Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201059
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6919201059.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: Sociálna

poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: M., trvale
bytom E. štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Námestie slobody 2,
Revúca, o zaplatenie 6.957,94 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.957,94 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude
vyčíslená v samostatnom uznesení.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť SR- na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za
žalobu v sume 417,00 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 31. 1. 2019, ktorým sa
domáhal na žalovanom náhrady škody v sume 6.957,94 Eur s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1

zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoj návrh skutkovo odôvodnil
tým, že zamestnanec žalovaného U. dňa 22. 1. 2010 utrpel pracovný úraz. Podľa Protokolu Inšpektorátu
práce C. zo dňa 26. 2. 2010 v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bolo, že žalovaný
ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - jednovretenová zvislá spodná fréza - bol
vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
čím došlo k porušeniu právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Tiež bolo zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal vnútorným predpisom obsahujúcim inštrukcie

a upozornenia súvisiace s predpokladmi bezpečnej práce určené bezpečné pracovné postupy pre
jednotlivé operácie vykonávané zamestnancami na jednovretenovej zvislej spodnej fréze typ U. vrátane
určenia ochranných opatrení, ktoré sa musia použiť, čo je porušením § 6 ods.1, písm. d/ Zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v nadväznosti na § 4 ods.1, ods.2 a bod č.2.8. Prílohy č.1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.
o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
Žalovaný sa k zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v Protokole Inšpektorátu

práce C. zo dňa 26.02.2010 vyjadril, že nedostatky nenamieta a pracovný stroj bude upravený
podľa požiadaviek bezpečnosti práce vhodnými ochrannými krytmi. Zo strany poškodeného nedostatky
v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zistené neboli. Poškodený U. bol následkom
pracovného úrazu dňa XX. X. XXXX uznaný invalidným, pričom invalidita naďalej trvá. Za obdobie od20. 1. 2016 do 19. 1. 2018 žalobca vyplatil poškodenému invalidný dôchodok spolu v sume 6.957,94
Eur. Žalovaný bol na náhradu vyplatených dôchodkových dávok vyzvaný výzvou č. X/XXXX zo dňa 31.
1. 2018. Na predmetnú výzvu žalovaný osobne oznámil, že vzhľadom na prebiehajúce konanie č.k.

XCb/X/XXXX vo veci náhrady škody vzniknutej výplatou dávok neuhradí do právoplatného skončenia
tohto konania. Žalobca poukázal na výsledky konaní vedených na tunajšom súde pod spisovými
značkami XXCb/XX/XXXX a XC/XX/XXXX, v rámci ktorých boli žalobcovi voči žalovanému právoplatne
priznané nároky na náhradu škody vzniknutej výplatou nemocenských dávok a dôchodkových dávok.
Žalovaný uplatnenú náhradu škody dobrovoľne neuhradil. Na preukázanie ním tvrdených skutočností

žalobca navrhol pripojiť spis X Cb/X/XXXX tunajšieho súdu a predložil listinné dôkazy, a to výzvu č. X/
XXXX na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou
dôchodkových zo dňa 31. 1. 2018 s doručenkou, potvrdenie o výške vyplatených dávok zo dňa 27. 1.
2018 , rozpis vyplatených dávok.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. XC/X/XXXX-XX, ktorý však bol zrušený

uznesením súdu č.k. XC/X/XXXX-XX z dôvodu, že žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaný v písomnom odpore s podaným návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť majúc za
to, že mu nemožno pripísať zavinené protiprávne konanie, v dôsledku ktorého by mal zodpovedať

za škodu vzniknutú vyplácaním invalidného dôchodku poškodenému U. Ďalej sa žalovaný bránil tým,
že popiera svoju zodpovednosť za poškodenie zdravia poškodeného v dôsledku úrazu s tým, že
zodpovednosť žalovaného za úraz neexistuje, nakoľko sa nedopustil protiprávneho konania, ktoré
by malo za následok vyplatenie dávok žalobcom, v konaní nebolo takého protiprávne konanie
žalovaného preukázané, poškodený si úraz zavinil sám a z opatrnosti namietal aj nedostatok svojej

vecnej pasívnej legitimácie s tým, že nárok žalobcu voči nemu nemôže byť dôvodný minimálne vo
výške predstavujúcej sumu valorizovanej úrazovej renty, na ktorej vyplatenie by poškodený mal za
posudzované obdobie nárok, pokiaľ by nepoberal invalidný dôchodok. Žiadal vykonať dokazovanie
výsluchom žalovaného, poškodeného, svedkov (zamestnancov žalovaného prítomných pri úraze U. a
to C., oboznámením listinných dôkazov pripojených k odporu, oboznámením písomného vyjadrenia

