, a to vzhľadom i na uplatnené výrazové prostriedky, ktoré mali
navodiť u čitateľa dojem, že opätovne pácha trestnú činnosť, 3/ článok mal negatívny vplyv a dopad
na jeho súkromie, znížil sa jeho spoločenský status, opätovne sa stal terčom nežiaducej publicity, čo

sa prejavilo v jeho rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Hoci navrhovateľ namietal článok ako
celok, osobitne označil i jednotlivé výroky, ktoré sa ho mali bližšie dotknúť. Navrhovateľ ich označoval za
nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce, bez bližšieho ozrejmenia prečo mali práve tieto tvrdenia zasiahnuť
negatívne do jeho osobnosti.
Preskúmajúc obsah článku uverejnený v denníku SME dňa 15.6.2012 mal súd za to, že tento

neobsahoval žiadne znevažujúce a difamujúce tvrdenia o osobe navrhovateľa a neobsahoval ani
hodnotiace úsudky neprimeranej povahy, ktoré by mohli navrhovateľovi spôsobiť ujmu.
Treba uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol poslancom Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorú funkciu prestal vykonávať v roku 2002. Ešte počas výkonu poslaneckého
mandátu sa dopustil viacerých trestných činov. Navrhovateľ, ako štatutárny zástupca obchodnej

spoločnosti bol odsúdený i za pokračovací trestný čin podvodu a podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.12.2008, sp. zn. 4To 2/2008, mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere päť rokov, peňažný trest vo výške 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), a trest zákazu
činnosť riadiť motorové vozidlá v trvaní šesť rokov. Navrhovateľ viedol i vedie viacero súdnych konaní s
rôznymi mediami o ochranu osobnosti . Napríklad aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I

sp.zn.. 7 C 212/2008, kde požiadal neúspešne o oslobodenie od súdnych poplatkov .
Tým, že navrhovateľ prestal byť poslancom zákonodarného zboru, a teda osobou verejne politicky
činnou, podľa mienky súdu neprestal byť osobou verejného záujmu. Bolo tomu tak z dôvodu jeho
negatívnych činov a konania, najmä spáchania viacerých trestných činov, pri jednom z nich dokonca
počas výkonu poslaneckého mandátu, ktorá skutočnosť bola preukázaná právoplatnými odsudzujúcimi

rozsudkami súdov; vina navrhovateľa na ich spáchaní bola jasne preukázaná. Ide o skutočnosť
všeobecne známu ako známu súdu aj úradnej moci. Treba uviesť, že za osobu verejného záujmu možno
považovať osobu, ktorá je stredobodom pozornosti verejnosti, je predmetom verejného záujmu, do
ktorého rámca treba zaradiť nielen agendu štátnych orgánov a inštitúcií, ale i činnosť osôb pôsobiacich
vo verejnom živote, teda politikov, úradníkov, sudcov, ale aj osôb pôsobiacich v oblasti umenia,

novinárskej oblasti, showbiznise, t.j. v súhrne všetko to, čo na seba upútava pozornosť. Osobou,
ktorá je predmetom verejného záujmu, a teda osobou verejného záujmu, sa pritom fyzická osoba
stáva nielen svojou pozitívnou, ale aj negatívnou činnosťou dosahujúcou určitú intenzitu, a to aj bez
vlastného pričinenia, ako tomu bolo i v prípade navrhovateľa. Navrhovateľ tým, že sa v čase, keď
bol politik a podnikal, dopustil páchania trestných činov, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený, sa

dostal do povedomia širokej verejnosti a stal sa osobou verejného záujmu. V prípade osôb verejného
záujmu nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnosti, keď k zásahu došlo v rámci výkonu
subjektívneho práva na slobodu prejavu a šírenie informácií, vyslovenia názoru pri výkone práva kritiky.
U osôb verejného záujmu má totiž pri kolízii práva na informácie s osobnostnými právami prednosť právo
na informácie. K totožnému záveru dospel súd aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. 26C/178/2009
Súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede autora článku H. L., za preukázané, že cieľom
článku uverejneného v denníku SME dňa 15.6.2012 bolo informovať verejnosť o tom, že sa vyskytujú
prípady osôb, ktoré sa snažia priviesť do hmotnej núdze, aby im na základe toho boli odpustené
súdne poplatky v súdnych konaniach, ktoré vedú. Ako príklad bolo použité konanie navrhovateľa, ktorý

