Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119260879
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119260879.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletého A. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, dieťa matky C. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX a otca B. D., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom K. 5, S. J., t. č. bytom A. 6, I. I., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 37P/81/2019 - 57 z 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/81/2019 - 57 zo dňa 17. 10. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“, resp. ,,okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 10. 2019
zveril maloletého A. D., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“, resp. ,,maloleté dieťa“) do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (prvý
výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky počnúc dňom 01. 11. 2019 (druhý výrok). Styk otca s
maloletým upravil tak, že je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku
od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. (tretí výrok), s tým že otec je oprávnený maloletého v
stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred jej bytom v mieste bydliska maloletého a v stanovené dni
a hodiny odovzdať v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje ( štvrtý výrok). Matke uložil povinnosť
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletým
umožniť (piaty výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/279/2016 -
168 zo dňa 23. 08. 2018 vo výroku o výchove, výžive a úprave styku maloletého (šiesty výrok). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (siedmy výrok).

2. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že otec sa domáhal zmeny
pôvodnej rodičovskej dohody týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
rozsudkom prvoinštančného súdu č. k. 32P/279/2016 - 168 zo dňa 23. 08. 2018, ktorým bol maloletý
zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervalom striedania.
Otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne. Rodičia sa
následne vzájomne dohodli, aby bol maloletý v osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým
mal byť realizovaný každý druhý víkend od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., a po vzájomnej
dohode oboch rodičov aj v priebehu týždňa. Výživné žiadali ponechať vo výške 50,- Eur mesačne.
Predmetný návrh dohody podpísali obidvaja rodičia.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 24 ods. 1, 2, 3, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5,
§ 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) a konštatoval, že v čase posledného
rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v konaní o rozvod manželstva rodičov
sa maloletý nachádzal v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s dvojtýždenným intervalom
striedania, pričom s prihliadnutím na nepomery ohľadom príjmov rodičov bola otcovi určená vyživovacia
povinnosť na maloletého v sume 50,- Eur mesačne. V tom čase mal maloletý 5 rokov, navštevoval ešte
materskú školu, nemal žiadne výdavky na záujmovú činnosť, bol sledovaný v očnej a alergiologickej
ambulancii. Matka v tom čase dosahovala príjem vo výške 557,17 Eur mesačne a otec mal vymeriavací
základ od zamestnávateľa vo výške 1.075,22 Eur mesačne. V súčasnosti maloletý začal navštevovať
prvý ročník základnej školy, pričom poplatky na školské a mimoškolské aktivity uhrádzali rodičia na
polovicu, v škole sa stravuje a navštevuje školský klub detí, pričom nemá žiadne zdravotné problémy, aj
keď je vedený v alergiologickej ambulancii. Príjem matky sa mierne zvýšil na sumu 597,99 Eur mesačne
a došlo aj k zvýšeniu čistého príjmu otca na sumu 844,25 Eur mesačne z vymeriavacieho základ 1.198,33
Eur. Mal preukázanú zmenu pomerov aj na strane maloletého, ktorý oproti pôvodnej úprave začal
navštevovať základnú školu, čo je v zmysle ustálenej súdnej praxe podstatná zmena pomerov na strane
dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výživného. Poukázal na ustanovenie § 78 ods. 3 ZoR, podľa ktorého
pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Konštatoval, že u maloletého došlo
aj k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie jeho bežných potrieb ako je strava, ošatenie, obuv, preto otca
zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 120,- Eur mesačne. Na strane otca neprihliadol na výdavky,
ktoré nie sú nevyhnutné. Pri výške výživného vychádzal aj zo skutočnosti, že matka zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletého, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia sa podieľajú na nákladoch
maloletého spoločne, inak by určoval vyššie výživné. Nakoľko otec si doposiaľ riadne plnil vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, podieľal sa aj na iných nákladoch, počiatok vyživovacej povinnosti určil
od nasledujúceho mesiaca po vyhlásení rozhodnutia t. j. od 01. 11. 2019. Pri rozhodovaní o úprave
styku zohľadnil vek, zdravotný stav, denný režim, plnenie školských i mimoškolských aktivít maloletého a
vytvorenie vzťahu k rodičovi, s ktorým sa má stretávať, ako aj z okolností na strane oprávneného rodiča.
Preto upravil styk otca s maloletým, tak ako sa v skutočnosti realizoval t. j. každý druhý víkend od piatku
do pondelka do 08:00 hod., kedy otec maloletého odovzdá v školskom zariadení, ktoré navštevuje.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvod
pre iné rozhodnutie o trovách konania nezistil.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletého zverí do jeho osobnej starostlivosti a matke
uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- Eur mesačne. Žiadal upraviť styk matky
s maloletým každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17:00 hod do pondelka
do 08:00 hod., pričom maloletého v stanovené dni a hodiny od neho prevezme pred jeho domom v
mieste bydliska maloletého a maloletého v stanovené dni a hodiny odovzdá v školskom zariadení,
ktoré maloletý navštevuje. Poukázal na viaceré pochybeniam ako zo strany kolízneho opatrovníka tak
aj zákonnej sudkyne. Tvrdil, že návrh na zverenie maloletého do starostlivosti matky nepodal, pretože
matka vypracovala rodičovskú dohodu, ktorú podala, aby následne mohla podať protinávrh, kde uviedla
výšku výživného 100,- Eur. Poukázal na to, že matka sa o maloletého riadne nestará, zanedbáva jeho
výchovu, starostlivosť a zdravie, negatívne ovplyvňuje maloletého voči jeho osobe ako aj voči jeho
snúbenici. Rodičovskú dohodu bol nútený podpísať z dôvodu, že matka prehlásila maloletého do škôlky
v Podkoniciach. Dňa 30. 10. 2019 bol vyzdvihnúť maloletého, ktorého mu odovzdal psychicky chorý
otec matky v nevhodnom oblečení, čo preukazoval fotografiami. Matka mu niekoľkokrát maloletého
odovzdala s poraneniami (modrina a škrabanec pri oku, popálenina na ruke, modrina na chrbte a pod.).
Vzhľadom na zmenu zamestnania matky sa často stáva, že maloletého mu odovzdá jeden z jej rodičov,
pretože matka pracuje na zmeny a o maloletého sa starajú jej rodičia, čomu nasvedčuje žiacka knižka,
v ktorej nie sú podpísané známky. Náklady matky na bývanie považoval za nereálne. Podľa neho nebol
dôvod na zmenu výšky výživného, pretože suma 50,- Eur je postačujúca, lebo matka na maloletého
mesačne nevynaloží vyššiu sumu nad 50,- Eur.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Tvrdenia otca vo vzťahu k nemu považoval za subjektívne, pretože vo veci postupoval
štandardným spôsobom tak, ako v iných veciach, pričom dbal predovšetkým na záujem maloletého.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že návrh
na schválenie rodičovskej dohody bol podaný z jej strany, pričom bola konzultovaná s otcom, ktorý ju
na znak súhlasu aj podpísal, pretože sám otec navrhol zmenu starostlivosti, pretože nezvládal striedavú
starostlivosť a so zmenou predškolského zariadenia súhlasil. Zvýšenie výživného zdôvodnila vyššími
výdavkami spojenými s návštevou školy maloletým. Uviedla, že sa o maloletého zabezpečuje riadnu
starostlivosť, pričom maloletý má bežné úrazy spojené s jeho vekom, nakoľko je hravý a nie je možné
eliminovať každý úraz. Podľa nej má otec odlišný názor na výchovu, obliekanie, trávenie voľného času
maloletým, a preto má dojem, že syna ohrozuje. Potvrdila, že maloletý bol dňa 30. 10. 2019 odovzdaný
jej otcom, čo bolo z dôvodu, že otec vyzdvihol maloletého oneskorene, teda v čase kedy už bola v práci,
a preto maloletého odovzdal jej otec, ktorý mu omylom obliekol druhú bundu. Poukázala na to, že aj
otec robí na zmeny, preto by rovnako potreboval pomoc so starostlivosťou o maloletého.