inšpektora práce, prípadne výsluchom inšpektora, prehratím kamerového záznamu z bezpečnostnej
kamery zachycujúcej priebeh pracovného úrazu, rozhodnutím žalobcu o priznaní úrazovej renty pre
poškodeného a oznámením žalobcu o výške valorizovanej úrazovej renty, na vyplatenie ktorej by mal
poškodený nárok v prípade, žeby nepoberal invalidný dôchodok v rozhodnom období. Pokiaľ by sa súd
s touto jeho obranou nestotožnil, poukázal na to, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, ak by

súd priznal uplatnený nárok v plnej výške bez odpočítania valorizovanej výšky úrazovej renty, na ktorú
poškodenémuvznikolnárok.Vtomtosmerepoukazovalnaustanovenie§238ods.3zákonaosociálnom
poistení. Predložil listinné dôkazy, a to rozhodnutie žalobcu o priznaní úrazovej renty poškodenému zo
dňa 19.04.2011, vyjadrenie inšpektora zo dňa 27. 4. 2016, čestné vyhlásenia C. ďalšie listinné dôkazy
týkajúcesapracovnéhoúrazu,drevoobrábacíchstrojovabezpečnostnýchpredpisovprepíly,frézovačky

atď.

4. Právny zástupca žalovaného v stanovisku k vyjadreniu žalobcu okrem iného podal návrh na
prerušenie konania s tým, že žiadal aby súd podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania
o súlade právnych predpisov, ktorý odôvodnil tým, že ustanovenie § 238 Zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení je potrebné vykladať tak, že žalobcovi by vznikol nárok na náhradu škody voči
zamestnávateľovi zodpovednému za vznik pracovného úrazu len vo výške doplatku z titulu rozdielu
medzi vyplatenou úrazovou rentou a plnou výškou invalidného dôchodku. V opačnom prípade by toto
ustanovenie bolo v rozpore s Ústavou SR. Pokiaľ by zákonodarca v Zákone č. 461/2003 Z.z. striktne
formuloval nárok na invalidný dôchodok pri existencii konkurujúcej dávky z úrazového poistenia ako

rozdiel medzi úrazovou rentou a vypočítaným invalidným dôchodkom a poškodený by mal nárok na
obe dávky a to úrazovú rentu i doplatok vo forme invalidného dôchodku, žalobcovi by vznikol nárok na
náhradu škody voči zamestnávateľovi zodpovednému za vznik pracovného úrazu len vo výške doplatku
z titulu rozdielu medzi vyplatenou úrazovou rentou a plnou výškou invalidného dôchodku a žalovaný
má zato, že aj bez výslovnej úpravy je možné ustanovenie § 238 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení takto vykladať. V ostatnom súd poukazuje aj na odôvodnenie svojho rozhodnutia v bode 30.5. Podľa § 162 ods.1, písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu
SR návrh na začatie konania.

6. Podľa § 162 ods.3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

7. Návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov súd

zamietol vzhľadom k tomu, že súd rozpor vyššie uvedeného zákona s Ústavou SR nezistil. Právny
zástupca žalovaného ani súdu neozrejmil okrem konštatovania, že ustanovenie § 238 Zákona č.
461/2003 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR, s akým ustanovením Ústavy SR by mal byť tento zákon v
rozpore. Súd nepovažuje za potrebné konanie prerušiť pretože ustanovenie § 238 Zákona č. 461/2003
Z.z. je formulované ako jednoznačný normatívny text a jeho znenie nedáva súdu možnosť na jeho
interpretáciu iným spôsobom a odlišné ponímanie tohto normatívneho textu by mohlo byť zo strany súdu

prejavom jeho arbitrárnosti.

8. Na pojednávanie konané dňa 06.11.2019 sa dostavili obe strany sporu.
9. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe z dôvodov
uvedených v jej písomnom vyhotovení, ako i na písomnom vyjadrení. K veci ďalej uviedla, že predmetná

vec prebieha pred tunajším súdom už od roku 2011, kde v predchádzajúcich konaniach boli dostatočným
spôsobom preukázané všetky zákonné predpoklady, ktoré oprávňujú nárok žalobcu voči žalovanému
na náhradu škody. Čo sa týka úrazových dávok tieto poškodenému boli vyplatené, avšak ich náhrady
sa žalobca ani v minulosti, ani v súčasnosti vôbec nedomáha. Predložila súdu potvrdenie o úrazových
dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 22.01.2010 do 04.04.2013, jedná sa o

sumu 9.228,70 Eur, táto suma titulom úrazových dávok bola poškodenému vyplatená z toho dôvodu,
že žalovaný podpísal všetky potrebné náležitosti pre ich vyplácanie a počas celého toho dlhého
obdobia neinicioval žiadne konanie, ktoré by malo preukázať spoluzavinenie poškodeného, resp.
zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za predmetný pracovný úraz. Čo sa týka návrhu právneho
zástupcu žalovaného na prerušenie konania a z dôvodu nesúladu právnych predpisov predloženia veci

