Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/278/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316206772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316206772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovejačlenovsenátu-sudcovJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecižalobkyne
-Ing.Q.S.,nar.XX.X.XXXX,bytomE.č.XXX,vzastúpeníprávne-Stehura&partners,v.o.s,advokátska
kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému - TELERVIS PLUS a. s., so
sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, v zastúpení právne - JUDr. Alan Strelák,
advokát, K. XX, XXX XX O., o zaplatenie 369,79 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 12Csp/18/2016-60 zo dňa 24.4.2018, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku (I.) o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 369,79 eur spolu s

5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 369,79 eur od 20.9.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku tak, že „žalobu v tejto časti zamieta.“

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Žalovanému p r i z n á v a nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) uložil žalovanému (výrok I.)
povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 369,79 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.9.2016 do

zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zamietol vo zvyšnej časti
žalobu. Žalobkyni priznal voči žalovanému (výrok III.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

2. V prevažnej časti vyhodnotil okresný súd žalobu žalobkyne za dôvodnú, konkrétne ohľadne istiny
369,79 eur i s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 20.9.2016 do zaplatenia, uplatňované
titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

3. Vykonané dokazovanie preukázalo, že peňažný nárok žalobou uplatňovaný sa viaže ku zmluve o
spotrebiteľskom úvere č.320121705 uzatvorenej účastníkmi dňa 28.8.2012. Podľa predmetnej zmluvy
poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 650 eur, ktorú sa táto zaviazala splácať v 13-
tich mesačných splátkach - prvé tri v sume 3,25 eur a 10 mesačných splátok po 88,73 eur. Žalobkyňa
na úver uhradila sumu 1.163,19 eur, tvrdila v žalobe, že jej povinnosťou bolo uhradiť iba sumu úveru vo
výške 650 eur, dodala, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia nepremlčanej sumy platieb vo výške

369,79 eur ktorú zaplatila žalovanému nad sumu, čo bolo jej povinnosťou.

4. Okresný súd pri právnom posúdení nároku vychádzal z právneho režimu zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch..., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, aplikoval ajustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 39, § 49, § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Konštatoval, že uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320121705 o poskytnutí úveru v sume
650 eur jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah. V predmetnom zmluvnom vzťahu žalobkyňa
vystupovala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, bola tak v pozícii spotrebiteľky, kým žalovaný pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Následne súd postupujúc v zmysle špeciálnej právnej úpravy

zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyskúmal,čipredmetnáspotrebiteľská
zmluva spĺňa zákonom vyžadované obsahové náležitosti.

6. Po vykonaní ex offo prieskumu zistil, že do údaja o výške RPMN ( ročná percentuálna miera nákladov )
boli zahrnuté aj náklady súvisiace s poskytnutím služby aj tzv. domáceho servisu - na základe tzv. zmluvy
o domácom servise ( ako nadväzujúcej k zmluve o spotrebiteľskom úvere), ktorú súd vyhodnotil za

absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že obchádza ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o výške RPMN, totiž jej účelom bolo predovšetkým zvyšovanie poplatkov spotrebiteľa za
úver mimo uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. V dôsledku toho údaj o RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov) v zmluve nezodpovedá percentuálnemu vyjadreniu, reálne je v oveľa vyššej výške.

7. V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje podľa názoru súdu aj údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky, vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie koľko činí
mesačnáistina,úrokainépoplatky.Termínsplatnostidojednanýchsplátokvzmluvevčl.IIjedojednaním
zmätočným, nezrozumiteľným, keďže nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých

splátok. V zmluve ďalej absentuje údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“), teda členenie, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky.
Spotrebiteľ tak nemá vedomosť o tom v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na
zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu zákonodarca označil uvedené
za podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za

bezúročný a bez poplatkov.

8. V súhrne hore uvedených argumentácií okresný súd zhrnul, že v dôsledku nesprávne uvedeného
údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, termínu splatnosti
jednotlivých splátok, neuvedenia výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, - ako

zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, poskytnutý úver v zmysle § 11
ods. 1 písm. a/ (poznamenal, že stačí absencia iba jedného obligatórneho údaja) treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

9. Po konštatovanom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bolo povinnosťou

žalobkyne vrátiť žalovanému iba úverovú sumu istiny 650 eur. Žalobkyňa preukázala, že v období od
4.5.2013 zaplatila : 12.9.2013 sumu 14,92 eur, 12.9.2013 sumu 73,81 eur, 11.10.2013 sumy 14,92 eur
a 73,81 eur, 11.10.2013 sumy 14,92 a 73,81 eur, 14.11.2013 sumu 14,92 eur a 73,81 eur, 12.12.2013
sumu 14,92 a 73,81 eur. Celkovo tak v dobe od 12.9.2013 do 12.12.2013 uhradila aj podľa rozpisu
predloženého samotným žalovaným sumu 369,79 eur zaplatenia ktorej sa voči žalovanému domáha.

