Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200184
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717200184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobkyne: I. U., rod. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Y.. C. U., T.., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovaným: 1/ Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., 2/
J. L., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, 3/ R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W. L. XXXX/

XX, žalovaní 1/ - 3/ spoločne právne zastúpení advokátkou JUDr. Ľubicou Flíderovou, so sídlom Trhová
1, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/1/2017 - 233 zo dňa 11. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/1/2017 - 233 zo dňa 11. 10. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne

o výške náhrady trov odvolacieho konania.

III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené vo veci po začatí konania vo veci samej uznesením
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/1/2017 - 26 zo dňa 07. 02. 2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu žalobkyne zamietol (výrok I. rozsudku). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie výrokom

II tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. V odôvodnení súd
prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 02. 01. 2017 domáhala určenia, že je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 rodinného domu, postaveného na pozemku parcela registra
„C“ s parc. č. XXX v katastrálnom území L. súpisné č. XX (ktorý mal až do vydania Oznámenia č. j.
788/2009 zo dňa 10. 11. 2009 Obcou Sielnica súp. č. 81) t. j. žalobkyňa. Svoj návrh odôvodnila tým, že
podľa LV č. XXX zo dňa 23. 01. 2008 bol I. U. vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 z predmetného

domu, ako aj priľahlých pozemkov parc. registra „C“ s parc. č. XXX a parc. č. XXX v k. ú. L. (rovnako
ako pred ním jeho otec Y. U.). Darovacou zmluvou zo dňa 30. 01. 2008 N 44/2008, Nz 3893/2008
daroval I. U. žalobkyni I. U. svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému domu aj k priľahlým pozemkom.
Následne bola I. U. zapísaná na LV č. XXX ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu 1 predmetného
domu a aj priľahlých pozemkov. Dňa 25. 07. 2009 zomrela E. Q., rod. T.. Dňa 10. 11. 2009 vydala
Obec Sielnica Listinu o zrušení súpisného čísla č. 789/2009, ktorou predmetnému domu zrušila jeho

súpisné číslo XX. V ten istý deň vydala Obec Sielnica i Oznámenie č. j. 788/2009, v ktorom pridelila
predmetnému domu súpisné číslo 80 a zároveň v ňom uviedla aj to, že stavba bola dokončená pred
01. 10. 1976 a jeho stavebníkom bola E. Q., rod. T.. Obec Sielnica, podľa žalobkyne, vydala obe tietolistiny v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, bez informovania žalobkyne a na základe ústnej
žiadosti manželky jedného zo spoluvlastníkov predmetného domu. Na základe vyššie uvedenej listiny
č. 789/2009 a Oznámenia č. 788/2009 Správa katastra Zvolen najprv zrušila zápis predmetného domu

na LV č. XXX (včítane zápisov vlastníckych vzťahov k tomuto domu) a na tomto LV č. XXX ponechala
len zápis priľahlých pozemkov s ich pôvodnými vlastníkmi. Následne Správa katastra Zvolen zapísala
predmetný dom na nový LV č. XXXX, pričom ako jediná vlastníčka bola zapísaná E. Q., rod. T., a to
po jej smrti na základe listín nespĺňajúcich zákonné náležitosti a na základe Oznámenia č. 788/2009.
K uvedenému došlo aj napriek tomu, že Listina č. 789/2009 a Oznámenie č. 788/2009 neboli listinami

spôsobilými na odňatie vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom predmetného domu. Na základe
takéhotozápisunaLVč.XXXXbolovrámcidedičskéhokonaniapoE.Q.vydanéOsvedčenieodedičstve
26D/59/2009 zo dňa 04. 03. 2010, v dôsledku čoho bol predmetný dom v celosti ako údajná súčasť
dedičstva po poručiteľke E. Q., rod. T., prepísaný v katastri nehnuteľností na žalovaných, každého v
1/3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po tom, čo mal preukázané, že žalobkyňa správne
označila žalovaných, keďže tí sú v súčasnosti vedení ako vlastníci nehnuteľností, ku ktorým žiadala

určiť jej spoluvlastnícky podiel, skúmal, či žalobkyňa mohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k týmto
nehnuteľnostiam. Tak, ako žalobkyňa uvádzala a ako aj vyplýva z listinných dôkazov, a to jednak z
darovacej zmluvy, spísanej formou Notárskej zápisnice Nz 3893/2008 zo dňa 30. 01. 2008, žalobkyňa
malazískať tietonehnuteľnostiodI.U.,nar.XX.XX.XXXX.I.U.tietonehnuteľnostimalzískaťvminulosti
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Liberec D 557/1989. Súd jednak z rozhodnutia D/557/89,

jednak z overenej fotokópie tohto spisu zistil, že Štátne notárstvo Liberec v konaní v dedičstve po Y. U.,
nar.XX.XX.XXXX,č.D557/89-26zodňa15.03.1990schválildohoduovysporiadanídedičstvapoY.U.,
zomrelomXX.XX.XXXXtak,žejehomanželkaR.U.,nar.XX.XX.XXXXnadobudla1hotovostibytového
zariadenia, čierno-biely TV, zostatok na sporožírovom účte vo výške 12.490,-, rodinný dom č. p. XX so
záhradou v k.ú. L. s tým, že uhradí dlhy dedičstva a vyplatí maloletému, pozostalom synovi poručiteľa I.

U. sumu 9.364,20 Kčs dedičského podielu. I. U., ktorý mal previesť žalované nehnuteľnosti na žalobkyňu
na základe tohto dedičského rozhodnutia nadobudol po svojom otcovi 1 domu č. p. XXX v k.ú. L., 1/5
domu č. p. XXX s pozemkami č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, vrátane pozemkov na LV č. X pre obec a
kat. úz. L., pozemky parcely č. XXX, XXX, XXX/X, XXX v k. ú. L. na LV č. XXX, 1/12 pozemkov v k.ú L.,
zapísaných na LV č. XXX, 1/12 pozemkov v k.ú L., zapísaných na LV XXX a 1 pozemkov, zapísaných

na SG Zvolen, na LV č. XX. Z tohto dedičského rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že I. U. po
svojom otcovi Y. U. nezdedil žalované nehnuteľnosti, a to spoluvlastnícky podiel 1 z rodinného domu,
postavenéhonapozemkuparc.reg.„C“č.XXX vk.ú.L.,ktorýmalsúpisnéčísloXX.Predmetomdedenia
síce boli nehnuteľnosti, vedené na výpise z LV č. XXX pre okres A., obec a kat. úz. L., ale len pozemky
XXX, XXX a nie žalovaný rodinný dom. Nakoľko I. U. po svojom otcovi Y. U. na základe dedičského

konania XD/XXX/XX nenadobudol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súpisné č. XX na parcele č.
XXX, nemohol tieto nehnuteľnosti previesť na základe darovacej zmluvy na žalobkyňu. Nemohol totiž na
žalobkyňu previesť viac práv než mal on sám. V tomto prípade Správa katastra nesprávne urobila zápis
do katastra nehnuteľností, keď na základe dedičského konania 1D/557/89 Štátneho notárstva Liberec
zapísala spoluvlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX, postaveného na parcele č. XXX na I.

U. v podiele 288/576. Keďže tento rodinný dom nebol predmetom dedenia je zrejmé, že I. U. nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto domu na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Liberec D
557/89. Pokiaľ však pozostalí po Y. U. majú za to, že predmetom dedenia po Y. U. mal byť aj uvedený
dom, je na nich, aby si podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku. O tom, že takéto konanie
sa na súde vedie, však strany sporu nič netvrdili a súd to teda nemal preukázané. V tejto súvislosti si

súd osvojil i názor Katastrálneho úradu Banská Bystrica vyslovený v rozhodnutí Xo 16/2011 zo dňa 20.
09. 2011. Súd prvej inštancie mal tak za to, že na strane žalobkyne je nedostatok aktívnej legitimácie
na podanie takejto žaloby. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobkyne zamietol. Záverom súd prvej inštancie
poukázal i na tú skutočnosť, že žalovaný dom súp. č. XX, podľa tvrdení žalovaných, svedkov X. Q. a
svedka U. C. vždy užívala rodina Q. a nie rodina U.. Nakoniec tieto skutočnosti netvrdila ani žalobkyňa,