8. Otec v odvolacej replike nesúhlasil s vyjadrením matky a naďalej tvrdil, že rodičovskú dohodu navrhla
a vypracovala matka, ktorá navrhla výživné vo výške 50,- Eur, pričom rodičovskú dohodu podmienila
tým, že ak bude súhlasiť so zmenou školy, zotrvá na výške výživného na súde. Vo vzťahu k zdravotnej
starostlivosti uviedol, že s maloletým pravidelne chodí k zubnej či očnej lekárke. Vyčítal, že matka s
ním nekomunikuje a nepodáva mu informácie o zdravotnom stave maloletého. Potvrdil diametrálne
odlišný názor na výchovu, stravovanie a obliekanie maloletého. Poprel, že maloletému zakazoval hovoriť
o matke v čase keď je s ním, ako aj bránenie kontaktovať matku. Poukázal na to, že maloletý žije v
domácnosti s osobou, ktorá sa liečila na psychiatrickom oddelení. O aktivitách maloletého sa informuje
v škole, keďže matka mu žiadne informácie nepodáva. Vyjadril sa, že žiadal neobmedzený styk, aby sa
mohol s maloletým stretávať kedykoľvek, pretože matka mu už odmietla dať maloletého, napriek tomu,
že ju vopred žiadal. Keďže mu matka zamedzuje styk s maloletým, komunikácia a výmena informácii je
nedostatočná, navrhol prideliť psychológia v rámci poradenstva a starostlivosti o maloletého.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty,
ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri
rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods. 2 CSP), preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním
napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Úprava v ustanovení § 26 ZoR obsahovo vychádza zo skutočnosti, že ak by sa v čase po rozhodnutí
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností
zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských

práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov
(strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho
potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

17. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení
dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako
aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

18. K odvolacej námietke otca, že on nepodal návrh, odvolací súd uvádza, že konanie vo veciach
starostlivosti o maloleté deti je mimosporovým konaním, ktoré podľa § 23 ods. 2 CMP môže začať aj bez
návrhu. Účastníkmi konania sú rodičia maloletého dieťaťa t. j. otec, matka a maloleté dieťa zastúpené
súdom ustanoveným opatrovníkom (príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny). Z obsahu
podania, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 12. 04. 2019 vyplýva, že obaja rodičia navrhli,
aby súd schválil ich dohodu. Ak súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že predmetný návrh podal
otec, hoci bol podpísaný oboma rodičmi, nedopustil sa tým žiadneho procesného pochybenia, pretože
s ním konal ako jedným z rodičov maloletého a navyše aj výpoveď otca na pojednávaní je dôkazom
skutočnosti, že návrh podal otec (č. l. 52 spisu).

