Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216792
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115216792.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v spore žalobcu: 1. Ing. J. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XX, F., 2. Ing. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, F., zast.: Petruška & partners s.r.o., so
sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému : PROJECTA MONITORING, S.r.l., so sídlom Via Fabio
Massimo 92, 00192 Rím, Talianska republika, zastúpený: Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK
s.r.o., so sídlom Nitra - Štefánikova 57, o zaplatenie sumy 2 652,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 1429 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1%
denne zo sumy 600 Eur od 16.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 800 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 600 Eur od 16.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 800 Eur od

16.12.2014dozaplateniaazosumy29Eurod6.11.2015dozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2015 domáhal zaplatenia sumy 2652,169 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 900 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy

800 Eur od 16.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 800 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 29 Eur
od 31.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 123,169 Eur od 26.2.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol,
že dňa 18.6.2012 bola medzi žalobcami a žalovaným uzatvorená Zmluva o nájme rodinného domu v
zmysle ust. § 685 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
1.5.2013 a Dodatku č. 2 zo dňa 1.1.2014. Dňa 31.12.2014 došlo k skončeniu nájmu rodinného domu
na Kodalyovej ul. č. 1 uplynutím doby na ktorý bol dojednaný. V zmysle Protokolu zo dňa 31.12.2014
bola zistená závada na zariadení rodinného domu, a to odlomená úchytka na mrazničke v hodnote 29

Eur. Z dôvodu neuhradenia splatného nájomného v sume 900 Eur za november 2012, v sume 800 Eur
za november 2014 a v sume 800 Eur za december 2014 vznikol žalovanému dlh z titulu neuhradeného
nájomného vo výške 2500 Eur. Listom zo dňa 20.2.2015 bolo žalovanému zaslané vyúčtovanie záloh
za prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného domu. Za obdobie 18.6.2012 - 31.12.2012
predstavovali skutočné náklady za služby spojené s užívaním rodinného domu v zmysle faktúr sumu
v celkovej výške 1284,017 Eur, napriek tomu, že odporca uhradil v tomto období zálohové platby za
prevádzkové náklady vo výške 1100 Eur, vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 184,017 Eur. Za

obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013 predstavovali skutočné náklady za služby celkovú sumu 3518,386 Eur
napriek tomu, že žalovaný uhradil v tomto období zálohové platby vo výške 2400 Eur, vzhľadom k čomu
vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 1118,386 Eur. Za obdobie 1.1.2014 - 31.12.2014 predstavovali
skutočné náklady za služby spojené s užívaním rodinného domu vo výške 2920,766 Eur. Žalovanýuhradil v tomto období zálohové platby vo výške 3000 Eur, vzhľadom k čomu vznikol žalovanému
preplatok vo výške 79,234 Eur. Vzhľadom na nadmernú spotrebu energii zo strany žalovaného, bola
bezpečnostná záloha vo výške 1100 Eur žalobcami použitá k úhrade takto vzniknutého nedoplatku v

celkovej výške 1223,169 Eur. Po odpočítaní bezpečnostnej zálohy zostal nedoplatok vo výške 123,169
Eur. V zmysle vyššie uvedeného celkové nároky žalobcov voči žalovanému predstavujú sumu vo výške
2652,169 Eur pozostávajúcu: z nedoplatku na úhradách za prevádzkové náklady vo výške 123,169 Eur,
z dlhu na nájomnom za mesiac 11/2012, 11/2014, 12/2014 vo výške 2500 Eur, zo škody na zariadení
rodinného domu vo výške 29 Eur.

2/ Písomným podaním zo dňa 3.9.2015 požiadal žalobca o vydanie Európskeho platobného rozkazu
podľa § 174a OSP.

3/ Súd vo veci vydal Európsky platobný rozkaz zo dňa 19.11.2015, ktorý sa však nepodarilo doručiť
žalovanému, preto ho súd uznesením č.k. 14C/346/2015- 78 zo dňa 12.1.2016 zrušil.