že by uvedený dom bola niekedy v minulosti užívala rodina jej právneho predchodcu, teda I. U.. Ďalej
súd poukázal na to, že pôvodnú
pozemno-knižnú parcelu 133-134 rozdeľoval drevený plot, a to na 2 časti, jednu časť užívala rodina
Volková a druhú užívala rodina Q., ktoré takto rozdelené pozemky reálne užívali a k nim prináležali
rodinné domy s tým, že rodinný dom, súpisné č. XX užívala rodina U. a rodinný dom súp. č. XX užívala

rodinaQ..Dôkazomtohojetáskutočnosť,žekeďsapredávalrodinnýdom,súpisnéč.XXtakrodinaQ.si
na túto stavbu nerobila žiadny nárok a je úplne nesporné z kúpnej zmluvy RI 1769/91, že R. U. predávala
stavbu rodinného domu a za toto získala finančné prostriedky výlučne ona. Ostatní predávajúci predávali
len spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a dostali výplatu len za tieto pozemky. O trovách konania súdprvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže v konaní mali plný úspech žalovaní 1/, 2/, 3/,
súd rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v plnom rozsahu, t.
j. v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, pričom spresnila, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom
jeho rozsahu. Má za to, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné, nespravodlivé,

právne nepodložené a presvedčivo nezdôvodnené, keďže súd rozhodol bez toho, aby zohľadnil kľúčové
predložené dôkazy, tvrdenia, návrhy a právne predpisy, alebo aby sa s nimi aspoň dôveryhodne a
presvedčivo vysporiadal. Súd tieto jednoducho ignoroval, resp. ich hodnotil neprimerane formalistický a
bez zohľadnenia ich účelu a vôle zúčastnených subjektov, resp. ich dokonca účelovo dezinterpretoval.
Žalobkyňa má tak za to, že súd porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, na rovnaký prístup ku
všetkým účastníkom konania a i ďalšie jej práva garantované Ústavou SR. Navrhla preto, aby odvolací

súd predmetný rozsudok Okresného súdu Zvolen zmenil tak, že v predmetnej veci žalobkyni vyhovie v
plnom rozsahu. Uviedla, že žalobkyňa opakovane navrhovala súdu, aby svojím rozsudkom vyslovil, že
žalovaní nie sú vlastníkmi predmetného domu v celosti, teda „negatívnu“ formuláciu tej istej (pôvodnej)
žaloby, ktorá bola pôvodne formulovaná „pozitívne“ tak, že právo žalobkyne existuje. Súd však tento
jej návrh bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol, a i napriek tomu, že v zmysle zákonných ustanovení

tento návrh žalobkyne nebol zmenou žaloby, ale len zmenou navrhovaného znenia rozsudku. Ďalej
uviedla, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Y. U. predmetom dedičského konania bol aj predmetný
dom súpisné č. XX na parcele XXX, hoci bol v dôsledku pochybenia štátnych a samosprávnych orgánov,
zúčastňujúcich sa procesu dedičského konania, omylom označený súpisným č. XXX a zdedil ho I. U..
Svedčia o tom zápisy v príslušnom dedičskom spise priamo označujúce dom č. XX na parcele XXX za

predmet dedičského konania, prítomnosť výpisov z príslušných listov vlastníctva, ktoré toto vlastníctvo
poručiteľa potvrdzovali a ktoré notár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľovi v žiadnom prípade nebol
oprávnený ignorovať, resp. nezohľadniť. Darovacia zmluva zo dňa 30. 01. 2008, ktorou I. U. previedol
na žalobkyňu vlastnícke právo ku spoluvlastníckemu podielu 1/2 z predmetného domu, nepochybne
nebola na ujmu na právach žiadneho z dedičov po poručiteľovi Y. U., a preto nemôže ísť o neplatný

právny úkon. Ďalej uviedla, že predmetný dom bol nepochybne postavený najneskôr v roku 1949, o
čom svedčí Kúpnopredajná zmluva zo dňa 22. 09. 1949, ktorou E. Q. a jej manžel kúpili spoluvlastnícky
podiel na predmetnom dome, a preto E. Q. v žiadnom prípade nemohla byť jeho stavebníčkou, za ktorú
bola nepravdivo označená v Oznámení č. 788/2009, ktoré bolo podkladom pre zápis E. Q. ako vlastníčky
predmetného domu v celosti. K roku 1950 bola právna predchodkyňa žalovaných E. Q. vlastníčkou

spoluvlastníckeho podielu 39/144 z 1/2 predmetného pozemku, a teda aj zo stavieb, ktoré boli na tomto
pozemku postavené (v tom čase platila právna zásada superficies solo cedit, podľa ktorej vlastník
pozemku bol nevyhnutne aj vlastníkom každej stavby postavenej na tomto pozemku), a to v zhodnom
spoluvlastníckom podiele. Jej manžel R. Q. vlastnil z predmetného domu rovnaký spoluvlastnícky podiel
ako ona. Po smrti R. Q. získala E. Q. vlastníctvo aj k spoluvlastníckemu podielu svojho manžela, teda

39/144 domu č. XX, v skutočnosti 1/2-ice domu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k reálnemu rozdeleniu
vlastníctva k predmetnému pozemku v tomto období nedošlo. E. Q. (a rovnako i prinajmenšom jeden
zo žalovaných - Y. Q.) si počas svojho života bola vedomá toho, že predmetný dom nevlastní v celosti,
o čom svedčí i text vzájomnej dohody uzatvorenej dňa 07. 11. 1991 medzi predávajúcimi E. Q. a spol.
a kupujúcimi manželmi Lietavovými. E. Q. počas celého svojho života nespochybnila spoluvlastníctvo

ostatných spoluvlastníkov predmetného domu tak, ako bolo zapísané na príslušnom liste vlastníctva
a akceptovala ho. Žalovaní po celý čas vedeli o tom, že E. Q. nebola vlastníčkou predmetného domu
v celosti, a teda, že ani oni nemôžu byť vlastníkmi tohto domu v celosti. Žalovaní boli označení za
vlastníkovpredmetnéhodomuspoločnevcelostinazákladededičskéhokonaniapoE.Q.,ktorejzápisna
príslušnom liste vlastníctva ako predmetného domu vznikol až po smrti E. Q. a na podklade viacnásobne

protiprávneho postupu štátnych a samosprávnych orgánov. Pre vlastníctvo E. Q. k predmetnému domu
v celosti v súčasnosti neexistuje vôbec žiadny nadobúdací titul. K roku 1950 bol právny predchodca
žalobkyne I. U. vlastníkov spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice z predmetného pozemku, o čom svedčí i
zápis v príslušnej pozemkovoknižnej vložke č. 374, ktorý mal v tom čase konštitutívny charakter, a teda
aj zo stavieb, ktoré boli na tomto pozemku postavené (v tom čase platila právna zásada superficies solo

cedit). Spoluvlastnícky podiel 1/2, ktorý bol pôvodne vlastnený I. U., v žiadnom prípade nemôže byť
vlastníctvom žalovaných, keďže títo od právneho predchodcu Y. U. nikdy neodkúpili a zároveň v žiadnom
prípade nemôžu byť ani dedičmi po I. U., resp. Y. U., keďže nie sú príbuzní. Je tak zrejmé, že Okresný
súd Zvolen by bol oprávnený v predmetnej veci zamietnuť žalobu z dôvodu, že I. U. v čase spísaniapríslušnej darovacej zmluvy so žalobkyňou nebol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu z predmetného
domu výlučne v tom prípade, ak by mal preukázané, že I. U. nebol dedičom po svojom otcovi Y. U.
(súdu však bolo naopak preukázané to, že I. U. nepochybne bol dedičom po svojom otcovi Y. U.) alebo

ak by obsah dedičskej dohody spochybnil niektorý z dedičov po Y. U.. Predmetný dom nepochybne
bol prejednávaný v dedičskom konaní po Y. U. (hoci v dôsledku nepresných a zavádzajúcich informácií
poskytnutých Miestnym národným výborom v Sielnici bol nakoniec v texte rozhodnutia o dedičstve
nesprávne označený súpisným č. XXX a nie súpisným č. XX. O uvedenom svedčí vlastnoručný písomný
záznam príslušného notára a ďalšie listiny v príslušnom dedičskom spise, ako aj prítomnosť príslušných

výpisov z listu vlastníctva č. XXX, ktoré potvrdzovali toto vlastníctvo Y. U., v dedičskom spise. Dedičia
po Y. U. sa dohodli na vyporiadaní dedičstva tak, ako to bolo neskôr zapísané v katastri nehnuteľností
a nikto z nich túto dohodu a zápis v katastri nehnuteľností nespochybňuje, ale naopak, opakovane ju
výslovne potvrdili. V čase darovania spoluvlastníckeho podielu 1/2 z predmetného domu I. U. teda bol
I. U. jeho vlastníkom - a ako jeho vlastník bol na príslušnom liste vlastníctva zapísaný takmer 18 rokov
(čo je dostatočné aj pre prípadné vydržanie vlastníctva), pričom za celú dobu jeho spoluvlastníctvo

nikto nespochybnil. Dôvera pozostalých v správnosť postupu štátnych a samosprávnych orgánov, a
teda aj v správnosť označenia prededených nehnuteľností v dedičskom konaní, nepochybne spĺňa
podmienku bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať. I. U. teda bol po celú túto dobu
dobromyseľný v tom, že mu toto spoluvlastníctvo patrí a neskôr ho platne previedol na žalobkyňu.
Súd by preto žalobkyni mal priznať vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu 1/2 z predmetného domu.