Ústavnému súdu, k tomu uviedla, že za svojej praxe sa nestretla so žiadnym rozhodnutím žiadneho
súdu v rámci SR, kde by si vykladali tieto predpisy tak, ako právny zástupca žalovaného, jedná sa o
úplne rozdielne dve dávky. V prípade, žeby právny zástupca žalovaného trval na návrhu na prerušenie
konania, malbysúdupredložiťprotichodnérozhodnutiaslovenskýchsúdovvobdobnejveci. Poukázala
ďalej na to, že podľa zákona sa vždy vychádza z okolností, ktoré sú preukázané v čase vzniku úrazu

a nie až následne.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa ich názoru žalobou uplatnený
nárok nie je dôvodný a to ani čiastočne. Predpokladom úspešnosti žaloby Sociálnej poisťovne
podľa § 238 ods.1 Zákona o sociálnom poistení je preukázanie protiprávneho konania žalovaného

a príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním a zdravotným poškodením p. L. z titulu
ktorého zdravotného poškodenia žalobca p. L. vypláca invalidný dôchodok. Žalovaný popiera svoju
zodpovednosť za vznik pracovného úrazu, mechanizmus pracovného úrazu je zrejmý zo záznamu
z priemyselnej kamery, ktorý ako dôkaz bol súdu predložený. Dôvodom vzniku pracovného úrazu
bolo, že zamestnanec žalovaného p. L. nenamontoval na frézu bezpečnostné zariadenie, napriek

tomu, že bol v tomto zmysle zamestnávateľom inštruovaný o pravidlách bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci pravidelne preškoľovaný a sám tieto bezpečnostné zariadenia montoval i ostatným
zamestnancom v prevádzke žalovaného. Žalovaný na dodržiavaní bezpečnostných predpisov trval.
Zo žalovaným predloženého vyjadrenia znalca z BOZP vyplýva, že pracovný nástroj na ktorom došlo
k úrazu - fréza, spĺňala a spĺňa bezpečnostné požiadavky, avšak i v prípade, žeby po vykonanom

dokazovaní súd dospel k záveru, že žalovaný nesie za vznik pracovného úrazu čo i len čiastočnú
zodpovednosť, má za to, že žalobou uplatnený nárok nemôže byť dôvodný minimálne vo výške rozdielu
medzi sumou úrazovej renty, na ktorej vyplatenie by poškodený L. mal nárok a sumou vyplateného
invalidného dôchodku. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný je priamo zo zákona povinne poistený
pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zamestnancom pracovným úrazom. Z tohto titulu

žalovaný uhrádzal riadne a včas žalobkyni predpísané úrazové poistenie. Pokiaľ by podľa názoru
súdu neprichádzal do úvahy taký výklad ustanovenia § 238 ods.3 Zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého žalovaný nemôže niesť v rozsahu priznanej úrazovej dávky zodpovednosť za dávku
vyplácanú titulom invalidného poistenia, má za to, že v takomto prípade je predmetné ustanovenieprotiústavné a navrhujeme, aby súd konanie prerušil a dal podnet na začatie konania pred Ústavným
súdom. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vznik pracovného úrazu nebolo doposiaľ v žiadnom z
predchádzajúcich súdnych konaní vykonané úplné dokazovanie a na závery predchádzajúcich súdnych

sporov nemožno v tomto konaní prihliadať ako na záväzné. Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie
zamerané na preukázanie alebo vyvrátenie zodpovednosti žalovaného. V tomto konaní musí byť
preukázaná úplná alebo aspoň čiastočná zodpovednosť žalovaného podľa § 238 ods.1 Zákona o
sociálnom poistení za jeho protiprávne konanie, ktoré je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia.
Je potrebné rozlišovať medzi administratívnou zodpovednosťou zamestnávateľa za prípadné porušenie

predpisov na úseku BOZP od zavineného protiprávneho konania, ktorého následkom je ujma na
zdraví z titulu ktorej je vyplácaný invalidný dôchodok. Pokiaľ žalobca vyplácala poškodenému L.
akékoľvek dávky, z predloženého rozhodnutia žalobcu z 19.04.2011 vo veci priznania úrazovej renty
vyplýva, že poškodenému p. L. nárok na úrazovú rentu vznikol, ale nárok na jej výplatu nemá, nakoľko
suma invalidného dôchodku prevyšuje sumu úrazovej renty. Práve o toto rozhodnutie žalobcu opiera
žalovaný svoj právny názor, že pokiaľ by hypoteticky bola preukázaná zodpovednosť podľa § 238

ods.1, nemôže niesť zodpovednosť v sume zodpovedajúcej úrazovej rente, ktorá predstavuje peňažnú
dávkupokrývajúcustratu,alebopoklespríjmupoškodenéhozdôvodudlhodobejpracovnejneschopnosti
zapríčinenej pracovným úrazom. V rámci nároku na dávky z úrazového poistenia ide u zamestnávateľa
o objektívnu zodpovednosť. Túto treba rozlišovať od subjektívnej zodpovednosti za zavinenie škodcu
za poškodenie zdravia uplatňované podľa § 238 ods.1 Zákona o sociálnom poistení.

