Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117205844
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117205844.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: Z. I., bytom O. nad I.,
K. XXXX/XX, zastúpenej: Občianske združenie ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu
ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51 255 022, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom
1367/169-44, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, IČO: 35 805 731, so sídlom Bratislava,
Mlynské nivy 49, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RR Legal Corp., s.r.o., IČO: 46 789 634,
so sídlom Bratislava, Humenské námestie 4, o určenie, že žalovaný nemá právo na plnenie zo zmluvy
a vydanie bezdôvodného obohatenia, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 24Csp/56/2017-218 zo dňa 06. decembra 2018, takto
r o z h o d o l :
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti výroku I., ktorým súd určil, že žalovaný nemá
právo na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 11.07.2013 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569433358 zo dňa 11.07.2013, v časti
výroku II., ktorým určil , že žalovaný nemá právo na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
zo dňa 20.11.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 570053671 zo dňa 20.11.2013, v časti výroku III., ktorým určil, že žalovaný nemá právo
na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.03.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 5711378401 zo dňa 19.03.2014, v časti
výroku IV., ktorým určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.184,95 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v časti výroku VI. o nároku na náhradu trov konania, rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.
24Csp/56/2017-218 zo dňa 06. decembra 2018 v časti výroku I., II., III., IV. az r u š u j e a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol, že žalovaný nemá právo na
plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 11.07.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569433358 zo dňa 11.07.2013. Ďalej
rozhodol,že žalovanýnemáprávonaplneniezoZmluvyozabezpečenísplátokúveruzodňa20.11.2013
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 570053671
zo dňa 20.11.2013. Zároveň rozhodol, že žalovaný nemá právo na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení
splátok úveru zo dňa 19.03.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, viažucej sa k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 5711378401 zo dňa 19.03.2014. Následne rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 1.184,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy
od 14.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, súd prvej inštancie,
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa16.03.2017 v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením č.k. 24Csp/56/2017-152 zo dňa 12.11.2018
domáhala, aby súd určil, že žalovaný nemá právo na plnenie zo zmlúv o zabezpečení splátok úveru
zo dňa 11.07.2013, 20.11.2013 a 19.03.2014 a aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej v súčte sumu
1.184,95 eur s úrokom z omeškania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia a na náhradu
trov konania. Z dôvodu absencie viacerých náležitostí uvedených zmlúv, podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., súd prvej inštancie spotrebiteľské úvery zo všetkých troch zmlúv považoval, podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., za bezúročné a bez poplatkov. V nadväznosti na konštatovanie
nesprávne uvedenej výšky RPMN považoval úvery za bezúročné a bez poplatkov aj podľa § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Skonštatoval, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úverov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť len čistú istinu bez úrokov a poplatkov a všetko ostatné, čo
nad rámec istiny zo všetkých troch úverových zmlúv plnila, je plnením bez právneho dôvodu (na
plnenie vyššie než istina veriteľ od počiatku zmluvného úverového vzťahu právny dôvod nemal). Aj
plnenie, ktoré žalovaný získal od žalobkyne na základe troch zmlúv o zabezpečení splátok úveru titulom
"odmeny", nebola žalobkyňa povinná platiť. A preto všetky platby, ktoré mala žalobkyňa uhradiť na
základe takýchto doplnkových zmlúv, súd prvej inštancie vyhodnotil ako platby súvisiace výlučne s
úverom, v materiálnom chápaní ako poplatok (nie ako odmenu za účelovo vymyslenú službu, ale šlo
o poplatky, ktorými si žalovaný zvyšoval odmenu za úver), na ktorý žalovanému tiež nárok nevznikol.
Zo zmluvy č. 569433358 žalobkyňa vyčerpala istinu v sume 860 eur, uhradila v súčte sumu 1.450,13
eur, a to čiastkovými platbami v období od 20.07.2013 do 09.07.2015, teda istinu úveru preplatila o
sumu 590,13 eur. Pri tejto zmluve súd prvej inštancie skonštatoval, že subjektívna premlčacia doba bola
zachovaná. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 590,13 eur nepovažoval za premlčaný.
