Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218201559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218201559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: T.. Q. W. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, C., o zaplatenie 1.033,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 2018 č. k. 8Csp/45/2018-96 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.033,19 eura, úrok v sume 70,82 eura, úrok z omeškania v sume 1,08 eura, s 8% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, §
54 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2018 domáhal

uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.033,19 eura spolu s úrokom vo výške 70,82 eura,
úrokov z omeškania 1,08 eura, obchodného úroku vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19
eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 8% z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura, ako aj
zo sumy nezaplatených úrokov 70,82 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 20. 12. 2012 Zmluvu o úvere č. 26798, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.300 eur. Žalobca z dôvodu porušenia ustanovení o splácaní
úveru vyhlásil dňa 19. 06. 2017 splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy vo

výške 1.135,09 eura. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky
zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu v spojení s ustanovením
§ 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva
podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi
veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie
pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred, a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoréžalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal za
preukázané, že ku dňu 19. 06. 2017 bol úver pre porušenie povinností zo strany žalovanej zosplatnený.
Žalovanú sumu 1.033,19 eura spolu s obchodným úrokom vo výške 70,82 eura, nezaplatených úrokov

z omeškania 1,08 eura - v tejto časti mal súd žalobu za plne dôvodnú. V časti uplatneného nároku
na zaplatenie obchodného úroku vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura, ako aj z
nezaplatených úrokov 70,82 eura, počnúc od 20. 06. 2017 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd konštatoval, že obchodný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, ktoré boli ku
dňu 19. 06. 2017 predčasne zosplatnené, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je

duplicitným nárokom. Súd poukázal i na to, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do
času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení
záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom). V samotnej zmluve v bode
1.2 „typ a výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti“ je táto skutočnosť uvedená. Vzhľadom aj na
účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou

zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim
plateniaúrokovzomeškania.Vtejtosúvislostisúdpoukázalinaust.§54ods.1Občianskehozákonníka,
v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov
aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože
by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené, súd žalobu v časti uplatneného zmluvného -

obchodného úroku, ktorý žiadal žalobca od 20. 06. 2017 ako nedôvodnú zamietol. Priznal mu zmluvný
úrok len do času zosplatnenia, a to v sume 70,82 eura. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi i úrok
z omeškania vo výške 8% ročne len z nezaplatenej istiny od 20. 06. 2017, keď úrok z omeškania bol zo
strany žalobcu uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mal za to, že nárok na úrok z úrokov nie je v

súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca mal vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným
uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho zamietajúcom výroku, podal v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až
po vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1, § 503

ods. 3 Obchodného zákonníka, ako i § 506 Obchodného zákonníka a na to, že tvrdenie, že po
zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky,
nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, a to v Žiline, v
Banskej Bystrici. Tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88, č. k.
7Co/366/2017-84,č.k.12Co/116/2017,rozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciach,vBratislave,vPrešove.

K uplatnenému úroku z omeškania z vyčísleného úroku poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14C/542/2016-59 a č. k. 43Co/19/2017-103, ako i rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
k 25Co/219/2017-104 a tiež na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Podané odvolanie považoval za
dôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zmenil
tak, že žalobe vyhovie aj v časti zmluvného úroku 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od

20. 06. 2017 do zaplatenia, ako i v časti úroku z omeškania 8% ročne zo sumy úrokov 70,82 eura od
20. 06. 2017 do zaplatenia.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala odvolanie žalobcu odmietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dohodnutá úroková miera 19,9% nie je
v žiadnom prípade neprimerane vysokou, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011,
ako i na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Tiež uviedol, že žalovaná nepredložila žiadny dôkaz ojej nepriaznivej situácii a jej tvrdenia tak neboli ničím preukázané a neposkytujú dostatočný základ pre
poskytnutie výhody splátok v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči zamietajúcemu
výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie v tomto
rozsahu spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne, v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Zobsahuspisuvprejednávanejvecivyplýva,žežalobcasažalobou,doručenousúduprvejinštancie
dňa 13. 03. 2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.033,19 eura, úrok 70,82
eura, úroky z omeškania 1,08 eura, úrok 19,9% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20. 06.
2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20.

06. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 70,82 eura od
20. 06. 2017 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa
20. 12. 2012 strany sporu uzatvorili Úverovú zmluvu č. 0000000000026798, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.300 eur. Celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná
povinná splatiť do 15. 12. 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné

povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), v dôsledku čoho žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti úveru dňa 19. 06. 2017, pričom jeho pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia
pozostávala z istiny vo výške 1.033,19 eura, úrokov do predčasného zosplatnenia vo výške 70,82 eura,
úroku z omeškania 1,08 eura, poplatkov 60 eur (tieto si žalobca podanou žalobou neuplatňuje). Keďže
žalovaná po zosplatnení pohľadávky nezrealizovala žiadnu úhradu, žalobca sa svojho nároku domáhal

súdnou cestou.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

10. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napádal z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil záver
o nedôvodnosti nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, ako i nároku na úrok z omeškania z

nezaplatených úrokov.

