Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715219593
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7715219593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A.. A. A., rod. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomQ.X,A.,zastúpenejMgr.MartinomMiklušom,právnikomOdborovéhozväzupracovníkovškolstva
a vedy na Slovensku, Vajnorská 1, Bratislava, doručovacia adresa Námestie legionárov 5, Prešov,
proti žalovanej: Špeciálna základná škola, Tyršova 1, Sobrance, IČO: 31309780, zastúpenej JUDr.
Radoslavom Sotákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. slobody 7, Michalovce, IČO:
35 550 104, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní
žalovanej ako aj žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.novembra 2017, č.k.

14Cpr/4/2015-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 10.
novembra 2017, č.k. 14Cpr/4/2015-146 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa 18.septembra 2015 je neplatné
(výrok I.). Zamietol žalobu žalobkyne v časti o náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku od 21.

septembra 2015 do znovu umožnenia výkonu práce (výrok II.). Vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo (výrok III.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa mala sa žalovanou uzavretý pracovný pomer na dobu
určitú od 3.septembra 2012 do 30.júna 2014. Dodatkom zo dňa 14.januára 2014 bol pracovný pomer
zmenený z doby určitej na dobu neurčitú od 14.januára 2014. Žalobkyňa bola u žalovanej zaradená ako
učiteľka - druh práce - výchovnovzdelávací proces. Dňa 21.septembra 2015 bolo žalobkyni doručené

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.septembra 2015. Namietala, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nebolo prejednané s odborovou organizáciou, ktorej predsedom bola žalobkyňa.
Odborová organizácia žalovanej vznikla 1.februára 2015. Pri vzniku boli pripravené stanovy, ktoré boli
odoslané na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na registráciu. Na členskej schôdzi bol zvolený
výbor základnej organizácie. Žalobkyňa tvrdila, že 24. augusta 2015 ju riaditeľka žalovanej požiadala o
zvolanie výboru odborovej organizácie ku kolektívnej zmluve a k personálnym otázkam.

3. Po citácii § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, (zákona č.. 311/2001 Z.z. v znení účinnom pri doručení
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ďalej aj „ZP“), § 63 ods. 3, 5 ZP, § 68 ods. 1, 2 ZP, § 70
ZP, § 77 ZP a § 79 ods. 1 ZP súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal (za) preukázané, že
okamžitéskončeniepracovnéhopomeru danéžalovanoužalobkynipodľa§68ods.1písm.b/Zák.prácebolo dané neplatne. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobkyne nedošlo k takému závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Bolo
preukázané, že žalobkyňa pôsobila u žalovanej aj vo funkcii predsedníčky odborovej organizácie.

Okamžité skončenie pracovného pomeru súd bral ako neprijateľné riešenie vzťahov na pracovisku.
Žalovaná nedoručila odborovej organizácii (žiadnu) žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 74 Zák.práce, ani žiadosť o súhlas s okamžitým skončením pracovného
pomeru podľa § 240 Zák.práce, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa pôsobila ako predsedníčka
odborovej organizácie. Chodila na školenia, na ktoré ju zamestnávateľ „púšťal“ a nespochybňoval

existenciu (a tvorbu) odborovej organizácie. Sám (zamestnávateľ) nevyzval odborovú organizáciu,
aby sa preukázala predložením stanov, že už začala pôsobiť. Zároveň žiadal odborovú organizáciu o
prerokovanie Kolektívnej zmluvy a k personálnym otázkam. Zamestnávateľ zvolal zasadnutie výboru
a riadne komunikoval s odborovou organizáciou, čím podľa názoru súdu žalovaná akceptovala túto
odborovú organizáciu. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa dňa 16.9.2015 požívala alkoholické
nápoje. Na preukázanie požitia alkoholických nápojov nestačia len výpovede svedkov. Tvrdenie, že

niekto má pocit, že iná osoba požila alkoholické nápoje, nie je pre súd smerodajné. Dychovou
skúškou nebolo preukázanie u žalobkyne požitie alkoholických nápojov, nakoľko dychová skúška u
žalobkyne vykonaná nebola. Taktiež súdu nebol preukázaný dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, a to porušenie pokynov zástupkyne riaditeľa. Súd nebral do úvahy ani ďalší dôvod, a to
odchod žalobkyne zo zamestnania v čase do 13.30 hod., pričom bolo preukázané, že žalobkyňa tú