19. Súd prvej inštancie nielen na základe vyjadrenia matky, ale aj kolízneho opatrovníka bol názoru,
že výživné vo výške 50,- Eur je nepostačujúce. Snažil vec riešiť zmierlivo tak, aby rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu, ktorá bude v súlade so záujmom maloletého, pričom otec so zmenou výšky
výživného nesúhlasil.

20. K nesúhlasu otca k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku, odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní na základe riadne zisteného skutočného
stavu. Mal za preukázané, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol maloletý
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 32P/279/2016 - 168 zo dňa 22. 08. 2018, a od 18. 03. 2019 sa maloletý nachádza v starostlivosti
matky, navyše navštevoval predškolské zariadenie v Podkoniciach, kde neskôr nastúpil aj na základnú
školu. Preto od poslednej úpravy starostlivosti došlo k zmene, na základe ktorej súd prvej inštancie
zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výchove maloletého. Námietky otca vo vzťahu k starostlivosti o
maloletého odvolací súd považoval za tendenčné, subjektívne, o čom svedčí aj okolnosť, že ich uvádzal
až v odvolaní. Je zrejmé, že obaja rodičia majú vlastnú predstavu o výchove a starostlivosti o maloletého,
pričom ani zo správy opatrovníka nevyplývajú pochybnosti o riadnej starostlivosti o maloletého zo strany
matky. Rovnako z predložených fotografií zo strany otca vyplýva, že maloletý po nástupe do školy je
hodnotený zväčšia pochvalami za aktivitu a dosahuje výborné hodnotenie.

21. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie správne konštatoval, že plnenie vyživovacej
povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom vykonal potrebné dokazovanie na zistenie
schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Mal správne preukázané, že od poslednej
úpravy došlo k zmene na strane maloletého, ktorý začal navštevovať základnú školu, preto došlo k
zmene na strane maloletého zvýšením výdavkov na jeho odôvodnené potreby súvisiace nielen s jeho
vekom, rastom, ale aj na zabezpečenie základných školských potrieb. Pri rozhodovaní o výživnom
sa okresný súd vysporiadal nielen so skutočnosťou, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloletého, ale zohľadnil aj odôvodnené výdavky otca.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné rodiča k maloletému dieťaťu má prednosť pred
akýmikoľvek inými výdavkami. Aj odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v schopnostiach
a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého sumou 120,- Eur mesačne.

23. K odvolacej námietke otca o úprave styku odvolací súd dodáva, že úprava styku rodičov, ktorí nežijú
s maloletým dieťaťom, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností, je inštitútom, pri ktorom
zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje
len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V
každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej

rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s
maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté
dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme
maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa
tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Na rozhodnutie o forme a rozsahu
styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa (napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého
dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzťah so súrodencom, vzájomný vzťah rodičov,
vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené so jeho
osobnej starostlivosti). Obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a
pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi.

24. Pokiaľ ide o odovzdanie maloletého druhému rodičovi za účelom realizácie styku, je vecou matky
ako zabezpečí prípravu a odovzdanie maloletého otcovi, či osobne alebo prostredníctvom príbuzného,
pretože jej nemožno vyčítať, že maloletého neodovzdala osobne, ak jej to neumožnili jej pracovné
povinnosti, pričom realizáciu styku nezmarila. V konaní otec sám uviedol, že s maloletým sa stretáva
cez víkendy, pričom s matkou sa vždy navzájom dohodnú a vzájomne sa aj informujú. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie správne preferujúc záujem maloletého a zároveň vychádzajúc zo zhodných
tvrdení rodičov, upravil styk v zmysle výrokovej časti svojho rozsudku.

25. Odvolací súd uvádza, že neobmedzená úprava styku neznamená, že oprávnený rodič môže
vykonávať styk akokoľvek a kedykoľvek ako sa mu zachce. Keďže maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti druhého rodiča, je potrebné, aby sa rodičia vedeli vzájomne dohodnúť na styku s maloletým
dieťaťom tak, aby to bolo aj v záujme maloletého predovšetkým s ohľadom na jeho vek, denný režim,
povinnosti a pod. tak, aby nebol narušený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa.

26. V danom prípade je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend, pričom v prípade
vzájomnej dohody medzi rodičmi, nebráni nič tomu, aby sa styk realizoval aj častejšie.

27. Odvolacie námietky otca neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil,
vrátane závislého výroku o trovách konania, pretože okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 52
CMP.

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.