4/ Žalobca podaním zo dňa 9.5.2016 požiadal o zmenu návrhu na vydanie Európskeho platobného
rozkazu tak, že žiadal okrem istiny zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 900 Eur od
16.10.2014dozaplatenia,zosumy800Eurod16.11.2014dozaplatenia,zosumy800Eurod16.12.2014
do zaplatenia, zo sumy 29 Eur od 31.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 123,169 Eur od 26.2.2015 do

zaplatenia a zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 900 Eur od 16.10.2014 do
zaplatenia,zosumy800Eurod16.11.2014dozaplatenia,zosumy800Eurod16.12.2014dozaplatenia,
zo sumy 29 Eur od 31.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 123,169 Eur od 26.2.2015 do zaplatenia.

5/ Po doplnení údajov sídla žalovaného zo strany žalobcov, súd vydal dňa 16.5.2016 Európsky platobný

rozkaz , ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.

6/ Žalovaná podala proti nemu včas odpor, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k tvrdenému nároku na
úhradu nedoplatkov za prevádzkové náklady za obdobie od 18.6.2012 do 31.12.2013. Podľa prvého
odseku čl. IV. zmluvy: " Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na zmluvnom nájomnom za užívanie rod.

domu spolu s prevádzkovými nákladmi spojenými s užívaním nájmu vo výške 1.100 Eur. Prevádzkové
náklady spojené s užívaním predmetu nájmu sú: za dodávku vody a stočné, za spotrebu elektriny,
plyn, odvoz a likvidácia odpadu, internet, satelit." Z uvedeného dojednania je zrejmé, že suma vo výške
1.100 Eur zahŕňa nájomné, ako aj náklady za služby spojené s užívaním rodinného domu, pričom
vzťahy s dodávateľmi energií, zálohové platby a nedoplatky, resp. preplatky nemajú na toto dojednanie

žiadny vplyv. Prípadné nedoplatky za služby spojené s užívaním rodinného domu vzniknuté v období
do 31.12.2013 boli povinní znášať žalobcovia ako prenajímatelia. Tejto dohode zodpovedá aj posledný
odsek čl. IV. zmluvy, podľa ktorého: "Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak služby spojené s užívaním
rod. domu, t.j. prevádzkové náklady po roku nájmu prekročia sumu 200 Eur/mes. sa výška nájomného
upraví písomnou dohodou po roku trvania nájmu." Takúto dohodu predstavuje až dodatok č. 2 k zmluve

účinný od 1.1.2014, ktorým došlo k predĺženiu doby nájmu na dobu určitú do 31.12.2014. Zároveň sa
dohodli, že výška zmluvného nájomného zodpovedá suma 800 Eur a záloha na prevádzkové náklady
spojenésužívanímrodinnéhodomuzodpovedásume300Eur,t.j.spolumesačne1.100Eursplatnosťou
od 1.1.2014. Z obsahu písomnej zmluvy nesporne vyplýva, že suma 1.100 Eur, ktorá bola medzi nami,
stranami sporu, dojednaná ako zmluvná odmena, zahŕňa v sebe všetky náklady na služby spojené s

bývaním vymenované v prvom odseku čl. IV. zmluvy, ako aj nájomné, a preto žalobcovia nemajú nárok
na úhradu nedoplatkov na úhradách za prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného domu za
obdobie od 18.6.2012 do 31.12.2013.
Vo vzťahu k tvrdenému nároku na úhradu nedoplatkov za prevádzkové náklady za obdobie od 1.1.2014
do 31.12.2014. Dodatkom č. 2 k zmluve došlo k zmene dojednania o odplate za prenájom predmetného

rodinného domu s účinnosťou od 1.1.2014 tak, že sa špecifikovala výška jednotlivých zložiek odplaty
s tým, že zmluvnému nájomnému zodpovedala suma 800 Eur a suma vo výške 300 Eur zodpovedala
zálohe na prevádzkové náklady. Z predmetného zmluvného dojednania vyplýva, že v prípade, ak by od
1.1.2014 došlo k zvýšeniu nákladov za služby spojené s užívaním rodinného domu nad hranicu 300 Eur
mesačne, toto bola povinná uhradiť naša spoločnosť. Žalobcovia im v priebehu roka 2014 oznámili, že

