Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911202189
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7911202189.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard, Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky,
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou

euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovaným : 1. C. W., nar. X.XX.XXXX, bytom
W. č. XX, U., 2. D. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XX/XX, W. okres U., zastúpeného advokátkou JUDr.
Ivetou Kohanovou, so sídlom Bačíková 7, Košice, o zaplatenie 1.688,20 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.6.2011 č.k. 10C/32/2011-44

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovanou
v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.688,20 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.12.2009 až do

zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, Bratislava sumu 1.668,20 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne

od 1.12.2009 až do zaplatenia, a povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 113,98 € na účet
zástupcu žalobcu. Rozhodol tak o nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 10.
2006 poskytnutého žalovanej v 1. rade vo výške 2.323,57 € (70.000,- Sk) na účely kúpy spotrebného
tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 54. mesačných splátkach v hodnote 59,82 € mesačne
(1.802,- Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15.11.2006. Žalovaný v 2. rade v časti zmluvy
„prehlásenie partnera“ podpisom potvrdil, že sa zaväzuje spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1.

rade uhradiť jej záväzky zo zmluvy.

2. Súd prvej inštancie mal zistené, že žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlhu naposledy listom zo dňa
8.10.2009,anáslednedňa30.11.2009sadlhstalsplatnýmvcelomneuhradenomzostatkudlhuvovýške
1.688,20 €. Súd prvej inštancie prihliadol na výpoveď žalovanej v 1. rade na pojednávaní, ktorá záväzok
nepopierala a vyjadrila záujem o jeho splatenie. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vychádzal zo záveru,

že ani on nárok žalobcu nerozporoval, pretože k žalobe sa nevyjadril, keď zásielky doručované mu na
adresu Ladmovce 87 sa vrátili neprevzaté. Po právnom posúdení veci podľa § 52, § 53 Občianskeho
zákonníka (ďalej „OZ“), § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“) považoval za
preukázanú existenciu záväzku žalobcu vo vzťahu k obom žalovaným, pričom voči žalovanej v 1. rade
rozhodol rozsudkom na základe uznania.

3. V poučení o opravnom prostriedku súd prvej inštancie v súlade s vtedy platnou právnou úpravou
podľa § 202 O. s. p. uviedol, že odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania vo vzťahumedzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nie je prípustné s výnimkou, že neboli naplnené podmienky pre
vydanie tohto rozsudku a poučil žalovaného v 2. rade o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa doručenia rozsudku s vymedzením náležitosti odvolania podľa § 205 O.s.p..

4. Rozsudok bol riadne doručený žalovanej v 1. rade dňa 20.6.2011 a zástupkyni žalobcu dňa 21.6.2011.
Žalovanému v 2. rade bol doručovaný na adresu W. 87, odkiaľ sa zásielka opätovne vrátila neprevzatá,
ktoré náhradné doručenie bolo súdom prvej inštancie považované za účinne vykonané ku dňu vrátenia
zásielky súdu 12. 7. 2011. Po uplynutí odvolacej lehoty súd prvej inštancie považoval rozsudok za

právoplatný dňom 28. 7. 2011.

5. Žalovaný v 2. rade po zistení, že voči nemu prebieha exekučné konanie na základe súdneho
rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 10C/32/2011, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, podal návrh
na obnovu konania tohto konania dôvodiac, že súdne písomnosti, ako aj v konaní vydaný rozsudok zo
dňa 7. 6. 2011 č.k. 10C/32/2011-44, mu nikdy neboli doručované na adresu, ktorá bola miestom jeho

bydliska. O skutočnosti, že sa nezdržiava na adrese v W. XX, mal súd vedomosť z vyjadrení žalovanej
v 1. rade ako z jej výpovede na pojednávaní. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že o poskytnutie úveru nikdy
nežiadal, a ani nepodpisoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto niet právneho dôvodu na vyhovenie
žalobe proti jeho osobe.

6. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.8.2015 č.k. 6Co/740/2014-71 bolo zrušené
uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.6.2014 č.k. 9C/145/2013-55, ktorým bola povolená
obnova konania sp.zn. 10C/32/2011 z dôvodu, že neboli naplnené podmienky pre konanie o povolení
obnovy konania, lebo z obsahu spisu vo veci sp. zn. 10C/32/2011 je zrejmé, že rozsudok súdu prvej
inštancie vydaný v uvedenom konaní dňa 7. 6. 2011 č.k. 10C/32/2011-44, nebol riadne doručený

žalovanému v 2. rade, preto ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Odvolací súd konštatoval, že už
v štádiu doručovania žaloby bolo zrejmé, že žalovaný na adrese W. XX, na ktorú mu súd písomnosti
doručoval, nebýva a ani sa nezdržuje, pričom má bydlisko na adrese W., Y. XX/XX. Na základe
zmieneného rozhodnutia odvolacieho súdu, bol žalovanému v 2. rade cestou jeho zástupcu rozsudok
doručený do vlastných rúk dňa 16.12.2015.