Zo spoluvlastníctva predmetného domu však nemožno žalobkyňu vylúčiť v žiadnom prípade, pretože
I. U. je jej predok (Y. U. bol bratom žalobkyne). V ďalšom obsahu odvolania žalobkyňa uviedla, že
okresný súd nepripustil zmenu navrhovaného znenia rozsudku navrhnutú žalovanou v jej podaní zo
dňa 18. 06. 2018, ktorou žalobkyňa navrhovala súdu svojím rozsudkom vysloviť, že žalovaní nie sú
vlastníkmi predmetného domu v celosti - teda negatívnu formuláciu tej istej pôvodnej žaloby, ktorá

bola pôvodne formulovaná pozitívne. Tento svoj postup pritom súd nijako nezdôvodnil, nepripustil voči
nemu opravný prostriedok a ignoroval i opakované neskoršie potvrdenia zotrvávania žalobkyne pri jej
vyššie uvedenom návrhu, napríklad v liste zo dňa 24. 09. 2018. Pritom je evidentné, že dovtedajšie
výsledky predmetného súdneho konania nepochybne mohli byť podkladom aj pre rozhodnutie súdu
v zmysle navrhovanej zmeny znenia rozsudku. Žalobkyňa má za to, že súd mal uvedenému návrhu

(žalobkyne) vyhovieť a že nešlo o zmenu žaloby, ale len o zmenu navrhovaného znenia rozsudku.
Ďalej Okresný súd Zvolen v odôvodnení predmetného rozsudku tvrdí, že zamietol príslušnú žalobu
preto, že na strane žalobkyne je nedostatok aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Pritom ten
istý súd v minulosti v danej veci rozhodol o predbežnom opatrení a Krajský súd v Banskej Bystrici,
ako súd odvolací, toto jeho rozhodnutie potvrdil, pričom ani jeden z nich vtedy neprišiel k záveru

o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Žalobkyňa tak má za to, že z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby nie je možné predmetnú žalobu zamietnuť.
Ďalej žalobkyňa namietala, že z dedičského spisu po poručiteľovi Y. U. je evidentné, že predmetom
dedičského konania bol aj predmetný dom č. p. XX na parcele č. XXX, o čom svedčí vlastnoručný
zápis notára v dedičskom spise. Takisto o uvedenom svedčí i prítomnosť príslušných výpisov z listu

vlastníctva č. XXX, ktoré potvrdzovali toto vlastníctvo Y. U. priamo v dedičskom spise a ktorých údaje
notár prejednávajúci dedičstvo v žiadnom prípade nemohol ignorovať. Z dedičského spisu je tiež
evidentné, že k chybnému označeniu predmetného domu v rozhodnutí o dedičstve po Y. U., namiesto
súpisné č. XX bolo uvedené súpisné č. XXX, viedli neúplné, nejednoznačné a zavádzajúce informácie
poskytnuté Štátnemu notárstvu v Liberci Miestnym národným výborom v Sielnici, ktoré u príslušného

notára vytvorili nesprávny dojem, že došlo k zmene súpisného čísla predmetného domu z čísla XX
na číslo XXX. Y. U. nikdy nevlastnil a ani nemohol vlastniť spoluvlastnícky podiel 1/2-ice z domu
súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX, keďže v čase smrti jeho otca tento dom ešte nebol
postavený, ale vlastnil ho z domu č. XX. Okrem toho v tom čase ešte nebol žiadny dom súpisné č.
XXX v katastrálnych záznamoch ani zapísaný. Pre vlastníctvo Y. U. ku spoluvlastníckemu podielu 1/2-

ica z domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX preto v tom čase nemohla svedčiť nielen
žiadna listina, ale ani zápis na liste vlastníctva. Je tiež evidentné, že žiadna takáto listina, resp. výpis z
listu vlastníctva za v príslušnom dedičskom spise nenachádza. Z týchto dôvodov by preto tvrdenie, že
pri príslušnom dedičskom konaní nebol prededený spoluvlastnícky podiel 1/2-ica z predmetného domu
súpisné č. XX napriek tomu, že príslušný notár disponoval listinami preukazujúcimi vlastníctvo poručiteľa

k spoluvlastníckemu podielu súpisné č. 811/2-ica práve z tohto domu, ale namiesto neho bol prededený
nejaký iný dom súpisné č. XXX, tak takéto tvrdenie by nevyhnutne znamenalo, že príslušný notár ako
reprezentant štátnej moci v príslušnom dedičskom konaní konal protizákonne. Pritom samotný MNV v
Sielnici vo svojom písomnom vyjadrení priamo uvádza zmenu súpisného čísla domu č. XX na číslo XX.Preto je pochopiteľné, že ak MNV v Sielnici vo svojich vyjadreniach hovoril už len o dome súpisné č.XXX
bez udania parcelného čísla pozemku, na ktorom je postavený, tak príslušný notár túto informáciu MNV v
Sielnici nevyhnutne pochopil ako informáciu o zmene súpisného č. XX na súpisné č.XXX. Obec Sielnica

z nejasných dôvodov pridelila rovnaké súpisné č. XX aj inému domu, ktorý je postavený na pozemku
parcelné č. XXX/X. Zároveň nie je bez významu, že aj neskôr došlo k ďalšej zmene súpisného čísla
predmetného domu (zmena súpisného čísla XX/XX na súpisné č. XX), a to protizákonným postupom
a bez informovania osôb zapísaných na príslušnom LV ako vlastníci tohto domu. Okresný súd ďalej
tvrdil, že I. U. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto domu na základe rozhodnutia Štátneho

notárstva v Liberci. V takom prípade by však spoluvlastníkom predmetného domu mal byť i naďalej
jeho otec Y. U.. Y. U. je však už nebohý, a preto sa momentom jeho smrti stali vlastníkmi predmetného
spoluvlastníckeho podielu jeho dedičia. Medzi jedinými možnými dedičmi po Y. U. pritom došlo k dohode
dedičov v tom zmysle, že manželka prevezme dom č. XX a ostávajúci majetok, t. j. nehnuteľnosti na
Slovensku, prevezme syn poručiteľa. Pod pojmom zostávajúci majetok musel byť zahrnutý aj príslušný
dom, pretože výpis z príslušného listu vlastníctva je súčasťou príslušného dedičského spisu a notár bol

povinnýzjehoobsahuprisvojomrozhodovanívychádzať.Súdtedanemôžetvrdiť,žekdohodevovyššie
uvedenom zmysle medzi dedičmi po Y. U. nedošlo, keďže vôľa dedičov bola opakovane a jednoznačne
vyjadrená. Ignorovanie vôle dedičov súdom pod zámienkou poukazovania na omyl v číslovaní domu
v príslušnom rozhodnutí o dedičstve by preto bolo neprípustne formalistickým postupom popierajúcim
podstatu a účel príslušných právnych predpisov. Ďalej žalobkyňa namietala, že Okresný súd Zvolen

sa nijako nevysporiadal s možnosťou, že I. U. mohol vydržať predmetný spoluvlastnícky podiel z
predmetnej nehnuteľnosti, keďže I. U. bol pritom takmer 18 rokov riadne zapísaný na príslušnom liste
vlastníctva ako spoluvlastník predmetného domu, a to na základe dedičského konania po jeho otcovi,
v ktorom bol predmetom dedenia aj predmetný dom. Dôvera pozostalých po Y. U. v správnosť postupu
štátnych a samosprávnych orgánov, a teda aj v správnosť označenia prededených nehnuteľností v

dedičskom konaní nepochybne spĺňa podmienku bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať. I. U. bol po celú túto dobu dobromyseľný v tom,
že mu spoluvlastníctvo patrí a neskôr ho platne previedol na žalobkyňu. Žalobkyňa v ďalšom obsahu
odvolania poukázala na tú skutočnosť, že pochybenia štátnych, resp. samosprávnych orgánov, nemôžu
byť na ťarchu dedičom po Y. U. a ich právnym nástupcom. Taktiež i podľa Európskeho súdu pre

ľudské práva riziko akejkoľvek chyby štátnych orgánov musia znášať štátne orgány a chyby nesmú
byť napravené na náklady jednotlivcov. Taktiež v kontexte s ust. § 205 CSP listiny vydané orgánmi
verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za
verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný
opak. Na popretie pravdivosti zápisu I. U. na príslušnom liste vlastníctva preto pre súd nemôže byť

dostatočné ak sa preukáže, že kataster I. U. na príslušný LV zapísať nemá; musí mu byť nepochybne
preukázané, že I. U. nebol dedičom po Y. U., pritom takýto dôkaz súdu predložený nebol a ani žalovaný
nikdy nič takéto netvrdil. Naopak, súdu bol predložený nespochybniteľný dôkaz, že I. U. bol dedičom
po Y. U., a tiež, že došlo k dohode oboch dedičov. Okresný súd Zvolen zároveň uviedol, že pokiaľ
pozostalí po Y. U. majú za to, že predmetom dedenia po Y. U. mal byť aj uvedený dom, je na nich,

aby si podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku. Takýmto spôsobom však konajúci súd
odporúčapozostalýmpoY.U.,abypodalinávrhnaprejednaniemajetku,ktorýužrazvdedičskomkonaní
prejednaný a prededený bol, o ktorom bola uzatvorená dohoda dedičov a o ktorom už bolo rozhodnuté.
Predmetný dom pritom nemôže byť novoobjaveným majetkom Y. U., pretože výpis z príslušného listu
vlastníctva, ktorý jednoznačne potvrdzoval spoluvlastníctvo poručiteľa, bol súčasťou dedičského spisu

a preto toto spoluvlastníctvo poručiteľa k predmetnému domu nemôže byť považované za majetok
neznámy v čase pôvodného dedičského konania a za majetok novoobjavený. Okresný súd by bol
oprávnený v predmetnej veci zamietnuť žalobu z dôvodu, že I. U. v čase spísania príslušnej darovacej
zmluvy so žalobkyňou nebol vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu výlučne len v tom
prípade, ak by mal nepochybne preukázané, že I. U. nebol dedičom po svojom otcovi Y. U.. Ďalej