po uplynutí doby nájmu dňa 31.12.2014 nehodlajú predĺžiť dobu nájmu uzatvorením ďalšieho dodatku
k zmluve z rodinných dôvodov. Oznámili im, že sa im podarilo nájsť si dom a dňa 10.11.2014 vypratali
priestory rodinného domu vo vlastníctve žalobcov.Vo vzťahu k vyúčtovaniu úhrad za prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného domu za obdobie
od 1.1.2014 do 31.12.2014 uvádza, že za uvedené obdobie nevznikol nedoplatok, ale preplatok v sume
79,234 Eur.

Vo vzťahu k tvrdenému nároku na úhradu nájomného tiež poukazovali na ust. § 665 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že právo nájomcu využívať predmet nájmu predstavuje
jeho oprávnenie, a nie povinnosť. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcov na zaplatenie nájomného za
mesiacnovember2014adecember2014nedôvodný,nakoľkonájomcajepovinnýhradiťnájomnélenza
obdobieužívaniapredmetunájmu. Čosatýkanárokužalobcovnaúhradunájomnéhozanovember2012

vo výške 900 Eur, pričom k jeho úrade zo strany spoločnosti, pravdepodobne nedopatrením nedošlo.
Keďže však zo strany žalobcov nedošlo k vráteniu bezpečnostnej zálohy, započítava touto cestou nárok
žalobcov na úhradu dlžného nájomného výške 1100 Eur voči ich nároku na vrátenie bezpečnostnej
zálohy vo výške 1100 Eur, ktorý má voči žalobcom.
Vo vzťahu k tvrdenému nároku na náhradu škody a k trvám dôkazov. Žalobcovia vo svojej žalobe
uplatňujú aj nárok na náhradu škody za odlomenie úchytky na mrazničke v sume 29 Eur. Započítavame

touto cestou nárok žalobcov na náhradu škody titulom odlomenej úchytky na mrazničke voči nášmu
nároku na vrátenie preplatku za prevádzkové náklady za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume
79,234 Eur, ktorý máme voči žalobcom.

7/ Súd vo veci nariadil pojednávanie.

8/ Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby s
poukazom na zmenu uvedenú v podaní zo dňa 9.5.2016. Čo sa týka nájomnej zmluvy táto bola
vyhotovená Realitnou kanceláriou p. J., ktorý žalovanú ako nájomkyňu žalobcom priniesol. Čo sa
týka skutočností že predmetné energie neboli vyúčtované tak poukazujem na naše vyjadrenie zo dňa

26.9.2016 ktorého prílohou sú e-mailové komunikácie medzi účastníkmi konania, kde v e-mailovej
komunikácii zo dňa 11.1.2014 je zaznamenaná písomná komunikácia medzi žalobkyňou v druhom rade
a konateľkou žalovaného pričom v tejto e-mailovej komunikácii sú zálohové platby resp. poplatky za
spotrebované energie vyčíslené. Z predmetných e-mailových komunikácii jednoznačne vyplýva, že
o zaplatení jednotlivých súm týkajúcich sa energií nad rámec zaplateného nájomného, ktoré zahŕňali

zálohovú platbu aj za obdobie rokov 2012-2013 bolo komunikované, pričom medzi účastníkmi sa
dohadovala výška novej zálohovej platby a to z dôvodu, že doterajšia výška 200 eur na pokrytie nákladov
za energie žalovanej nepostačovala. Z predmetného jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi nebol
nikdy úmysel stanoviť paušálnu sumu za spotrebované energie a túto skutočnosť možno vyvodiť aj z
nájomnej zmluvy kde v článku IV. je táto skutočnosť uvedená v konci článku IV. Na inom mieste zmluvy

tiež v článku IV. tretí odsek je pri nakladaní s bezpečnostnou zálohou uvedené, že táto je určená ku
krytiu nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcov v RD a jeho zariadeniu, ďalej k
úhrade dlžného nájomného, úhrada zmluvných pokút a k úhrade prípadnej nadmernej spotrebe energií.
Hoci až dodatkom č. 2 došlo k absolútne exaktnému vyjadreniu presného úmyslu strán aj v zmluve, ktorá
bola pôvodne medzi účastníkmi uzavretá bolo myslené na nadmernú spotrebu energií s tým, že táto

