Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208110
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113208110.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

REALITY-správcovská CZ s.r.o., so sídlom Štěpánská 1742/27, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO 277 21 965, proti žalovanému: Liko Bratislava, a.s., so sídlom Miletičova 23, 821 09
Bratislava, IČO 35 809 710, v zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava,
IČO 47 231 157, v konaní zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške
100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.03.2013 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobu
odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 66/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorý bol žalobcovi
doručenýdňa29.01.2013bolvydanýrozhodcomX..Y.Z.nazákladenezákonnejrozhodcovskejdoložky.

V prípade žalobcu sa rovnako osobitne nevyjednal rozhodca. Y. doložka bola už vopred naformulovaná
v štandardnej zmluve. Q. rozhodcovského konania stanovil žalovaný neprijateľne s ohľadom aj na
geografickú vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. V. rozhodcovského
konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Y.
doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok-exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. X písm. f) R. zákonníka. V tomto smere odkázal na rozsudok W. dvora
(ES) C 40/08 Asturcom. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech jednej zmluvnej strany a prieči sa dorbým mravom. Zároveň z týchto
dôvodov navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to až do ukončenia tohto sporu.

2.OkresnýsúdBratislavaIuznesenímzodňa18.12.2013,č.k.31Cb47/2013-21zamietolnávrhžalobcu
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského
súdu v Bratislave zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 66/2012 vydaného jediným rozhodcom Q.. Y. Z.. V
odôvodnení predmetného rozhodnutia dospel súd k záveru, že žaloba na zrušenie rozhodcovského

rozsudku nebola podaná včas. Aj napriek skutočnosti, že žalobca neosvedčil včasné podanie žaloby na
zrušenie rozhodcovské rozsudku, súd preskúmal jeho návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku a zistil, že nie je dôvodný. W. nemal neoprávnený zásah do práv žalobcu nijakým spôsobom
osvedčený,keďžetietonárokyžalovaného,naktorýchplneniebolzaviazanýrozhodcovskýmrozsudkomzo dňa XX.XX.XXXX, vôbec nerozporoval či už v konaní pred rozhodcovským súdom alebo v
tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Y. preto, aby súd mohol návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia vyhovieť, je potrebné, aby mal osvedčený aspoň základný predpoklad

dôvodnosti nároku žalobcu, ktorého sa domáha v žalobe vo veci samej. G. odôvodňuje podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovské rozsudku nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať,
nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku IX G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. R. pritom na rozsiahlu judikatúru vo veciach ochrany práv
spotrebiteľa, špeciálne vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľských zmluvách. W. zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. G. vzťah
medzi žalobcom a žalovaným založený G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX je typický
obchodnoprávny vzťah dvoch podnikateľských subjektov. Za tejto procesnej situácie má súd za to, že
žalobca neosvedčil, že v tomto prípade je potrebné vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať
ako vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a v tomto kontexte posudzovať aj
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím neosvedčí dôvodnosť podanej žaloby

ozrušenierozhodcovskéhorozsudku. K.žalobcadoručilsvojužalobunasúdpolehoteurčenejzákonom
ako aj z dôvodu, že zo skutočností, pre ktoré žiada žalobca rozhodcovský rozsudok zrušiť, súdu
nevyplynula potreba odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, súd preto tento
návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

X. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že žaloba
je právne zmätočná a žalobca v žalobe neuvádza ani jeden zo zákonných dôvodov na podanie žaloby.
G. argumentuje rozhodnutiami súdov, ktoré nie je možné aplikovať na predmetnú vec, pretože sa týkajú
spotrebiteľských zmlúv, za čo nemožno považovať G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX, ktorú
uzatvoril žalobca so žalovaným. G. ako právnická osoba nemôže byť a ani nie je spotrebiteľom.

X. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby súd pripustil vstup Q. obchodného
rozhodcovského súdu v O. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

X. Súd uznesením zo dňa 19.11.2015, č.k. 31 Cb 47/2013-44 rozhodol tak, že vstup Medzinárodného

obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
nepripúšťa.

