Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207504
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114207504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Alena Benešová - ODEMA,
Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 44 928 572, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, proti
žalovanému: DA Servis, s.r.o., Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO:
36 839 132, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa
15.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016 žalobu
žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou dňa 11.03.2014 domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku, vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej
komory, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava dňa 17.12.2013, sp. zn. Rsp V-45/2012 a to podľa
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len "ZRK") a zaplatenia trov konania.

3. Žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2014,

ktorým bol zaviazaný ako žalovaný v rozhodcovskom konaní, zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom
konaní žalobcovi), sumu vo výške 16 916,15 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16
916,15 € od 25.06.2012 do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 3 425,28 € vrátane
DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 659,84 € vrátane DPH do rúk právneho zástupcu žalobcu,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zamietol náhradu
škody z titulu vzájomnej žaloby žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) o zaplatenie 6 706,76 €.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z odôvodnenia žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, v ktorej žalobca uviedol, že po začatí konania na Rozhodcovskom súde
žalobca podal vzájomnú žalobu zo dňa 12.11.2012 na náhradu škody voči žalovanému vo výške
6 706,76 € s príslušenstvom a zároveň poukázal na neoprávnené vyčíslenie úrokov z omeškania.Žalobca žiadal v rozhodcovskom konaní v súlade s ustanovením § 8 v spojení s ustanovením § 17
a) Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, aby Rozhodcovský súd ustanovil znalca, ktorého
úlohou bude vypočítať ušlý zisk žalobcu. Rozhodcovský súd však určil, že si žalobca má určiť súdneho

znalca sám, pričom žalobca žiadal o určenie primeranej lehoty 30 dní, avšak žalobcom určený súdny
znalec Ing. Jozef Žitník do vytýčenia ústneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok, pričom
Rozhodcovský súd tak bez odôvodnenia nevykonal navrhovaný dôkaz. Vytýčené súdne pojednávanie
na deň 13.12.2013 bolo odročené na základe žiadosti člena senátu na deň 17.12.2013. Dňa 16.12.2013
sa právny zástupca žalobcu, (v rozhodcovskom konaní žalovaného), ospravedlnil z neúčasti na

ústnom pojednávaní určenom na deň 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti. Rozhodcovský súd tak
pojednávaldňa17.12.2013vneprítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcu(vrozhodcovskomkonaní
žalovaného) a vo veci rozhodol.

5. Žalobca žiadal súd prvej inštancie o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods.
1 písm. g) ZRK, na základe ktorého, sa môže domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov, nakoľko
nebolo zabezpečené uplatnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych práv a nebola zabezpečená
ochrana práv žalobcu. Žalobca mal zato, že vo vzájomnej žalobe uviedol dôležité skutočnosti o
vzniknutej škode a ušlom zisku a na preukázanie výšky škody a ušlého zisku žiadal ustanoviť súdneho
znalca. Rozhodcovský súd napriek tomu, že súdny znalec nevypracoval znalecký posudok, nevyužil

podľa žalobcu svoje právo na určenie vlastného súdneho znalca a na určenie termínu na vypracovanie
znaleckého posudku. Žalobca taktiež mal zato, že bola porušená zásada ústnosti a priamosti, nakoľko
rozhodcovský súd rozhodol na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2013, aj napriek tomu, že znalecký
posudok na preukázanie žalobcových tvrdení nebol vyhotovený a právny zástupca sa z ústneho
pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti.

6.Žalobcazároveňnavrholsúdu,abyodložil vykonateľnosťrozsudkuRozhodcovskéhosúdusp.zn.Rsp
V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením
č. k. 34 Cb/55/2014 - 123 zo dňa 01.08.2014, odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu sp.
zn. Rsp V-45/2012 zo dňa 17.12.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Krajský

súd v Bratislave uvedené uznesenie potvrdil uznesením č. k. 2Cob 232/2014-133, zo dňa 28.10.2014.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 27.06.2014, v ktorom uviedol, že má za to, že
Rozhodcovský súd postupoval v konaní riadne, tak aby bola vec prejednaná bez zbytočných prieťahov
v konaní, vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu, v konaní