žalobkyňa namietala, že Okresný súd Zvolen úplne ignoroval návrh žalobkyne uvedený v jej liste zo
dňa 24. 09. 2018 na vykonanie dôkazu v podobe odborného stanoviska najvyššej katastrálnej inštitúcie
- Úradu geografie, kartografie a katastra SR. Ďalej Okresný súd Zvolen vo svojom odôvodnení vôbec
neuviedol žalobkyňou predložený dôkaz, ktorý tvoril prílohu jej listu zo dňa 24. 06. 2018 - zápisnica o
prešetrení sťažnosti odborom kontroly, v ktorej bolo potvrdené, že príslušným postupom Správy katastra

Zvolen pri zapisovaní listiny o zrušení súpisného čísla XXX/XXXX a oznámenia č. 788/2009 do katastra
nehnuteľností „došlo k nezákonnej zmene vlastníckeho práva k pôvodnej stavbe označenej súpisným
číslom XX na pozemku parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, v podielovom spoluvlastníctve I. U. v
podiele 1 k celku“. Taktiež i Správa katastra Banská Bystrica vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 02. 2013potvrdila názor o svojom pochybení, resp. pochybení Správy katastra Zvolen pri zápise záznamových
listín č. Z 2467/2009 a Z 2468/2009, ktorými bol z listu vlastníctva č. XXX vymazaný z písomného
operátu existujúci rodinný dom a pod novým súpisným číslom 80 zapísaný na LV č. XXXX v odlišnom

vlastníckom režime bez upovedomenia pôvodných spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Okresný súd taktiež
vo svojom odôvodnení vôbec neuviedol žalobkyňou predložený dôkaz, ktorý tvoril prílohu jej listu zo
dňa 29. 03. 2017 - „oznámenie o prijatých opatreniach v zmysle § 19 ods. 1 písm. i/ zák. č. 9/2010 o
sťažnostiach“. Pokiaľ okresný súd tvrdí, že „E. Q. rod. T., so svojim manželom R. Q. kúpnou zmluvou
č. 2672/49 nadobudli od E. Y., rod. H., a jej detí nehnuteľnosti zapísané na PK vložke 28 záhradu

vo vnútornosti súp. č. XXX, XXX, ako aj dom s príslušenstvom na nej postavený“, tak súd vyslovene
uvádza nepravdivé tvrdenie, pretože podľa samotnej uvedenej kúpnej zmluvy boli predmetom prevodu
záhrada vo vnútornosti ako aj dom s príslušenstvom na nej postavený dľa B55 a.b.c.d.e. Pritom „dľa
B55 a.b.c.d.e.“ v kontexte príslušného zápisu v PKV č. 28 znamená: E. Y. 26/144, Y. Y. 13/144, E. Y.
13/144, C. Y. 13/144, R. Y. 13/144. V príslušnej kúpnopredajnej zmluve z roku 1949, teda rozhodne
nemohlo ísť o predaj príslušných nehnuteľností v celosti. Súdu je pritom táto skutočnosť nepochybne

známa. Ďalej sa súd nijako nevysporiadal ani so skutočnosťou, že podľa zápisu v pozemkovoknižnej
vložke č. 28 sa podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 22. 08. 1949 vkladá vlastnícke právo manželom
R. Q. v 39/144 a E. Q. v 39/144. Tento zápis o výške spoluvlastníckych podielov získaných kupujúcimi
manželmi Q. pritom presne zodpovedá zápisu o výške spoluvlastníckych podielov pôvodne vlastneným
predávajúcimi členmi rodiny Y.. Práve zápis v PKV mal v tom čase (do roku 1950) konštitutívny vplyv

na vznik vlastníctva k nehnuteľnosti a okrem toho platila právna zásada „superficies solo cedit“ podľa
ktorej bol vlastník pozemku nevyhnutne aj vlastníkom všetkých stavieb postavených na tomto pozemku.
Uvedenou kúpnou zmluvou preto predávajúci nemohli na kupujúcich previesť vlastníctvo k vyššie
uvedenému spoluvlastníckemu podielu, než aký bol v tom čase na ich meno zapísaný v príslušnej PKV.
Je zarážajúce, že súd v 21. bod odôvodnenia predmetného rozsudku účelovo pozmenil znenie príslušnej

časti rozhodnutia o dedičstve po R. Q. tak, že pred aj za text doplnil: „v skutočnosti 1 domu“ pridal
čiarky, ktoré sa v skutočnosti v samotnom rozhodnutí nenachádzajú. Súd pritom nijako nezdôvodnil
prečo považuje za správne ignorovať tú časť textu uvedeného rozhodnutia o dedičstve, ktorá hovorí o
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu 39/144 predmetného domu, a to napriek tomu, že práve takýto
spoluvlastnícky podiel je zapísaný v PKV č. 28 ako spoluvlastnícky podiel poručiteľa R. Q.. V ďalšom

obsahu odvolania žalobkyňa taktiež namieta, že Okresný súd Zvolen v odôvodnení svojho rozsudku
poukázal na tú skutočnosť, že k pôvodnému rodinnému domu bola pristavaná prístavba, ktorá je v
podstateväčšiaakopôvodnýrodinnýdom.Súdpritomneuvádzačochápepodpojmompodstatneväčšia
a ani to z akých podkladov prišiel k uvedenému záveru, keďže na žiadnej fotografii z predložených
právnou zástupkyňou žalovaných nie je pôvodný dom zachytený v plnosti. To, že v predmetnej veci

neskôr realizovaná prístavba je súčasťou pôvodnej hlavnej stavby - a preto prístavba aj hlavná stavba
musia mať rovnakých vlastníkov - presadzujú v prvom rade žalovaní, keďže svoje vlastníctvo k celej
stavbe sa snažia odôvodniť kúpnopredajnou zmluvou z roku 1949, týkajúcej sa pôvodnej hlavnej
stavby. Sú to práve žalovaní, komu sa účelovou manipuláciou práve s týmito okolnosťami protiprávne
podarilo dosiahnuť E. Q. ako vlastníčky predmetného domu v celosti na príslušnom LV a na základe

toho dosiahnuť vydanie osvedčenia o dedičstve po E. Q.. Ďalej žalobkyňa označila za nepravdivý i
záver súdu vo vzťahu k domu súp. č. XX, pokiaľ konštatoval, že rodina Q. si na túto stavbu nerobila
žiadny nárok. Okresný súd na jednej strane vo vzťahu k žalobkyni odmietol uznať, že rozhodnutie č.
557/89/26 sa týka aj predmetného domu, a že v ňom bolo len nesprávne uvedené súpisné číslo, a to
napriek tomu, že v dedičskom konaní po Y. U. bol prejednávaný aj predmetný dom a že spoluvlastníctvo

Y. U. k predmetnému domu bolo v čase príslušného dedičského konania riadne zapísané na príslušnom
liste vlastníctva. Na strane druhej Okresný súd Zvolen vo vzťahu k žalovaným tvrdí, že rozhodnutie D
565/71-7 o dedičstve po R. Q., sa týka práve predmetného domu napriek tomu, že daný dom v tomto
rozhodnutí nie je označený parcelou, na ktorej je postavený, a že je z danej veci zrejmé, že v minulosti
opakovane dochádzalo k zmenám v súpisných číslach domov v obci Sielnica a dokonca, že sa týka

spoluvlastníckeho podielu 1 z tohto domu, a že zápis príslušnej PKV č. 28 potvrdzuje vlastníctvo R. Q.
len k spoluvlastníckemu podielu 39/144. Okresný súd Zvolen na jednej strane z pochybenia katastra pri
zapisovaní rozhodnutia č. 557/89/26 v dedičskej veci po Y. U. vyvodzuje oprávnenosť vlastníctva právnej
predchodkyne žalovaných E. Q. aj k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k predmetnému domu zapísanému
na príslušnom LV na meno Y. U. (napriek tomu, že samotný Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, na

ktorý sa súd odvoláva, tvrdí, že ako vlastník tohto podielu mal byť i naďalej zapísaným Y. U.), na strane
druhej okresný súd Zvolen pochybenia katastra pri zapisovaní listiny o zrušení súpisného čísla XXX/
XXXX a oznámenia č. 788/2009 (v dôsledku ktorého bola E. Q. protiprávne zapísaná na príslušný LV
ako vlastníčka predmetného domu v celosti) nevyvodzuje žiadne dôsledky a naďalej považuje E. Q.za vlastníčku predmetného domu v celosti - a to napriek tomu, že uvedené listiny boli neskôr zrušené,
a že Katastrálny v Banskej Bystrici, katastra v Banskej Bystrici a aj Odbor kontroly Úradu geodézie,
kartografie a katastra v Bratislave potvrdili pochybenie Správy katastra Zvolen pri zapisovaní uvedených

listín, z toho je evidentné, že súd neuplatňuje rovnaký prístup k žalobkyni a k žalovaným (a k dôkazom v
ich prospech, resp. neprospech), dokonca možno tvrdiť, že Okresný súd Zvolen pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo svojej vlastnej účelovej manipulácie z predloženými dôkazmi - v zmysle ignorovania alebo
účelového pozmenenia samotného textu predložených listín. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v
predmetnej veci preto nemôže byť spravodlivé, nestranné a v súlade s predloženými dôkazmi a s

platnými právnymi predpismi, a preto nemôže byť ani zákonné. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že v predmetnej veci žalobkyni vyhovie v plnom
rozsahu.