bol bývalým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Odporca bol v tejto súvislosti oprávnený
informovať verejnosť o navrhovateľovi, a to s prihliadnutím na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť.
Nešlo pritom o publikovanie takých informácií, ktoré by navrhovateľa v očiach verejnosti dehonestovali
alebo sa týkali jeho súkromia. Naviac, v článku uverejnené informácie sa zakladali na pravde, ktoráskutočnosť vyplynula i z vykonaného dokazovania. Svedok H. L. jednoznačne uviedol, že informácie,
ktoré v článku použil získal z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, verejne dostupných, z
výpisu z katastra nehnuteľností voľne dostupného na internete. Z rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva,

že obsahujú takmer totožné závery, ako autor použil v článku.
Treba zdôrazniť, že sporný článok nemal charakter odborného, právnického článku, bol určený širokej
verejnosti a tomu určeniu autor prispôsobil i použité výrazové prostriedky. Ako svedok H. L. uviedol i vo
svojej výpovedi jeho snahou bolo informovať širokú verejnosť, teda aj práva neznalú. použil skôr ľahšie
a najmä vžité slovné spojenia a výrazy. Dôraz pritom kládol najmä na poskytnutie informácie o osobe

navrhovateľa ako bývalom poslancovi, jeho minulosti a aktivitách. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že podľa súdnej praxe pri ochrane fyzickej osoby treba brať špecifický zreteľ na bežnú periodickú
tlač určenú pre informovanie širokej verejnosti. Tá sa môže v konkrétnych prípadoch dopustiť i určitého
zjednodušenia, či skreslenia. Každé také zjednodušenie alebo skreslenie však nemožno považovať
za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, pretože nie je možné klásť na bežnú periodickú tlač
požiadavku úplne presných skutkových otázok. Je dôležité, aby celkové vyznenie podávanej informácie

zodpovedalo pravde (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 156/99.
V tejto súvislosti má súd za to, že článok uverejnený v denníku SME dňa 15.6.2012 tomuto účelu
zodpovedá. Článok obsahuje informácie, ktoré sú prevzaté z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo 76/2012 zo dňa15. mája 2012 takmer doslova : 1/Bezodplatný prevod obchodných podielov na
manželku sa mu javil účelový a vyhodnotil tento postup ako účelové zbavovanie sa majetku(tvrdenie

napádanépod,2/žežalobcanepreukázalsvojetvrdenie,žesmanželkounežijúvspoločnejdomácnosti,
nakoľko ako bydlisko manželky uvádza práve adresu P. XX, Bratislava, kde sa aj sám zdržiava., resp.
z uznesenie priamo vyplývajú: 1/Za ďalšiu skutočnosť svedčiacu v neprospech žalobcu považoval
účelovosť uzavretia nájomnej zmluvy na byt na P. ulici, keď sám žalobca uviedol, že týmto postupom
sa snažil získať príspevok k dávke v hmotnej núdzi. 2/Za pochybné považoval tvrdenie žalobcu, že

dokáže vyžiť bez akejkoľvek finančnej pomoci len zo sumy 118,30 € mesačne, a to najmä vzhľadom
na výšku priemerných nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb súvisiacich s bývaním,
stravovaním a podobne.
Ďalšie informácie ohľadom trestnej činnosti navrhovateľa vyplývajú z rozsudku zo dňa 30.10.2008, sp.
zn. 4To 2/2008. Navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu, na tom
skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Chemtrans, s.r.o. v období od 27.5.1996 v úmysle uviesť
do omylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť predložil Daňovému
úradu Bratislava IV daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty ,ktorými uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl až september 1996 v sume celkom

