Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216792
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115216792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1. O.. J. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F., J. XX a 2. O.. P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., J. XX, zast. Petruška & Partners,
s. r. o. so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: PROJECTA MONITORING,
S.r.l., so sídlom Via Fabio Massimo 92, 00192 Rím, Talianska republika, zast. Advokátska kancelária
KOTRUSZ-BENČÍK, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, o zaplatenie 2.652,16
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného Nitra z 15. februára 2017 č.
k. 14C/346/2015-168 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia 1.429 eur a
ročného úroku z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 600 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy
800 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia a zo sumy 29 eur od 06. 11. 2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Včastitýkajúcejsazmluvnejpokutyvovýške0,1%dennezosumy600eurod16.11.2014dozaplatenia,
zo sumy 800 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania strán sporu z r u š u j e a vec
mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a
2. rade sumu 1.429 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 600 eur od 16. 11. 2014 do

zaplatenia a zo sumy 800 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,05% zo
sumy 600 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia a zo sumy
29 eur od 06. 11. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 544 ods. 1, 2
a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalobcovia prenechali žalovanému dňa 18. 06. 2012 na základe

Zmluvy o nájme rodinného domu (ďalej aj „Zmluva“), do nájmu rodinný dom v F. č. XXXX do 18. 06. 2013.
Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 01. 05. 2013 došlo k predĺženiu doby nájmu do 31. 12. 2013. Dohodli sa,
že ak služby spojené s užívaním rodinného domu, t. j. prevádzkové náklady po roku nájmu prekročia 200
eur za mesiac, výška nájomného sa upraví písomnou dohodou po roku trvania. Zároveň bolo dohodnuté
uhradenie bezpečnostnej zálohy žalovaným vo výške 1.100 eur. Dodatkom č. 2 k Zmluve z 01. 01. 2014
došlo k predĺženiu nájmu na dobu určitú do 31. 12. 2014 a k dohode na nájomnom vo výške 800 eur
a zálohy na prevádzkové náklady spojené s užívaním rodinného domu vo výške 300 eur, t. j. mesačne

1.100 eur od 01. 01. 2014. Žalovaný oznámil žalobcom, že dňa 10. 11. 2014 vypratal priestory rodinného
domu. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal nárokom žalobcov na zaplatenie nájomného v
sume 900 eur za november 2012, v sume 800 eur za november 2014 a december 2014, spolu 2.500
eur. Keďže žalobcovia žiadali zaplatenie 900 eur, nemohol im byť priznaný nárok na sumu 1.100 eur namesiac november 2012. Bolo nesporné, že Zmluva bola uzavretá do 31. 12. 2014, nedošlo k dohode
strán o skoršom ukončení nájmu, žalovaný nevypovedal zmluvu v rámci 2-mesačnej výpovednej lehoty,
a teda žalobcovia mali nárok na zaplatenie nájomného do 31. 12. 2014, kedy aj došlo k odovzdaniu

nehnuteľnosti. Žalobcovia z bezpečnostnej zálohy vo výške 1.100 eur na žiadosť žalovaného započítali
titulom neuhradeného nájomného časť zálohy vo výške 900 eur za nájomné november 2012 a zvyšnú
sumu 200 eur na časť nájomného za november 2014. Preto celkove dlh na nájomnom predstavuje 1.400
eur (600 eur za november 2014 + 800 eur za december 2014). Suma 29 eur predstavovala náhradu
škody za odlomenú úchytku na mrazničke, ktorý nárok zo strany žalovaného nebol ani spochybňovaný.

Preto žalobe vyhovel do sumy 1.429 eur (nájomné 1.400 eur + 29 eur úchytka chladničky). Súčasne v
zmysle IV. Zmluvy priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne za každý deň omeškania s platením
nájomnéhovovýške1.400eur.Zosumy29eurnepriznalzmluvnúpokutu,pretoževtejtočastipovažoval
nárok za nedôvodný. Zároveň priznal aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% denne tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust.
§ 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal
za to, že žalobcovia nemajú nárok na nájomné za mesiace november a december 2014, pretože je
nesporné, že tieto nehnuteľnosti opustili a vypratali priestory. Je povinný uhradiť nájomné len za obdobie

skutočného užívania predmetu nájmu a súd na túto skutočnosť neprihliadol, čo predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Už v priebehu konania
poukázal na zjavnú neprimeranosť zmluvnej pokuty uplatňovanej žalobcami vo výške 0,1% denne z
dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v napadnutom rozsudku
vôbec nevysporiadal a nie je preto zrejmé, či sa ňou pri rozhodovaní zaoberal a ak áno, na základe akých