3. K odvolaniu žalobkyne sa na výzvu súdu prvej inštancie vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ prostredníctvom
svojho spoločného právneho zástupcu podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 08.

02. 2019. Uviedli, že napadnutý rozsudok v oboch odvolaním napadnutých výrokoch navrhujú potvrdiť
podľa § 387 CSP, keďže je v celom rozsahu vecne správny. V súdenej veci je právne irelevantné, či
určovací žalobný petit je kladný alebo záporný, nakoľko vykonané dokazovanie tomu nenasvedčuje.
Vo svojich písomných podaniach žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že v označenom dedičskom
konaní Štátneho notárstva Liberec boli nehnuteľnosti, ktoré mali patriť do dedičstva po Y. U. lustrované

bývalou geodéziou a Štátnemu notárstvu bol zaslaný výpis z listu vlastníctva č. XXX pre Obec Sielnica.
Jedná sa o LV z 28. 07. 1989, kde je zapísané vlastnícke právo Y. U. v 28/576, t. j. v 1/2 nielen k
pozemkom, ale aj k stavbám rodinných domov č. XX a XX. V konaní bolo preukázané, že vlastnícke
právo nie je na liste vlastníctve zapísané správne, pretože tomuto poručiteľovi nesvedčí k stavbe domu
postavenéhonaparceleč.XXXžiadnynadobúdacítitul.Takistodopozornostiodvolaciehosúdužalovaní

dali poznámku zapísanú v časti D LV č. XXX zo dňa 28. 07. 1989, kde je uvedené: PKN zap. 374,
28 - 105/84 (čo je vlastne položka, pod ktorou bol založený LV č. XXX). Tu poukázali na svedeckú
výpoveď R.. Y. C. zo dňa 10. 10. 2018, ktorá uviedla, že LV č. XXX bol založený na základe tzv. druhej
etapy a údaje, ktoré boli takto zapísané do listu vlastníctva vychádzali z podkladov, ktoré vykonávali
pracovníci geodézie a pod položkou výkazu zmien 105/84 LV č. XXX boli dopísané údaje o vlastníkoch

z obidvoch vložiek, teda vložky 374 a č. 28, pričom správne mali byť založené dva listy vlastníctva, a to
na pozemok a na stavby. V dedičskom konaní po Y. U. však do súpisu majetku spoluvlastnícky podiel
na sporovanom dome radený nebol, a teda nebol prededený, čo zodpovedá reálnej skutočnosti, napriek
tomu však evidenčne podiel na predmetnom rodinnom dome bol v katastri nehnuteľností zapísaný na
dediča po Y. U., ktorý následne svoj podiel previedol darom na žalobkyňu. Tieto skutočnosti sú totožné

so stanoviskom zaujatým v rozhodnutí Katastrálneho úradu Banská Bystrica č. Xo16/2011 zo dňa 20.
09. 2011, kde na strane 23 tento orgán konštatuje, že pri zápise do operátu KN došlo k pochybeniu,
nakoľko domy súp. č. XX a XX neboli v predmetnej listine prededené, avšak ako spoluvlastník v podiele
1/2 k domom s. č. XX a XX bol zapísaný maloletý I. U.. Je nesporné, že vlastníctvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, avšak poručiteľ Y. U. nebol nikdy podielový spoluvlastník súdenej stavby pôvodného

rodinného domu, nakoľko, tak ako bolo tvrdené a preukázané v konaní, E. Q. so svojím manželom R.
Q. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 09. 1949 kúpili od E. Y. a jej detí zapísané nehnuteľnosti v
pozemkovejknihekat.úz.L.vzápisnici28,AI.r.č.2,m.č.133,134,záhradavovnútornostiakoajdoms
príslušenstvom na nej postaveným za kúpnu cenu 50.000 Kčs, pričom v bode 4 tejto zmluvy je uvedené:
„Výslovne sa poznamenáva, že predmetom odpredaja je prízemný dom nachádzajúci sa na parcelách

m. č. 133, 134 v takom stave, v akom sa tento teraz nachádza. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že
manželom R. a E. Q. boli predané nehnuteľnosti v pozemkovej knihe pre obec Sielnica v zápisnici č. 28,
t. j. dom so záhradou. Z uvedeného je nesporné a preukázané, že právni predchodcovia žalovaných 1/
až 3/ nadobudli titulom kúpy v celosti rodinný dom s príslušným spoluvlastníckym podielom na pozemku.
V dedičskej veci vedenej na Štátnom notárstve Zvolen pod D565/71 po R. Q. zomrelom XX. XX. XXXX

bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva okrem iného 39 100/144 domu č. XX, v skutočnosti 1/2 domu
pozostávajúceho z izby a kuchyne v cene 7.000,- Kčs v prospech E. Q., rodenej T., manželke. Nakoľko
E. Q. titulom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy už nadobudla 1/2 stavby rodinného domu a príslušný
podiel na pozemku a druhú polovicu rodinného domu nadobudla dedením po svojom manželovi, stala
sa tak výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu predchádzajúce súp. č. XX. V konaní ďalej žalovaní

preukázali, že E. Q. bola na základe rozhodnutia ONV Zvolen - odbor výstavby zo dňa 08. 11. 1971
povolená prístavba rodinného domu pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne predsiene, komory, kúpeľne
atď., pričom dňa 24. 09. 1974 bolo rozhodnuté o prípustnosti tejto stavby (odovzdanie do trvalého
užívania - užívacie povolenie). Je tak nesporné, že E. Q. bola stavebníčkou prístavby rodinného domu,ktorá spolu so starým domom má v súčasnosti pridelené jedno súpisné číslo XX. Prípadné úvahy o tom,
či prístavba rodinného domu je príslušenstvom, súčasťou pôvodnej stavby, alebo je samostatnou vecou,
presahuje potreby skúmania v tomto konania, nakoľko je nesporne preukázané, že žalovaní 1/ až 3/ sú

titulom právnej postupnosti podielovými spoluvlastníkmi stavby pôvodného rodinného domu a prístavby
každý zvlášť v 1/3, spolu v celosti, ktorým stavbám je pridelené súpisné číslo 80. Z uvedených dôvodov
navrhli, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny.

4. Vyjadrenie žalovaných 1/ - 3/ k odvolaniu žalobkyne bolo doručené odvolacím súdom žalobkyni na

vyjadrenie dňa 04. 11. 2019.

5. Dňa 13. 11. 2019 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaných
k odvolaniu. Žalobkyňa pritom odkazuje na svoje podané odvolanie ako i ostatné vyjadrenia, na
ktorých zotrváva. Považuje za evidentné, že žalobkyňa preukázala spoluvlastníctvo svojich právnych
predchodcovkpredmetnémudomunespochybniteľnýmspôsobom-nazákladejednoznačnéhozápisuv

pozemkovo-knižnej vložke PKV 374 pre kat. úz. Sielnica, v ktorom je zachytené vlastníctvo k celkovému
spoluvlastníckemu podielu 1/2 z predmetného pozemku pôvodne označeného 133/134 a ku všetkým
stavbám na ňom postaveným, pričom zvyšný spoluvlastnícky podiel 1/2 je zachytený v PKV č. 28 v
kat. úz. Sielnica. Toto vlastníctvo právneho predchodcu I. U. je pritom úplne nespochybniteľné a to
vzhľadom na konštitutívny charakter zápisu v PKV na vznik vlastníctva. Zároveň platí, že zrušením

právnej zásady superficies solo cedit odo dňa 01. 01. 1951 nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zmene, resp. k
stratevlastníctvakstavbám,ktorébolodotohtodátumuzískané.Pretovlastníctvoprávnehopredchodcu
I. U. k predmetnému domu nepochybne získané už pred týmto dátumom muselo zostať zachované aj
po dni 01. 01. 1951. Keďže nikto z právnych predchodcov medzi časom tento spoluvlastnícky podiel
k predmetnému domu nikomu nepredal ani nedaroval, tak členovia rodiny Q. ako celok a ani E. Q.

nemohli byť vlastníkmi predmetného domu v celosti. Žalobkyňa má za to, že žalovaní nepreukázali
vlastníctvo svojich právnych predchodcov k predmetnému domu v celosti, naopak, bolo preukázané, že
právna predchodkyňa žalovaných E. Q. nemohla vlastniť predmetný rodinný dom v celosti. Žalobkyňa
opätovne ako v podanom odvolaní poukázala na zápis PKV č. 28 a zvýraznila, že neexistuje žiadny
právnytitul,nazákladektoréhobybolaprávnapredchodkyňažalovanýchE.Q.vlastníčkoupredmetného

domu v celosti. Dokonca i listina, na základe ktorej bola protiprávne zapísaná na príslušný LV ako
vlastníčka predmetného domu v celosti, bola neskôr pre svoju protiprávnosť zrušená. V príslušnej
kúpnopredajnej zmluve z roku 1949 je uvedené, že predmetom prevodu boli „záhrada vo vnútornosti,
ako aj dom s prísl. na nej postavený dľa B55 a), b), c), d)“, pričom podľa príslušného zápisu v PKV
text „dľa B55 a), b), c), d), e)“ znamená: E. Y. 26/144, Y. Y. 13/144, E. Y. 13/144, F. Y. 13/144 a R. Y.