11. Žalovaný na pojednávaní sa pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu a k predmetnému
pracovnému úrazu uviedol, že podpísal pracovný úraz Inšpektorátu bezpečnosti práce ( ďalej IBP),
avšak je toho názoru, že poškodený zamestnanec dostal IBP do omylu už v tom, že tento úraz sa nestal
pri odkladaní dosiek, ale pri frézovaní. Nevie si vysvetliť, prečo je len on zodpovedný za tento pracovný

úraz, on zabezpečil všetko preto, aby splnil všetky požiadavky podľa v tom čase platného nariadenia
vlády, keďže fréza, na ktorej sa už pracuje 27 rokov, nemala ochranné prostriedky. On zabezpečil, v
zmysletohonariadeniato,abybolpoužívanýochrannýkryt,neviesavyjadriťktomu,prečozamestnanec
tento ochranný kryt v čase úrazu nepoužil, aj to kontroloval, avšak v tom čase, keď došlo k úrazu, na
pracovisku nebol. Nevie prečo to urobil, že tento kryt nepoužil a ešte aj klamal. Bol riadne preškolený

o bezpečnosti pri práci, môže zhrnúť len toľko, že on stroj upravil, školenie previedol, kontroloval
používanie ochranných krytov, preto sa necíti byť sám zodpovedný za tento úraz. Tiež nevie z akého
dôvodu v čase, keď IBP prešetroval tento úraz, nevypočul žiadnych svedkov, ani mu ich nebolo treba,
ani záznam z priemyselnej kamery nepoužil. Protokol, ktorý vypracoval IBP bol vypracovaný za takých
okolností, že prišli dvaja pracovníci IBP z C. najprv si to pozreli, potom odišli, už si to ani nepamätá,

lebo sú to už roky, zobrali do kancelárie predáka pána Z. ktorého vypočúvali 4 hodiny, nevie o čom sa
rozprávali, pán D. je už v súčasnosti mŕtvy. On bol v tom čase zaneprázdnený, dôveroval im, keď mu
dali prečítať protokol, poriadne si to ani neprečítal a podpísal ho.

12. Poverená zamestnankyňa žalobcu v záverečnom návrhu žiadala žalobe v plnom rozsahu vyhovieť,

poukázala na vykonané dokazovanie, ako aj na dokazovanie z predchádzajúcich konaní pred tunajším
súdom.

13. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že v tomto súdnom konaní nebolo
preukázané, že žalovaný svojim protiprávnym konaním zavinil poškodenie zdravia poškodeného U., z

tohto dôvodu žaloba nie je dôvodná a to ani čiastočne a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Pre
prípad, že konajúci súd vzhliadne existenciu zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia p. U. nie
je nárok žalobcu dôvodný vo výške prestavujúcej rozdiel medzi úrazovou rentou, na ktorú by U. mal
nárok a ktorá by mu bola vyplatená nebyť konkurencie tejto dávky z úrazového poistenia s invalidným
dôchodkom, ktorý bol poškodenému vypočítaný vo vyššej výške ako je úrazová renta. Presnú sumu

rozdielu nie je možné určiť, nakoľko žalobca nepredložil výpočet úrazovej renty v rozhodnom období,
teda v období za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom vyplateného invalidného dôchodku.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako i sa oboznámením sa so žalobou, celým
obsahom spisu XC/X/XXXX tunajšieho súdu, potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového

poistenia zo dňa 27.01.2018, rozpismi vyplatených dávok z čl. 7-9 spisu, výzvou č. X/XXXX zo dňa
31.01.2018 na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, platobným rozkazom z čl. 20 spisu,
odporom žalovaného voči platobnému rozkazu z čl. 28 spisu spolu s prílohami a to vyjadrením
inšpektora zo dňa 27.04.2016, čestnými vyhláseniami spolupracovníkov poškodeného C. S., listinou- pracovný úraz poškodený L. z čl. 34 - 35 spisu, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o vzniku nároku
na úrazovú rentu pre poškodeného z čl. 49-50 spisu, popisom pracovného postupu na spodnej fréze
spolu s fotodokumentáciou z čl. 57-66 spisu, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného z čl.68-69