bude doúčtovaná. Podotýka, že žalobkyňa v druhom rade a žalovaná boli priateľky, pričom žalobkyňa
v druhom rade pomáhala žalovanej počas jej pobytu na Slovensku vo všetkom čo potrebovala. Vzťahy
sa narušili až potom ako zmluva na dobu určitú nebola predĺžená. Táto skutočnosť bola žalovanej
oznámená vopred a v dostatočnom časovom predstihu tak, aby si mohla od 1.1. zabezpečiť nové
bývanie. Čo sa týka nájmu, tento bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12. Počas tejto doby mala

žalovaná resp. mohla predmetnú nehnuteľnosť užívať, bola povinná sa o ňu starať a bola povinná
platiť nájomné. Nie je predsa možné bez akéhokoľvek dôvodu odísť z predmetu nájmu keď ma
viaže zmluvná povinnosť. Zdôvodnenie zo strany žalovanej, že nemusí platiť pretože v predmetnom
dome už nebývala v žiadnom prípade neobstojí, pretože ju viazala platná nájomná zmluva. Čo sa
týka trov dôkazov vo výške 550 eur, žalobcovia si svoju povinnosť vyúčtovať nadmernú spotrebu

splnili. Žalovaná predmetné vyúčtovanie neakceptovala a spochybňovala. Na tomto základe, keďže
žalobcovia nedisponujú dostatočným odborným vzdelaním, ktoré by nemohlo byť spochybnené pre
potreby žaloby dali vypracovať predmetné odborné vyjadrenie, kde znalec absolútne exaktne presne
stanovil spotrebované energie.

9/ Právny zástupca žalovanej uviedol, že sa tiež pridržiava všetkých našich písomných vyjadrení.
Predmetná nájomná zmluva bola predložená žalovanej a bola vyhotovená žalobcami. Išlo o paušálnu
sumunájomného,ktorázahŕňalaajúhraduenergií.Svojúmyselvyjadrilivtextezmluvy,kdepreprípadže
energie prekročia sumu 200 eur mesačne, si v článku IV. dohodli postup o úprave zmluvy do budúcnostiteda uzatvorenie dodatku, ktorý nastaví nové pravidlá. Žalobcovia dokonca nevyužili ani prvý moment,
kedy toto nové nastavenie mohlo byť uskutočnené, keďže pri uzatvorení dodatku č. 1, ktorým po roku
trvania zmluvy predlžovali nájomnú zmluvu neupravili dojednanie o výške nájomného a platbe záloh za

energie. Urobili tak až v dodatku č. 2 zo dňa 1.1.2014 kedy jasne prejavili úmysel osobitne vyúčtovať
platby za energie počnúc rokom 2014. Vo vzťahu k e-mailu žalobkyne v druhom rade uvádzame,
že táto síce uviedla rozpočet nákladov na energie a uviedla, že mesačné zálohy nepokryli náklady
na energie, avšak nevyzvala žalovanú na ich úhradu, ale požadovala dohodnutie nového systému
úhrady platieb za energie, k čomu aj došlo uzatvorením dodatku č. 2, kde došlo k zmene v časti

nájomného tak, že sa samostatne upravila suma za energie na 300 eur. Tiež poukazuje na to, že asi po
uplynutí roku 2013, kde podľa žalobcov mal vzniknúť nedoplatok na energiách si títo nárok na doplatenie
nedoplatku neuplatnili, ale považovali ho za vyrovnaný. Potom v roku 2014 dokonca vznikol preplatok
na energiách. Uznáva, že žalobcovia majú nárok za nájomné za november 2012, ktoré nedopatrením
nebolo žalovaným zaplatené, avšak ani samotný žalobcovia na túto skutočnosť žalovanú neupozornili.
V tejto časti však nájomné vo výške 1100 eur, ktoré zadržiavali žalobcovia ako bezpečnostnú zálohu