riadne zdôvodnil, prečo nepovažoval uplatnený nárok na základe tvrdených skutočností za preukázaný.
Žalobca predložil iba jedno vyčíslenie ušlého zisku, ku ktorému nepredložil žiadne podklady, z ktorých
vychádzal, ale naopak správnosť a pravdivosť tohto vyčíslenia následne spochybnil tým, že už v
samotnom vzájomnom návrhu žiadal o vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku.
Naviac, mal za to, že ak by súd len na základe tvrdenia o údajnom vzniku ušlého zisku bez podloženia

týchto tvrdení relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali, či vôbec vznikla škoda vo forme ušlého
zisku a kto túto spôsobil, nariadil znalecké dokazovanie, bola by tým porušená zásada rýchlosti a
hospodárnosti konania, nakoľko by sa nielen navýšili trovy konania, ale došlo by aj k predĺženiu
samotného konania o čas vyhotovovania znaleckého posudku na určenie ušlého zisku. Podľa názoru
žalovaného Rozhodcovský súd v konaní postupoval riadne, keď vyzval žalobcu na vyčíslenie ušlého

zisku spolu s príslušnými dokladmi a na splnenie tejto povinnosti mu poskytol lehotu 30 dní a dokonca
za účelom predloženia listín preukazujúcich oprávnenosť a výšku ušlého zisku odročil aj pojednávanie
vytýčené na termín 13.11.2013 o ďalších tridsať dní. Rozhodcovský súd teda v konaní žiadnym
spôsobomneporušilzásadurovnostiúčastníkovkonania,nakoľkoposkytolžalobcovidostatočnýpriestor
na predkladanie dôkazov a uplatňovanie jeho práv pred Rozhodcovským súdom. Žalovaný zdôraznil,

že žalobca mal so žalovaným zabezpečené rovnaké možnosti na uplatňovanie svojich práv, navyše bol
aj zastúpený právnym zástupcom.

8. Žalovaný sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada
ústnosti a priamosti konania, keďže Rozhodcovský súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2013,

napriek skutočnosti, že právny zástupca sa z ústneho pojednávania ospravedlnil pre práceneschopnosť,
avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu podľa žalovaného Rozhodcovský súd
postupoval správne podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.9. Súd prvej inštancie zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá
ZRK v platnom znení a zistil, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná.

10. Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-45/2012 Rozhodcovského súdu Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave - vzájomnej žaloby, že táto bola podaná žalobcom
(v rozhodcovskom konaní žalovaným) na Rozhodcovský súd dňa 15.11.2012, pričom žalobca
predložil rozhodcovskému súdu vyčíslenie ušlého zisku bez dôkazov. Súd ďalej zistil zo zápisníc v
rozhodcovskom konaní, že žalobca žiadal rozhodcovský súd o vypracovanie znaleckého posudku za

účelom vyčíslenia ušlého zisku a že Rozhodcovský súd ho vyzval na jeho vyčíslenie a na predloženie
dokladov, s tým, že mu poskytol na základe jeho žiadosti lehotu 30 dní a pojednávanie dňa vytýčené
na termín 13.11.2013 z tohto dôvodu odročil. Žalobca sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného na
deň 17.12.2013, avšak nežiadal rozhodcovský súd o odročenie tohto pojednávania. Žalobca taktiež
nepredložil rozhodcovskému súdu dôkazy v stanovenej lehote súdom na vyčíslenie ušlého zisku.

11. Súd ďalej zistil, že v spise sa nenachádzajú dôkazy o tvrdenej skutočnosti žalobcu a to, že
znalec uvedený žalobcom - Ing. V. Ž.N., bol ním naozaj určený za účelom vypracovania znaleckého
posudku na vyčíslenie ušlého zisku na základe vzájomnej žaloby žalobcu, ako aj dôkaz preukazujúci
relevantný dôvod, prečo do vytýčenia ústneho súdneho pojednávania nevypracoval znalecký posudok,
resp. relevantný dôvod, prečo tak neučinil ako aj, že na vypracovanie znaleckého posudku za účelom

vyčíslenia ušlého zisku, boli žalobcom oslovení ďalší znalci, ktorí odmietli jeho vypracovanie.

12. Sud poukázal na ustanovenia § 23 ods. 3, § 28 ods. Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu,
§ 17, § 40 ods.1, písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 355/2010-16 a na základe vykonaného dokazovania

konštatoval, že žalobca nepredložil rozhodcovskému súdu žiadne dôkazy na vyčíslenie ušlého zisku, a
z tohto dôvodu Rozhodcovský súd neustanovil znalca. Rozhodcovský súd v danom prípade postupoval
v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, podľa ktorého,
senát alebo rozhodca, môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi, pričom účastníci konania sú
povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát

alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy. Podľa názoru súdu,
Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK. Súd teda na základe
uvedených skutočností zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu na vypracovanie znaleckého
posudku, a to z dôvodu, že súd v tejto veci neprejednáva hmotnoprávnu stránku veci.

13. Súd taktiež dospel k záveru, že Rozhodcovský súd neporušil zásadu rovnosti účastníkov konania
podľa § 17 ZRK, keď pojednával a rozhodol vo veci dňa 17.12.2013 v neprítomnosti žalobcu
(v rozhodcovskom konaní žalovaného), napriek tomu, že jeho právny zástupca ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní dňa 17.12.2013 z dôvodu práceneschopnosti, a to podaním doručeným
Rozhodcovskému súdu dňa 16.12.2013 (č.l. 48 s. sp.), nakoľko nepožiadal Rozhodcovský súd o

odročenie tohto pojednávania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žalobca je toho názoru, že dostatočne
preukázal odôvodnenosť tvrdení, ktorými preukázal, že rozhodcovský súd svojim procesným postupom
porušil rovnosť účastníkov konania. Konkrétne porušenie zásady rovnosti účastníkov konania nastalo,

keď rozhodcovský súd odmietol ustanoviť znalca na návrh žalobcu bez náležitého odôvodnenia.
Rozhodcovský súd však nariadil, aby si znalecký posudok žalobca zabezpečil sám. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že žalobca nemá možnosť zaviazať znalca vypracovaním znaleckého posudku, nakoľko
táto právomoc patrí výlučne súdu. Rozhodcovský súd však navrhovaný dôkaz nevykonal, a to bez
odôvodnenia, pričom nevykonaním dôkazu, ktorý navrhoval žalobca došlo k zjavnej nerovnováhe medzi

účastníkmi konania.

15. Žalobca poukázal na ust. § 17, § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I.
č. k. 34Cb/55/2014-182 zo dňa 15.11.2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovský súd postupoval
v konaní riadne, vec bola prejednaná pred nestranným súdom bez zbytočných prieťahov v konaní,
v rozhodnutí sa rozhodcovský súd vysporiadal so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu v konanípred súdom a súd riadne zdôvodnil, prečo nepovažoval uplatnený nárok na zaplatenie ušlého zisku
za preukázaný. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom neuniesol dôkazné
bremeno vo veci uplatneného nároku na zaplatenie ušlého zisku a ani nepredložil žiadne podklady, z

ktorých vychádzal, naopak správnosť a pravdivosť tohto vyčíslenia následne spochybnil tým, že už v
samotnom vzájomnom návrhu žiadal o vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie ušlého zisku.
Samotné tvrdenie o vzniku ušlého zisku bez predloženia dôkazov o dôvodoch ušlého zisku, nemôže
byť podľa žalovaného považované za preukázanie uplatneného nároku. Preukázanie skutočnosti, či
vôbec došlo k ušlému zisku, vyčíslenie ktorého by mohlo byť predmetom znaleckého dokazovania, bolo

výlučne na žalobcovi, tento však na preukázanie týchto skutočností nepredložil žiadne doklady.

17. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.
34Cb/55/2014-182,1114207504zodňa15.11.2016rozsudkompotvrdilakovovýrokusprávnyazaviazal
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

18. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že sa pridržiava na skutočností
uvedených v odvolaní a opätovne žiada odvolací súd, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k.
34Cb/55/2014-182, zo dňa 15.11.2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

19. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu a uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k odvolaniu zo dňa

21.02.2017. Odvolací súd žiada, aby Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 34Cb/55/2014-182,
1114207504zodňa15.11.2016rozsudkompotvrdilakovovýrokusprávnyazaviazalžalobcunanáhradu
trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez

nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli
a internetovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 3.9.2018. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s
odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský

súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretožeodôvodneniaarozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúdutvoriajedencelok(II.ÚS78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016,
resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku

okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza
odvolací súd nasledovné:

23. Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetom súdneho konania je žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa
17.12.2013 sp. zn. Rsp V - 45/2012, a to z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. g/ zák. č. 244/2002
Z.z. (ďalej len ZoRK) účinného ku dňu podania žaloby. Žalobca argumentoval tým, že bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

24. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý
rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh
civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.6.2016 podľa OSP, od 1.7.2016
podľa CSP), spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom

súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský
súd (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej
vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou
autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcomrešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených
prípadoch, ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského
konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom

konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená,
že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je
princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje,
žestranynechcúsvojsporriešiťvkonanípredsúdom,aležedávajúprednosťrozhodcovskémukonaniu.
Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej

prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si
prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej
strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na
strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže

byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania (podľa OSP, či
CSP). Tým, že odvolateľ žiadal, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu s
hmotným právom, tak požaduje, aby sa tak okresný ako aj odvolací súd zaoberali vecnou správnosťou
rozhodcovského konania a pokiaľ by súd mal na vec iný právny názor než rozhodca/rozhodcovský
súd, aby bol z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok zrušený a vrátený rozhodcovi (rozhodcovskému

súdu) na ďalšie konanie. Tým by však došlo k úplnému popretiu zmyslu existencie rozhodcovského
konania, čo správne v napadnutom rozsudku vyjadril i okresný súd. Kontrolná funkcia súdu sa preto
môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr. či rozhodcovské
konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva strán a pod..
Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy v § 40 ZoRK

nevyplýva, preto samotné vecno-právne posúdenie sporu sporových strán rozhodcovským súdom a
vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu podľa hmotného práva nemohla tvoriť
relevantné odvolacie dôvody. Aj na tomto mieste odvolací súd zvýrazňuje, že inštitút žaloby - návrhu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému
rozsudku. Všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného

charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti
skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.

26. Námietka žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď rozhodcovský
súd odmietol vykonať dôkaz - ustanoviť znalca za účelom preukázania výšky náhrady škody ušlého

zisku, je podľa odvolacieho súdu právne irelevantná. Preukázanie skutočností, či vôbec došlo k ušlému
zisku, vyčíslenie ktorého malo byť predmetom znaleckého dokazovania, bolo výlučne na žalobcovi (v
rozhodcovskom konaní na žalovanom), tento však svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca
v rozhodcovskom konaní nepreukázal, či mu vôbec škoda vznikla a kto ju spôsobil, hoci rozhodcovský
súd žalobcu na vyčíslenie ušlého zisku podloženého príslušnými dokladmi vyzval. Súd prvej inštancie

preto dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský súd postupoval v súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu, správne konštatoval, že rozhodcovský súd neporušil svojim konaním
zásadu rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZoRK, pretože žalobcovi poskytol dostatočný časový
priestor na predloženie dôkazu, čo žalobca nevyužil. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

27. Z odvolania je ďalej zrejmé, že žalobca namieta vyhodnotenie skutkových okolností, ktoré
uviedli k zamietnutiu vzájomnej žaloby o zaplatenie 6.706,76 Eur s príslušenstvom a k zastaveniu
konania o zaplatene ušlého zisku podľa vzájomnej žaloby v rozhodcovskom konaní, a to z dôvodu
nevykonania znaleckého dokazovania, a to bez odôvodnenia. S uvedeným odvolacím dôvodom

sa odvolací súd nestotožňuje, pretože v Rozhodcovskom rozsudku sa rozhodcovský súd v jeho
odôvodnení vysporiadal so vzájomným návrhom žalobcu (tam žalovaného). Skutkové a právne závery
uvedené v rozhodcovskom rozsudku nemôžu byť dôvodom pre jeho zrušenie, pretože tak, ako už
bolo uvedené, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť ako opravný prostriedok
proti rozhodcovskému rozsudku. To, že rozhodcovský súd vyslovil v odôvodnení odlišný názor

v prejednávanej veci ako prezentoval žalobca, nie je porušením rovnosti účastníkov konania, ani
nepredstavuje arbitrárnosť rozhodnutia.28. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že argumenty žalobcu, ktoré sa obmedzili na jeho snahu
preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, a v ktorých namietal nedostatok odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku, sú vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 40 ZoRK neprípustné.

29. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, odvolací súd
ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému
žalovanému trovy odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).