spisu, uznesením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený zo dňa 29.05.2019, stanoviskom žalovaného k
vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného z čl. 85-89 spisu, vyjadrením k okolnostiam vzniku pracovného
úrazu autorizovaného bezpečnostného technika zo dňa 05.05.2014 z čl.102 spisu, posúdením vplyvu
ochranného zariadenia na stolárskej spodnej fréze autorizovaného bezpečnostného technika zo dňa
29.04.2014, vyjadrením žalobcu k stanovisku žalovaného z čl. 18-121 spisu, stanoviskom žalovaného

k vyjadreniu žalobcu z čl. 122 spisu, obsahmi pripojených spisov: XXCb/XX/XXXX tun.súdu, XC/
X/XXXX tun.súdu, XC/XX/XXXX. tun.súdu, XCb/X/XXXX tun.súdu, potvrdením Sociálnej poisťovne
Rimavská Sobota o úrazových dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 22.01.2010
do 04.04.2013, Protokolu Inšpektorátu práce C. zo dňa 26. 2. 2010 a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :

15.PredmetomkonaniajenárokSociálnejpoisťovnenanáhraduškodyvočižalovanémuvovýškedávok
invalidnéhodôchodkuvyplatenéhop.U.L.následkompracovnéhoúrazuzodňaXX.X.XXXXzaobdobie
od 20. 1. 2016 do 19. 1. 2018 v sume 6.957,94 Eur.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zamestnanec žalovaného p. U. utrpel úraz na pracovisku

"K., E., pri ktorom utrpel poškodenie zdravia - odtrhnutie a porezanie viacerých prstov pravej ruky.
Nebolo sporným ani to, že Rozhodnutím žalobcu č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. 2. 2011 bol poškodenému
priznaný invalidný dôchodok, titulom ktorého žalobca vyplatil poškodenému dôchodkové dávky v sume
6.957,94 Eur za obdobie od 20. 1. 2016 do 19. 1. 2018. Rozhodnutím žalobcu č. XXXXX-X/XXXX-BA
zo dňa 19. 4. 2011 bol poškodenému priznaný nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo

dňa 22. 1. 2010, odo dňa 21. 1. 2011 a zároveň bolo rozhodnuté o tom, že poškodený nemá nárok na
výplatu úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty určená podľa § 89 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov nepresiahla nulu. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 17. 5. 2011.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXCb/XX/XXXX súd zistil, že žalobca sa voči

žalovanému v tomto konaní domáhal náhrady škody spôsobenej výplatou nemocenských dávok v sume
1.894,80 eura, ktoré boli vyplatené poškodenému U. v dôsledku jeho pracovného úrazu zo dňa 22.
1. 2010. Išlo o nemocenské dávky vyplácané za obdobie od 1. 2. 2010 do 20. 1. 2011. Žalovaný sa
v tomto konaní bránil okrem iného námietkou, že sa nedopustil zavineného protiprávneho konania, v
dôsledku ktorého by za spôsobenú škodu zodpovedal. Po rozsiahlom dokazovaní a po zrušení rozsudku

OkresnéhosúduRimavskáSobotazodňa 25.3.2013,č.k.XXCb/XX/XXXX-XXXuznesenímKrajského
súdu v C. zo dňa 20. 11. 2013, č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 4. 2014, č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX tak, že žalovaného zaviazal na
zaplatenie uplatnenej náhrady škody v plnej výške 1.894,80 eura. Svoje rozhodnutie založil na závere,
že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť zabezpečiť frézu takým ochranným zariadením, ktoré by

zabránilo možnosti kontaktu s rotujúcou časťou frézy - nožom. Žalovaný v priebehu vyšetrovania príčinu
vzniknutého pracovného úrazu Inšpektorátom práce C. C. nijako nespochybnil, vrátane jeho zistenia, že
zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom. Konajúcisúdpriurčenípríčinypracovnéhoúrazuspoukazomna§135ods.2O.s.p.vychádzal
z protokolu Inšpektorátu práce C. zo dňa 26. 2. 2010. Súd nepovažoval za preukázané, že u žalovaného

boli vnútorným predpisom upravené pracovné predpisy na predmetnej fréze. Na odvolanie žalovaného
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 19. 3. 2015, č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 27. 4. 2015.

18.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.značkaXC/XX/XXXX súdzistil,ževtomtokonanísažalobca

na žalovanom domáhal náhrady škody spôsobenej vyplatením dôchodkových dávok na základe toho
istéhopracovnéhoúrazupoškodenéhoU.,atovsume6.470,14eurazaobdobieod21.11.2011do19.1.
2013. Tunajší súd platobným rozkazom zo dňa 1. 7. 2014 č. k. XC/XX/XXXX-XX zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovaného nároku v plnej výške. Odpor podaný žalovaným tunajší súd odmietol uznesením
zo dňa 29. 7. 2015, č. k. XC/XX/XXXX-XX, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26. 8. 2015.