13/144. Rozhodne tak nemohlo ísť o predaj príslušných nehnuteľností v celosti a právni predchodcovia
žalovaných preto nemohli nadobudnúť vlastníctvo predmetného domu v celosti. Taktiež je evidentné,
že v príslušnej časti rozhodnutia o dedičstve po R. Q. je napísané, že sa „potvrdzuje nadobudnutie
dedičstva 39/144 domu č. 81 v skutočnosti 1/2-ice domu.“ Text príslušného rozhodnutia o dedičstve
je nevyhnutné interpretovať spôsobom, pri ktorom si zachovajú zmysel oba údaje, teda „39/144“ aj

„1/2-ice“. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že ak by sa vlastníctvo E. Q. k spoluvlastníckemu podielu
39/144 (zapísané v PKV č. 28) nemalo vzťahovať k celkovému spoluvlastníckeho podielu 1/2, ale by
sa malo týkať spoluvlastníckeho podielu 1/1, tak potom by sa aj zápis v PKV č. 374 o vlastníctve I. U.
k pozemku č. 133-134 a k všetkým stavbám na ňom postaveným, musel tiež týkať spoluvlastníckeho
podielu 1/1, a preto by vzhľadom na konštitutívny charakter zápisu v PKV pred rokom 1951 bol I.

U. vlastníkom predmetného domu v celosti. Tak ako v podanom odvolaní žalobkyňa zvýraznila, že
vlastníctvo predmetného domu v celosti si začali nárokovať až pozostalí po E. Q., a to až po tom, ako
došlo k protiprávnemu zápisu E. Q. na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníčky predmetného domu
v celosti. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že v súčasnosti neexistuje žiadna listina, na základe ktorej by
E. Q., rodená T. mala byť vlastníčkou predmetného domu v celosti.

6. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovaným 1/, 2/, 3/ na vyjadrenie dňa 27. 01. 2020. Žalovaní
sa k uvedenému nevyjadrili.

7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 39 CSP a z
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie napadla

v celom rozsahu a odvolacie dôvody uvedené žalobkyňou v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že
na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa
s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho
dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej

inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje,

správnosť vyššie uvedených dôvodov.

11. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu zistil,
že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02. 01. 2017 doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 09. 01.
2017 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom žalobným petitom navrhla, aby konajúci

príslušný súd určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2 k rodinnému domu postaveného
na pozemku parcele registra C č. XXX v katastrálnom území Sielnica súp. č. XX (ktorý mal až do
vydania oznámenia č. 788/2009 zo dňa 10. 01. 2009 obcou Sielnica súp. č. XX) je žalobkyňa, t. j. I. U..
Žalobuskutkovozdôvodnilatak,ževlastníctvokpredmetnémužalovanémupodielu1/2nanehnuteľnosti
nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 30. 01. 2008 formou notárskej zápisnice N44/2008 od darcu I.

U., pričom následne bola žalobkyňa zapísaná na LV č. XXX ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu
1/2 predmetného domu a aj z priľahlých pozemkov. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne odvolaním
napadnutým rozsudkom zamietol a uviedol, že právny predchodca žalobkyne I. U. nemohol previesť
na žalobkyňu vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy, keďže tento (I. U.) predmetný podiel k
nehnuteľnostiam nezdedil po svojom otcovi Y. U., ktorá skutočnosť vyplýva z dedičského rozhodnutia

D 557/89. Z uvedeného podľa záveru súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že I. U. po svojom
otcovi Y. U. nezdedil žalované nehnuteľnosti resp. nedzdedil spoluvlastnícky podiel 1/2 z rodinného
domu postaveného na pozemku parc. C číslo XXX v kat. úz Sielnica, ktorý mal súp. č. XX. Predmetom
dedenia síce boli nehnuteľnosti vedené na výpise LV č. XXX pre okres Zvolen, ale len pozemky XXX,
XXX, nie žalovaný rodinný dom. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov a svoje rozhodnutie

založil predovšetkým na rozhodnutí Katastrálneho úradu Banská Bystrica č. Xo 16/2011 zo dňa 20. 09.
2011, z ktorého vyplynulo, že Správa katastra nesprávne vyznačila zápis do katastra nehnuteľnosti, keď
na základe dedičského konania D 557/89 Štátneho notárstva Liberec zapísala spoluvlastnícke právo k
rodinnému domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX na I. U. v podiele 288/576. Keďže tento
rodinný dom nebol predmetom dedenia, je zrejmé, že I. U. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k

tomuto domu na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Liberec D 557/89, a následne ani teda nemohol
previesť vlastnícke právo na žalobkyňu I. U..

12. Po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje správnosť uvedeného
záveru prijatého súdom prvej inštancie. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k žalovanému

spoluvlastníckemu podielu 1/2 k rodinnému domu od darovacej zmluvy uskutočnenej formou notárskej
zápisnice N 44/2008, Nz3893/2008, zo dňa 30. 01. 2008, ktorou I. U. daroval ideálny spoluvlastnícky
podiel 1/2 k celku na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako dom súp. č. XX na KNC
parc. č. XXX, KNC parc. XXX, záhrady, 512 m2, KNC parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, ovýmere 366 m2, ktoré predtým patrili darcovi I. U. a to podľa listu vlastníctva č. XXX. Keďže súd prvej
inštancie konštatoval, že darca I. U. nemohol previesť na žalobkyňu viac práv, než sám mal, odvolací
súd sa pre náležité zistenie a objasnenie veci oboznámil i s pripojenou fotokópiou dedičského spisu

Štátneho notárstva v Liberci sp. zn. D/557/89 na ustálenie okolností, či darca, ktorý mal previesť na
žalobkyňu vlastnícke právo k žalovanému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, toto vlastníctvo
riadne nadobudol na základe dedičského rozhodnutia, pričom v čase spísania darovacej zmluvy darcovi
vlastníctvo vyplývalo z listu vlastníctva č. XXX.

13. Odvolací súd z priloženého dedičského spisu D/557/89 po Y. U., nar. XX. XX. XXXX zomrelom XX.
XX. XXXX zistil, že z obsahu spisového materiálu Štátneho notárstva Liberec, konkrétne zo žiadosti o
oznámenie informácii adresovanej Miestnemu národnému výboru Sielnica (na č.l. 13 dedičského spisu)
zo dňa 11. 08. 1989 vyplýva, že konajúci notár pri ustaľovaní masy dedičstva zisťoval že Y. U. (poručiteľ)
zdedil spoluvlastnícky podiel tiež na dome č. p. XXX v kat. úz. Sielnica na parcele č. XXX. Od miestneho
národného výboru Sielnica štátny notár uvedeným dopytom žiadal informáciu, či uvedená nehnuteľnosť

- dom č.p. XXX na parc. č. XXX ešte stojí. Notár ďalej uviedol , že podľa SG vo Zvolene tiež poručiteľ
vlastnil podiely na dome súp. č. XX na parcele XXX a dome č. p. XX na parcele č. XXX. Uvedenou
výzvou rovnako konajúci notár žiadal Miestny národný výbor o informáciu, či podľa miestnych záznamov
patria podiely na uvedených domoch poručiteľovi alebo či patria niekomu inému. O uvedenom svedčil
list vlastníctva č. XXX, ktorý konajúci notár zaslal Miestnemu národnému výboru, a zároveň požiadal i

o jeho vrátenie. V totožnej žiadosti o uvedenie informácií notár žiadal od Miestneho národného výboru
informáciu, na základe akej listiny vlastnil poručiteľ tiež dom č. p. XX v Sielnici (eventuálne aké bolo jeho
predchádzajúce číslo popisné).

14. Na uvedený dopyt (žiadosť o informácie) poskytol Miestny národný výbor Sielnica oznámenie k D

557/89 doručené Štátnemu notárstvu v Liberci dňa 17. 08. 1989, v ktorom uviedol, že dom č. XXX ešte
stojí; rodinný dom č. XX (nie XX) Miestny národný výbor nevie akým spôsobom menovaný po svojej
starej matke nadobudol a pre získanie ďalších informácií odporučil konajúcemu notárovi obrátiť sa na
Štátne notárstvo vo Zvolene. Za miestny národný výbor konal predseda MNV Vladimír Ryboš.