7. Proti rozsudku podal žalovaný v 2. rade včas odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p,
že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon podľa § 221 ods. 1 písm. d/

O.s.p.zdôvodu,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nikdy nežiadal právneho predchodcu žalobcu spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO, a.s., o úver, nikdy nepodpísal žiadosť o úver zo dňa 16.10.2006, ani zmluvu
o úvere zo dňa 13.8.2007. Podpis na žiadnom listinnom doklade predloženom žalobcom mu nepatrí,
pretože všetky písomnosti boli podpísané žalovanou v 1. rade bez jeho vedomia, čo potvrdila aj žalovaná

v 1. rade vo vyjadrení k žalobe ako aj na pojednávaní. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že nie je
manželom žalovanej v 1. rade a nikdy neprevzal žiaden tovar, za ktorý by čo i len čiastočne mal kúpnu
cenu zaplatiť. Poprel tiež, aby ho veriteľ pred podaním návrhu na súd vyzýval na úhradu pohľadávky.
Ďalej zdôrazňoval, že na adrese W. XX nikdy nebýval, ale býva na adrese W. č. XX/XX. Táto skutočnosť
vyplývala aj z vyjadrenia žalovanej v 1. rade, ktorá uviedla, že žalovaný v 2. rade u nej nebýva, nevie,

kde sa zdržiava, a nemá s úverom nič spoločné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. Nakoľko po začatí konania dňa 1. 7. 2016 došlo k zániku pôvodného žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a.s. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalobcu, súd prvej inštancie v súlade s § 470,

§ 64 Civilného sporového poriadku rozhodol uznesením zo dňa 16. 5. 2018 č.k. 10C/32/2011-103 o
pokračovaní v konaní so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard,
Haussmann1,75009Paríž,Francúzsko,konajúcejnaúzemíSlovenskejrepubliky,prostredníctvomBNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
IČO 47 258 713 ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na žalobe proti žalovanému v 2. rade považujúc
jeho argumenty za účelové a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.10. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pôžičku začala splácať cestou exekútora
JUDr. Romana Fogta zrážkami z dôchodku, a chce ju zaplatiť čím skôr.

11.Žalobcavovyjadreníkpodaniužalovanejv1.radepoukázalnato,žeexekúciavedenávočipovinným
C.W.aD.T.nauspokojeniejehopohľadávkypodľarozsudkuOkresnéhosúduTrebišovzodňa7.6.2011
č. k. 10C/32/2014-44 bola zastavená, na základe uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.4.2016
č.k 12Er/1250/2011-46, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.12.2017. Zrážky zo mzdy žalovanej v 1.
rade vykonávané v exekučnom konaní N.. Q. sp.zn. Ex 3321/2011 sa týkajú uspokojovania iného dlhu

žalovanej v 1. rade vyplývajúcej z platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 11Ro/15/2011
zo dňa 4. 3. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. 4. 2011.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Žalovaný v 2. rade podával odvolanie v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č.

99/63 Zb.) účinného do 30.6.2016. Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“). Podľa § 470 ods.
1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Rešpektujúc princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu, vychádzajúcich z dôvery,
že ich úkonom vykonaným v súlade s platnou právnou úpravou budú priznané účinky ňou predvídané,
odvolací súd posudzoval prípustnosť a účinky odvolania v súlade s právnou úpravou platnou v čase
podania odvolania. Súčasne zohľadňoval podľa § 470 CSP aktuálnu procesnú úpravu vychádzajúcu zo

zásady okamžitej aplikability procesných predpisov, pri zachovaní právnych účinkov úkonov vykonaných
za účinnosti skoršej právnej úpravy.

15. Podľa § 206 ods. 2 O.s.p. ako aj § 367 ods. 2 CSP, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatnýmskutkovýmzákladomaideosamostatnéspoločenstvo,odvolaniesavýslovnevzťahujelen

na niektoré práva alebo niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý odvolaním
dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol
výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

