Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51Cb/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219083
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219083.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvsporovejveci

žalobcu: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubošom Noskovičom, so sídlom Líščie nivy 7, Bratislava, proti žalovaným: 1. NFA Holding, a.s.,
so sídlom Doudlebská 1699/5, Praha 4, Česká republika, IČ: 24742635, zastúpený advokátom JUDr.
Ľudovítom Krúpom, so sídlom Grösslingová 6-8, Bratislava, 2. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/
XX, W., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 14.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
03.04.2014 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F. W. ako
parcelaregistra„E“č.XXX,druhpozemku:ornápôdaovýmere32.866m2,uzatvorenámedzižalovaným
v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, je neplatná. Zároveň žiadal, aby mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti rozhodnutím Okresného úradu W., katastrálneho odboru zo dňa 07.04.2014, číslo vkladu

Q.XXXX/XX,nazákladekúpnejzmluvyzodňa03.04.2014,ktorúžalovanýv1.radeakokupujúciuzavrel
so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim. V čase uzatvorenia tejto zmluvy bola na predmetnom liste
vlastníctvaobmedzujúcapoznámka,cit.:„Poznamenávasa,žehodnovernosťúdajovkatastrapodľa§39
ods. 2 katastrálneho zákona o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená - duplicitné vlastníctvo parcely
„E“ p. č. XXX (LV č. XXXX, k. ú.: F. W.) na základe kúpnej zmluvy podľa Q.-XXXX/XX zo dňa 10.11.2009
a p. č. XXXXX/XXX (LV č. XXX, k. ú.: H.) na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru W.
G. č. C.-XXX/XX zo dňa 16.06.1975, F.-XXX/XX.“. Obmedzujúca poznámka sa týkala nehnuteľnosti,

ktorej duplicitným vlastníkom je žalobca. Žalobca nie je bezprostredným účastníkom kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade dňa 07.04.2014, avšak predmet určenia sa ho vzhľadom na
duplicitu vlastníctva priamo a bezprostredne týka. Tieto skutočnosti preukazujú aj žalobcov naliehavý
právny záujem na podaní žaloby, nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 2. rade na
žalovaného v 2. rade viazla na nehnuteľnosti obmedzujúca poznámka prevodu vlastníckeho práva, ktorá
v čase prevodu zápisu legitimovala aktuálnych vlastníkov duplicitných pozemkov k vyriešeniu spornosti
duplicity, či už iniciovaním civilno-sporového konania o určenie vlastníckeho práva alebo dohodou. V

súčasnosti však zo strany žalobcu nie je možné iniciovať voči žalovanému v 2. rade akékoľvek kroky
smerujúce k vyriešeniu vzniknutej situácie, nakoľko napriek zápisu obmedzujúcej poznámky, žalovaný
v 2. rade previedol v rozpore s obmedzujúcou poznámkou predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného
v 1. rade, s čím bol dokonca priamo v kúpnej zmluve oboznámený. Naliehavosť právneho záujmu jetak u žalobcu zrejmá, keďže bez toho, aby sa domohol neplatnosti predmetného právneho úkonu -
kúpnej zmluvy, nie je možné sa z jeho strany vysporiadať s predmetnou duplicitou vlastníckeho práva
predmetného pozemku voči žalovanému v 2. rade, ktorý bol v čase zápisu obmedzujúcej poznámky na

predmetný list vlastníctva zapísaný v časti B ako vlastník nehnuteľnosti.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 31.01.2018 uviedol, že žiada, aby súd konanie o
žalobe podľa ust. § 159 C.s.p. zastavil, eventuálne, aby žalobu žalobcu zamietol a neúspešného žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v 1. rade považuje podanú žalobu za

nedôvodnúzpočetnýchdôvodov,zktorýchajkaždýsamostatnejepredpokladomprezamietnutiežaloby
ako takej. Podľa žalovaného v 1. rade:
- konaniu o podanej žalobe bráni prekážka litispendencie,
- konanie o podanej žalobe je vzhľadom na novú úpravu procesného predpisu (§ 137 písm. d) C.s.p.)
neprípustné,
- absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu na požadovanom určení,

- nie sú pravdivé tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a
- vo vecnej rovine sú tvrdenia o neplatnosti žalovanej zmluvy nesprávne a zavádzajúce.
Žalobca svoje dôvody neopiera o žiadne konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré by odôvodňovalo
vlastnícke právo na jeho strane alebo ktoré by výslovne spochybňovalo vlastnícke právo žalovaného
v 1. rade.