skutočnosť, že opúšťa pracovisko skôr oznámila zástupkyni riaditeľky z dôvodu stretnutia s odborovým
pracovníkom. Skutočnosť, že žalobkyňa v uvedený deň nepožila alkoholické nápoje dokumentuje aj
to, že v práci bola na osobnom motorovom vozidle, a na tomto aj z práce odišla. Podľa názoru
súdu žalobkyňou neboli porušené základné povinnosti zamestnanca, stanovené v § 81 Zák.práce.
Pokiaľ došlo k nejakému porušeniu, tieto porušenia neboli tak intenzívne a závažné, že žalovaná mala

pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa nemala neospravedlnené absencie,
nakoľko neprítomnosť v práci dňa 17.9. a 18.9.2015 preukázala žalovanej lekárskymi potvrdeniami.
Súd podotkol, že vzhľadom na existenciu odborovej organizácie u žalovanej, žalovaná neoprávnene
požadovala súhlas od zamestnaneckého dôverníka. Z tohto písomného súhlasu, ktorý sa v spise
nachádzal, nebolo možné jednoznačne zistiť, aké dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru

boli tomuto „dôverníkovi“ predložené, nakoľko bolo len konštatované, že tieto mu boli predložené na
osobitnom papieri (bližšie špecifikované nebolo na akom papieri, s akým dátumom a akých ustanovení
Zák. práce sa tieto dôvody týkali).

4. Čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu mzdy potom, čo súd určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru je neplatné, súd mal preukázané, že od 21.9.2015 do 30.6.2016 bola žalobkyňa
práceneschopná, a poberala nemocenské dávky, za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti
vo výške 8,15247500 Eur za deň, a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku
nároku na nemocenské vo výške 17,93544500 Eur za deň. Od 1.7.2016 sa žalobkyňa zamestnala v
súkromnej základnej škole pre žiakov s autizmom v Klokočove. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola

práceneschopná, boli tu prekážky v práci na jej strane, a preto žalovaná jej nemohla prideľovať prácu. V
rozhodnom období žalobkyňa poberala nemocenské a od 1.7.2016 bola v riadnom pracovnom pomere,
a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, lebo žalobkyni nevznikol nárok na náhradu
mzdy za žalované rozhodné obdobie.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, pretože strany v konaní mali úspech „50 na 50“.

6. Proti výrokom I. a III. rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok
v napadnutých výrokoch a žalobu žalobkyne zamietnuť, resp. rozhodnúť, že nie je možné spravodlivo

požadovať od žalovanej, aby žalobkyňu zamestnávala. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods.1
písm.f/, h/ CSP. Vyčítala súdu, že súd nevyhodnotil osobu žalobkyne v zmysle ich vyjadrenia doručeného
súdu dňa 16.6.2016. V uvedenom podaní poukázali na osem porušení pracovnej disciplíny zo strany
žalobkyne. Žalobkyňa opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Podľa žalovanej dôvody uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru boli dostatočné na to, aby s ňou žalovaná skončila pracovný

pomer okamžite. Súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa dňa 16. septembra 2015
požila alkoholické nápoje. Aj keď nebola vykonaná dychová skúška, požitie alkoholických nápojov bolo
preukázané popisom chôdze, spôsobom komunikácie, správaním sa, čo potvrdili svedkovia J., K., Ž..
Svedkyňa J. uviedla, že mala pocit, že cíti alkohol, žalobkyňa mala inú komunikáciu, po odchode ztriedy sa zapotácala, otočila sa a s úsmevom povedala, že „dajako sa mi máta v hlave a odišla“. Taktiež
uviedla, že už videla žalobkyňu pod vplyvom alkoholických nápojov a jej správanie bolo zhruba také
isté. Žalobkyňa na túto výpoveď nereagovala, podobne ako na výpoveď svedka K.. Svedok K. uviedol,

