Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/604/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109207581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109207581.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CENTRADE, a.s., so sídlom Digital Park II,
Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 892 170, zastúpený: AK Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital
ParkII,Einsteinova25,Bratislava,protiodporcom:1.UMIT,s.r.o.,sosídlomMedená33,Bratislava,IČO:
35 840 374, zastúpený: JUDr. Richardom Lukačkom, advokát, so sídlom Sládkovičova 11, Bratislava, 2.
G.. H. Q., trvale bytom D. 5, W., 3. G.. X. Q., trvale bytom S. XX, W., zastúpený: G.. P.. Q. M., bytom C. 5,

W., o odstránenie garáží, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave č.k. 17C 73/2009-749 zo dňa 13.6.2009, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C 73/2009-749 zo
dňa 13.6.2009 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne

zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4 652,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 12
587,57 Eur. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C 73/2009 - 690 zo
dňa 26.03.2012 súd zamietol návrh navrhovateľa označený v návrhu ako petit I. a rozhodol o prikázaní
nehnuteľností podľa petitu II. do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Súd zároveň uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade za nehnuteľnosti špecifikované v treťom výroku rozsudku peňažnú

náhradu vo výške 67 537,72 Eur, odporcovi v 2. rade za nehnuteľnosť špecifikovanú vo štvrtom výroku
rozsudku peňažnú náhradu vo výške 5 245,33 Eur a odporcovi v 3. rade za nehnuteľnosť špecifikovanú
v piatom výroku rozsudku peňažnú náhradu vo výške 5 253,78 Eur. O náhrade trov účastníkov konania
si súd vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3
O.s.p.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2013.
Súd v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta, ods. 3, § 142 ods. 3, §

224 ods. 4 O.s.p. a konštatoval, že rozhodnutie súdu o výške primeranej náhrady, ktorú je navrhovateľ
povinný zaplatiť odporcom, záviselo od znaleckého posudku. Preto rozhodol o trovách konania tak,
že priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, poukazujúc pri tom i na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR k tejto otázke (3M Cdo 14/2009, 5M Cdo 2/2009, 3M Cdo 7/2007).
Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania v podaniach doručených súdu dňa 28.03.2012, 04.09.2012 a
12.12.2012 v celkovej výške 22 768,36 Eur. Trovy konania navrhovateľa pozostávali z iných trov konania

vo výške 4 652,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18 115,86 Eur. Navrhovateľ si uplatnil trovy
právneho zastúpenia za 28 úkonov právnej služby, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny stanovil na
572,61 Eur vzhľadom na hodnotu predmetu sporu podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Po preskúmaní dôvodnosti uplatneného nároku súd priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu iných trov konania v plnej uplatnenej výške, t.j. 4 652,50 Eur, a
náhradu trov právneho zastúpenia len za 20 úkonov právnej služby v celkovej výške 12 587,57 Eur. Súd

zároveň rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. i o trovách odvolacieho konania, pričom ich náhradu
navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si ju navrhovateľ neuplatnil.Proti uzneseniu podali odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade.
Odporca v 1. rade v odvolaní zo dňa 12.7.2013 namietol, že navrhovateľ pôvodne žaloval len o
odstránenie garáží bez akejkoľvek náhrady. Po tom, ako prvostupňový súd na pojednávaní uviedol, že

na základe preukázaných skutočností sa mu javí posúdenie veci tak, že návrh zamietne, navrhovateľ
podal alternatívny petit II,, ktorým žiadal prikázať garáže do jeho vlastníctva za znalcom stanovenú cenu.
Pred začatím konania pritom navrhovateľ odmietal odkúpenie garáží za znalcom stanovenú cenu, hoci
odporca by s takýmto návrhom súhlasil. Tým, že súd prvého stupňa zamietol petit I., zároveň odmietol
aj argumentáciu navrhovateľa o neoprávnenej stavbe a prihliadol na záujem na vyváženom usporiadaní

vlastníckych vzťahov. Navrhovateľ preto nebol úspešný v pôvodnom návrhu a až následne upravil svoj
petit o eventuálny výrok. Prvostupňový súd pochybil aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, v ktorom
uviedol, že má povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 67 537,22 Eur, pričom skutočná výška je
63 537,72 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov aj za úkony, na ktoré nemá nárok: pod bodom
5. a 6. - dve podania zo dňa 11.6.2009, pričom malo byť priznané len jedno podanie; pod bodom 8. a 9.
je rovnako vyjadrenie z toho istého dňa; pod bodom 22. - podanie navrhovateľa o zmene žaloby, ktorým

doplnil petit II., čo nemôže byť na úkor odporcov; pod bodom 23. - ide rovnako o doplnenie žaloby bez
novej právnej argumentácie. Pri určení tarifného základu mal súd vychádzať len zo sumy 16,60 Eur,
nakoľko navrhovateľ tvrdil, že hodnota garáží je 0, a to až do momentu podania petitu II. Odporca sa
preto domáha, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania
odporcovi v celkovej výške 7 235,76 Eur.