19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.značka XCb/X/XXXX súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca
na žalovanom domáhal náhrady škody spôsobenej vyplatením dôchodkových dávok na základe toho
istého pracovného úrazu poškodeného U. a to v sume 3.356,86 Eur za obdobie od 20.01.2013 do19.01.2014 a v sume 3.409,72 Eur za obdobie od 20.01.2014 do 19.01.2015. Tunajší súd rozsudkom
č.konania XCb/X/XXXX-XXX zo dňa 26.09.2016 zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v
plnej výške, voči ktorému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie a Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudkom XXCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.03.2017 potvrdil rozsudok OS v
Rimavskej Sobote, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.05.2017. Voči rozhodnutiu Krajského súdu
v Banskej Bystrici podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením
č.konania XObdo/XX/XXXX-203 zo dňa 31.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2019
dovolanie žalovaného odmietol.

20. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.značka XC/X/XXXX súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca
na žalovanom domáha náhrady škody spôsobenej vyplatením dôchodkových dávok na základe toho
istého pracovného úrazu poškodeného U. a to v sume 3.441,04 Eur za obdobie od 20.01.2015 do
19.01.2016, ktoré konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je.

21. Z Protokolu Inšpektorátu práce C. zo dňa 26.02.2010 súd zistil, že tento protokol bol vypracovaný o
vyšetrenípríčinregistrovanéhopracovnéhoúrazuuzamestnávateľa-žalovaného,stým,ževyšetrovaná
udalosť je závažným pracovným úrazom, ktorým bola postihnutému U. spôsobená ťažká ujma na
zdraví. V bode G tohto protokolu, označenom ako "zistené nedostatky" je konštatované, že zo strany
poškodeného nedostatky zistené neboli a zo strany zamestnávateľa je uvedených 11 bodov nedostatkov

a to, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - jednovretenová zvislá spodná fréza
- bol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom, alebo iným ochranným zariadením, nemal
vnútorným predpisom, obsahujúcim inštrukcie a upozornenia súvisiace s predpokladmi bezpečnej
práce určené bezpečné pracovné postupy pre jednotlivé operácie vykonávané zamestnancami na
jednovretenovej zvislej spodnej fréze, nemal k dispozícii technickú dokumentáciu a návod na obsluhu

od jednovretenovej zvislej spodnej frézy, ktorá nie je vybavená ani žiadnym odsávacím zariadením,
nemá zreteľne označený smer otáčania vretena a nástroja, v mieste obsluhy drevoobrábacieho stroja
nie sú umiestnené najdôležitejšie pokyny pre bezpečnú prácu na stroji, zamestnávateľ nezisťoval
nebezpečenstvá a ohrozenia, neposúdil riziko a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika
pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, nevypracoval na základe posúdenia rizika

a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia
zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, neoboznámil preukázateľným
spôsobom poškodeného s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, nespísal záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý ani nezaslal
Inšpektorátu práce. Vo všetkých týchto prípadoch sa jedná o porušenie Zákona č. 124/2006 Z.z. v znení

neskorších predpisov. V závere tohto protokolu je uvedené, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa
26.02.2010 so zamestnávateľom, ku ktorým sa vyjadril tak, že obsahu protokolu porozumel, nedostatky
nenamieta, pracovný stroj - zvislá fréza bude upravený podľa požiadaviek bezpečnosti práce vhodnými
ochrannými krytmi. Protokol je podpísaný zamestnávateľom a inšpektorom práce.

22. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a
doplnkov Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

23. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie,
ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

24. Podľa § 135 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "O. s. p."
súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so

zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm.
b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré
sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o

zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.25. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.

26. Podľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

27. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

28. Podľa § 89 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak sa
poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu
tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok
na výplatu dôchodkovej dávky.

29.Spoukazomna§238ods.1zákonaosociálnompoistenímožnouplatnenýnárokžalobcupovažovať
za dôvodný za predpokladu, že žalovaného možno považovať za osobu, ktorá sa dopustila zavineného
protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s dôvodom vyplatenia dávok sociálneho poistenia.
Súd v spore nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, ktorými podľa jeho názoru chcel preukázať, že mu

nemožnopripísaťzavinenéprotiprávnekonanie,ktorébybolovpríčinnejsúvislostispracovnýmúrazom.
Jednalo sa o výsluch poškodeného U. oboznámenie sa s kamerovým záznamom z bezpečnostnej
kamery zachycujúcej priebeh pracovného úrazu, výsluch inšpektora a to z toho dôvodu, že poškodený
U. bol vypočutý v konaní XXCb/XX/XXXX pred tunajším súdom na pojednávaní dňa 12.03.2013, taktiež
v tomto konaní bolo uskutočnené prehratie kamerového záznamu, z ktorého ako to uzavrel aj súd vo