je možné započítať oproti tomuto nezaplatenému nájomnému a to isté platí aj pre nárok za poškodenú
kľučku kde zase vznikol preplatok na energiách v roku 2014 a tiež tam možno započítať túto čiastku.
Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, tak v tejto časti dohodu o zmluvnej pokute vo výške 0,1% denne
považuje za neprimerane vysokú a v prípade, že by došlo k nejakému omeškaniu na strane žalovanej
navrhuje, aby tento nárok žalobcu bol moderovaný zo strany súdu. Má za to, že žalobcom nárok na

zmluvnú pokutu nevznikol, nakoľko s poukazom na predchádzajúce vyjadrenie k žiadnemu omeškaniu
nedošlo. Čo sa týka nároku na zaplatenie trov dôkazov vo výške 550 eur tu poukazuje na to, že je
povinnosťou prenajímateľa znášať náklady ohľadom rozúčtovania energií, pričom aj tieto náklady sú
zahrnuté v nájomnom. Tiež upozorňuje, že žalovaná nespochybňovala rozsah spotrebovaných energií,
ani náklady uplatnené jednotlivými dodávateľmi energií, ktoré sú predmetom odborného vyjadrenia,

ale spochybňovala právny nárok na zaplatenie nedoplatku, ako je to aj v tomto konaní teda právne
posúdenie, ktoré nie je predmetom odborného vyjadrenia. Z tohto dôvodu považuje odborné vyjadrenie
za nadbytočné.

10/ Žalobkyňa v 2/rade na pojednávaní uviedla, že ona mala v tomto dome nájomcov od roku 2008 a

vždy prišlo aj k vyúčtovaniu energií. Ona pani F. upozornila viac krát, aby nekúrila tak veľa a pritom
mala otvorené okná, teda hazardovala s energiami. Ona už pri uzatváraní zmluvy trvala na tom, aby boli
osobitne upravené energie na sumu 200 eur. Prvý krát ju upozornila už 4.12.2013, že energie idú hore
a potom 8.1. jej rozpísala aj spotrebu s vyúčtovaním. Bola u nej počas Vianoc a ústne si dohodli, že sa
to zúčtuje z bezpečnostnej zálohy. Potom sa to aj upravilo osobitne dodatkom, kde sa určila suma 300

eur za energie. Bez ohľadu na to, že nebolo zúčtovanie vždy po roku pri ukončení zmluvného vzťahu by
aj tak k zúčtovaniu energií došlo. Ona ju upozornila potom v októbri 2014, že bude môcť zostať len do
konca roka, nakoľko asi vo februári sa do domu nasťahuje moja dcéra. Potom v novembri zo dňa na deň
z domu zmizla, avšak ona ju upozornila, že tam má dvojmesačnú výpovednú dobu a že môže v dome
zostať do 31.12. Dom boli preberať 31.12. aj s právnym zástupcom žalovanej, kde došlo k odovzdaniu

kľúčov. Na otázku, keď malo byť nájomné oddelené od energií prečo to tak nebolo dohodnuté v zmluve
uviedla, že nie je odborník, bolo to dohodnuté len v tom jednom odseku, kde bola spomenutá suma 200
eur a tiež to bolo dohodnuté ústne. Nájomné zmluvy aj pri predchádzajúcich nájomcoch boli dojednaná
vždy to bolo cez realitné agentúry, ktoré vyhotovovali zmluvy.

11/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobou a Ďalšími listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12/ Dňa 18.6.2012 uzavreli žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaná ako nájomca Zmluvu o nájme
rodinného domu. Predmetom nájmu bol rodinný dom v F. na P. ul., súp.č. XXXX. V čl. III bolo uvedené, že

prenajímateľ prenecháva dom nájomcovi do užívania od 18.6.2012 do 18.6.2013. V čl. IV. bolo uvedené:
"Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak služby spojené s užívaním rod. domu, t.j. prevádzkové náklady
po roku nájmu prekročia sumu 200 Eur/mes. sa výška nájomného upraví písomnou dohodou po roku
trvanianájmu."Ďalejvňombolouvedené,žezmluvnéstranysadohodli,ženájomcauhradído18.6.2012
bezpečnostnú zálohu vo výške 1100 eur. Táto bude po dobu nájmu uložená na účte prenajímateľa až do