6. Súd pojednával dňa 22.10.2019 v neprítomnosti žalobcu, keďže žalobca sa z predmetného
pojednávania neospravedlnil a napriek doručenému upovedomeniu o zrušeniu pojednávania a

predvolaniu na nový termín sa nariadeného pojednávania nezúčastnil. Žalovaný zopakoval rozhodné
argumenty, pričom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Dôvodil najmä tým, že zo strany žalobcu
nebola podaná žaloba v 30 dňovej lehote, odo dňa kedy mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. V
ostatnom zopakoval svoje argumenty. Ďalej navrhol, aby súd zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako napr.
rozhodcovským rozsudkom, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu, pripojeným rozhodcovským
spisom sp. zn. 66/2012, najmä doručenkou a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 66/2012 súd zistil, že žalobca bol zaviazaný
zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca označený ako žalovaný) sumu 2.882,60
eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Predmetný rozsudok bol žalobcovi (v
rozhodcovskom konaní žalovanému) doručený 29.01.2013.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

17. Podľa 3 ods. 1
zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“)
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa § 54b ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „ZoRK v znení účinnom
od 01.01.2015“) ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

21. Podľa § 40 ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2.
nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor,
pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej

doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej
doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému
konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto

dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej
alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa odseku 2 súd v konaní o žalobe na zrušenie

rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. b) .
Podľa odseku 3 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníkakonania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa odseku 4 na dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred

rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

24. Spornou v konaní bola platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola podľa žalobcu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, neprijateľné miesto konania a

spôsob výberu jediného rozhodcu.

25. Vo veci bolo súdom nepochybne zistené, že rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v
rozhodcovskom konaní žalovaný) zaviazaný na úhradu sumy 2.882,60 eur s príslušenstvom.
Rozhodcovský rozsudok bol doručený účastníkom rozhodcovského konania riadne, žalobca (v

rozhodcovskom konaní žalovaný) prevzal tento rozhodcovský rozsudok dňa 29.01.2013. Žalobca dňa
04.03.2013 podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Z uvedeného
je zrejmé, tak ako konštatoval súd už v rozhodnutí, ktorým zamietol odklad vykonateľnosti, že žaloba
nebola podaná na poštu v zákonnej lehote 30 dní vyplývajúcej z § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku, keď vtedy platný a účinný ZoRK účastníkovi, ktorý podáva žalobu

na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ukladal povinnosť podať takúto žalobu na súd v lehote 30
dní odo dňa odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku tomuto účastníkovi. V tejto zákonnej lehote
musí byť žaloba doručená na súd, inak právo účastníka úspešne sa domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku zanikne. Nepostačuje, ak je žaloba v tejto lehote odoslaná na poštovú prepravu.V tomto
smere súd upozorňuje, že ide o lehotu hmotnoprávnu. K. na uvedenom nemení ani tá skutočnosť, že

s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k zmene právnej úpravy aj vo vzťahu k lehote na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žalobca v rozhodnom čase nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského súd včas, a preto bolo potrebné predmetnú žalobu zamietnuť.

XX. Žalobca odôvodnil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi,

ktoré by bolo možné v zmysle obsahu subsumovať pod § 40 ods. X písm. c) a písm. g) G. (vtedy
platného a účinného), v zmysle ktorých žalobou podanou na príslušnom súde sa môže účastník
rozhodcovského konania domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak podľa písm.
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. g)
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

XX. V tomto smere súd upozorňuje na prechodné ustanovenie § 54b G. v znení účinnom od
XX.XX.XXXX, keďže ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom XXXX,
je v zmysle príslušného prechodného ustanovenia potrebné aplikovať aj na danú predmetnú vec aj § 40
G. v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ktorého znenie je oproti ustanoveniu § 40 G. odlišné. I. dôvod, pre

ktorý mohol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zrušiť rozhodcovský rozsudok týkajúci
sa zásady rovnosti v konaní síce nie je explicitne uvedený v § 40 G. v znení účinnom od 01.01.2015,
avšak v súlade so zásadou práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné zásadu rovnosti účastníkov
konania subsumovať pod bod § 40 písm. a) bod X G. v znení účinnom od XX.XX.XXXX.

28. V súlade s uvedeným, súd nad rámec, keďže žaloba nebola podaná včas, konštatuje, že nebol
splnený ani jeden z takto upravených taxatívnych dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku
príslušných podľa § 40 ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvou podmienkou,

súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade pri uzatvorení predmetnej zmluvy žalobca
nevystupoval ako spotrebiteľ, keďže nebola naplnená podmienka upravená v § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka . G. ako
podnikateľ uzatvoril so žalovaným predmetnú zmluvu v rámci podnikateľskej činnosti. V zmysle G. onájme nebytových priestorov sa žalobca zaviazal, že nebytové priestory, ktoré sú predmetom zmluvy,
bude užívať v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou ako kancelárske priestory. Q. dohodnúť si
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní rozhodcovskou doložkou zákon povoľuje, v rámci obchodného

práva ide o dojednanie úplne bežné, súd preto tvrdenia žalobcu považuje za účelové, v snahe dosiahnuť
zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval žalobu za podanú včas a navyše ani za
dôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

XX. Podľa § 255 ods. X D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).