že keď prechádzala (tou) uličkou na Gorkého, tak sa potácala. Aj svedkyňa Ž. tvrdila požitie alkoholu
žalobkyňou. Žalobkyňa zmarila vykonanie dychovej skúšky, pretože zo školy odišla hneď po 13. hodine
a svoj odchod vysvetľovala tým, že mala dohodnuté dôležité stretnutie s odborovým pracovníkom.
Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala povinnosť zotrvať na pracovisku do 13.30 hod. Žalobkyňa
si bola vedomá tejto svojej povinnosti zotrvať na pracovisku od 7.30 do 13.30 hod., o čom svedčí aj

výpoveď žalobkyne, a jej tvrdenie, že svedkyni Žáčikovej dňa 16.septembra 2015 údajne oznamovala,
že odchádza z pracoviska z dôvodu nejakého stretnutia. Kniha príchodov a odchodov dokazovala
pravý opak, že žalobkyňa dodržiavala tento minimálny pracovný čas a teda s týmto pracovným časom
oboznámená bola. To, že žalobkyňa si bola vedomá svojej povinnosti zotrvať na pracovisku od 7.30 do
13.30 hod. vyplýva aj z jej reakcie na otázku právneho zástupcu žalovanej. Súd uviedol, že žalobkyňa
bola predsedníčkou odborovej organizácie u žalovanej. Žalovaná vyčíta súdu, že sa nevyporiadal s

tým, že odborová organizácia vznikla 10.marca 2015. Poukázala na výpoveď svedka T., že odborová
organizácia sa len zakladala a zakladajúcimi členkami boli A., F. W. Š.. Svedkyňa F. si pamätala, že
prípravný výbor tvorili tri členky a od 1.marca 2015 bolo (tých) členov 12 až 13. Štatutárka žalovanej
pani X. vo svojej výpovedi uviedla, že rešpektovala len prípravný výbor. Pretože žalovaná nemala
písomnú informáciu o vzniku odborov, okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovala žalovaná

len so zamestnaneckým dôverníkom. Žalovaná vyčítala súdu, že ak považoval okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné, mal postupovať podľa § 74 ods. 3 ZP, lebo žalobkyňa na pojednávaní
16.6.2017 uviedla, že netrvá na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Na začiatku pojednávania
13.októbra 2017 už ale žalobkyňa uviedla, že jej výpoveď zo dňa 16.6.2017 bola zmätočná a trvá na tom,
aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Namietala aj to, že nie je zrejmé, prečo súd nevyhodnotil platnosť

výpovede žalovanej zo dňa 24.augusta 2015. Podľa žalovanej, ak je neplatný právny úkon okamžité
skončenie pracovného pomeru, tak pracovný pomer so žalobkyňou skončil uplynutím výpovednej doby
(doručenej výpovede), lebo samotnú výpoveď žalobkyňa vôbec nenapadla v prekluzívnej lehote na
súde. Na výpoveď je potrebné prihliadať ako na platný právny úkon a v tomto kontexte, ak by okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo neplatným právnym úkonom, tak pracovný pomer musel skončiť

uplynutím výpovednej doby.

7. Z tohto dôvodu žalovaná žiadala, aby súd rozhodol, že „nie je možné spravodlivo požadovať od
žalovanej, aby žalobkyňu zamestnávala“.

8. Žalobkyňa podala odvolanie čo do výroku o náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 21.
septembra 2015 do znovu umožnenia výkonu práce. Odvolanie podala z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ a
písm. h/ CSP. Uviedla, že súd zamietol jej návrh na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru vychádzajúc zo skutkového stavu, že žalobkyňa mala zabezpečenú náhradu mzdy počas svojej
práceneschopnosti do 30. júna 2016 a od 1. júla 2016 mala iný príjem. Súd pochybil ohľadom dĺžky

prekážky v práci, lebo tieto prekážky v práci netrvali od 25. septembra 2015, ale od 18. septembra
2015, a preto súd nesprávne uzavrel, keď žalobkyni nepriznal náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru.