doby vyúčtovania. Bezpečnostná záloha bude použitá prenajímateľom ku krytiu nákladov spojených s
odstránením škôd spôsobených nájomcom v rod. Dome a jeho zariadeniu, k úhrade dlžného nájomného,
úhrada zmluvných pokút a k úhrade prípadnej nadmernej spotrebe energií.V prípade omeškania nájomcu so zaplatením niektorej z čiastok dohodnutých v článku IV. tejto zmluvy
je tento povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania.

Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak služby spojené s užívaním rod. domu, t.. prevádzkové náklady
po roku nájmu prekročia sumu 200,- eur/mes., sa výška nájomného upraví písomnou dohodou po roku
trvania nájmu.

13/ Dňa 1.5.2013 strany uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme rodinného domu, ktorým došlo k

predĺženiu doby nájmu na dobu určitú do 31.12.2013.
Dňa 1.1.2014 strany uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme rodinného domu, ktorým v čl.I došlo k
predĺženiu doby nájmu na dobu určitú do 31.12.2014. V čl. II. Sa strany dohodli na zmluvnom nájomnom
vo výške 800 eur a zálohou na prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného domu vo výške 300
eur, t.j. spolu mesačne 1100 eur s platnosťou od 1.1.2014.

14/ Strany sporu ďalej dňa 31.12.2014 spísali Odovzdávací a preberací protokol, v ktorom v bode 6
boli uvedené stavy meračov - elektromera, plynomera a vodomera a tiež zistená závada - odlomená
úchytka na mrazničke.

15/ Žalobcovia zaslali listom zo dňa 20.2.2015 list - vyúčtovanie záloh za prevádzkové náklady spojené

s užívaním domu, v ktorom uvádzajú, že nedoplatok za prevádzkové náklady je vo výške 1353,05 eur
a tento žiadajú uhradiť do 5 kal. dní.

16/ Žalobcovia predložili odborné vyjadrenie č. 14/2015 znalca Doc. Ing. E. P., PhD., v ktorom bolo
rozpočítané jednotlivé náklady za elektrinu, vodu, plyn a internet a to za obdobie rokov 2012 - 2014.

17/ Právny zástupca žalovanej zaslal žalobcom výzvu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 19.11.2014,
kde im oznámil, že jeho klientka dňa 10.11.2014 vypratala priestory rodinného domu, čo im oznámila aj
emailovou poštou a vyzvala ich na prevzatie kľúčov, na čo žalobcovia nereagovali. Preto ich vyzval na
zorganizovanie odovzdania a prevzatia prenajatých priestorov.

18/ Právny zástupca žalobcov v písomnej odpovedi zo dňa 25.11.2014 oznámil právnemu zástupcovi
žalovanej, že nájom rodinného domu sa končí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, t.j. dňa
31.12.2014 a podľa toho nájomcovi naďalej plynú povinnosti a to aj uhradiť prenajímateľovi zmluvne
dojednané nájomné spolu s úhradou za plnenia poskytované s užívaním domu.

19/ Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20/ Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
21/ Podľa § 676 ods. 1 O. z., nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

22/ Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

23/ Podľa § 517 ods.1 Obč.zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Obč.zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24/ Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.25/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je podaný len čiastočne
dôvodne. Nároky žalobcov vyplývajú z uzatvorenej zmluvy o nájme rodinného domu, ktorá bola

uzatvorená 18.6.2012 a potom bola predĺžená dvoma dodatkami až do 31.12.2014. Z uvedeného je
zrejmé, že zmluva bola uzavretá vždy na dobu určitú a naposledy bola dodatkom č.2 predĺžená do
31.12.2014. súd sa najskôr zaoberal nárokom žalobcov na zaplatenie nájomného v sume 900 Eur za
november2012,vsume800Eurzanovember2014avsume800Eurzadecember2014,spoluvovýške
2500 Eur. Strany sporu nesporili, že žalobcovia majú nárok na zaplatenie sumy 900 eur za november