16. Odvolanie voči rozsudku podal iba jeden zo žalovaných. Z obsahu žaloby i zmluvy, z ktorej nárok
žalobcu vyplýva, je zrejmé, že sa jedná o záväzok, ktorý mal povahu deliteľného plnenia (peňažné
plnenie), vo vzťahu ku ktorému mali žalovaní vystupovať ako solidárni (spoloční a nerozdielni) dlžníci.
V zmysle ustanovení hmotného práva solidárny záväzok dlžníkov znamená, že veriteľ mal oprávnenie
žiadať o plnenie ktoréhokoľvek z týchto dlžníkov samostatne, alebo aj oboch súčasne (§ 511 OZ). O

založení procesného spoločenstva medzi žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi bolo teda rozhodnuté
iba na základe vôle veriteľa. V danom spore sa preto nejedná o tzv. nútené spoločenstvo žalovaných
vyplývajúce zo zákona, charakterizované nerozlučnosťou žalovaných vyplývajúcou z hmotného práva,
keď úkony jedného z nich sa vzťahujú aj na ostatných žalovaných (§ 91 ods. 2 O.s.p., § 77 ods. 1, §
78 CSP). V prípade žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade ide o spoločenstvo dobrovoľné, keď

vyhovenie žalobe vo vzťahu k jednému zo žalovaných nevylučuje odlišné (zamietavé) rozhodnutie vo
vzťahu k druhému žalovanému. Z uvedeného plynie záver o samostatnosti postavenia žalovaných na
účelykonaniaoopravnomprostriedku,akoajvovzťahukuuskutočňovaniuďalšíchúkonovvspore(napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015). Vzhľadom na to, že rozsudok bol napadnutý
iba žalovaným v 2. rade, predmetom odvolacieho prieskumu boli výroky rozsudku len v časti týkajúcej

sa žalovaného v 2. rade, ktorý mal postavenie samostatného spoločníka tak za účinnosti starej právnej
úpravy podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ako aj v zmysle aktuálnej procesnej úpravy podľa § 76 CSP, v zmysle
ktorých zákonných ustanovení ide o samostatné práva a povinnosti každej zúčastnenej strany, každý
koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

17. Zohľadňujúc vyššie uvedené, že práva a povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade vyplývajúce z
ich hmotnoprávneho vzťahu založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere vychádzali zo samostatných
skutkových okolností a hmotnoprávnou úpravou nie je predpísaný spôsob usporiadania vzťahov medzi
stranami, odvolaním bol dotknutý výrok rozsudku iba vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a výrok o trováchkonania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vyhovujúci
výrok rozsudku nebol napadnutý opravným prostriedkom, preto nadobudol právoplatnosť.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie
žalovaného v 2. rade ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné.

19. Žalovaným v 2. rade uplatnené odvolacie dôvody za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaným
uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania
alebo vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie procesný postup súdu, v
dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť jej patriace procesné práva vyplývajúce z procesného

poriadku upravujúci postup konania pred súdom práve na účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv
a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom dochádza najmä procesným postupom
súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP sa vzťahuje na akékoľvek pochybenia v procesom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, ale mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia s výnimkou tých, ktoré spadajú pod odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. a), b) a c), keď
365 ods. 1 písm. a) CSP sa dotýka nesplnenia procesných podmienok konania a písm. c) citovaného
ustanovenia je uplatniteľné v prípade, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný nesprávnym postupom súdu pri hodnotení
výsledkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania za situácie, keď súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak najavo a
naopak, prihliada ako na skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci, ktoré preukázané neboli ani

počas konania nevyšli najavo inak. K nesprávnym skutkovým zisteniam tiež dochádza za situácie, ak
je logický rozpor v hodnotení dôkazov.

23. Strana sporu môže v konaní pred súdom účinne uplatňovať svoje práva a hájiť svoje záujmy
predovšetkým za predpokladu, že nadobudla zákonom predvídaným spôsobom vedomosť o podaní

žaloby, a o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na základe tejto žaloby. Súdne konanie voči
žalovanému v 2. rade bolo začaté podaním žaloby dňa 10.2.2011 za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý konanie súdu voči účastníkovi pri doručovaní písomností upravoval v § 45 až §
50a O.s.p. V prípade doručovania písomností, ktoré neboli určené do vlastných rúk sa ako miesto
doručenia určovalo sídlo adresáta, jeho pracovisko alebo iné miesto, kde bol zastihnutý. Ak adresát