svojom rozhodnutí, celý pracovný proces vykonávaný poškodeným na zvislej spodnej fréze bol kamerou
snímaný zozadu poškodeného, takže nebolo vidieť na rotujúcu časť pracovného nástroja, ani na ruky
poškodeného. Čo sa týka ďalšieho navrhovaného dôkazu a to výsluchu inšpektora, súd uvádza, že
tento dôkaz považoval za nadbytočný vzhľadom k tomu, že súčasťou spisu je vyjadrenie inšpektora
k prevereniu pracovného prostriedku a k inšpekcii došlo až dňa 21.04.2016, čiže k prevereniu resp.

inšpekcii zariadenia došlo 6 rokov po pracovnom úraze a ako je to v rozhodnutí uvádzané, súd svoje
rozhodnutie ako i predchádzajúce rozhodnutia v predmetných veciach oprel o Protokol Inšpektorátu
práce C.o dňa 26.02.2010, čiže tesne po pracovnom úraze. Právny vzťah strán sporu, ktorý vyplýva
z ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tak ako je to vyššie uvedené, bol opakovane
predmetom súdneho sporu. Nejedná sa o rovnaký predmet konania, keďže žalobca si postupne v

osobitnýchsporochuplatňujenároknanáhradudávokvyplácanýchpoškodenémuzajednotlivéobdobia.
Nárok žalobcu sa v každom spore zakladal na tej istej škodnej udalosti - pracovnom úraze zo dňa
22. 1. 2010 zamestnanca žalovaného U. L. Nárok na náhradu škody podľa citovaného zákonného
ustanovenia bolo možné priznať len v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil
zavineného protiprávneho konania. Takéto závery boli prijaté vyššie uvedenými právoplatnými súdnymi

rozhodnutiami. Účinky vydaného súdneho rozhodnutia sa posudzujú podľa procesného predpisu, ktorý
bol účinný v čase vyhlásenia týchto rozhodnutí, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len "O. s. p."). Posúdenie hmotnoprávneho vzťahu v uvedených konaniach je
záväzné tak pre účastníkov konania, ako aj pre súd v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. Súd má povinnosť
vychádzať z obsahu týchto rozhodnutí aj s ohľadom na § 135 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ súd v tomto konaní

priznal žalobcovi uplatnený nárok majúc za to, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, takéto
posúdenie veci je pre súd záväzné aj v konaní, v ktorom sa na základe rovnakého pracovného úrazu
žalobca domáha náhrady škody vzniknutej vyplatením dávok aj za následné časové obdobie . K otázke
záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí Najvyšší súd SR podal inštruktívny výklad v uznesení
zo dňa 29. 4. 2010, sp. zn. X Cdo /XXX/XXXX, z ktorého taktiež vyplýva, že právoplatné rozhodnutie

súdu o hmotnoprávnom vzťahu zaväzuje súd aj v konaní s iným predmetom sporu, pokiaľ je žalovaný
nárok založený na rovnakom právnom vzťahu. Ak by bol súd oprávnený opakovane posudzovať otázku
zodpovednosti žalovaného na vzniku pracovného úrazu, došlo by k neprípustnému narušeniu právnej
istoty tým, že ten istý hmotnoprávny vzťah by mohol byť v jednotlivých súdnych rozhodnutiach posúdený
rozdielne. Postup navrhovaný žalovaným je preto rozporný s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej

republiky, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako právny štát. Nerešpektovaním právoplatného
súdneho rozhodnutia by zároveň došlo k popretiu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vychádzal z výsledkov konaní vedených na tunajšom súde podsp. zn. XXC/XX/XXXX, XCb/X/XXXX a XC/XX/XXXX, a na základe vykonaného dokazovania je toho
názoru, že žalovaný sa dopustil zavineného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého zodpovedá za
škodu vzniknutú vyplácaním dávok dôchodkového poistenia poškodenému zamestnancovi. Protiprávne

konanie spočíva v tom, že ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby jednovretenová zvislá spodná fréza, pri
prevádzke ktorej došlo k pracovnému úrazu, bola vybavená krytom alebo iným ochranným zariadením,
ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, ako aj v tom, že žalovaný nemal vnútorným predpisom
určené bezpečné pracovné postupy pre jednotlivé operácie vykonávané zamestnancami na predmetnej
fréze a z toho dôvodu neobstojí ani obrana žalovaného o tom, že zamestnanci boli s takýmto vnútorným

predpisom oboznamovaní a preškolení. Týmto došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006
Z. Z. o bezpečnosti a ochrane pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na
§ 4 ods.1, ods. 2 a bod č. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