520.252,07 Eur (15.673.114,-Sk), tieto nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
uplatňoval na základe fiktívne vykazovaných zdaniteľných plnení, ktoré vykazoval ako realizáciu zmlúv
o dielo uzavretých medzi spoločnosťami Chemtrans, s.r.o. a Polychemkomerc, a.s., hoci v skutočnosti
vykazované zdaniteľné plnenia neboli realizované a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty nemala spoločnosť Chemtrans, s.r.o. nárok., za čo bol mu uložený peňažný trest a povinnosť

nahradiť škodu z trestnej činnosti vzniknutú daňovému úradu teda štátu v celkovej výške 323 308,67
eur, ktorú v čase vyjdenia článku nezaplatil, teda ju štátu dlhoval.
Pokiaľ bol navrhovateľ v článku označený za podvodníka, vyplýva to z konania, za ktoré bol právoplatne
odsúdený. Podľa Slovníka slovenského jazyka podvodník je osoba, ktorá robí podvody.
Pokiaľ ide o dom, v ktorom navrhovateľ mal bývať nadobudla jeho dcéra darom, ale nie od navrhovateľa.

Článok však neobsahoval výslovnú informáciu, že darcom mal byť navrhovateľ. Podľa názoru súdu aj
prípadná nepresnosť v tomto smere nebola spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.
K rovnakému záveru dospel súd aj pri hodnotení informácia súvisiacej s trestným oznámením ústredia
práce podalo pre podozrenie zo subvenčného podvodu, keď neobsahovala údaj o výsledku konania.
Pokiaľ išlo o ďalšie námietky navrhovateľa týkajúce sa uverejneného článku, vychádzajúc z obsahu

jeho výpovede a vyjadrení, navrhovateľovi vadilo, že sa o jeho osobe znova negatívne píše.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojej výpovedi poukazoval na dopad predmetného článku na jeho osobu a
život, a to najmä, že sa znížil jeho spoločenský status a neustálym pripomínaním navrhovateľových
prehreškov sa stal opätovne terčom nežiaducej publicity , čo sa prejavilo v jeho rodinnom, pracovnom
a spoločenskom živote , tieto tvrdenia navrhovateľ nepreukázal. Jediný dôkaz, ktorý navrhol vykonať

bol výsluch jeho bývalej manželky. V čase publikovania článku však bolo ich manželstvo právoplatne
rozvedené, ako to napokon aj sám navrhovateľ uviedol. Takže rozvrat v manželstve článok spôsobiť
nemohol.Pokiaľ navrhovateľ namietal zhoršenie svojho spoločenského a pracovného postavenia v dôsledku
článku v denníku SME dňa 15.6.2012, v prvom rade bližšie neodôvodnil ako sa mal prejaviť dopad
tohto článku v daných oblastiach. Súd udáva, že v sporovom konaní, pokiaľ navrhovateľ nesplní

povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy a tieto tvrdenia
preukázať. Je neprípustné, aby procesnej povinnosti navrhovateľa tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej predchádzalo zabezpečovanie dôkazov súdom, na podklade
ktorých následne navrhovateľ splní svoju povinnosť a zdôvodní dopad článku na jeho spoločenský a
pracovný život. Pokiaľ navrhovateľ navrhol vykonať dôkaz expertným stanoviskom z odboru sociológie a

psychológie súd zdôrazňuje, že k takémuto dôkazu by súd mohol prikročiť v prípade, ak by navrhovateľ
uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré v jeho živote nastali, aby tak ma znalec dostatok skutkových
podkladov na ich posúdenie. Navrhovateľ však neuviedol, žiadnu takú skutočnosť.
Navrhovateľ sa nároku na ochranu osobnosti domáhal i v súvislosti s fotografiou priloženou k článku,
keď namietal neudelenie súhlasu s jej zverejnením. Podľa mienky súdu z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetná fotografia navrhovateľa súvisela s dotknutým článkom, a teda bola použitá na