10. V ďalšom štádiu sporu okresný súd posudzoval a vyhodnocoval žalovaným vznesenú námietku
premlčania žalobou uplatneného peňažného nároku.

11. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 369,79 eur titulom vydania bezdôvodného

obohatenia, následne súd vznesenú námietku premlčania vyhodnocoval z pohľadu ustanovenia § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

12. Vychádzal z tej okolnosti, že podľa preukázaného tvrdenia žalobkyňa reálne uhradila žalovanému
na zmluvu o úvere 897 eur v 13-tich splátkach. V období od 12.9.2013 do 14.1.2014 nesporne zaplatila

sumu 369,79 eur ( v splátkach ), podľa názoru okresného súdu od každej ňou vykonanej úhrady
splátok plynie samostatne 3-ročná objektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo z hľadiska § 107 ods. 1 OZ treba podľa súduminimálne vychádzať zo dňa kedy žalobkyňa poukázala žalovanému ako veriteľovi konkrétnu splátku
úveru. Vzhľadom na termíny realizovaných splátok v období od 12.3.2013 tie boli voči žalovanému
uplatňované v objektívnej trojročnej lehote. Začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty

okresný súd určil ku dňu 29.7.2016 v ktorý deň podľa žalobkyňou predloženého potvrdenia od Združenia
na ochranu spotrebiteľov jej bolo oznámené ( aj nadobudla subjektívne presvedčenie), že plnila nad
rámec.

13. Okresný súd po konštatácii neopodstatnenosti námietky premlčania uzavrel, že žalobkyňa

žalovanému vo výške istiny 369,79 eur plnila nad rámec, táto suma podľa § 451 ods. 2 OZ predstavuje
plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný
jej vydať.

14. Postupujúc podľa § 517 ods. 2 OZ súd priznal žalobkyni popri istine aj úroky z omeškania v zákonnej
prípustnej výške 5% ročne ( § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení k prvému dňu omeškania)

počnúc 20.9.2016 ( od nasledujúceho dňa po doručení žaloby ) do zaplatenia.

15. Žalobkyňa nepreukázala, či vôbec odoslala žalovanému výzvu na plnenie dlhu skôr, v tejto spojitosti
nepreukázala ani dôvodnosť úrokov z omeškania z istiny za obdobie od 7.9.2016 do 20.9.2016, preto
jej žalobu v tejto časti súd zamietol.

16. Postupujúc podľa § 255 ods.1 CSP žalobkyni - úspešnej v spore - priznal súd nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže jej neúspech ( čo do úroku z omeškania) vyhodnotil
za nepatrný.

17. Proti rozsudku čo do výroku I. ( o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni istinu s úrokom z omeškania )
a do výroku III. ( o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, vo vzťahu ku výroku I. žiadal zamietnutie žaloby a vo vzťahu ku výroku III. priznať mu náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný argumentoval, že nárok žalobkyne sa premlčal v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe.
Vytýkal súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú v spore vzniesol. Odvolateľ
cituje ustanovenie § 152 Civilného sporového poriadku, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukazuje
na právny význam ustanovenia § 1, § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov v spojení s § 186 ods.
1 Civilného sporového poriadku.

19. Odvolateľ tvrdí, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia sa začala
plynúť v deň nasledujúci po doplatení dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320121705, respektíve
táto lehota začala plynúť v čase uhradenia poslednej splátky, ktorou žalobkyňa hradila nad rámec
poskytnutej istiny. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 15.1.2014 a jej posledným dňom

bolo 15.1.2016. Žalobkyňa podala žalobu až 4.5.2016 (ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia) je zrejmé, že sa tak stalo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Odvolateľ zdôraznil, že
zámerne počítal premlčaciu dobu od poslednej uhradenej splátky, má za to, že ak je premlčaný nárok
z poslednej, neskoršej splátky, tak sú premlčané aj nároky z predchádzajúcich realizovaných skorších
splátok.