Zo zmluvy č. 570053671 žalobkyňa vyčerpala istinu v sume 1.000 eur, uhradila v súčte sumu 1.408,60
eur, a to čiastkovými platbami v období od 14.04.2015 do 14.06.2016, istinu úveru teda preplatila o
sumu 408,60 eur. Súd prvej inštancie aj tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
408,60 eur považoval za nepremlčaný. Zo zmluvy č. 571378401 žalobkyňa vyčerpala istinu v sume 420
eur, uhradila v súčte sumu 606,22 eur, a to čiastkovými platbami v období od 31.03.2014 do 15.09.2016,
istinu úveru teda preplatila o sumu 186,22 eur. Opätovne súd prvej inštancie vyhodnotil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v uvedenom rozsahu za nepremlčaný. Nakoľko od žalobkyne žalovaný prijal
spolu sumu 1.184,95 eur nad rámec úverovej istiny, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie, nárok na
vydanie ktorého nemal súd prvej inštancie za premlčaný, zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej
sumy tak, ako sa toho žalobkyňa domáhala. V súvislosti s požadovaným úrokom z omeškania súd prvej
inštancie ho priznal z dlžnej sumy od 14.04.2017 a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP. Namietal neprípustnosť určovacích návrhov, premlčanie nároku a náležitosti zmlúv
o úvere a zmluvy o doplnkovej službe. Žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolací súd, v časti výroku
I. II., III., IV., a VI. zmenil tak, že žalobu zamietne a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
prizná žalovanému spoločne s trovami odvolacieho konania. Eventuálne žiadal v napadnutom rozsahu
vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku V., ktorý nebol napadnutý odvolaním, nadobudol
právoplatnosť dňa 31.01.2019.
4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.04.2019, čiže po rozhodnutí súdu prvej inštancie
vo veci, ale ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní (t.j. pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie), vzala žalobkyňa svoju žalobu späť a žiadala, aby súd
konanie zastavil. Ako dôvod uviedla skutočnosť, že počas konania došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní
medzi stranami sporu a žalovaný zaplatil žalobkyni sumu určenú napadnutým rozsudkom. Nárok na
trovy konania si neuplatnila.
5. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí
so späťvzatím žaloby žalobkyňou. Zároveň ho poučil, že pokiaľ sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude
mať za to, že voči späťvzatiu žaloby nemá námietky.
6. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom vyjadril v tom zmysle, že súhlasí so späťvzatím žaloby v
súlade s uzatvorenou dohodou o urovnaní sporu. V nadväznosti na to žiadal, aby súd pripustil späťvzatiežaloby, zrušil prvostupňový rozsudok, zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo
na náhradu trov konania.
7. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej "CSP"), ak je žaloba
vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.
9. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu späť skôr ako rozsudok súdu prvej inštancie , čo do výrokov I., II.,
III., IV. a VI., nadobudol právoplatnosť (§ 268 CSP) a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, odvolací
súd v zmysle § 370 ods. 1 CSP späťvzatie žaloby v časti výroku I. , ktorým určil, že žalovaný nemá
právo na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 11.07.2013 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569433358 zo dňa 11.07.2013, v časti
výroku II., ktorým určil , že žalovaný nemá právo na plnenie zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo
dňa 20.11.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 570053671 zo dňa 20.11.2013, v časti výroku III., ktorým určil, že žalovaný nemá právo na plnenie
zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.03.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným,
viažucej sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 5711378401 zo dňa 19.03.2014, v časti výroku IV.,
ktorým určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.184,95 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
v časti výroku VI. o nároku na náhradu trov konania pripustil, v zmysle § 370 ods. 2 CSP zrušil rozsudok
vydaný súdom prvej inštancie v časti vo výrokoch I., II., III., IV. a VI. a konanie v tejto časti zastavil.
10. Preúplnosťodvolacísúduvádza,žepodaniežalobkyne,týkajúcesaspäťvzatiažalobyvčastivýroku
V., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol , nevyvolalo žiadne právne účinky, nakoľko rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2019 , teda pred doručením späťvzatia
žaloby na súd / 12.04.2019/.
11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť, z dôvodu
uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu s tým, že nárok na náhradu trov konania si
neuplatnila. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Vzhľadom na uvedenú mimosúdnu dohodu strán sporu, odvolací súd žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.