účely spravodajstva, ktorým je všetko to, čo sa týka udalostí spoločnosti a otázok spoločenského života
a informovania o nich. Účelom dotknutého článku bolo informovanie verejnosti o navrhovateľovi, avšak
nieakoosobesúkromnej,aleosobeverejnéhozáujmu-oodsúdenombývalomposlancoviNárodnejrady
Slovenskej republiky. Fotografia navrhovateľa slúžila na ilustráciu toho, koho sa článok týkal. Z týchto
dôvodov podľa mienky súdu nebol na jej uverejnenie potrebný súhlas navrhovateľa, nakoľko obrazová

snímka navrhovateľa bola uverejnená v súlade s ustanoveniami § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
a teda v súlade s tzv. spravodajskou licenciou.
S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca
v súvislosti s článkom uverejneným v denníku SME dňa 15.6.2012 zasiahol neprimerane do jeho
osobnostných práv, keď vykonával len právo na slobodu prejavu a šírenie informácií; nebol preto

dôvod zaviazať odporcu k povinnosti ospravedlniť sa navrhovateľovi tak, ako navrhovateľ žiadal v časti
žalobného petitu pod bodom 1/ ani k povinnosti zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ,ako
to žiadal v časti žalobného petitu pod bodom 2/. Súd preto jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnému odporcovi vzniklo proti
neúspešným navrhovateľom právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Náhrada trov konania
spočíva v trovách právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 1087,58,-Eur. Súd pri určení základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 10 ods. 8 vyhlášky, podľa ktorého

vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o
masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 2.000 Eur v konaniach o ochranu osobnosti, v
ktorých sa žiada i náhrada nemajetkovej ujmy a potom hodnota úkonu právnej služby zodpovedala
sume á 91,29 Eur, pričom právna zástupkyňa odporcu vykonala nasledovné úkony:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (máj 2013)
Tarifná odmena : 91,29,-Eur v zmysle ustanovenia § 10 ods. 8 Vyhlášky + 19,82 Eur (20% DPH) Režijný
paušál:7,81 Eur + 1,56 Eur (20 % DPH)= spolu 120,48,-Eur

2. Písomné podanie na súd - Vyjadrenie (12.12.2013)

Tarifná odmena : 91,29,-Eur v zmysle ustanovenia § 10 ods. 8 Vyhlášky + 19,82 Eur (20% DPH) Režijný
paušál: 7,81,-Eur+ 1,56,-Eur(20%DPH)= spolu 120,48,-Eur

3. Účasť na pojednávaní (27.03.2014)
Tarifná odmena : 91,29,-Eur v zmysle ustanovenia § 10 ods. 8 Vyhlášky + 19,87 Eur (20% DPH) Režijný

paušál: 8,04 Eur + 1,61 Eur (20 % DPH)= spolu 120,81,-Eur
4.Účasť na pojednávaní v trvaní 2,75 hod. (16.10.2014)
Tarifná odmena : 2x91.29 Eur v zmysle ustanovenia §10 ods. 8 Vyhlášky, v spojení s § 13a ods. 1 písm.
d) Vyhlášky + 39,73 Eur (20% DPH) Režijný paušál:2x8,04 Eur + 3,22 Eur (20 % DPH)= R.: 241,61,-Eur

5. Účasť na pojednávaní v trvaní 2,25 hod. (15.12.2014)
Tarifnáodmena:2x91,29Eurvzmysleustanovenia§10ods.8Vyhlášky,vspojenís§13aods.1písm.d)
Vyhlášky + 39,73 Eur (20% DPH) +Režijný paušál: 2x8,04 Eur + 3,22 Eur (20 % DPH) =R.: 241,61,- Eur
6. Účasť na pojednávaní v trvaní 3,33 hod. (12.02.2015)Tarifná odmena :2x91,29 Eur v zmysle ustanovenia §10 ods. 8 Vyhlášky, v spojení s § 13a ods. 1 písm. d)
Vyhlášky + 39,87 Eur (20% DPH)+ Režijný paušál: 2x8,39 Eur + 3,36 Eur (20 % DPH)= R. :242,59,- Eur

R. : 1 087,58,- Eur
Právny zástupca odporcu požiadal o úhradu trov právneho zastúpenia na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.,
vedený v Tatra banke, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 12. februára 2015