2012, ktoré nájomné nebolo zaplatené nedopatrením podľa vyjadrenia žalovanej. Podľa žalovanej išlo
dokonca o sumu 1100 eur, ktorú navrhli započítať z bezpečnostnej zálohy, a ktorú uhradila žalobcom
pri podpise zmluvy. V danom prípade skutočne mali žalobcovia nárok na zaplatenie sumy 1100 eur za
mesiac november 2012, avšak keďže žiadali priznať iba sumu 900 eur, súd nemohol ísť nad žalobný petit
a priznať im viac. Čo sa týka nezaplateného nájomného v sume 800 Eur za november 2014 a v sume 800
Eur za december 2014, súd mal za nesporné, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2014,

pričom nedošlo k dohode strán o skoršom ukončení nájmu a ani nájomca teda žalovaná v zmysle
čl. VII. Zmluvy nevypovedala zmluvu v rámci 2 mesačnej výpovednej lehoty. Z uvedeného vyplýva,
že žalobcovia majú nárok na zaplatenie sumy 1600 eur, ktorá predstavuje dvojmesačné nájomné do
31.12.2014, kedy aj došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti. Keďže žalobcovia zadržiavali bezpečnostnú
zálohu v sume 1100 eur, ktorá podľa zmluvy slúžila aj k úhrade dlžného nájomného a žalovaná ju navrhla

započítať titulom neuhradeného nájomného, súd časť zálohy vo výške 900 eur započítal na nájomné za
november 2012 a zvyšnú sumu 200 eur na časť nájomného za november 2014, ktoré bolo vo výške
800 eur, preto nezaplatená časť predstavuje 600 eur. Celkovo tak dlh na nájomnom predstavuje sumu
1400 eur ( 600 + 800 ).
Ďalšiu časť nároku žalobcov predstavoval nedoplatok na prevádzkových nákladoch spojených s

užívaním rodinného domu. Za obdobie 18.6.2012 - 31.12.2014 predstavoval celkovo vzniknutý
nedoplatok sumu 1223,169 Eur za služby spojené s užívaním rodinného domu, pričom za rok 2012 to
bol nedoplatok vo výške 184,017 Eur, za rok 2013 nedoplatok vo výške 1118,38 Eur a za rok 2014 vznikol
žalovanému preplatok vo výške 79,23 Eur. Čo sa týka dôvodnosti uvedeného nároku súd vychádzal zo
zmluvy o nájme a konkrétne článku IV. kde bola uvedené, že " Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na

zmluvnom nájomnom za užívanie rod. domu spolu s prevádzkovými nákladmi spojenými s užívaním
nájmu vo výške 1.100 Eur." Na konci tohto článku tiež bolo uvedené že "Zmluvné strany sa ďalej dohodli,
že ak služby spojené s užívaním rod. domu, t.j. prevádzkové náklady po roku nájmu prekročia sumu 200
Eur/mes. sa výška nájomného upraví písomnou dohodou po roku trvania nájmu." Z uvedeného znenia
písomnej zmluvy nesporne vyplýva, že suma 1.100 Eur, ktorá bola medzi stranami sporu dojednaná

zahŕňa v sebe všetky náklady na služby spojené s bývaním vymenované v prvom odseku čl. IV. zmluvy,
ako aj nájomné, a práve pre prípad prekročenia prevádzkových nákladov a vzniku nedoplatku sa na
konci článku IV. uvádzalo, že dôjde k úprave nájomného po roku nájmu. K tejto úprave nájomného
skutočne došlo avšak až Dodatkom č. 2 zo dňa 1.1.2014 tak, že sa špecifikovala výška zmluvnej odplaty
s tým, že zmluvnému nájomnému zodpovedala suma 800 Eur a suma vo výške 300 Eur zodpovedala