20. Domnienka o znalosti vyhlásení všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Aj v
súdenej veci je nutné vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyňa poznala právny poriadok platný v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto mala vedieť už pri uzatváraní zmluvy, kto je veriteľom
a či je možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ sa radila napr. s právnym

zástupcom, tak nadobudla od takéhoto radcu len vedomosť o právnom posúdení. Na podporu svojej
odvolacej argumentácie odvolateľ dáva do pozornosti závery rozsudku, napr. Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017, rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 7C/195/2012
zo dňa 30.6.2016, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 5C/49/2016 zo dňa 14.6.2016
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/302/2016 zo dňa 9.11.2016. Zo záverov

uvádzaných rozhodnutí odvolateľ aj cituje konkrétne úvahy k otázke posudzovania plynutia premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských sporoch.21. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiada potvrdenie rozsudku v odvolaním
napadnutých výrokoch pre vecnú správnosť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej
názoru okresný súd správne konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú povinné

obsahovénáležitosti,vdôsledkučohoposkytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zákon
č. 129/2010 Z.z. pre daný typ zmluvy vyžaduje termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm.
j/) a rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k/). Ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere, aj zmluva o domácom servise sú formulárovými zmluvami, obsah ktorých ona ako spotrebiteľ

nemohla ovplyvniť. Nie je možné ich považovať za individuálne dojednané, preto treba na zaplatenie
dlhu zo zmluvy o úvere zohľadniť všetky platby, ktoré uhradila na „domáci servis“. Zmluva o domácom
servise je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, pričom túto zmluvu uzatvárala (podpisovala)
spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 27.8.2012. Cena za domáci servis predstavuje viac ako
40 % poskytnutého úveru (istiny úveru), dohodnutú odplatu dojednanú v zmluve o spotrebiteľskom úvere
v celkovej výške 247 eur navyšuje o ďalších 266,18 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná

nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia podľa zmluvy o domácom servise, ale aj vo vzťahu k
poskytnutému úveru. Predmetom zmluvy o domácom servise sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i
nebankové subjekty, tie by mala pokrývať odplata za úver (vedenie splátkového kalendára, zúčtovanie
splátok), prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon či službu. Tento „servis“ je viac v prospech
veriteľa ako dlžníka, poskytuje mu istotu výberu splátky alebo jej časti. Dlžník by nemal platiť za to,

že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberal v hotovosti. Účelom zmluvy o
domácom servise je podľa názoru žalobkyne navýšiť odplatu za poskytnutý úver o viac ako 100 %
tak, aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom žalovaný dosahuje to, že
odplatazadomáciservissanezapočítavadovýpočtuRPMNúverovejzmluvy,uvedenýpostupobchádza
zákon o spotrebiteľských úveroch, ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má podľa § 39

Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o domácom servise, navyše aj pre
rozpor s dobrými mravmi pokiaľ ide o výšku odplaty.

22. V úverovej zmluve celková suma úveru, ktorú dlžník musí zaplatiť bola uvedená vo výške 897 eur,
táto bola navýšená o poplatok plynúci zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vo výške 266,18 eur,

tak celková čiastka, ktorú musela zaplatiť predstavuje až 1.163,18 eur.

23. Podľa názoru žalobkyne správne ustálil okresný súd aj začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby, keď za rozhodujúci deň začiatku jej plynutia určil deň, kedy sa skutočne dozvedela
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúca

okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na
jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, rozhodujúce je vždy, kedy sa o tejto okolnosti
skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny
moment kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.

Subjektívny prvok každej lehoty je daný tým, že počítanie sa odvíja od subjektívneho daného momentu
zistenia. Týmto momentom bol deň 29.7.2016, kedy sa skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po

zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktorému
odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, postupujúc podľa § 378 ods.
1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, v odvolaním napadnutom výroku (výrok I.) rozsudok okresného súdu
zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Zmena rozsudku v uvedenom výroku viedla
k nutnosti rozhodovania o trovách celého konania ( prvoinštančné, odvolacie ) postupom podľa § 396

ods. 2 CSP. Odvolaním nenapadnutého výroku ( výrok II. o čiastočnom zamietnutí žaloby ) sa odvolací
súd nedotýkal.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdenej veci vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie.

26. Odvolateľ nenamietal záver súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, ktorý účastníci
založili zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320121705 dňa 27.8.2012 o poskytnutí úverovej sumy
650 eur. Nenamietal ani vykonanie ex offo prieskumu obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvyz pohľadu právneho režimu zákona č. 129/2010 Z.z., ani konštatovaný záver súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí ( okresným súdom aj vymenovaných ) v
zmluve.

27. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že žalobou uplatnená istina vo výške 369,79 eur predstavuje
finančné plnenie, ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanému nad 650 eur, a nebolo spochybňované ani
právne hodnotenie žalobou uplatneného nároku ako bezdôvodné obohatenie vydania ktorého sa
žalobkyňa podanou žalobou domáha.

28. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie jeho vznesenej námietky premlčania voči nároku
žalobkyne tvrdiac, že žalobou uplatnený peňažný nárok v čase podania žaloby už bol premlčaný, totižto
sa premlčal v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný výrazne namietal ustálenie začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby okresným súdom, nesúhlasil s jeho názorom, že týmto dňom
bol 29.7.2016 kedy žalobkyni bolo oznámené Združením na ochranu spotrebiteľov, že úver nespĺňa

náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a z tohto dôvodu ho možno považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

29. Aj odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia (ako plnenia nad rámec poskytnutej istiny úveru) za okamžik vzniku skutočnej vedomosti

o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. V dobe uzatvorenia zmluvy
platil zákon č. 129/2010 Z.z., tento právny predpis vo svojich ustanoveniach konkrétne vymedzil povinné
obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, žalobkyňa aj v žalobe konkretizovala, ktoré obsahové
náležitosti v spotrebiteľskej zmluve absentovali, v dobe uzatvorenia zmluvy už bolo účinné ustanovenie §
9 ods. 2, teda vedomosť žalobkyne o tom, že povinné obsahové náležitosti zmluva postráda treba viazať

aj s odkazom na znenie právnej úpravy § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. v aplikácii s § 186 ods. 1 Civilného
sporového poriadku k okamihu podpisu zmluvy ( 28.7.2012 ). V tomto okamihu prakticky žalobkyňa
vedela, voči ktorému subjektu sa stala dlžníčkou, vedela kto je veriteľom, teda získala vedomosť o tom,
že jej veriteľom je žalovaný, ktorému aj uhrádzala nielen platby na poskytnutý úver, ale aj platby nad
rámec poskytnutej istiny.

30. Žalobkyňa podanou žalobou uplatňuje zaplatenie sumy 369,79 eur predstavujúcej súčet splátok,
ktoré žalovanému zaplatila počnúc 12.9.2013. Nie je možné viazať podľa názoru odvolacieho súdu
začiatok plynutia subjektívnej (2-ročnej) premlčacej doby ku dňu 29.7.2016 kedy jej podľa potvrdenia
Združenia na ochranu spotrebiteľov bolo oznámené, že plnila nad rámec. Odvolací súd uznal

odvolací argument žalovaného, že v uvedený deň žalobkyňa sa dozvedela o právnom hodnotení
žalobou uplatneného nároku. Skutočnú vedomosť subjektívneho charakteru o tom, že peňažné plnenie
poskytovala v zaplatených splátkach žalovanému nad rámec treba viazať ku dňu 14.1.2014 v ktorý
deň aj podľa ňou predloženého listinného dôkazu - prehľadu úhrad splátok vykonala poslednú splátku.
Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť ( poznamenáva odvolací súd, že začala

plynúť v priebehu trojročnej objektívnej premlčacej doby ) od 15.1.2014 a skončila 15.1.2016. Pokiaľ
žalobkyňa podala žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia u súdu dňa 7.9.2016, stalo sa tak už
po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd uzavrel, že
sa žalovaný účinne dovolal premlčania peňažného nároku, za tejto situácie nebolo možné žalobkyni
priznať istinu vo výške 369,79 eur s úrokmi s omeškania a v rámci zmeny rozsudku v tejto časti ( výrok

I ) musel odvolací súd jej žalobu zamietnuť.

31. V dôsledku zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom výroku odvolací súd rozhodoval podľa §
396 ods. 2 CSP o trovách celého konania ( prvoinštančné, odvolacie ). Vychádzal z princípu úspechu/
neúspechu strán v spore a aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému v spore v celom

rozsahu úspešnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni v spore neúspešnej.
Hoc v predmetnom spore žalobkyňa sa domáhala zaplatenia finančného plnenia voči žalovanému
v spotrebiteľskom spore ako spotrebiteľka a jedine účinne vznesená námietka žalovaného viedla k
zamietnutiu žaloby, musel odvolací súd postupovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
princípom úspechu/ neúspechu strán v spore, keďže žalovaná bola zastúpená právnym zástupcom, v

prípade ktorého nie je možné vylúčiť vedomosť v rovine právnej o rozhodovacej činnosti (odvolacích
súdov) v obdobných prípadoch (napr. viď rozhodovaciu činnosť aj senátu 10Co v otázke hodnotenia
začiatku a plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v obdobných prípadoch), následne bolo možnépredvídať, že v prípade účinne vznesenej námietky premlčania žalobou uplatnený nárok nebude možné
žalobkyni priznať.

32. Krajský súd sa nedotýkal rozsudku v odvolaním nenapadnutom výroku II. (čiastočné zamietnutie
žaloby).

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.