Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212150
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117212150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobkyne: R. A., M..

X.X.XXXX, Q. R. S. XX, zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Bratislava, IČO:
51937573, so sídlom Silvánska 11, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o neplatnosť zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná.

II. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX - S. je neplatná.

III. V časti o určenie, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., smerujúce k realizácii
dobrovoľnej dražby zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX - S., sú
neplatné, súd konanie zastavuje.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 199,-eur, do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2017 sa žalobkyňa vo veci samej domáhala:
- určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.07.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je absolútne neplatná
- určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX-S. je neplatná

- určenia, že úver zo dňa 22.07.2008, ktorý poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov
- určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. smerujúce k realizácii výkonu
záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX- S. sú neplatné
- určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX-S. sú neplatné
- uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 694,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia
Uvedeného sa domáhala na tom skutkovom základe, že dňa 22.7.2008 uzatvorila ako dlžník so

žalovaným ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXX, ktorou jej poskytol žalovaný sumu
20.000,- Sk t.j. 663,88 eur, pričom zaplatila za poskytnutý úver 1.358,50 eur. Záväzok dlžníka z
predmetnej zmluvy bol zabezpečený splnomocnením na právne úkony na zabezpečenie pohľadávky
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa22.7.2008 k predmetným nehnuteľnostiam, o čom sa dozvedela z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo
dňa 27.3.2017. Záložný veriteľ - žalovaný, vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu
pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2009. Reálna hrozba dražby psychicky zle
vplýva na jej zdravotný stav, čím sa jej celkovo zhoršuje. Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzavretá
na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá
v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých, podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru

a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť
preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť
odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobca mal za to, že podmienky v
zmluve sú v súlade so zákonom a spoliehal na dobromyseľnosť dodávateľa. Zmluva je formulárová,
typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným
podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 119,50 Eur ( 3.600,00 Sk) pričom

splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru
bolo dohodnuté na 10 mesiacov. Žalovaný niekedy v decembri 2008 zaslal Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Občiansky zákonník
ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom nemá postavenie

banky a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalovaný
neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej
starostlivosti. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, aby si overil, či bude navrhovateľ schopný ho
splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcii sú nastavené tak,
že v prípade omeškania so splácaním je žalobca v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana,

čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo
zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca je presvedčený, že
žalovaný voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalovaný uplatňoval zaplatenie toho čo nemožno
vnímať inak, ako úžera. Žalovaný úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby žalobca nemohol získať

iný úver a to tým, že žalobcu zapísal na zoznam dlžníkov a udelil mu negatívny rating.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.6.2017 uviedol, že z predloženej zmluvy o úvere
jednoznačne vyplýva, že žalobca si predmetný úver bral za účelom výkonu podnikania. Žalobca vstúpil
do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V zmluve o úver č. XXXXXXX zo dňa

22.7.2008 je žalobca jasne definovaný ako živnostník, uvedením obchodného mena, miesta podnikania
a čísla, pod ktorým je evidovaný na odbore živnostenského podnikania príslušného okresného úradu.
ako podnikateľ. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobca vstupoval do úverového vzťahu so
žalobcom ako podnikateľ, žalobcovi nemožno priznať postavenie podnikateľa.
Dňa 22.7.2008 uzatvoril žalovaný ako veriteľ dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorým mu bol

poskytnutý úver vo výške 663,88 EUR, zvýšený o príslušný poplatok v sume 531,10 EUR, teda celkovo
zaplatiť čiastku v sume 1194,98 EUR.
Žalovaný ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom R. A., ako fyzickou osobou - podnikateľom
označeného identifikačným číslom 43 753 922. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako
obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými

subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže
o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli
uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaný poukazuje, že žalobca prehlásenie, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle
je na prednej strany zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď

vedľa podpisu dlžníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje Žalovaný tvrdenia Žalobcu o tom, že pred uzavretím Zmluvy
nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho
(dožadujúc sa postavenia spotrebiteľa) jednotlivé časti Zmluvy, za bezpredmetné. Obzvlášť ak to bol
práve Žalobca kto inicioval uzavretie Zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce

sa jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojím konaním Žalobca (dlžník) vyvolal a inicioval.Nárok žalobcu je premlčaný, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby. Žalovaný sa
zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu
ochranu.

Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie
podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v
zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu keď sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V
žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

Žalovaný zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. V predmetnom
prípade došlo k úhrade poslednej splátky, ktorá je prem1čaná v objektívnej trojročnej lehote dňa
20.2.2009. Vzhľadom na uvedené, nárok žalobcu bol premlčaný v objektívnej premlčacej lehote v celom
rozsahu dňa 20.2.2012. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 3.5.2017. Prehľad premlčaných splátok:

1. 17.09.2008, suma 119,50 eur, spolu 119,50 eur
2. 20.10.2008, suma 119,50 eur, spolu 239,00 eur
3. 20.02.2009, suma 1000,02 eur, spolu 1.239,02 eur
Žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky,
avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných
podmienok (pričom žalovaný razantne odmieta, že by sa mala zmluva posudzovať za spotrebiteľskú).
Navyše, podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z

okolností,zaktorýchknemudošlo,nevyplýva,žetútočasťnemožnooddeliťodostatnéhoobsahu.Podľa
komentára k Občianskemu zákonníku záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho
úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v § 35. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do
úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s celým právnym úkonom, s prihliadnutím na
každú zložku jeho obsahu. (Vojčík , P.: Komentára k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb.: § 41, ASPI).

Ďalej je treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu
potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť
právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento
úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť.
Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou
o úvere č.XXXXXXX zo dňa 22.7.2008; Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-S. zo dňa
22.7.2008; Výpisom z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia R. S., keď konal v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti a zistil nasledovné:

4. Zástupkyňa žalobkyne pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a
písomných vyjadrení, skutkové tvrdenia žalovaného popiera, žiada, aby súd žalobe vyhovel. Čo sa týka
petitu označeného „V.“ v predmetnej žalobe, ktorým sa domáhali určenia že právne úkony záložného
veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, tento berie v celom rozsahu späť a žiada

konanie zastaviť.
Na otázku súdu za akým účelom a na čo použila žalobkyňa poskytnutý úver? Zástupkyňa žalobkyne
uviedla: ,,Finančné prostriedky použila žalobkyňa na súkromné účely a to na zabezpečenie a chod
domácnosti keďže manželovi v tom mesiaci neprišla výplata, zostali bez finančných prostriedkov a
to rodičia s dvomi maloletými deťmi. V celom rozsahu sa pridržiavam písomného vyjadrenia čo sa

týka tvrdenia žalovaného, že v zmluve sú uvedené údaje ohľadom obchodného mena, identifikačného
čísla žalobkyne ako živnostníčky. K tomuto chcem doplniť, že na žiadosť dodávateľa - žalovaného
na preukázanie svojich príjmov, aby bola žalobkyňa schopná zaplatiť úver preukázala to žalovanému
formou oprávnenia na podnikanie. Finančné prostriedky neboli potrebné na podnikanie, pretože
žalobkyňa očakávala príjem, ale sa oneskoril aj jej aj manželovi.“

Na otázku súdu kedy žalobkyňa plnila žalovanému finančné prostriedky ktoré žiada vrátiť titulom
bezdôvodného obohatenia? Zástupkyňa žalobkyne uviedla: ,,Dňa 28.8.2008 zaplatila sumu 119,50
eur, dňa 17.9.2008 zaplatila sumu 119,50 eur, dňa 20.10.2008 zaplatila sumu 119,50 eur, dňa20.2.2009 zaplatila sumu 1.000,02 eur, spolu 1.358,52 eur. Z uvedenej zaplatenej sumy žiadam titulom
bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu 694,62 eur.“
Poukazuje ďalej na to, že záložné právo doposiaľ nebolo vymazané z katastra nehnuteľností, kataster

to odmieta urobiť, preto sa domáhajú ochrany touto súdnou cestou.
Uplatňujú si premlčacie lehoty také, že poukazuje na to, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že zmluva
je bezúročná a bezpoplatková až dňa 3.5.2017 z vyjadrenia MSSR, ktoré súdu predložili, preto sú toho
názoru, že až odvtedy jej plynie premlčacia dvojročná lehota a taktiež má za to, že v danej veci plynie
10 ročná premlčacia doba vzhľadom na to, že bol zo strany Pohotovosti podvod, teda jedná sa o úmysel

z ich strany.