právnych záverov dospel k záveru, že zmluvná pokuta uplatňovaná v uvedenej výške je primeraná.
Keďže žalobcovia ani netvrdili, že by im omeškaním vznikla akákoľvek škoda, nemožno uplatnenú
zmluvnú pokutu považovať za primeranú v uplatnenom rozsahu. Týmito argumentmi sa prvoinštančný
súd nezaoberal, neprihliadol na § 301 Obchodného zákonníka, hoci bol povinný aplikovať ho ex offo. V
napadnutom rozsudku neuviedol žiadne konkrétne posúdenie jeho argumentácie a rovnako ani to, ktoré

z týchto tvrdení nepovažuje vo veci za rozhodujúce. Preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný,
pričom takýto postup súdu predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli prvoinštančný rozsudok

v napadnutej časti potvrdiť. Poukázali na svoje doterajšie písomné podania a prednesy na
pojednávaniach, ako aj na správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Majú nárok na
zaplatenie 2-mesačného nájomného v zmysle Zmluvy. Nájomná zmluva bola uzavretá v súlade so
zákonom a boli v nej dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán. Keďže nájomné nebolo zaplatené
v lehote, majú nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. IV Zmluvy.

4. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470
ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je sčasti dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdiladozmluvnejpokutyrozsudokzrušilavecmuvtejtočasti
vrátil na ďalšie konanie. Zamietajúci výrok nadobudol právoplatnosť pre absenciu podaného odvolania.6. Predmetom odvolacieho konania bola vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúca sa
nájomného za rodinný dom za obdobie od októbra do decembra 2014 a zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o
priznanie nájomného odvolací súd uvádza:

7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. V prejednávanej veci sa žalobcovia od žalovaného (po zmene petitu) domáhali od žalovaného
zaplatenia sumy 2.652,169 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 900 eur od 16. 10. 2014
do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 16. 12. 2014 do
zaplatenia a zo sumy 29 eur od 31. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 123,169 eur od 26. 02. 2015 do

zaplatenia a zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 900 eur od 16. 10. 2014 do zaplatenia,
zo sumy 800 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia, zo
sumy 29 eur od 31. 12. 2014 do zaplatenia a zo sumy 123,169 eur od 26. 02. 2015 do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že strany sporu uzavreli dňa 18. 06. 2012 Zmluvu o nájme rodinného domu,
predmetom ktorej bol prenájom rodinného domu v F., P. 1, zapísaný na LV č. XXXX, súp. č. XXXX,

orientačné číslo X. Súčasťou prenájmu bolo aj zriadenie domu, ktoré bolo následne špecifikované.
Žalovaný bol povinný zaplatiť za prenájom v stanovenej lehote nájomné za obdobie troch mesiacov
od októbra do decembra 2014 i keď tieto priestory neužíval. Žalovaný nevypovedal nájom zo sporných
nehnuteľností a to, že tieto nehnuteľnosti neužíval, nie je dôvod na neplatenie nájomného. V tejto časti
odvolateľ nebol úspešný.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa
plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna,
objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako
aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní

proti vyhovujúcemu výroku rozsudku vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom
rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana sporu môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj

dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

12. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsoburozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, ako aj tie
pre ktoré dôvody žalobu zamietol.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku,
okrem zmluvnej pokuty, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu
poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie
správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza a poukazuje na nasledovné

skutočnosti.

15. V siedmej hlave v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka je upravená nájomná zmluva ako
najrozšírenejší zmluvný typ, na základe ktorej dochádza k odovzdaniu individuálne určenej hnuteľnej
veci, alebo nehnuteľnosti do dočasného užívania, ktoré ustanovenia obsahujú predovšetkým všeobecnú

úpravu nájomnej zmluvy, nájomného a skončenia nájmu.

16. S ohľadom na uvedené teda súd prvej inštancie pri svojom posudzovaní o priznaní, nároku žalobcov
na úroky z omeškania správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z

omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia vlády č. 586/208 Z. z. Úroky z omeškania sa platia až do
zániku pohľadávky splnením (§ 559).

17. Avšak pokiaľ ide o priznanie nároku žalobcov na zmluvnú pokutu, je rozhodnutie v tejto časti vydané
súdom prvej inštancie predčasné.

18.Žalobcoviadôvodili,ževzmyslečl.IV.Zmluvyonájmerodinnéhodomumáprenajímateľ(žalobcovia)
právo uplatniť si voči nájomcovi (žalovanému) zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za

každý deň omeškania.

19. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 545 a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

21. Sankcie pre prípad omeškania dlžníka si môžu účastníci dohodnúť v zmluve. Zákon však zakotvuje
určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka, ktoré sa môžu uplatniť v prípade, ak sa dlžník dostane
do omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. v dohodnutom
množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh
prevziať nesplní včas (t.j. v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona

k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Nie je
rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný dlh splniť. Práva z tohto ustanovenia však možno uplatniť iba
za podmienky, že záväzok je platný. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo; a/ požadovať splnenie
v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie (odsek 1); ak dlžník splnil dlh
čiastočne, veriteľ môže požadovať splnenie toho, čo chýba, b/ odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní

svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Ak veriteľ po uplynutí dodatočne
poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne
odstúpiť. Tu neplatí ustanovenie § 497.

22. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a § 545 OZ.

Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda (§
544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú)
povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň

spôsob akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Výška zmluvnej pokuty nie je v OZ upravená,
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky alebo spôsob určenia je teda vecou
dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu
splnenia záväzku. Zmluvná pokuta tak predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie. Zmluvná

pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinnosť (funkcia prevenčná), jej vznikom je tiež reparovať
na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vzniká v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka (funkcia
uhradzovacia) a tiež má i funkciu sankčnú pre toho, kto povinnosť porušil. Zmluvná pokuta je teda
peňažitáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,
na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda.

23. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je v zásade vecou vzájomnej dohody strán, pretože
Občiansky zákonník obmedzenie výšky zmluvnej pokuty neustanovuje. Výška zmluvnej pokuty by preto
vovšeobecnostimalazodpovedaťpovaheavýznamupovinnosti,ktorejnesplneniesazmluvnoupokutou
zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty a nesprávneho rozdelenia rizika

nebezpečenstva škody medzi dlžníka a veriteľa bolo zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.
01. 2008 do Občianskeho zákonníka zahrnuté ustanovenie § 545a, ktoré zakotvuje oprávnenie súdu,
aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu primerane znížil.
Do tejto doby Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, nemal úpravu o moderačnom
práve súdu, a preto súd dojednanie o neprimerane vysokej zmluvnej pokute mohol vyhlásiť len za

neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, obdobne ako postupujú i české súdy doposiaľ, kde
moderačné právo súdu nebolo do občianskeho kódexu zakotvené. Keďže ustanovenie § 545a OZ má
povahu kogentnej právnej normy, nemožno ho vylúčiť dohodou strán a nemožno ani meniť podmienky
uplatnenia tohto práva. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať v každom prípade
individuálne vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu; závery o primeranosti, či neprimeranosti

výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a iné súdne rozhodnutia môžu
byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Zákon
súdu ukladá prihliadať len na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom limituje možnosť
zníženia zmluvnej pokuty až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušenímzmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pri rozhodovaní o miere neprimeranosti
zmluvnej pokuty sa však neprihliada na osobné, majetkové a sociálne pomery povinného.

24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia právny výklad odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk nepostupoval, keď v
potrebnom rozsahu nezistil skutkový stav a nevyvodil z neho i správne právne závery. Žiadna zo strán
sporu totiž ani nespochybňovala, že dňa 18. 06. 2012 uzatvorili Zmluvu o nájme rodinného domu, v
zmysle ktorej však žalovaný nezaplatil nájomné za dobu troch mesiacov. V prípade omeškania s nájmom

bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd
prvej inštancie priznanie zmluvnej pokuty v tejto výške odôvodnil iba jednou vetou, že vzhľadom na
zmluvné dojednanie strán zmluvy, priznal žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z
priznaných súm.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie je prípustné, ak to zákon nevylučuje (§

355 ods. 1CSP). V zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší, len nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť pred odvolacím súdom.

26. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,
vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.
o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia,
na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva je
nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia

procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie
procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

27. Žalovaný odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu
neobsahuje žiadne odôvodnenie vo veci samej.

28. K námietke žalovaného treba uviesť, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III.
ÚS 107/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j.
jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

29. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve
pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za
porušenietohtoprávatrebapovažovaťajnedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesné

práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé.

30. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu možno jednoznačne konštatovať,
že neobsahuje žiadne dôvody vedúce k priznaniu zmluvnej pokuty. Keďže odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

31. Na základe zhora uvedeného možno preto uzavrieť, že ide o tak závažné a hrubé pochybenie súdu

prvej inštancie, ktoré znemožnilo žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolanie
žalovaného je preto v zmysle citovaného ustanovenia dôvodné, a preto odvolaciemu súdu neostalo
iné, než rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty a v nadväzujúcom výroku o trovách
konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

32. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a v novom
rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).