Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109207581
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109207581.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CENTRADE, a.s., so sídlom Digital Park II,
Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 892 170, právne zastúpený: AK Škubla & Partneri s.r.o., so
sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1. UMIT, s.r.o., so sídlom Medená
33, Bratislava, IČO: 35 840 374, právne zastúpený: JUDr. Richard Lukačka, advokátom, so sídlom
Sládkovičova 11, Bratislava, X. G.. H. Š., W. D. X, W., X. G.. X. Q., W. N. X, W., zastúpený G.. P.. Q.

M., W. Q. XX, O., o odstránenie garáží, o odvolaní odporcu v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/73/2009-789 zo dňa 24.2.2015, do výroku o náhrade trov odporcovi
v 3. rade, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/73/2009-789 zo
dňa 24.2.2015 v napadnutej časti p o v r d z u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Z odôvodnenia vyplýva, že rozsudkom č.k. 17C/73/2009-690 zo dňa 26.03.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.07.2012, prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej, označený

v návrhu na začatie konania ako Petit I a rozhodol o prikázaní nehnuteľností bližšie špecifikovaných
v druhom výroku rozsudku do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Zároveň súd uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu odporcovi v 1. rade vo výške 63 537,72 Eur, odporcovi v 2. rade vo
výške 5 245,33 Eur a odporcovi v 3. rade vo výške 5 253,78 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov účastníkov konania si súd vyhradil právo rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd vo veci v poradí prvým uznesením č.k. 17C/73/2009-749 zo dňa
13.06.2013, ktorým priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, a ktoré bolo na odvolanie odporcov v
1. a 2. rade zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co/604/2013-778 zo dňa 24.03.2014. Odvolací
súd konštatoval, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho názoru a preto mu vrátil
vec na ďalšie konanie. Súčasne uložil prvostupňovému súdu preskúmať pri rozhodovaní o náhrade trov

konania dôvodnosť aplikácie ustanovení § 142 ods. 2 a § 143 O.s.p, prípadne aj § 150 ods. 1 O.s.p..
Najmä zistiť, či zo strany navrhovateľa pred začatím súdneho sporu smeroval voči odporcom návrh na
odkúpenie garáží za trhovú cenu určenú znalcom a či odporcovia s týmto návrhom súhlasili. Tiež má
zohľadniť či navrhovateľ uplatnil alternatívny petit až po oznámení súdu, že petit pod č. I sa mu javí na
zamietnutie a vyhodnotiť úspešnosť účastníkov v spore vo vzťahu k priznávajúcemu výroku rozsudku,
z ktorého vyplývajú vzájomné synalagmatické záväzky oboch sporových strán.Odporca v 1. rade podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2014 vzal odvolanie
voči citovanému uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 17C/73/2009-749 v celom rozsahu späť a zároveň
sa vzdal práva na náhradu trov konania (na súde prvého stupňa i v odvolacom konaní), nakoľko s

navrhovateľom dňa 07.05.2014 uzatvoril dohodu o urovnaní. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca
v 1. rade zobral svoje odvolanie späť až po tom, čo o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací súd
uznesenímzodňa24.03.2014,súdnaspäťvzatieodvolaniapodľa§207O.s.p. neprihliadal.Navrhovateľ
sa podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2014 rovnako vzdal práva na náhradu
trov konania. Z týchto dôvodov im prvostupňový súd náhradu trov nepriznal.

Pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania odporcom v 2. a 3. rade postupoval súd v intenciách
rozhodnutia odvolacieho súdu. Prihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä na to, že navrhovateľ
mal v konaní len čiastočný úspech, keď mu súd síce priznal právo a prikázal mu garáže do jeho
vlastníctva, avšak toto právo podmienil splnením povinnosti zaplatiť odporcom v 1. až 3. rade za
predmetné garáže kúpnu cenu. Súd vzal zároveň do úvahy i správanie sa navrhovateľa pred začatím

súdneho konania, kedy žiadal od odporcov, aby títo odstránili garáže z jeho pozemkov na ich vlastné
náklady a prostredníctvom oplotenia pozemkov im znemožnil ich užívanie. Navrhovateľ sa pôvodným
návrhom na začatie konania domáhal odstránenia garáží z jeho pozemkov bez náhrady odporcom; a až
po tom keď súd prvého stupňa vyjadril právny názor, že takýto návrh sa javí na zamietnutie, navrhovateľ
rozšíril petit o alternatívny výrok. Odporcovia mali záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov a vyjadrili

ochotu predať svoje garáže navrhovateľovi, avšak spornou sa medzi nimi stala výška kúpnej ceny. V
konečnomdôsledkujevšakmožnékonštatovať,žespôsobomvyporiadania(určenímvlastníckehopráva
za náhradu, ktorej výška bola určená znaleckým dokazovaním) boli obidve strany v konaní úspešné. Súd
tak dospel k záveru, že v záujme spravodlivého usporiadania veci nie je možné žiadnemu z účastníkov
priznať náhradu trov konania.