5. Žalobkyňa pred súdom na otázku splnomocnenej zástupkyne - Povedzte ako to bolo pri uzavretí
zmluvy a pri začatí výkonu záložného práva? uviedla: ,,Ja som si našla telefónne číslo na žalovaného v
novinách, kde som následne zavolala, a pýtala som sa do telefónu, či je potrebné zakladať nehnuteľnosť,
kde mi pani povedala, že nie, v žiadnom prípade, na to som žiadala pôžičku 20.000 Sk, pani mi povedala,

že ma bude kontaktovať pani U., následne mi táto pani aj zavolala. Dohodli sme sa, že sa stretneme v
Seredi pri Bille, kde si ma posadila do auta, dala mi podpísať zmluvu a do ruky mi dala 20.000 Sk. Potom
každý mesiac chodila pre splátky, ktoré som jej zasa len odovzdala v aute a podpísala som jej kartičku,
to bolo 20.8.2008 kedy som jej dala sumu tak ako uviedla moja zástupkyňa 119,50 eur, potom prišla
17.9.2008, dala som jej ďalšiu sumu 119,50 eur, potom prišla 20.10.2008, taktiež som jej dala sumu

119,50 eur, potom neprišla, to bol štvrtý mesiac, čo som mala uhradiť splátku a potom na ďalší mesiac
prišla, ja som povedala, že sme sa dostali s manželom do zlej situácie finančnej, a následne na to mi
zaslali vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, to bolo niekedy v decembri 2008. Potom mi poslali ponuku
nového úveru výhodnejšieho aby som vykryla svoje podlžnosti podľa nich, ponúkli mi sumu 864,51 eur,
ktoré som neprijala. Potom sa mi začali vyhrážať dražbou, potom som im ešte zaplatila 1.000,02 eur, to

bolo po dohovore telefónom kedy mi oznámili, že keď takúto sumu zaplatím, pôžička je splatená, bolo
to dňa 20.2.2009, túto sumu som dala pani U. do ruky v aute a následne na druhý deň mi prišlo poštou
oznámenie, že ešte som dlžná 864,51 eur. Potom som povedala, že nie som ochotná túto sumu zaplatiť,
keďže som úver splatila. Po pár rokoch mi bolo zaslané oznámenie, že mi dražia dom.“
Na otázku súdu či zmluvu o úvere si prečítala, resp. ju niekto oboznámil s jej obsahom? Žalobkyňa

uviedla:,,Nie,vôbecmipaninevysvetlilačopodpisujem,dalamiibapredtlačenúzmluvudorukyaprstom
mi ukazovala kde mám čo podpisovať. Údaje som diktovala ešte cez telefón, už tam boli vpísané. Iba
mi pani povedala, že si mám skontrolovať svoje údaje.“
Na otázku súdu prečo si neprečítala celú zmluvu? Žalobkyňa uviedla: ,,Pani U. sa veľmi ponáhľala za
ďalším klientom.

Na otázku súdu akú hodnotu mali založené nehnuteľnosti v čase uzavretia záložnej zmluvy? Žalobkyňa
uviedla:,,Predmetnúnehnuteľnosťspoluspozemkami,ktorésúpredmetomzáložnejzmluvysmekúpiliv
roku 2004 za sumu 600.000,- Sk, tieto sme následne rekonštruovali, v roku 2008 už boli po rekonštrukcii,
rekonštrukcia bola ukončená v roku 2007, investície do rekonštrukcie boli minimálne 1.500.000,- Sk,
v podstate zostali len obvodové múry, ktoré sme otĺkli od omietky, keďže išlo o starší dom, menila sa

elektroinštalácia, kúrenie, odpady, strecha, krov, okná, dom sme úplne zobývateľnili. Poukazujem na
to, že ja som túto záložnú zmluvu vôbec nepodpísala, za záložcu bola zmluva podpísaná v zastúpení
advokátom tak ako to vyplýva zo žaloby, s ktorým som sa ja ani nestretla. Ja som im nedávala ani žiadne
podklady k uzavretiu záložnej zmluvy t. j. list vlastníctva, ja som v podstate ani nevedela o tom, že bola
založená nehnuteľnosť až keď začali realizovať výkon záložného práva.“

6. Zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXX zo dňa 22.7.2008 súd zistil, že dňa 22.7.2008 uzavrela žalobkyňa
ako dlžník zmluvu o úvere na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 20.000,- Sk za poplatok
16.000,- Sk!!!!!, úver mala splácať v mesačných splátkach v počte 10 s výškou splátky 3.600,- Sk počnúc
dňom 28.8.2008.