15. Z ďalšieho obsahu dedičského spisu, konkrétne z č. l. 20 uvedeného vyplýva, že konajúci
notár nesprávne žiadosť o informáciu následne adresoval SG Senica, hoci žiadal informácie o
nehnuteľnostiachnachádzajúcichsavkat.úz.Sielnica.Nanesprávneadresovanýdopytštátnehonotára
SGE Bratislava, Stredisko geodézie Senica Štátnemu notárstvu Liberec oznámilo, že „Menovaný v našej
evidencii v katastrálnom území Senica nemá vedené žiadne vlastníctvo ani užívanie“ K identifikácii je

potrebné doložiť pozemkovo knižný výpis, ktorý odporučili vyžiadať na štátnom notárstve.

16. Na základe takto získaných informácií bol do masy dedičstva notárom zaradený na strane aktív
majetok z vyporiadaného BSM, ďalej rodinný dom súp. č. XX vrátane záhrady v katastrálnom území
Sielnica, 1/2 rodinnému domu č. p. XXX v totožnom katastrálnom území a 1/5 č. p. XXX tamtiež vrátane

pozemkov zapísaných na LV č. 9, XXX, XXX, XXX, XX vedených na Štátnej geodézii Zvolen pre obec a
kat. úz. Sielnica. Po zohľadnení pasív dedičstva bolo vydané rozhodnutie Štátneho notárstva v Liberci
D 557/89-26 zo dňa 15. 03. 1990, na základe ktorého konajúci notár schválil dohodu o vyporiadaní
dedičstva,podľaktorejmanželkaR.U.,nar.XX.XX.XXXXnadobudlajednupolovicuhotovosti,bytového
zariadenia, čiernobieleho TV a zostatku na sporiacom účte 12.490,- Kčs na meno poručiteľa, ďalej táto

menovaná nadobudla rodinný dom č. XX so záhradou v kat. úz. Sielnica (vrátane STP parcely) s tým,
že uhradí dlhy dedičstva a s tým, že vyplatí maloletému synovi poručiteľa I. U. v hotovosti najneskôr v
deň jeho 18. narodenín ako doplatok k dedičskému podielu čiastku 9.364,20 Kčs. Samotný v tom čase
maloletý I. U. nadobudol 1/2 domu súp. č. XXX v kat. úz. Sielnica 1/5 domu č. p. XXX s pozemkami
č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX vrátane pozemkov v užívaní socialistickej organizácie zapísaných u SG

Zvolen na LV č. X pre obec a kat. úz. Sielnica č. 288/576, pozemok parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX
v kat. úz. Sielnica zapísané u SG Zvolen na LV č. XXX a ďalej 1/12 pozemku v užívaní socialistickej
organizácia v kat. úz. Sielnica na LV č. XXX, X/XX pozemku v kat. úz. Sielnica zapísaného u SG Zvolen
na LV č. XXX a 1/2 pozemku v užívaní socialistickej organizácie v kat. úz. Sielnica zapísanej na LV č. XX.

17. Z uvedeného rozhodnutia o dedičstve je tak nutné konštatovať, že žalovaná nehnuteľnosť - rodinný
dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. registra CKN č. XXX ani spoluvlastnícky podiel k nej, ktorého
určenia vlastníctva sa žalobkyňa domáha, nebola v dedičskom konaní prededená a právny predchodca
žalobkyne predmetný podiel na nehnuteľnosti rodinný dom nachádzajúci sa na parcele registra č. XXX,súp. č. XX titulom dedenia nenadobudol. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že konajúci súdny komisár
síce zisťoval vlastníctvo i k rodinnému domu súp. č. XX, avšak následne tento rodinný dom nebol
do masy dedičstva zahrnutý, nebol prejednaný a o tomto rozhodnuté nebolo. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť absencie predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnutí o dedičstve I. U. ako právny predchodca
žalobkyneazároveňprávnynástupcaY.U.nemoholnadobudnúťspoluvlastníckypodiel1/2krodinnému
domu súp. č. XX.

18. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobkyne o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa

a preto I. U. nepochybne dedil majetok patriaci jeho otcovi už smrťou Y. U., uvedenému nemožno
prisvedčiť ako záveru správnemu, nakoľko jednak I. U. nebol jediným dedičom po poručiteľovi Y. U.
(svojom otcovi), dedičkou bola i matka I. U., ktorá na základe uvedeného predmetného dedičského
rozhodnutia rovnako dedila, pričom s maloletým v tom čase I. U. bola uzatvorená dohoda o dedičstve,
ktorou bolo ustálené, ktorý z dedičov nadobúda dedičstvo a v akom rozsahu. Nemožno preto prijať
jednoznačný záver, že dedičom opomenutého spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, v dedičskom

konaní neprejednanom by bol bezpochyby I. U., nakoľko povolaní dvaja dedičia po Y. U. (manželka
a syn) mohli nadobudnúť majetok rôzne v zmysle vzájomnej dohody, a to i v rôznych podieloch.
A. je v konaní doposiaľ sporná otázka, či poručiteľovi Y. U. (ako právnemu predchodcovi I. U.)
skutočne prináležalo vlastníctvo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XX na parc. č. XXX v
kat. úz. Sielnica a v akom podiele, ktorého určenia vlastníctva sa žalobkyňa domáha, keď štátny

notár konajúci v dedičskom konaní po Y. U. zisťoval vlastníctvo poručiteľa, pričom však rozlišoval
nehnuteľnosti - dom č.p. XX nachádzajúci sa na parc. Z. č. XXX a dom č. XX nachádzajúci sa
na parcele CKN č. XXX. Otázku vlastníctva (prípadne spoluvlastníctva v konkrétnych ideálnych
podieloch) poručiteľa k uvedeným nehnuteľnostiam však konajúci notár neustálil, tieto do masy
dedičstva nepoňal a v dedičskom konaní o nich nebolo rozhodnuté (teda, uvádzané nehnuteľnosti,

resp. spoluvlastnícke podiely k nim neboli prededené). Túto otázku však nemožno riešiť a prípadné
nedostatky dedičského konania konvalidovať v prejednávanej veci, v ktorej sa žalobkyňa domáha
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nadobudnutého titulom darovacej zmluvy od I. U.. Otázky,
či mali byť predmetom dedenia žalobkyňou označené nehnuteľnosti, nemôžu byť riešené v tomto
konaní, ale výlučne v prípadnom konaní, že určitý (špecifikovaný) majetok patrí do dedičstva po Y.

U.. Rovnako je v tomto konaní právne irelevantná tá okolnosť, či sporný majetok nebol v dedičskom
konaní prededený v dôsledku pochybenia štátnych orgánov alebo pre zistený záver, že poručiteľovi Y. U.
vlastníctvo k uvedenému nesvedčalo, nepríslúchalo, Či bol Y. U. skutočne vlastníkom (resp. podielovým
spoluvlastníkom) žalovanej nehnuteľnosti je doposiaľ otázkou spornou, ktorú je potrebné vyriešiť v
osobitnom konaní a túto nemôže riešiť konajúci súd v prejednávanej veci ani ako otázku prejudiciálnu.

Preto nie je pre rozhodnutie v súdenej veci relevantná ani odvolacia argumentácia žalobkyne o tom, že
k roku 1950 bol Y. U. vlastníkom 1 pozemku, o čom svedčí zápis v pozemkovoknižnej vložke č. XXX,
keď bolo bezpochyby zistené a ustálené, že I. U. vlastníctvo (hoc v určitom podiele) k rodinnému domu
číslo XX (a ani príp. číslo XX) dedením nenadobudol.

19. S uvedenou otázkou tiež súvisí odvolacia námietka žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie
nevykonal všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy, konkrétne, že okresný súd ignoroval návrh žalobkyne
(uvedený v jej liste zo dňa 24. 09. 2018) na vykonanie dôkazu v podobe odborného stanoviska najvyššej
katastrálnej inštitúcie - Úradu geografie kartografie a katastra SR - Zápisnicu o prešetrení sťažnosti
Odborom kontroly ÚGKK, č. OK 510/2014 - 159 zo dňa 22. 05. 2015, v ktorej bolo potvrdené,

že príslušným postupom správy katastra Zvolen pri zapisovaní Listiny o zrušení súpisného čísla č.j.
789/2009 a Oznámenia č.j. 788/2009 do katastra nehnuteľností „došlo k nezákonnej zmene vlastníckeho
práva k pôvodnej označenej súpisným číslom 81 na pozemku parcelné číslo XXX, zapísanej na LV
č. XXX v podielovom spoluvlastníctve I. U. v podieli 1 k celku“. Tu je potrebné uviesť, že keďže pri
skúmaní otázky, či žalobkyni z hmotnoprávneho hľadiska skutočne svedčí vlastnícke právo, či vlastnícke

právo nadobudla na základe riadneho právneho titulu bolo v konaní zistené, že I. U. ako darca jej
darovacou zmluvou toto previesť nemohol, keď sám vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1
k žalovanému rodinnému dedením nenadobudol, sú bez zásadnej relevancie pre rozhodnutie vo
veci skutočnosti preukazované žalobkyňou navrhovaným dôkazom - Zápisnicou o prešetrení sťažnosti
Odborom kontroly Ok 510/2014. Vzhľadom na uvedený záver bol postup súdu prvej inštancie súladný so

zákonom, nijak neporušujúci právo účastníka na spravodlivý súdny proces, keď sa konajúci súd zameral
na získanie skutkových poznatkov podstatných pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle ust. § 185
ods. 1 Civilného sporového poriadku len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa
citovaného zákonného ustanovenia je súd subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako budedokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Keďže
uvedený dôkaz mal preukazovať zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré však táto predtým riadne
nenadobudla a teda jej nesvedčalo (ktorá skutočnosť, bola v konaní pred súdom zistená), nebol takýto

dôkaz podstatný pre rozhodnutie vo veci samej a nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci.
Preto odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

20. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že právny predchodca žalobkyne I. U. v dedičskom konaní po Y. U.
nadobudol vlastníctvo jednej polovice k domu č. XX, avšak uvedený bol v dedičskom rozhodnutí

nesprávne označený ako rodinný dom č. p. XXX, odvolací súd uvádza, že takémuto záveru nesvedčí
žiadna skutočnosť, nachádzajúca sa v obsahu spisového materiálu, keď žalobkyňa nepreukázala
stotožnenie nehnuteľnosti - domu č. p. XXX s domom súp. č. XX, nachádzajúcim sa na parcele registra
C č. XXX. Rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele CKN č. XXX/X je v súčasnosti zapísaný
na LV č. XXXX v spoluvlastníctve I. U., rodenej U. (teda žalobkyne) a to v podiele 15/24 na základe
osvedčenia č. N/439/204 a v podiele 4/24 na základe osvedčenia N/15/2005 a U. T., rodenej U. v podiele

5/24 na základe osvedčenia č. N/46/2017. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že už konajúci
notár pri zisťovaní majetku patriaceho do dedičstva po Y. U. rozlišoval rodinný dom č.p. XXX v kat. úz.
Sielnica na parcele č. XXX, ďalej rodinný dom č.p. XX na parc. č. XXX a rodinný dom č.p. XX na parc.
Č. XXX (všetko v kat. úz. Sielnica). Keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie
o totožnosti rodinného domu č.p. XXX a rodinného domu súp. číslo XX, uvedenej odvolacej nemožno

prisvedčiť ako dôvodnej a spôsobilej privodiť iné rozhodnutie vo veci, než aké učinil súd prvej inštancie.

21. Rovnako nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalobkyne o tom, že vlastníctvo I. U. ako
právnemu predchodcovi žalobkyne svedčalo podľa listu vlastníctva cca 18. rokov, čo je dostatočná doba
i pre vydržanie vlastníctva. Je nutné uviesť, že inštitútom vydržania nemožno vlastníctvo k nehnuteľnosti

nadobudnúť výlučne v dôsledku tej skutočnosti, že určitý vlastník je zapísaný na liste vlastníctva po
istú nepretržitú dobu, hoc i v rozsahu niekoľkých rokov. Vydržanie je osobitný originárny spôsob
nadobudnutia vlastníctva v prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich držby, držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby), dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k

vydržaniu. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec (teda ju reálne užíva). Pri oprávnenej
držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou.
Pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním sa vyžaduje reálne užívanie danej veci - nehnuteľnosti v dobrej
viere, že vlastnícke právo užívateľovi patrí, a teda, že nehnuteľnosť reálne užíva a nakladá s ňou ako s
vlastnou a to po zákonom určenú dobu. I. U. však predmetné nehnuteľnosti reálne nikdy neužíval, jeho

vlastníctvo bolo deklarované len zápisom v liste vlastníctva, ku ktorému katastrálny úrad prijal záver, že
bol takýto zápis vykonaný nesprávne, v dôsledku pochybenia štátneho orgánu - Správy katastra.

22. Na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že opakovane navrhovala súdu, aby svojím
rozsudkom vyslovil, že žalovaní nie sú vlastníkmi predmetného domu v celosti, teda „negatívnu“

formuláciu tej istej (pôvodnej) žaloby, ktorá bola pôvodne formulovaná „pozitívne“ tak, že právo
žalobkyne existuje. Súd však tento jej návrh bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol, a i napriek tomu,
že v zmysle zákonných ustanovení tento návrh žalobkyne nebol zmenou žaloby, ale len zmenou
navrhovaného znenia rozsudku“, odvolací súd uvádza, že žalobkyňou zmenené znenie žalobného
návrhu je bezpochyby zmenou žaloby, nakoľko, výsledkom konania o určenie vlastníctva konkrétnej

osoby (žalobkyne) je zodpovedanie otázky, kto je vlastníkom žalobným návrhom špecifikovanej veci
(nehnuteľnosti), resp. či ním je žalobca, pričom v prípade negatívne vymedzeného žalobného návrhu, i
v prípade vyhovenia žalobe môže zostať otázka vlastníctva nezodpovedaná, nevyriešená. Preto pokiaľ
súd prvej inštancie v priebehu konania, po zvážení zistených skutkových okolností, zamietol návrh
žalobkyne na zmenu žaloby, o uvedenom rozhodol uznesením (§ 234 ods. 1 CSP), proti ktorému

odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP). Nie teda konajúci súd nepripustil opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ale neprípustnosť opravného prostriedky vyplýva priamo zo zákona, v zmysle ktorého
súd konal. Z tohto dôvodu sa odvolací súd odvolacou námietkou ohľadom tvrdeného nesprávneho
nepripustenia zmeny žaloby bližšie nezaoberal. Pokiaľ však žalobkyňa mala za to, že ňou tvrdený spor
je spôsobilá vyriešiť výlučne negatívna žaloba (negatívne formulovaný žalobný návrh rozhodnutia súdu),

mala možnosť po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby zobrať svoj pôvodný
návrh (žalobu) spať a tvrdený nárok uplatňovať novou žalobou.23. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že spoluvlastníctvo, resp. spoluvlastnícky
podiel 1/2 k rodinnému domu č. XX zapísaného na parcele č. XXX bol v konaní o dedičstve po Y. U.
vedenom v dedičskom konaní č. D 557/89 i zisťovaný, konajúci notár však uvedený majetok do masy

dedičstva nepoňal, tento nebol prejednaný a rozhodnutím o dedičstve D 557/89-26 právoplatným zo dňa
09. 04. 1990 nebolo o takomto majetku rozhodnuté, teda predmetný nenadobudol ani I. U. ako dedič
po Y. U. (a ani R. U., rovnako dedička po Y. U.). Zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností bol vykonaný nesprávne, v rozpore so samotným dedičským rozhodnutím a
vlastnícke právo právnemu predchodcovi žalobkyne reálne nesvedčalo, keďže toto riadne nenadobudol.

Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že I. U. nemohol na žalobkyňu previesť viac práv,
než mal sám, t. j. že nemohol na žalobkyňu previesť vlastnícke právo k jednej polovici rodinného domu
súp. č. XX, ktorý on sám nenadobudol v dedičskom konaní a ani žiadnym iným spôsobom. Vzhľadom
na správnosť záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného
súdu Zvolen vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ako vecne správny.

24. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ má žalobkyňa za to, že vlastnícke právo reálne svedčalo v
minulosti Y. U., a teda v dôsledku dedenia malo uvedené byť prevedené na jeho právnych nástupcov, t.
j. dedičov, títo majú možnosť žalobou sa domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/2 na dome súp.
č. XX patrili do dedičstva po Y. U. a uvedené tvrdenie dôkazmi preukázať v tomto osobitnom konaní.
Odvolací súd však zvýrazňuje, že uvedenú možnosť majú výlučne dedičia po menovanom poručiteľovi,

t. j. I. U. a manželka po Y. U. R. U..

25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.

26. Odvolací súd preskúmal i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko ide o
závislývýrokaodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďspoukazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP uložil žalobkyni nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100
%, nakoľko žalobkyňa v konaní vedenom na základe jej žaloby nebola úspešná ani sčasti, a teda celý
procesný úspech svedčí žalovaným 1/, 2/, 3/. Rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd ako

vecne správny potvrdil i vo výroku II. o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobkyňou táto nebola úspešná
ani sčasti a procesne úspešnou stranou sporu boli žalovaní 1/, 2/, 3/, ktorí sa v rámci odvolacieho

konania k odvolaniu žalobkyne i vyjadrili prostredníctvom spoločného právneho zástupcu. Uvedeným,
ako procesne úspešným v odvolacom konaní, tak prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s odvolacím konaním žalovaným 1/, 2/, 3/ i trovy reálne vznikli,
odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Osobitným výrokom III. odvolací súd rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdom
prvej inštancie nariadené vo veci po začatí konania uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/1/2017

- 26 zo dňa 07. 02. 2017 potvrdeným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/209/2017
zo dňa 14. 06. 2017. Nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol odvolaním napadnutým
rozsudkom zo dňa 11. 10. 2018 tak, že žalobu zamietol, bolo potrebné v zmysle ust. § 335 ods. 1
CSP rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania vo veci samej, ktoré
dočasneupravovalopomerymedzistranamisporudoprávoplatnéhoskončeniakonaniavprejednávanej

veci. Keďže odvolací súd predmetným rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba zamietnutá, postupom podľa § 335 ods. 2 CSP konajúc sám, majúc na zreteli zásadu procesnej
ekonómie vyplývajúcej z č. 17 CSP rozhodol o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko
tak môže v zmysle uvedenej zákonnej úpravy učiniť i bez návrhu.

29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).