9. Zároveň poznamenala, že súd v rozpore s § 74 ods. 1,2 Zák. práce nepriznal náhradu mzdy za

obdobie od 1. júla 2016 do 18. septembra 2016, t.j. za obdobie, ktoré neprevyšuje 12 mesiacov náhrady
mzdy, počas ktorého nebola na strane žalobkyne žiadna prekážka v práci. Navrhla, aby súd rozhodnutie
vo výroku II. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa v žalobe uplatňovala náhradu

mzdy od 21. septembra 2015, a tak súd nemohol prekročiť žalobný návrh. Ďalej poznamenala, že
žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.6.2017 trikrát uviedla, že netrvá na tom, aby ju žalovaná naďalej
zamestnávala. Z odvolania nie je zrejmé z akého dôvodu by žalobkyni mala patriť náhrada mzdy za
obdobie od 1. júla 2016 do 18. septembra 2016. V odvolaní uviedla, že za toto obdobie na jej strane
nebola žiadna prekážka. Vo výpovedi zo dňa 5. mája 2017 tvrdila, že do júla 2016 bola práceneschopná

a od 1. júla 2016 je zamestnaná ako riaditeľka ŠZŠ.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovanej navrhla rozsudok v napadnutom výroku I. a III.
potvrdiť ako vecne správny.12. Uviedla, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súdskúmal,čidošlokzávažnémuporušeniupracovnejdisciplínyzostranyžalobkyne.Ažpopreukázaní

závažného porušenia pracovnej disciplíny by súd mohol, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov,
hodnotiť osobu zamestnanca a jeho doterajší postoj k dodržiavaniu pracovnej disciplíny. Súd prvej
inštancie však dospel k záveru, že sa žalobkyňa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny,
a preto nevykonával nehospodárne dokazovanie k žalovanou predloženým upozorneniam na porušenie
pracovnej disciplíny žalobkyňou.

13. V podanom odvolaní žalovaná poukazuje len na výpovede svedkov, ktorí sú doposiaľ v pracovnom
pomere u žalovanej, a sú teda od žalovanej ekonomicky závislí, pričom neberie do úvahy aj výpovede
svedkov, ktorí popreli, že by bolo zo žalobkyne cítiť alkohol, alebo že by požila alkoholické nápoje
(svedok T., G., D.). Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa opúšťala pracovisko na motorovom
vozidle, čo bolo žalovanej známe; a ak mala žalovaná podozrenie zo spáchania priestupku prípadne

trestného činu, teda vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, mohla toto podozrenie nahlásiť
privolanej policajnej hliadke, čo však žalovaná opäť neurobila, a namiesto toho doručila žalovanej
okamžité skončenie pracovného pomeru spočívajúce len v senzorickom vneme pani Ž..

14. Žalobkyňa opätovne odmietla tvrdenia žalovanej, že by bola oboznámená s pracovným časom v

danom období na pracovisku. Spravovala sa pracovným poriadkom, ktorý bol prijatý, a s ktorým bola
oboznámená, pričom naďalej trvá na tom, že nebola oboznámená s dodatkom k pracovnému poriadku,
ktorý pracovný čas od 7.30 hod. do 13.30 hod. mal zaviesť.

15. Tvrdenie žalovanej sa opiera o skutočnosť, že prípravný výbor odborovej organizácie doručil

zamestnávateľovi písomné oznámenie o zložení príslušného odborového orgánu dňa 5. marca 2015,
ale odborová organizácia bola evidovaná na ministerstve vnútra až dňa 10. marca 2015. Uviedla, že
ak prípravný výbor základnej organizácie oznámil písomne začatie pôsobenia u zamestnávateľa ešte
predtým, ako sa stala odborová organizácia právnickou osobou, nepochybne sa toto oznámenie dostalo
do vedomia zamestnávateľa, ktorý musel vedieť, že jeho zamestnanci založili odborovú organizáciu, kto

tvorí prípravný výbor, kto je za prípravný výbor oprávnený konať a kto tvorí výbor ako príslušný odborový
orgán, pretože tieto náležitosti predmetné oznámenie obsahovalo. Pri doručovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru už žalovaná musela vedieť, že žalobkyňa je predsedníčkou odborovej organizácie a
členkou Výboru. Vzhľadom na to, že tento údaj vyplýva z nesúhlasu s výpoveďou (odpoveď ZO-OZPŠaV
zo dňa 27. augusta 2015), ktorá je súčasťou spisu, ktorú doručila odborová organizácia žalovanej dňa 7.

septembra 2015, a tiež zo samotnej žiadosti o zvolanie zasadnutia s Výborom zo dňa 18.8.2015, ktorá
je súčasťou spisu.

16. Žalobkyňa opakovane uviedla, že žiada o prideľovanie práce od žalovanej a je to zrejmé zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 13. októbra 2017.

