Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619200399.4

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: SLOVAKIAN WOOD,
s.r.o., so sídlom Bazovského 4419/9, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, proti žalovanému: M. Y., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. O., N.. C.. O.. H. XXXX/X, štátny občan Slovenskej republiky v konaní o obnovu
konania, takto

r o z h o d o l :

I.OdmietažalobunaobnovukonaniavedenéhonaOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.13C/79/2013.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal povolenia obnovy konania vo veci sp. zn.
13C/79/2013. Súd dňa 24.10.2019 žalobu na obnovu konania zamietol a žalovanému nepriznal trovy
konania. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 12.12.2019. Krajský súd v konaní č.k. 11Co

11/2020 rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo
veci vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

2. Žalobu na obnovu konania je možné podať iba z dôvodov taxatívne vymenovaných, nakoľko
iba všeobecným pripustením žaloby na obnovu konania by prakticky stratila právomoc rozsudku,
prípadne platobného rozsudku význam, keďže nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré

nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty. Obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom určeným k odstráneniu nedostatkov, skutkových zistení v právoplatných rozhodnutiach
týkajúcichsavecisamej,pričomspoločnýmpredpokladompreuplatnenienovýchskutočnostírozhodnutí
alebo dôkazov je, že ich navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosťou v tomto zmysle slova bude, ktorákoľvek
skutočnosť právne rozhodná a spôsobilá privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, pričom

je postačujúce ak v spojení s ostatnými známymi skutočnosťami je na to spôsobilá. Avšak musí ísť
o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozhodnutia, pretože iba na tieto okolnosti mohol súd
prihliadať. Nová tvrdená skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom a pre posúdenie mnohosti
skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol ešte včas uplatniť v pôvodnom
konaní alebo v odvolaní t.j. do okamžiku, kým mu neuplynula lehota na podanie odvolania.

3. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na
obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

4. Podľa § 400 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

5. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote

troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

6. Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v
lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa § 404 Civilného sporového poriadku za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch
od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e)

8.Podľa§405Civilnéhosporovéhoporiadkuodpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovu

konania nie je prípustné.

9.Podľa§413ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúduznesenímodmietnežalobunaobnovukonania,
ak
a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

10. Podľa § 413 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu
konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

11. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje a to subjektívnej a

objektívnej lehoty. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je trojmesačná a subjektu
oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o
dôvode obnovy alebo odo dňa kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie takejto
žaloby je trojročná, počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa. Z ustanovenia § 403 Civilného sporového poriadku je

jednoznačné, že ako subjektívna tak aj objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je
lehotou prekluzívnou na uplatnenie, ktorej prihliada súd z úradnej povinnosti a jej nedodržanie má vždy
za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania. Ak došlo k zániku týchto lehôt, žiadna sporová
strana sa nemôže na súde úspešne dovolať svojho práva. V tejto súvislosti je potrebné tiež pripomenúť,
že trojročná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo je zrejmé, že najneskôr je

možné podať žalobu na obnovu konania posledný deň trojročnej lehoty od právoplatnosti napadaného
rozhodnutia. Zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinný preukázať žalobca.12. Súd sa zaoberal otázkou, či žalobca podal žalobu na obnovu konania v subjektívnej trojročnej
lehote v zmysle § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t.j. od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode
obnovy konania v zmysle uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica. Žalobca v žalobe videl dôvod

obnovy konania v tom, že návrh na vklad zo dňa 31.07.2009 nebol podpísaný žalovaným, jeho podpis
mal byť falošný a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť 17.01.2019 nahliadnutím do spisu vedenom na
Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor, z čoho malo vyplynúť, že podanie je neplatné. Tak ako už
bolo konštatované, či v rozhodnutí Okresného súdu Lučenec, či v rozhodnutí Krajského súdu Banská
Bystrica, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tejto skutočnosti, že bol práve dňa 17.01.2019 nahliadnuť

do spisu sp. zn. J., vedenom Katastrálnym úradom Y. Y., správou katastra O., že práve v tento deň zistil
tieto skutočnosti, nakoľko dôkazy, ktoré predložil túto skutočnosť nepreukazujú. Žalobca tak, ako už bolo
konštatované mal možnosť tento dôkaz použiť už aj v konaní č.k. 13C/79/2013, počas ktorého mohol
nahliadnuť do zbierky listín katastra nehnuteľností tak ako tvrdil, že bol aj dňa 17.01.2019.

13. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania odmietol, nakoľko žaloba nebola

podaná v subjektívnej trojmesačnej lehote a preto je irelevantné, že bola podaná v objektívnej trojročnej
lehote. Už to, že žalobcovi uplynula trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby je bez ďalšieho
dôvodom na odmietnutie podľa § 413 ods. 1, písm.a) Civilného sporového poriadku, nakoľko uplynutím
došlo k zániku a k prekludovaniu práva žalobcu na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, kde
žalovanému, ktorý mal úspech v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy

konania neuplatnil ani mu žiadne trovy konania v konaní doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.