zálohe na prevádzkové náklady. Uvedenému dojednaniu prisvedčuje aj emailová komunikácia medzi
žalobkyňou v 1/ rade a konateľkou žalovanej, kde jej až v januári 2014 oznamovala žalobkyňa v 1/rade
kalkuláciu nákladov za rok 2013 s tým, že treba upraviť zálohové platby a podpísať novú zmluvu na rok
2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia tým, že nepristúpili k zmene nájomného v dôsledku zvýšenia
prevádzkových nákladov tak ako to bolo uvedené v čl. IV zmluvy skôr ako dodatkom č. 2, nemajú

nárok na úhradu nedoplatkov na úhradách za prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného
domu za obdobie od 18.6.2012 do 31.12.2013. V opačnom prípade by malo byť zo zmluvy zrejmé, že
vyrovnanie nedoplatkov a preplatkov za skutočne spotrebované služby spojené s užívaním predmetu
nájmu vykonajú zmluvné strany na základe vyúčtovania od dodávateľov vyššie uvedených služieb a
nájomca je povinný nedoplatok uhradiť do napr. do 10 dní po doručení vyúčtovania skutočných nákladov

prenajímateľom.
Súd preto nárok žalobcov v tejto časti zamietol, a keďže žalobcom vôbec nevznikol nárok na zaplatenie
nedoplatku na prevádzkových nákladoch, nemohlo dôjsť ani k započítaniu bezpečnostnej zálohy v sume
1100 eur.
Posledný nárok žalobcov predstavoval sumu 29 eur, ktorá predstavovala náhradu škody za odlomenú

úchytku na mrazničke, a ktorý nárok preukazovali faktúrou na sumu 36,60 eur ( madlo chladničky - 27,90
+ poštovné a balné 8,70 eur ). Súd mal tento nárok za preukázaný, nakoniec ani zo strany žalovanej
nebolspochybňovaný,pretosúdzaviazalnajejuhradeniažalovanú.Kzapočítaniuoprotisumepreplatku
za rok 2014 tak ako to uvádzala strana žalovanej však nemohlo dôjsť, nakoľko tak ako žalobcovia nemalinárok na úhradu nedoplatku, ani žalovaná nemala nárok na úhradu preplatku, keďže takéto ustanovenie
sa v zmluve nenachádzalo.

26/ S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1429 eur ( titulom
nájomného suma 1400 eur + 29 eur úchytka chladničky). Žalobcovia si uplatnili aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,1% denne v zmysle čl. IV zmluvy, kde sa uvádza, že "V prípade omeškania nájomcu
so zaplatením niektorej z čiastok dohodnutých v článku IV. tejto zmluvy je tento povinný zaplatiť
prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania." Vzhľadom

na uvedené zmluvné dojednanie strán zmluvy, súd priznal žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 0,1% denne zo sumy 600 Eur od 16.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 800 Eur od 16.12.2014 do
zaplatenia. Čo sa týka zmluvnej pokuty zo sumy 29 Eur priznanej z titulu náhrady škody, v tejto časti
nárok na zmluvnú pokutu súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko zmluvnú pokutu možno dojednať pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti a v tomto prípade išlo o náhradu škody, na ktorú ani žalovaná
nebola vyzývaná až do dňa podania žaloby.

27/ Súd priznal žalobcom aj zákonné úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaná dostala s plnením do
omeškania. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 600
Eur od 16.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 800 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 29 Eur
od 6.11.2015 do zaplatenia. Žalovaná sa do omeškania dostala odo dňa splatnosti jednotlivých súm

nájomného a pri sume 29 eur sa do omeškania mohla dostať až splatnosťou faktúry na sumu 36,60 eur,
ktorá bola do 5.11.2015. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

28/ Vo zvyšnej časti istiny čo do sumy 1223,17 eur, ako aj zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania nad

priznanú sumu, súd žalobu zamietol. Keďže žalobcovia s poukazom na vyššie uvedené neboli úspešní
čo do nároku týkajúceho sa vyúčtovania nedoplatku na prevádzkových nákladoch, súd im náhradu trov
dôkazu vo výške 550 eur nepriznal.

29/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania, nakoľko strany mali v konaní úspech len čiastočný a pomerne vyrovnaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.