Odporca v 2. rade v odvolaní zo dňa 30.8.2013 namietol, že súd mal aplikovať ustanovenie § 143
O.s.p.. Odporca v 2. rade svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, a
bol legitímnym vlastníkom garáže. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku v čase, kedy
bol odporca riadnym vlastníkom a mal uzavretú nájomnú zmluvu. Poukázal aj na amorálne správanie
navrhovateľa, ktorý konal voči odporcom nátlakovo. Prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil, že

navrhovateľ sa prioritne domáhal odstránenia stavieb bez náhrady a až následkom postupu súdu zmenil
pôvodne žalovaný petit. Navyše odporca v 2. rade reagoval pozitívne na výzvu navrhovateľa odpredať
mu garáž, ale za cenu, za ktorú ju on odkúpil. Navrhovateľ s tým však nesúhlasil. Odporca preto žiada,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Voči odvolaniam odporcov sa navrhovateľ vyjadril podaniami zo dňa 13.8.2013 a 27.8.2013. Zdôraznil,

že súd už rozhodoval len o náhrade trov konania, kedy má vychádzať zo zásady zásada úspechu
účastníka v konaní. Navrhovateľ nikdy nevylučoval petit II. a už v návrhu na začatie konania poukázal na
potrebuanalógiesustanovením§135cOZ.Petitzmenillenztohodôvodu,abysúdupresnešpecifikoval,
čo požaduje, vzhľadom na početnosť sporných nehnuteľností. Eventuálny petit je procesný prostriedok,
ktorého využitie je v plnej dispozícii navrhovateľa. Ak teda súd vyhovel čo i len jednému zo žalovaných

petitov, znamená to, že navrhovateľ mal v spore plný úspech. Okrem toho súd pripustil zmenu petitu
uznesením, voči ktorému nebol podaný žiadny opravný prostriedok. Tvrdenia odporcu v 1. rade o
údajnom odmietaní odkúpiť garáže sa nezakladajú na pravde. Naopak navrhovateľ sa viackrát pokúšal
o mimosúdnu dohodu a ponúkal odporcom odkúpenie garáží za trhovú cenu, avšak oni požadovali cenu
vyššiu. Pokiaľ ide o namietané úkony právnej služby, išlo o úkony, ktoré nesmerovali proti tomu istému

odporcovi a nemali totožný obsah. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné.
V predmetnej veci súd prvého stupňa právoplatne rozhodol v merite veci rozsudkom, ktorým zamietol
návrh navrhovateľa v časti označenom ako petit I, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom

odstránenia garáží vo vlastníctve odporcov z pozemkov, na ktorých stoja, a ktoré sú vlastníctvom
navrhovateľa. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti označenom ako petit II. a prikázal garáže
do výlučného vlastníctva navrhovateľa za finančnú náhradu odporcom, ktorej výška bola ustálená
znaleckým dokazovaním. Z dokazovania vyplynulo, že odporcovia boli legitímnymi vlastníkmi garáží,
ktoré boli v 60. tych rokov vybudované na pozemkoch, ktoré neskôr vlastnila Bratislavská teplárenská

spoločnosť. Všetci odporcovia mali uzavreté nájomné zmluvy s vtedajším vlastníkom pozemkov. t.j.
Bratislavskou teplárenskou spoločnosťou na dobu neurčitú. V zmluvách bolo dohodnuté aj predkupné
právo na pozemky pre odporcov ako vlastníkov stavieb. Súčasne bol dohodnutý aj spôsob zániku nájmu
výpoveďou s 3 mesačnou výpovednou dobou pre obe zmluvné strany. Odporcom bola neskôr daná
výpoveď z nájmu a ich nájomné vzťahy tak k pozemkom zanikli. Po tom ako sa vlastníkom pozemkov

stal navrhovateľ, nastala situácia, že na jeho pozemkoch boli postavené garáže, ktorých vlastníkmi boli
iné subjekty, ktorí garáže užívali a dochádzalo k užívaniu pozemkov navrhovateľa bez právneho titulu.
Navrhovateľ pôvodne žaloval len odstránenie stavieb garáží a až po tom, ako súd prvého stupňa vyslovil
svoj právny názor, že sa mu javí takýto návrh na zamietnutie, rozšíril petit o eventuálny výrok, a žiadal oprikázanie garáži do jeho vlastníctva za náhradu. Rozsudok v merite veci súd prvého stupňa odôvodnil
po právnej stránke tak, že vychádzal z ustanovenia § 135c OZ, ktoré upravuje možnosti úpravy vzťahov
pri zriadení neoprávnenej stavby, hoci v tomto prípade o neoprávnených stavbách nemožno hovoriť. S

použitím analógie § 853 OZ sa jedná o ustanovenie, ktoré upravuje obdobné občianskoprávne vzťahy
medzi účastníkmi. Súd zamietol návrh na odstránenie garáži, pretože vychádzal z rovnosti vlastníckeho
práva oboch účastníkov, resp. potreby rovnakej ochrany oboch vlastníkov. Prihliadol aj na to, že stavby
boli zriadené ako oprávnené a legálne, a bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti, keby vlastníkom
garážípotom,akobydošlokichodstráneniu,nebolaposkytnutážiadnanáhrada.Tiežprihliadolnato,že

navrhovateľ zamedzil vlastníkom garáží prístup k nim tým, že ich ohradil. Súd nepovažoval odstránenie
garáží za účelné, čo je základnou podmienkou rozhodnutia o odstránení stavby. Preto pristúpil ku
skúmaniu oprávnenosti druhého petitu, v rámci ktorého bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za
účelom zistenia hodnoty stavieb garáží. V rámci usporiadania vlastníckych vzťahov medzi účastníkmi
konania súd rozsudkom prikázal garáže do vlastníctva navrhovateľa za náhradu.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v napadnutom uznesení, prvostupňový súd vychádzal z

ustanovenia § 143 ods. 3 O.s.p., pretože o výške primeranej náhrady, ktorú bol povinný navrhovateľ
zaplatiť odporcom, sa rozhodlo na základe znaleckého posudku. Priznané trovy konania navrhovateľovi
vo výške 4 652,50 Eur pozostávali zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania 99,50 Eur, z
poplatku za zmenený návrh 4 420 Eur, poplatku za návrh na predbežné opatrenie 33,-Eur a preddavku
na trovy dokazovania 100,-Eur. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ uplatnil vo výške 18 115,86

Eur za 28 úkonov právnej služby, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny súd stanovil na čiastku 572,61
Eur vzhľadom na hodnotu predmetu sporu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ako nedôvodné
trovy súd vyhodnotil trovy za 8 úkonov právnej služby a celkovo z tohto titulu priznal navrhovateľov 12
587,57 Eur.
Vzhľadom na ustálený skutkový stav je nepochybné, že na usporiadaní vlastníckych vzťahov, v záujme

ďalšieho riadneho užívania pozemkov alebo garáží, mali záujem tak navrhovateľ ako aj odporcovia.
V priebehu konania si navrhovateľ svoj nárok uplatňoval dvoma alternatívnymi petitmi, z ktorých súd
vyhovel jednému z nich, označenom ako petit II. Priznávajúcim výrokom v rozsudku súd síce priznal
právo navrhovateľovi, ale súčasne vznik tohto práva podmienil aj splnením jeho povinnosti - vyplatením
kúpnejcenyodporcom.Dôležitouskutočnosťoujeajto,žeobeprocesnéstranysúlegitímnymivlastníkmi

nehnuteľností - pozemku alebo stavby na ňom riadne zriadenej, a ich vlastnícke právo má mať aj v
zmysle Ústavy SR rovnaký obsah a rovnakú ochranu. Spôsobom vyporiadania - určeniu vlastníckeho
práva za náhradu, boli preto obidve strany v konaní úspešné. Navyše tvrdeniu odporcov, že pred začatím
súdneho konania navrhovateľ nemal záujem na poskytnutí náležitého protiplnenia odporcom, svedčí aj
jeho pôvodne uplatnený petit na odstránenie stavby bez náhrady.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov
súdneho konania prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru. Preto napadnuté
uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V ďalšom konaní prvostupňový súd preskúma dôvodnosť aplikácie ustanovení § 142 ods. 2, a §

143 O.s.p.; prípadne aj § 150 ods. 1 O.s.p. Je potrebné najmä zistiť, či zo strany navrhovateľa pred
začatím súdneho sporu smeroval voči odporcom návrh na odkúpenie garáži za trhovú cenu určenú
znalcom, a či odporcovia s týmto súhlasili alebo nie. Taktiež treba zohľadniť, že navrhovateľ uplatnil
alternatívny petit až po oznámení súdu, že petit pod č. I. sa mu javí na zamietnutie. Rovnako je treba
vyhodnotiť úspešnosť účastníkov v spore vo vzťahu k priznávajúcemu výroku rozsudku, z ktorého

vyplývajú vzájomné synalagmatické záväzky oboch sporových strán.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.