Uznesenie napadol odvolaním len odporca v 3. rade, osobne (nie prostredníctvom svojho všeobecného
zástupcu), podaním zo dňa 16.3.2015. Poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
zo dňa 24.3.2014 a zdôraznil, že navrhovateľ alternatívny petit, ktorým sa domáhal prikázania sporných
garáží do jeho vlastníctva za odplatu odporcom, použil len ako náhradné riešenie s cieľom odvrátiť jeho

neúspech v spore. Odporcovi v zdĺhavom a zložitom súdnom spore vznikli trovy konania vo výške 814,-
Eur, z toho znalecký posudok a súdny poplatok vo výške 314,- Eur, a zvyšok za jeho zastupovanie.
Tieto trovy považuje za oprávnené. Žiada, aby v zmysle jeho návrhu odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, podaním zo dňa
28.4.2015. Predovšetkým poukázal na to, že odporca v 3. rade si nevyčíslil uplatnené trovy v zákonnej
lehote do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j.
do 25.6.2013. Podľa § 151 O.s.p. má tak nárok len na trovy, vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia. Aj keby však trovy vyčíslil včas, nemal by nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

V konaní ho zastupoval zástupca, ktorý nie je advokát vedený Slovenskou advokátskou komorou ako
advokát, a preto nemá nárok na odplatu za zastupovanie. Navyše trovy právneho zastúpenia odporca
žiadnym spôsobom nedoložil a nevyčíslil. Uplatňovanie trov zastúpenia za tejto situácie považuje
navrhovateľ za nedovolené podnikanie v oblasti poskytovania právnych služieb. Navyše prejednávaná
vec bola sporovým konaním, v ktorom súd mohol vyhovieť len jednému z alternatívne formulovaných

petitov. Súd si v plnom rozsahu osvojil jeden z navrhovateľom navrhovaných petitov a následne podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania. Bolo by absurdné, keby súd priznal bez ďalšieho náhradu trov neúspešnému účastníkovi, a
úspešnému nie. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil. Náhradu trov
odvolacieho konania si neuplatnil.

Krajskýsúdakosúdodvolacípodľa§10ods.1O.s.p.,preskúmalvecvnapadnutejčastipodľa§212ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 3. rade nie je dôvodné.

Pre rozhodovanie o náhrade trov konania účastníkov súd vychádza predovšetkým z predmetu sporu,

ktorým je v prejednávanej veci odstránenie stavby na cudzom pozemku podľa § 135c OZ. Pri takomto
druhu súdnych sporov súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a môže usporiadať ich pomery
aj inak ako navrhujú, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci a najvhodnejší spôsob usporiadania
vlastníckych vzťahov účastníkov konania. V prejednávanej veci súd vyhodnotil ako najvhodnejší spôsobprikázať garáže vo vlastníctve odporcov navrhovateľovi za finančnú náhradu. Ide o tzv. synalagmatické
záväzky účastníkov konania na oboch stranách sporu, z ktorých im vyplývajú vzájomné práva aj
povinnosti. Takýto spôsob vypriadania bol nielen v súlade s alternatívnym petitom navrhovateľa, ale

aj s vôľou odporcov. Nemožno preto konštatovať úspech len jednej strany v spore. Rovnako znalecké
dokazovanie bolo v prospech oboch strán sporu, pretože až na jeho základe mohol súd ustáliť primeranú
finančnú náhradu za nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov. Súd prvého stupňa preto správne aplikoval
vo veci ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Vzhľadom na obsah vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu, považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že aj v prípade vzniku nároku odporcu v 3. rade na náhradu trov konania, nemohla by mu byť
priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. V spore mal len všeobecného zástupcu podľa § 27 ods. 1
O.s.p., ktorému neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia podľa predpisov o náhrade trov konania
advokátom. Takýto zástupca môže účastníka v konaní zastupovať len bezodplatne, t.j. bez nároku na
náhradu vzniknutých trov voči neúspešnej protistrane v spore.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti potvrdil.

Odporca v 3. rade bola v odvolacom konaní neúspešný. Navrhovateľ si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu odvolací súd takýto nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.