30. Žalovaný sa aj v tomto konaní opätovne bránil námietkou, že žalobcovi neprislúcha náhrada za

vyplatené sumy úrazovej renty, a to ani v prípade, ak sa úrazová renta v skutočnosti nevypláca z
dôvodu, že výška priznaného invalidného dôchodku prevyšuje sumu priznanej úrazovej renty. Priznanie
alebo nepriznanie invalidného dôchodku je pritom udalosťou, na ktorú žalovaný nemá žiaden vplyv. Ak
by poškodený o invalidný dôchodok nepožiadal alebo tento mu nebol priznaný, bola by mu priznaná
úrazová renta. Túto by si žalobca voči žalovanému nemohol uplatňovať s ohľadom na ustanovenie

§ 238 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Tento jeho názor súd považuje za nesprávny a preto
nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalovaným - zistenie valorizovanej výšky úrazovej renty, ktorá by
poškodenému prislúchala v rozhodnom období. Z gramatického výkladu ustanovenia § 238 ods. 3
zákona o sociálnom poistení nepochybne vyplýva, že Sociálna poisťovňa nemá nárok na náhradu
úrazovej dávky, ktorá bola reálne poukázaná poberateľovi tejto dávky (viď slovo "vyplácaná"). Výklad,

podľa ktorého vyplácaním by sa rozumeli aj prípady priznanej úrazovej dávky, ktorá sa však nevypláca s
ohľadom na určené pravidlá pri súbehu rôznych dávok sociálneho poistenia, by z hľadiska gramatického
výkladu presahoval prípustné medze interpretácie. Výklad navrhovaný žalovaným si nevyžaduje
ani teleologický výklad, ktorý je zameraný na zistenie takého výkladu, ktorý zaistí naplnenie účelu
sledovaného predmetným ustanovením. Z koncepcie jednotlivých dávok sociálneho poistenia a riešenia

súbehu pri ich vyplácaní totiž vyplýva, že úrazová dávka je nadstavbovou dávkou k invalidnému
dôchodku. Poistnénainvalidnýdôchodokpočastrvaniapracovnéhovzťahuplatítakzamestnávateľ,ako
aj zamestnanec (každý vo výške 3% z vymeriavacieho základu). Žiadateľ sa považuje za invalidného,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V

takomto prípade sa mu za naplnenia ostatných zákonných predpokladov prizná invalidný dôchodok
podľa § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Súbeh invalidného dôchodku s úrazovou rentou je
obvyklým javom, keďže obe dávky sa viažu na pokles zárobkovej schopnosti (v prípade invalidného
dôchodku všeobecne, pri úrazovej rente ide o schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť) o najmenej 40%.
Príčinou poklesu zárobkovej schopnosti je pri invalidnom dôchodku dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav, kým v prípade úrazovej renty ide o následok pracovného úrazu, resp. choroby z povolania.
Kľúčové v tomto smere je ustanovenie § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak
sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o
sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol
nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca za primárny

spôsob zabezpečenia žiadateľa (poistenca) považuje invalidný dôchodok a úrazová renta sa vypláca
len v prípade, ak prevyšuje výšku invalidného dôchodku. Nadstavbový charakter je zrejmý aj z toho,
že znížená výška úrazovej renty sa vypláca aj pri následnom zániku nároku na invalidný dôchodok.
Zamestnávateľ, ktorý ako jediný odvádza poistné na úrazové poistenie (vo výške 0,8% z vymeriavacieho
základu mesačne) je takto poistený pre prípad vzniku nároku na vyplatenie úrazovej renty, nie však aj v

takom rozsahu, v ktorom sa poškodenému priznal invalidný dôchodok. Nie je preto v rozpore s princípmi
spravodlivosti a ani s dobrými mravmi, pokiaľ súd prizná žalobcovi nárok na náhradu ním vyplatených
dávok invalidného dôchodku vychádzajúc z pozitívnej právnej úpravy.

31. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyplatil poškodenému zamestnancovi za obdobie od 20. 1.

2016 do 19. 1. 2018 invalidný dôchodok spolu v sume 6.957,94 eura. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z
potvrdenia žalobcu o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 27. 1. 2018 . Táto suma
predstavuje škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok voči žalovanému v zmysle § 238 ods. 1 zákonao sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže nárok
žalobcu považoval za dôvodný.

32. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, nakoľko žalobca bol v konaní tou stranou, ktorá mala úspech v plnom rozsahu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

36. Súd zároveň podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
zmien a doplnkov zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v
sume 417,00 eura (t.j. 6 % z výšky uplatneného nároku po zaokrúhlení podľa § 7a zákona o súdnych

poplatkoch), keďže žalobca bol od súdnych poplatkov oslobodený zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zákona o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.
p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.