nebol zastihnutý, zásielku bolo možné považovať za doručenú len za splnenia podmienky, že adresát sa
v mieste doručovania zdržoval (§ 46 O.s.p.). Rovnako tak podmienky doručovania platili pre doručovanie
písomností súdu určených do vlastných rúk, ktoré sa doručovali na adresu bydliska, pracoviska, či iné
miesto, kde bol adresát zastihnuteľný. V prípadoch, v ktorých si adresát zásielku určenú do vlastných rúk
neprevzal, bolo doručenie účinné tiež len v prípade, ak sa v mieste doručovania zdržoval (§ 47 O.s.p.).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky zásielky adresované žalovanému v 2. rade zo strany súdu (žaloba,
procesné poučenia, vyjadrenia v spore, predvolanie na pojednávanie, rozsudok) boli doručované na
adresu W. XX napriek tomu, že žalovaná v 1. rade už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.5.2011 (čl. 19spisu), oznamovala, že žalovaný v 2. rade sa na uvedenej adrese v W. nezdržiava, čo zopakovala aj
na pojednávaní dňa 7.6.2011. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne šetrenie pobytu žalovaného v 2.
rade napriek tomu, že poštové zásielky sa vrátili neprevzaté, ale vychádzal z tzv. náhradného doručenia,

teda považoval súdne zásielky adresované žalovanému v 2. rade za účinne doručené ku dňu vrátenia
nedoručenej zásielky súdu. Súd prvej inštancie však nemal splnené podmienky účinného náhradného
doručenia, pretože nebol splnený zákonom vyžadovaný predpoklad, že žalovaný v 2. rade sa v mieste
W. XX zdržuje. Z konania nepochybne vyplýval opak, teda, že žalovaný v 2. rade sa na uvedenej adrese
nezdržiaval, pričom z evidencie pobytu obyvateľov SR vyplýva, že bol dlhodobo prihlásený k pobytu na

adrese W. XX/XX. Žalovaný v 2. rade tak v dôsledku postupu súdu stratil možnosť uplatniť procesnú
obranu v konaní a súd prvej inštancie napriek záveru, že sa jednalo o spotrebiteľský zmluvný vzťah,
neskúmal platnosť dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej mal záväzok žalovaného v 2. rade voči
žalobcovi vyplývať.

25. Svojím postupom tak súd prvej inštancie zadal dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie uplatniť procesný postup vzťahujúci sa na

konania s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasledujúce CSP) a pri doručovaní postupovať v súlade
s ustanoveniami týkajúcimi sa doručovania písomností strane sporu, ktorá je zastúpená zástupcom
sa splnomocnením na celé konanie (§ 110 CSP). V prípade ukončenia tohto zastupovania, bude
postupovať pri doručovaní v zhode s ustanoveniami § 106, § 111 až § 116 CSP, teda vykonávať
doručovanie na adresu bydliska žalovaného evidovanú v registri obyvateľov SR alebo na inú zistenú

adresu, na ktorej sa preukázateľne žalovaný v 2. rade zdržuje. Pre prípad nemožnosti doručovania
vykoná šetrenia vo všetkých dostupných evidenciách umožňujúcich zistenie pobytu strany sporu, a až
následne možno pristupovať k doručovaniu formou tzv. náhradného doručenia, keď sa zásielky súdu
považujú za doručené aj v prípade, ak sa vrátia neprevzaté a adresát sa o tom nedozvie. Vzhľadom
na námietky žalovaného v 2. rade, ktorý uvádza, že s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel žiadnu

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani nepodpisoval žiadnu z listín doposiaľ predložených žalobcom, súd
prvej inštancie vyhodnotí právnu povahu úkonu, z ktorého má tvrdený záväzok žalovaného v 2. rade
voči žalobcovi vyplývať, posúdi platnosť dojednania skrz všeobecných zásad platnosti právnych úkonov i
neprijateľnosti obchodných podmienok zohľadňujúc na strane dodávateľa zákaz klamlivých obchodných
praktík a konania v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcich zo zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ by ďalšie dokazovanie v spore vyžadovalo predloženie originálov zmluvných dokumentov o
spotrebiteľskom úvere, ktoré nebudú v dispozícii žalovaného v 2. rade, tieto písomnosti, z ktorých
vyvodzuje svoj nárok v konaní žalobca, je povinný žalobca aj zabezpečiť. Inak súd bude vychádzať z
vyhodnotenia dôkazov ako vyplynuli z vyjadrenia žalovanej v 1. rade, ktorá uviedla, že „žalovaný v 2.
rade ako jej bývalý partner s tým nemal nič spoločné, iba žalobca trval na tom, že je potrebné uviesť do

zmluvy niekoho ako partnera s tým, že so splátkami dlhu jej pomáhala dcéra“.

27. Predmetom ďalšieho konania bude vyhodnotenie existencie a obsahu záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade. V prípade, ak súd prvej inštancie konštatuje dôvodnosť záväzku
žalovaného v 2. rade ako záväzku solidárneho so žalovanou v 1. rade, tento prizná len v rozsahu, v

akom do času vyhlásenia rozhodnutia nezanikol plnením poukázaným žalovanou v 1. rade (§ 511 OZ).
V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania medzi stranami sporu vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).