Zmluva obsahovala zároveň udelenie plnomocenstva Mgr. Q. Ž. na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok zo zmluvy; ďalej, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky uzavrel záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka.
Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť spolu so zmluvnou

pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. (bod 4). Zmluvné strany sa dohodli, na tom, že
ak sa stane splatný celý dlh naraz dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania do dňa keď sa stal splatný celý dlh až do dňa jeho
uhradenia.(bod 6) Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich povinností uhradiť veriteľovi zmluvnúpokutu vo výške 9.400,- Sk, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľovi v
súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. (bod 6)

7. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-S. zo dňa 22.7.2008 vyplýva, že bola
uzavretá medzi žalobkyňou v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom: Mgr. Q. Ž., ako
záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. územia R. S. na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo

dňa 22.7.2008 , najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa na vrátenie istiny úveru v sume
663,88 eur, poplatku 531,10 eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb
istiny, pokút a ostatných nákladov.

8. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia R. S. súd zistil, že žalobkyňa spolu s manželom
D. A. sú vlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností - parcela č. XX o výmere 158 m2 - zastavané plochy

a nádvoria, parcela č. XX o výmere 100, rodinný dom s.č. XX na parc.č. XX. V liste vlastníctva v
časti Poznámka je uvedené: ,,U. XX/XXXX, Pohotovosť, s.r.o. Bratislava - Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva F. XXX/XXXX formou dobrovoľnej dražby, na pozemky parc. č. XX, XX a rodinný dom
s.č. XX na parc.č. XX - č.z. XX/XX.“

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy

(ďalej len OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (ods. 2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(ods. 3)

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.

Podľa § 3 ods. 10,11 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadenímvlády. (ods. 10) Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným
podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto

zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.(ods. 11)

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práva
lebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.(ods. 1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.(ods. 2)

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala neplatnosti zmluvy o úvere, a neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva, súd sa prvotne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na takomto
určení.

Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ C.s.p., umožňujúcich riešenie práva

súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenúotázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

Záložná zmluva má akscerorickú povahu k zmluve úverovej, preto je daný naliehavý právny záujem i
na určení neplatnosti tejto zmluvy, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že bez tohto určenia je ohrozené
vlastnícke právo žalobkyne k založenej nehnuteľnosti.

11. Súd následne skúmal či sú naplnené dôvody neplatnosti oboch zmlúv, pričom bolo potrebné vyriešiť

si otázku či predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
Nazákladevykonanéhodokazovaniaaaplikácieprávnychnoriemmalsúdzapreukázané,žepredmetná
zmluva o úvere spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový
vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa
ustanovení spotrebiteľského práva, keď súd bol toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by

žalobkyňa čerpala úver na účely podnikania. Podľa žalobkyne, na preukázanie svojich príjmov, aby bola
schopná zaplatiť úver preukázala to žalovanému formou oprávnenia na podnikanie, zmluvu podpisovala
už vyplnenú. Žalobkyňa dostala zmluvu tesne pred podpisom. Založené boli súkromné nehnuteľnosti
žalobkyne.
Z hmotnoprávneho hľadiska teda bolo vylúčené, že by úver bol poskytnutý na podnikateľské účely

(opak žalovaný nepreukázal). Tým považoval súd za vyvrátenú formálnu stránku označenia zmluvy ako
úverovej podnikateľskej zmluvy.
Je nepochybné, že predmetná zmluva je formulárovou zmluvou. Základnou črtou typizovaných
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným túto

charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek
pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom

a žalobkyňou - dlžníkom ako spotrebiteľom.

12. Žalobkyňa v žalobe (okrem iného) žiadala určiť za neplatnú celú úverovú zmluvu.
Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná ako celok vzhľadom na množstvo neprijateľných
podmienok predstavujúcich jej obsah (podstatnú časť).

Zmluvná pokuta je dohodnutá nielen v bode 4 Všeobecných podmienok, a to za omeškanie s platbou
jednotlivej splátky sedem a viac dní vo výške 300,- Sk eur za každý prípad omeškania, ale aj následne
bode 6 Všeobecných podmienok, pre prípad porušenia povinností dlžníka, a to vo výške 9.400,- eur,
pričom vôbec nie je zrejmé akého konkrétneho porušenia povinností sa uvedené týka. Ďalšie sankcia je
upravená v bode 6 Všeobecných podmienok a to nárok veriteľa na úrok z omeškania vo výške 0,25%

denne z dlžnej sumy v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz.
Zmluvná pokuta vo všetkých troch prípadoch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho postavenie, je neprimeraná v porovnaní s
poskytnutým úverom, pričom pri pokute 9.400,- Sk ide o nepomer hrubý.
Dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 16.000,- Sk predstavuje zakotvenie skrytého úroku

za poskytnutie úveru vo výške 96% ročne!!!, čo je rozporné s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi.
Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom
prípade nebolo možné oddeliť časť úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške poplatku/
úrokov od ostatného obsahu samotnej zmluvy, keďže jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k

ujedaniu o celkovej sume navýšenia daného úveru. Zmluvu preto nebolo možné deliť tak, ako to má
mysli § 41 Občianskeho zákonníka, čo viedlo k tomu, že súd vyhlásil predmetnú úverovú zmluvu za
neplatnú v celom rozsahu.

13. Ďalej žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, keď poukazovala

na to, že takúto zmluvu neuzavrela, uzavrel ju za ňu splnomocnený zástupca, ktorému neudelila
plnomocenstvo.
Ako vyplýva z predmetnej úverovej zmluvy, táto formulárová listina obsahovala i splnomocnenie dlžníka
udelené Mgr. Q. Ž. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníkauznal záväzok zo zmluvy; ďalej, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky uzavrel záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka.
Súd dospel k záveru, že takéto udelenie plnomocenstva je absolútne neplatným úkonom v zmysle

ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď tento úkon bol súčasťou predtlače zmluvy o
úvere, žalobkyňa nemala vedomosť, že súčasťou zmluvy o úvere je i udelenie plnomocenstva na
uzavretie záložnej zmluvy, teda bola pri podpise zmluvy uvedená do omylu tým, že podpisuje iba zmluvu
o poskytnutí pôžičky, keď už pred podpisom zmluvy bola žalovaným ubezpečená, že v súvislosti s
poskytnutím úveru nie je potrebné zakladať nehnuteľnosť. Tomuto záveru súdu nasvedčuje i skutočnosť,

že v prípade, ak by bola žalobkyňa uzrozumená s tým, že pre zábezpeku úveru je potrebné založiť
nehnuteľnosť, urobila by to sama, nie prostredníctvom inej, jej neznámej osoby.
Napokon predmetná záložná zmluva svojim účelom odporuje zákonu a je i v rozpore s dobrými mravmi,
keď je evidentné, že je zjavne nevýhodná pre žalobkyňu, nakoľko hodnota založenej nehnuteľnosti je
neporovnateľne vyššia (v roku 2004 bola hodnota nehnuteľnosti cca 600.000,- Sk a v roku 2008 už bola
nehnuteľnosť po rekonštrukcii, pričom náklady predstavovali sumu cca 1.500.000,- SK) ako bol celkový

dlh žalobkyne. Je nemysliteľné a spoločensky nežiaduce, aby takýmto právnym úkonom došlo platne k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prípade nezaplatenia dlhu žalobkyňou v neporovnateľne
nižšej sume. Tento právny úkon je teda absolútne neplatný i v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 i § 39
Občianskeho zákonníka. Napokon, ako už súd uviedol, ide o zabezpečovací právny úkon k primárnemu
právnemu úkonu- úverovej spotrebiteľskej zmluve, neplatnosťou primárneho právneho úkonu sa stal

absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon.

14. Žalobkyňa ďalej žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 694,62 eur titulom
bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že z dôvodu neplatnosti zmluvy bola povinná
vrátiť žalovanému len skutočne požičanú sumu, ktorú preplatila.

Nakoľko žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal dôvodnosťou
námietky a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný a to vzhľadom na nasledovné:
V zmysle citovaných ustanovení § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v danej veci začala premlčacia
doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých mesačných splátok. V danom prípade
posledná splátka zo Zmluvy o úvere bola zaplatená dňa 20.2.2009 vo výške 1.000,02 eur.

Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1),
ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula
aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k

získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia
doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade
rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K

bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval
od začiatku, ako i plnením z absolútne neplatného právneho úkonu, dochádza okamihom poskytnutia
plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia
dobazačínaplynúťododňa,keďsapostihnutýdozvedel,žeplnilbezprávnehodôvodu,resp.zabsolútne
neplatného právneho úkonu a komu plnil.( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo

s vysvetlivkami, Iura Edition)
V danom prípade žalobkyňa už v čase uzavretia úverovej zmluvy poznala všetky skutkové okolnosti,
poznala zmluvné podmienky, mala k dispozícii predmetnú zmluvu. Následne keď splácala jednotlivé
splátky nad rámec poskytnutej istiny, mala vedomosť i o výške plnenia i o tom, kto získal na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ nemala vedomosť o zákonných náležitostiach zmluvy a ich následkoch,

mala možnosť poradiť sa s osobou znalou práva, tak ako to napokon i urobila. Nemožno preto prisvedčil
argumentácii zástupkyni žalobkyne ohľadom začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa
je názoru začala plynúť až dňa 3.5.2017, kedy sa z vyjadrenia MSSR dozvedela, že zmluva je bezúročná
a bezpoplatková, keď súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva)uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej
podstaty práva. Podľa § 2 Zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy až do 31.12.2015), ,,o všetkom, čo bolo v Zbierke

zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to
týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“.
Súd je toho názoru, že uvedená zásada platí i pre spotrebiteľa, napriek tomu, že je tzv. slabšou
stranou v spore, nakoľko v opačnom prípade, ak by uvedená zásada ustúpila ochrane spotrebiteľa, išlo
by o jednostranné zvýhodnenie spotrebiteľa na úkor veriteľa a prelomeniu základnej zásady rovnosti

účastníkov súkromnoprávnych vzťahov upravenej v ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka a narušeniu
jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty.
Napokon jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“. Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf 65/2011)
poukázal na tento právny princíp v zmysle: ,,práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým) , teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“
V danom prípade teda nemôže byť na úkor žalovaného (v tom zmysle, že subjektívna premlčacia doba
začne plynúť až odvtedy keď sa žalobkyňa poradila s advokátom...), že žalobkyňa sa nezaujímala o

ochranu a výkon svojich práv od začiatku vzniku zmluvného vzťahu, keď už vtedy jej boli známe všetky
skutkové okolnosti (náležitosti zmlúv, ktoré sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemenili) a z ktorých
bolo možné usúdiť získanie bezdôvodného obohatenia na jej úkor.
V zmysle uvedeného, v danom prípade žalobkyňa mohla svoje právo z úverového vzťahu uplatniť na
súde dňom nasledujúcim po zaplatení poslednej splátky teda najskôr dňa 21.2.2009 a najneskôr dňa

21.2.2011, teda v dvojročnej subjektívnej dobe. Predmetná žaloba bola na súd podaná až dňa 3.5.2017.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

15. Súd žalobu zamietol i v časti o určenie, že úver zo dňa 22.7.2008, ktorý poskytol žalovaný je
bezúročný a bez poplatkov a tiež v časti určenia, že právne úkony záložného veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX- S. sú neplatné a to s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na
vyslovenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto
určení a takéto vyslovenie neplatnosti sa stalo bezpredmetným.

16. V časti petitu označeného „V.“ v predmetnej žalobe, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia
že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, zobrala
žalobkyňa žalobu na pojednávaní dňa 24.10.2018 späť a žiadala konanie zastaviť.

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.
18. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti určenia, že právne úkony záložného
veriteľa smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby sú neplatné, v súlade s citovaným ustanovením §
145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil, čiastočné späťvzatie bolo žalovanému doručené dňa

26.10.2018, žalovaný sa k späťvzatiu nevyjadril.
19. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, nakoľko žalobkyňa je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2
písm. u) Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), uvedená povinnosť preto prechádza v

rozsahu prisúdeného nároku na žalovaného. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa Položky 1 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona, t.j. 2x 99,50 eur.20. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

21. Vzhľadom na pomer úspechu, keď nemožno konštatovať väčšiu úspešnosť ani jednej zo sporových
strán, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.