17. Súd prvej inštancie sa platnosťou výpovede zo dňa 24. augusta 2015 nezaoberal, pretože
predmetom konania bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením.

18. Žalovaná vo vyjadrení k v stanovisku žalobkyne k odvolaniu žalovanej uvádza, že žalobkyňa

nereagovalanaosemporušenípracovnejdisciplíny,zčohojezrejmé,žežalobkyňadlhodoboopakovane
a úmyselne porušovala pracovnú disciplínu. V podaní zo dňa 16.6.2016 poukazovali na jednotlivé
porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a pri platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru je treba hodnotiť osobu, resp. jej správanie sa vo vzťahu k žalovanej ako celku. K výpovediam
svedkov, ktorí sú ekonomicky závislí na žalovanej, že žalobkyňa požila alkoholický nápoj, žalovaná

poznamenala, že každý svedok bol poučený o následkoch krivej výpovede. Nepravdivé skutočnosti
v ich výpovediach neboli. Vedomosť žalobkyne o pracovnom čase vyplýva zo zápisnice žalovanej zo
dňa 13.3.2015, kde všetci prítomní zamestnanci žalovanej boli upovedomení o dodržiavaní pracovného
času a opúšťaní pracoviska. O vzniku odborov mala žalovaná informáciu len ústnou formou. Žalobkyňa
nežiadala, aby ju žalovaná naďalej zamestnávateľa (vid. výpoveď žalobkyne zo dňa 16.6.2017). Tento

prejav žalobkyne bol jasný, zrozumiteľný, určitý aj legitímny. Nie je zrejmé, prečo súd uznal účelovú
zmenu na ďalších pojednávaniach oproti prejavu vôle zo dňa 16.6.2017.19.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanej,akoajžalobkyne
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej, ako aj žalobkyne nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, a preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. februára 2020 o 10.00 hod.,
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12. februára 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1, 3 CSP.

22. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t. j., že súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,a§365ods.1písm.h/CSP
t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa
podala odvolanie voči výroku II. rozsudku a ako odvolací dôvod označila § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

24. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 191 a § 192 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

27. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci.

Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.28. Podrobné, vecne správne, a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej ako
aj žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa
18.9.2015 je neplatné.

30. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

31. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa,

ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho
písomného vyhotovenia zamestnancovi.

32. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z
dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na

všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia
zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia

pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
(viď uznesenie NS SR zo dňa 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 316/2009).

33. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ (aj zamestnanec) urobiť písomne,
musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a

musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť (§ 70 ZP). Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených formálnych podmienok,
okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

34. K ďalším podmienkam, splnenie ktorých je formálnym predpokladom posúdenia dôvodnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru je prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
so zástupcami zamestnancov (§ 74 ZP) a uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v lehote
stanovenej zákonom (§ 77 ZP).

35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že formálne podmienky platnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a to písomnosť prejavu a doručenie tohto prejavu druhej
strane splnené boli. Nebola splnená podmienka prerokovania okamžitého skončenia pracovného
pomeru u odborovej organizácii. Žalovaná (totiž) nedoručila odborovej organizácii žiadnu žiadosť
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74 ZP, ani žiadosť o súhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 240 ZP. Bolo preukázané, že žalobkyňa bola

predsedníčkou odborovej organizácie v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ ju púšťal na školenia a nespochybňoval existenciu odborovej organizácie. Žalovaná
žiadala odborovú organizáciu o prerokovanie kolektívnej zmluvy a ohľadom personálnych otázok.
Odvolaciemusúdusažiadapoznamenať,ževprípadoch,keďuzamestnávateľaexistujenovovznikajúca
odborová organizácia (ktorej zamestnanec je členom aj prípravného výboru) a pre platnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru je potrebné predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým
orgánom, je treba žiadosť o okamžité skončenie pracovného pomeru adresovať príslušnej odborovej
organizácii, resp., prípravnému výboru novovznikajúcej, základnej organizácii, ktorý bol príslušným
odborovým orgánom oprávneným konať menom základnej organizácie aj voči zamestnávateľovi (viď R-
NS SR z 28.4.2008 sp. zn. 4Cdo/226/2007).

36. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené dôvody na okamžité
skončenie pracovného pomeru.37. Fundamentálnym dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalovanej bolo to, že
žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 16.septembra 2015.