4. Navyše v inom konaní vedenom na tunajšom súde sa žalovaný v 1. rade v postavení žalobcu domáhal
určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, čím žalovaný
v 1. rade inicioval konanie o skutočnom „vyriešení“ duplicity vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti.
Okresný súd Bratislava II v predmetnej veci už rozhodol a to rozsudkom č.k.: 11C/129/2016-451

zo dňa 30.05.2017, ktorým vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k dotknutej nehnuteľnosti určil. V
dôsledku podaného odvolania toto rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Je zrejmé, že pre
určenie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade bolo pre konajúci súd nevyhnutnou prejudiciálnou
otázkou posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým toto vlastnícke právo bolo na žalovaného v 1.
rade prevedené. Je ďalej rovnako zrejmé, že súd už v inom konaní prejednával totožný súhrn právnych

otázok, ktorý je predmetom konania podľa tejto žaloby.

5. Podľa žalovaného v 1. rade za súčasného právneho stavu už konanie o žalobe, ktorej predmetom
je požadované určenie, nie je prípustné. Napriek podobnosti jazykového vyjadrenia § 80 písm. c) OSP
a § 137 písm. c) CSP je zrejmé, že neupravujú totožný okruh právnych otázok. V súčasnosti možno

písm. c) dotknutého ustanovenia aplikovať výlučne a reštriktívne na „klasické určovacie žaloby“, t.j. tie,
ktorých predmetom je určenie existencie/neexistencie práva/právneho vzťahu (napr. vlastnícke právo,
nájom atď.), no nie právneho úkonu (napr. zmluva a jej platnosť), ktoré sú vecne pokryté ust. § 137 písm.
d) CSP. Medzi právne skutočnosti, ktorých určovanie cit. ustanovenie upravuje patria aj právne úkony -
zmluvy. Podmienkou prípustností žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu tak nie je preukázanie

naliehavého právneho záujmu (písm. c)), ale výlučne existencia osobitného právneho predpisu, ktorý
by žalobcovi procesnú legitimáciu na určenie neplatnosti zakladal. Keďže v právnom poriadku SR niet
právneho predpisu, ktorý by upravoval právo žalobcu požadovať určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za
okolnosti, ktoré zodpovedajú predmetnému konaniu, a zároveň žalobca žiaden takýto právny predpis ani
neoznačil, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení,

je potrebné s poukazom na § 137 písm. d) CSP žalobu zamietnuť.

6. Žalobcova právna neistota v skutočnosti spočíva v základnom probléme, či je alebo nie je vlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti. Samotná evidovaná duplicita vlastníckeho práva je stavom právnej neistoty.
Zároveň však platí, že duplicita vlastníctva je iba právnou (evidenčnou) fikciou. Reálne vlastnícke

právo môže svedčať iba jednému subjektu. Buď vlastnícke právo k nehnuteľností svedčí subjektu
evidovanému v reg. CKN alebo subjektu evidovanému v reg. EKN. Z pohľadu skutočného vlastníka je
úplne irelevantné, či nesprávne zapísaný je subjekt X, Y alebo Z, pretože ak je vlastníkom on, vlastnícke
právo nesvedčí žiadnemu zo subjektov evidovaných v opačnom registri.

7. Pre žalobcu nemá najmenší právny význam, či zmluva, ktorej platnosť spochybňuje, je alebo nie je
platnou. Ak by totiž aj zmluva bola vyhlásená za neplatnú, duplicita vlastníckeho práva, ktorú chce podľa
vlastného vyjadrenia týmto konaním žalobca „vyriešiť“, nebude v žiadnom ohľade dotknutá. Odstránenie
stavu právnej neistoty žalobcu je možné výlučne odstránením duplicitného zápisu vlastníckeho práva.To možno docieliť iba súdnym určením jediného vlastníka tak, ako to urobil v osobitnom konaní žalovaný
v 1. rade a čo dlhodobo odmieta urobiť žalobca (zjavne si vedomý vadnosti jeho zápisu vlastníckeho
práva). Predmetné konanie nie je absolútne spôsobilé vniesť pevný právny základ do vzťahov subjektov,

naopak bolo by spôsobilé iba vyvolať ďalšie spory, s výnimkou obštrukcie definitívneho usporiadania
vlastníckych vzťahov zo strany žalobcu, teda nemá žiaden praktický význam pre žiaden subjekt. To je
presne obsahové vymedzenie absencie naliehavého právneho záujmu na takomto konaní.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzavreli dňa 03.04.2014 kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú.
F. W. ako parcela registra „E“ p. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 32.866 m2. Žalovaný v 1.
rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu
W., katastrálneho odboru zo dňa 07.04.2014, číslo vkladu Q. XXXX/XX.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola na LV č. XXXX zapísaná poznámka, cit.: „Poznamenáva
sa, že hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona o práve k nehnuteľnosti
boa spochybnená - duplicitné vlastníctvo parcely „E“ p. č. XXX (LV č. XXXX, k. ú.: F. W.) na základe
kúpnejzmluvypodľaQ.-XXXX/XXzodňa10.11.2009ap.č.XXXXX/XXX(LVč.XXX,k.ú.:H.)nazáklade

rozhodnutia Obvodného národného výboru W. G. Č.. C.-XXX/XX zo dňa 16.06.1975, F.-XXX/XX.“.

Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú.: F. W. ako parcela registra „E“ č. XXX, druh pozemku:
orná pôda o výmere 32.866 m2 (na ktorom je ako vlastník zapísaný NFA Holding, a.s.) je identická s
nehnuteľnosťou - pozemkom - zapísaným na LV č. XXX, k.ú.: H. ako parc. registra I.-O. Č.. XXXXX/

XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 447 m2 a ako parc. registra I.-O. Č.. XXXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2 (na ktorom je ako vlastník zapísaný SLOVNAFT, a.s.).

Na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.: 11C/129/2016 prebieha konanie medzi žalovaným v 1. rade
v postavení žalobcu a žalobcom v postavení žalovaného, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.: F. W. ako parcela registra „B. Č.. XXX, druh
pozemku: orná pôda o výmere 32.866 m2. Okresný súd Bratislava II v predmetnej veci rozhodol
rozsudkom č.k.:11C/129/2016-451 zo dňa 30.05.2017, ktorým určil, že vlastníkom nehnuteľností -
pozemkov registra I.-O., F.. Č.. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 447 m2 a parc.
č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, evidovaných v katastri nehnuteľností

Okresného úradu W. pre katastrálne územie H. na LV č. XXX je žalobca (NFA Hpolding, a.s. IČO: 24 742
635). Voči uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, vec sa v súčasnosti nachádza na Krajskom
súde v Bratislave.

9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníka,písomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Súd v prvom rade skúmal, či v konaní nie je daná prekážka litispendencie, nakoľko na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn.: 11C/129/2016 prebieha konanie medzi žalobcom v postavení žalovaného
a žalovaným v 1. rade v postavení žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetnom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade, ktorej určenia neplatnosti sa
žalobca v tomto konaní domáha.

11. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 C.s.p., podľa
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Táto prekážka
vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých
účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Predmet konania je vymedzený petitom
návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je
petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti
odstrániť, a to zastavením konania (§ 161 ods. 1 a 2 C.s.p.). Po porovnaní konaní vedených na tunajšom
súde pod sp. zn.: 11C/129/2016 a sp. zn.: 51Cb/197/2017, z hľadiska ich totožnosti je zrejmé, že obe

konania nemajú ani totožné strany sporu, ani sa nejedná o totožnosť žalobného petitu (návrhu) a žaloby
neobsahujú ani totožné skutkové tvrdenia, od ktorých sa odvodzuje právo. Preto súd dospel k záveru, že
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/129/2016 nepredstavuje prekážku začatého konania,
ktoré bráni prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci (51 Cb/197/2017).

12. Následne na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žalobe žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade nie je možné vyhovieť.

13. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Ak má byť žaloba

o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, úspešná, musia byť z procesného hľadiska
splnené dve podmienky: po prvé: žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem
a po druhé: účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd teda skúmal aj otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu,

pričom dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení žalobca
v konaní nepreukázal. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný
najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia
jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny
charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Naliehavý

právny záujem teda nie je daný, ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Platí, že naliehavý právny záujem na
požadovanom určení nie je daný tam, kde žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie je objektívnespôsobilá odstrániť spornosť v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (rozhodnutie NS SR sp. zn.:
3Cdo/112/2011).

15. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V danom prípade však,
ak by aj súd určil neplatnosť tejto kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, nič by to nemenilo na
už existujúcej duplicite vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca teda v predmetnej veci

nemá naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha tak, ako ho má na mysli ustanovenie §
137 písm. c) C.s.p., pretože na základe žalobcom požadovaného rozhodnutia sa postavenie žalobcu
nezmení, nedôjde k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobu a žalobca na základe ním požadovaného
rozhodnutia nebude zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník a za účelom odstránenia svojej
tvrdenej právnej neistoty bude nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

16. Navyše pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posudzovať aj to,
či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či po
takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Zápis vlastníctva
nehnuteľností sa v katastri nehnuteľností vykonáva na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje
vlastnícke právo, pričom však rozsudok súdu v tomto konaní, za predpokladu, že by bol žalobca v

tomto konaní úspešný a súd by (hypoteticky) určil neplatnosť predmetnej zmluvy, by nijakým spôsobom
nezmenil postavenie žalobcu a nebol by listinou preukazujúcou vlastnícke právo žalobcu, a teda žalobca
by musel podať žalobu na určenie vlastníckeho práva.

17. Platí teda, že ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení,

ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Nakoľko je zrejmé, že uplatnená žaloba
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav neistoty v právnych
vzťahoch strán sporu a teda žalobcom podaný určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým a ani prípustným prostriedkom ochrany práva,
súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobu žalobcu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v
2. rade mali vo veci plný úspech a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.