11. Je nesporné, že v danom prípade medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah a v závislosti
od toho je potrebné na tento vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom zmysle, aby
podmienky, ktoré sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa neodchyľovali od ustanovení na ochranu

spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa.

12. Čo sa týka nároku žalobcu na uplatnený zmluvný úrok za obdobie po zosplatnení pohľadávky
žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý úrok z
poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by sa na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahochmedzistranami,jepodľanázoruodvolaciehosúdutakýto
záver správny.13. Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, týmto svojím
jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky

a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné
úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú
sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového
vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej

sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý
predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru
v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

14. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe

jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým sa teda stráca

nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku
tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,

ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť
veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku

nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov,
a teda do predčasného zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a
po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na
zmluvne dojednaný úrok.

15. Sotva možno uveriť tomu, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie zakladala
odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie (zo zmluvy vyplýva
fixná úroková sadzba 19,9% ročne do splatnosti), alebo že by s úverom spájala výhodu pre prípad
omeškania. Naopak, od každého veriteľa, konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu
za úver zjednáva za úverové obdobie do splatnosti pohľadávky. Preto práve cena za úver za úverové

obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií
za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty
rôznychsankciízaneplateniepovinnostíriešiakrízuspojenúsomeškaním.Neuzavretáaotvorenámôže
byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané
rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho

faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúvereapodmienok,zaktorýchbudespotrebiteľkontrahovať.Zákon
č. 129/2010 Z. z. požaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov, a to pri zákonnej domnienke, podľa ktorej pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že

veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Uvedená zákonná domnienka pri súčasnom ustálení ďalších podstatných
náležitostí zmluvy, akou je napríklad konečná splatnosť, výška splátok istiny, poplatkov a iných plnení,
tvorí ucelený komplex informácii, za ktorých spotrebiteľ prijíma úverové rozhodnutie a vstupuje do
kontraktačného procesu a ktoré by sa pri trvaní zákonnej domnienky nemali meniť. Práve z tohto

dôvodu zákonodarca absenciu zásadných zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
postihol civilnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobca sa pritom
v prejednávanej veci dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, ževeriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov

plnenia a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti je potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému
zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane

odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiťvrežimevýhodysplátok.Jednorazovýmzosplatnenímvzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia, a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak, s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľná, čo
zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným

stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 a nar. vl. 87/1995 Z. z. Potom by dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ
popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky
za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobovala značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa
a predstavovala značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni

spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu i vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania
z nezaplatených úrokov vo výške 70,82 eura, i s takýmto výrokom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje.

17. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta). Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania
s platením príslušenstva pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka istinu, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky
plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z
omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom

pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom,
definuje príslušenstvo, ktoré možno popri omeškaní s plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného
záväzku, žiadať vedľa istiny. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR R70/1995. Problematikou
zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal i Veľký senát Obchodného kolégia

NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35Obo/101/2002, ktorý uviedol, že úroky, úroky z omeškania
a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky,
ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488
Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného
záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s

platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky

zákonník mu túto možnosť nepriznáva.

18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní z hľadiska prejednania sporných právnych otázok o nárokoch
na priznanie úrokov z úveru po splatnosti pohľadávky, ako i úrokov z omeškania z úrokov v odvolanípoukázal na rozhodnutia iných krajských súdov, je potrebné uviesť to, že je evidentné, že rozhodovacia
činnosť krajských súdov je v rámci celej SR v oboch sporných otázkach nejednotná, a v tomto ohľade
nie je možné hovoriť ani o ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (z ktorých záverov

by odvolací súd vychádzal), a teda v zásade ani o tom, že by žalobca mal očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s jeho požiadavkou a s rozhodnutiami, na ktoré v podanom odvolaní poukázal,
pretožetietonetvoriastabilizovanújudikatúru.Odvolacísúdzhľadiskaobochspornýchotázokrozhoduje
spory jednotne, v súlade s odôvodnením svojich záverov uvedeným vyššie a bezpochyby v súlade
s rozhodovacou činnosťou i iných odvolacích súdov v rámci SR. Je treba pritom uviesť i to, že názor

vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú
právnu záväznosť, a teda nemožno konštatovať ani to, že by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a
ani nemožno konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, keď táto ustálenou doposiaľ nie je.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).