38. Žalovaná argumentovala tým, že na pracovisku zamestnávateľa na Gorkého ul. v Sobranciach o
13.01 hod. žalobkyňa osobne, ako aj podľa fyzickej a mentálnej okamžitej dispozícii vykazovala viditeľné
znaky opilosti, jednak v dychu žalobkyne bolo cítiť alkohol a mala narušenú koordináciu pohybov a
rovnováhy.

39. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd sa žalovanej nepodarilo
preukázať, že žalobkyňa dňa 16.septembra 2015 o 13.00 hod. na pracovisku zamestnávateľa bola pod
vplyvom alkoholu, resp. javila známky opilosti.

40. Žalovaná sama uznáva, že u žalobkyni nebola vykonaná dychová skúška, ale požitie alkoholických

nápojov bolo podľa žalovanej preukázané popisom chôdze, a spôsobom komunikácie.

41. V tomto smere žalovaná poukázala na výpovede svedkov O. J., O. K. a zástupkyne žalovanej
A.. Ž.. Žalovaná zopakovala výpovede uvedených svedkov o tom, že žalobkyňa požila alkoholické
nápoje, o čom mali svedčiť spôsob komunikácie, pri odchode z triedy, že sa „zamotala“ (svedkyňa J.),

pri prechádzaní po ul. Gorkého sa potácala (svedok K.). O tom, že žalobkyňa mala byť pod vplyvom
alkoholu, mala svedčiť aj zástupkyňa žalovanej Ž..

42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo jednoznačne preukázané,
aby žalobkyňa dňa 16.9.2015 okolo 13.oo hod. mala požité alkoholické nápoje, lebo u žalobkyne nebola

vykonaná dychová skúška (resp. odber krvi na zistenie obsahu alkoholu v krvi).

43. Pozornosti odvolacieho súdu ale neušla tá skutočnosť, že žalovaná nepoukazovala na výpovede
svedkov, ktorí dňa 16.9.2015 okolo poludnia prišli do osobného kontaktu so žalobkyňou a nezistili,
aby žalobkyňa mala požité alkoholické nápoje. Svedkyňa A.. O. G. vypovedala, že pred odchodom

z pracoviska žalobkyňa prišla do zborovne a nič nenasvedčovalo tomu, aby žalobkyňa mala požité
alkoholické nápoje, t.j. nebolo to badať na správaní žalobkyne. Rovnako vypovedal aj svedok T., (viď. čl.
204 zo spisu zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.6.2017). Nemožno obísť ani výpoveď svedkyne U..
W. D., ekonómky žalovanej, s ktorou žalobkyňa komunikovala v kancelárii ekonómky a táto vypovedala,
že žalobkyňa primerane reagovala, že primerane artikulovala a nebolo cítiť ani zápach alkoholu.

44. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru
so zamestnancom musí mať zamestnávateľ nepochybne zistený dôvod tohto okamžitého zrušenia
pracovného pomeru; nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný.

45. Odvolací súd poznamenáva, že dôkazné bremeno bolo na žalovanej, aby preukázala, že dňa
16.septembra 2015 bola žalobkyňa na pracovisku žalovanej pod vplyvom alkoholu, resp. po požití
alkoholických nápojov.

46. Dôkazné bremeno v podstate znamená procesný dôsledok spojený s tým, že súd bude alebo nebude

považovať za pravdivé tvrdenie strany v sporovom konaní. Procesný dôsledok sa prejavuje v tom,
že ak strana unesie svoje dôkazné bremeno, má procesný nárok na to, aby bola v spore úspešná,
a ak svoje dôkazné bremeno, ktorý ju zaťažuje neunesie, v spore úspešná nebude. Pod dôkazným
bremenom možno rozumieť povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie v spore. Samozrejme, že súd

musí pri rozhodovaní o tom, či strana sporu uniesla alebo neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje,
vziať do úvahy nielen tie dôkazy a z nich vyplývajúce poznatky, ktoré svedčia v jej prospech, ale aj
tie okolnosti, ak vyšli v konaní najavo, ktoré naopak hodnovernosť dôkazu teda pravdivosť tvrdení
protistrane spochybňujú, prípadne vyvracajú.

