Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Noema Turanovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010063

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819010063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 25.
septembra 2019 v trestnej veci obžalovaného K. R. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. R.C., X.. XX.XX.XXXX Y. L., S. J., V. J. (H.),

je vinný, že

napriek tomu, že dňa 12.10.2018 v Prievidzi, L. XX/X, prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu s
dátumom nástupu najneskôr dňa 2.11.2018, v súvislosti s právoplatným odsúdením Okresným súdom
Prievidza sp. zn. 2T/53/2018 zo dňa 26.4.2018, právoplatným dňa 14.8.2018, kde mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, v určenej lehote do výkonu trestu bez vážneho dôvodu nenastúpil,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

tým spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
K. R. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv

590/18/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná
dokazovanie v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej

podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona.

Štát má záujem na rešpektovaní rozhodnutí svojich orgánov a medzi inými i rozhodnutí súdov. Zaručuje
i prostriedkami trestného práva ich plnenie a rešpektovanie. Obžalovaný svojím konaním tento záujem

spoločnosti porušil.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že ľutuje spáchanie skutku, pre ktorý bola na jeho osobu
podaná na jeho osobu obžaloba. Uviedol, že je zamestnaný, má dve maloleté deti a z jeho príjmu je
rodina odkázaná na zabezpečenie si bežných potrieb. Ako ďalej uviedol, práve pre rodinu si nemôže

dovoliť ísť do výkonu trestu odňatia slobody, pretože po tom, čo by stratil prácu, rodina by stratila zdroj
svojich príjmov. Predložil súdu dohodu o pracovnej činnosti (č.l. 53-55). I na hlavnom pojednávaní dňa
25.9.2019 stále uvádzal, že pracuje u zamestnávateľa Š., že na pojednávanie prišiel z práce a vracia
sa tam. Po tom, čo samosudkyňa oboznámila listinný dôkaz, z ktorého vyplynulo, že z práce u tohto
zamestnávateľa bol prepustený pre požívanie alkoholu, nerešpektovanie pracovného času a pracovnú

morálku (č.l. 83), obžalovaný sa vyjadril, že tam nepracuje, lebo ho zo mzdy riadne nevyplatil a má
mať prácu u iného zamestnávateľa od októbra 2019, toho však nešpecifikoval. Potvrdil, že s trestom
domáceho väzenia nesúhlasí.

Súd sa oboznámil i so správami hodnotiacimi osobu obžalovaného, odpisom registra trestov na č.l.

19, 20, 22-25, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol 5-krát súdne trestaný,
naposledy bol uznaný vinným trestným rozkazom sp. zn. 2T/53/2018 zo dňa 26.4.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 14.8.2018, z prečinu podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní. Z listinných dôkazov

na č.l. 63-70 vyplýva, že obžalovaný nesúhlasí s trestom domáceho väzenia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, vzhliadnuc
u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a napomáhal súdu pri objasňovaní

jeho trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd jeho
vyhlásenie prijal, čím súd vo vzťahu k výroku o vine nevykonával na hlavnom pojednávaní dokazovanie,
vzhliadnuc však u jeho osoby i jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona
- že už bol za trestný čin odsúdený, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami, a teda úprava trestnej sadzby a použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona,

potom súd dospel k záveru, že ako dôvodný a jedine dôvodný, plniac zákonom uložené podmienky,
je trest odňatia slobody, pre iný alternatívny trest súd dospel k záveru, že nemá splnené zákonné
podmienky a potom ako primeraný a zákonný súd vzhliadol trest - trest odňatia slobody výmere 4
mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, pretože pred spáchaním trestného činu bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia

slobody, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd dospel k záveru, že obranaobžalovaného, že výkon trestu odňatia slobody bude mať výrazne negatívny dopad na jeho najbližšiu
rodinu, je len účelová, vedená snahou vyhnúť sa výkonu trestu odňatia slobody, pretože obžalovaný
napriek teda skutočnosti, že má byť práca zdrojom príjmu, neváhal porušovať pracovnú disciplínu, keď

opakovane prichádzal do práce pod vplyvom alkoholu, čo i bolo dôvodom, aby bol pracovný pomer
s ním ukončený. Aktuálne ani nemá zabezpečenú reálne žiadnu prácu. Obžalovaný sa len vyhovára,
že pracuje, klamal, že aj na hlavné pojednávanie prišiel z práce, hoci vedel, že pracovný pomer už u
zamestnávateľa, na ktorého poukazoval vo svojej výpovedi a tvrdeniach, už nepokračuje. Len vyššie
uvedený trest bude, podľa názoru súdu, plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej

prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.