47. V tomto smere nemožno obísť ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mala opustiť pracovisko na
motorovom vozidle, čo bolo žalovanej strane známe, a ak mala podozrenie zo spáchania priestupku,
prípadne aj z trestného činu, teda vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, jej povinnosťou
bolo toto podozrenie nahlásiť privolanej policajnej hliadke, čo žalovaná neurobila.48. Ohľadom opustenia pracoviska žalobkyňou o 13.13 hod., t.j. o 17 minút skôr ako bolo stanovené,
odvolací súd uvádza, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam

zamestnancov vyplývajúcich z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie
pracovných povinností, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa citovaných ustanovení musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať. Preukazovanie závažného

porušenia pracovnej disciplíny môže vyplývať nielen zo všeobecných povinností zamestnancov
stanovených právnymi predpismi, najmä Zákonníka práce, ale aj z tých, ktoré sú obsiahnuté vo
vnútorných predpisoch zamestnávateľa, alebo v pracovnej zmluve či v pokyne nadriadeného vedúceho
zamestnanca.

49. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Pri posúdení, či

sa zamestnanec dopustil závažného alebo menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zákon
nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/ ZP totiž
patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom. Je tak na úvahe súdu, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného

okruhu okolností, a na základe svojej úvahy dospel k záveru, či konanie zamestnanca vymedzené v
okamžitom skončení pracovného pomeru možno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa ustálenej súdnej praxe pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada
k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju, k plneniu pracovných
povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k

spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na
zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škody, v akej výške a pod..

50. Odvolací súd poznamenáva, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru, odchod zamestnanca
zo zamestnania o 17 minút skôr nie je postačujúci pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Patrí

sa poznamenať, že v predmetnej veci žalobkyňa opustila pracovisko o 13.13 hod. podľa vyznačenia v
knihe príchodov a odchodov z dôvodu, že má stretnutie s odborovým funkcionárom.

51. Podobne aj neprítomnosť žalobkyne na pracovisku v dňoch od 17.9.2015 a 18.9.2015 nemožno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, lebo v týchto dňoch bola žalobkyňa na lekárskom

vyšetrení a o tomto vyšetrení zamestnávateľovi predložila aj príslušné lekárske správy.

52. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný
tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne
vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej

disciplíny (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/71/2003 uverejnený v ZSP č. 6/2005).

53. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v
súdnej praxi vyhodnotil intenzitu vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.

54. Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru,
ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že v posudzovanom prípade zo strany žalobkyne nedošlo k
porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, ktorý by odôvodňoval okamžité skončenie jej
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP.

55. K ďalším námietkam odvolací súd poznamenáva, že u žalovanej bola zriadená odborová
organizácia, o čom svedčí celý rad listinných dôkazov, viď. Stanovy Základnej organizácie OZ PŠ a
V na Slovensku pri ŠZŠ Tyršova 1, Sobrance, ktoré boli prijaté a schválené na členskej schôdzi dňa
27.2.2015 (viď. č.l. 23 a nasl.) a zapísané do evidencie Ministerstva vnútra SR dňa 10.marca 2015 pod
č.l. VVS/1-2200/90-2951 (viď. č.l. 27 spisu).

56. Nepatričná je aj námietka žalovanej prečo súd prvej inštancie nevyhodnotil aj neplatnosť výpovede
z 24.8.2015. Predmetom tohto konania bola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeružalobkyne, ktoré jej bolo dané listom žalovanej zo dňa 18.9.2015 a len o tomto predmete konania súd
rozhodoval.

57. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne týkajúce sa náhrady mzdy v sume jej priemerného mesačného
zárobku od 21.9.2015 do znovu umožnenia výkonu práce, k tomu odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie s tým, že žalobkyňa žiadala priznať túto náhradu mzdy od 21.9.2015,
o čom svedčí žaloba v spise (na č.l. 1-4 spisu).

58. Je treba poznamenať, že od 21.9.2015 do 30.6.2016 bola žalobkyňa práceneschopná a tak jej
neprislúcha náhrady mzdy, ale nemocenské dávky, ktoré poberala počas tejto práceneschopnosti.

59. Od 1.júla 2016 je v riadnom pracovnom pomere a preto náhrada mzdy žalobkyni neprislúcha.

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu

prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

62. Ani jedna zo strán nemala úspech v odvolacom konaní, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania