Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414213557.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: K. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. č.XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. , so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie
154.- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k
17C/180/2014-250 zo dňa 9. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a určil, že
úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 154,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.04.2012 do zaplatenia , do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, §35 ods. 1, §37 ods. 1, §40 ods. 1 §52 ods. 1,2 a 4, §
53 ods. 1, 2,3 a 5, § 54 ods.1, §451 ods. 1, 2, § 456, § 121 ods.3 a §517 ods.2 OZ, § 1 ods. 2, §9 ods.

1, §9 ods. 2 písm. a/,b/ k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §137 písm. c/
CSP, §44 ods. 2,3 Exekučného poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili
dňa 4.4.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 350,- eur
s tým, že žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť spolu s poplatkom v sume 322,- eur v splátkach po
dobu 12 mesiacov. Žalobca uhradil žalovanému celkom 504,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie

zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 9 ods. 2 písmeno j/ zákona č. 129/2010 Z.z., neobsahuje ani
úrokovúsadzbuspotrebiteľskéhoúverupodľa§9ods.2písmenoi)zákonač.129/2010Z.z.,neobsahuje
ani termíny splátok istiny podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako i priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úveru zverejnené podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok podľa§ 9 ods. 2
písmeno y) zákona č. 129/2010 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno a) zákona č.

129/2010 Z.z. určil, že uvedený spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe zmluvy
o úvere zo dňa 4.4.2011 je treba považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.
Vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 154,- eur s príslušenstvom
uviedol, že nárok žalobcu považuje za dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že doposiaľ žalobca zaplatilžalovanému okrem požičanej sumy 350,- eur aj ďalšiu sumu 154,- eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že poskytnutý úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov došlo zo strany žalobcu k
plneniu bez právneho dôvodu v prospech žalovaného podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

a preto žalovanému podľa názoru súdu prvej inštancie vznikla podľa § 456 Občianskeho zákonníka
povinnosťtotobezdôvodnéobohatenievydaťžalobcovi.Zuvedenýchdôvodovžalobežalobcuovydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 154,- eur s príslušenstvom vyhovel. O výške úrokov z omeškania
rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. ku dňu 4.4.2012
predstavovala 1,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 9,00 %. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods.1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu.

2.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia z dôvodu že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že spornú zmluvu nie
je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ,
pretože zo zmluvy, ktorú so žalobcom uzatvoril vyplýva, že úver bol poskytnutý na výkon povolania.
Bránil sa tým, že žalobca v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky

budú využité na výkon povolania. Z uvedeného dôvodu žalobcu nie je možné považovať za spotrebiteľa
v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 po spotrebiteľských úveroch. Žiadal zohľadniť, že zmluva o úvere
bola uzatvorená podľa §497 a nasl. Obchodného zákonníka a má podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.
zák. povahu absolútneho obchodu. Keďže žalobca zmluvu nepodpísal v postavení spotrebiteľa nie je
možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov a aplikovať na tento vzťah právne predpisy

týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Žiadal zohľadniť, že žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil
svojim podpisom a bol si vedomý svojich záväzkov. Bránil sa tým, že dohoda o výške odplaty má všetky
náležitosti ustanovené zákonom a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, preto v tejto veci nebol daný
žiadny dôvod, aby sa zmluva o úvere v časti odplaty považovala za neplatnú. Záverom uviedol, že zo
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, preto

žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy.
3.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že súd určil zmluvu o úvere za zmluvu bez
úrokov poplatkov, preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 154 euro, ktorá predstavuje ním
zaplatený poplatok, pričom žalobca žalovanému požičanú sumu 350 euro vrátil. Uviedol tiež, že sa

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v úverovej zmluve absentuje RPMN aj úrok
sadzbu spotrebiteľského úveru ani priemernú hodnotu RPMN, preto je treba žalobcom poskytnutý úver
považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov. Uviedol tiež, že skutočnosti uvádzané žalovanom v
podanom odvolaní nie je možné zohľadniť v odvolacom konaní, preto tvrdenie žalovaného v tom, že
posudzovaná zmluva nie je spotrebiteľským úverom namietal žalovaný až v podanom odvolaní. Navyše

úverovú zmluvu je treba posúdiť podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nie podľa zák. č. 258/2001Z.z.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť.
5.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2014
po pripustení zmeny žalobného petitu (uznesením zo dňa 21.10.2015 č.k. 17C/180/2014-149) a
čiastočného späťvzatia žaloby v sume 33 euro, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie( uznesením zo

dňa 19.08.2015 č.k. 17C/180/2014-141) zastavil domáhal určenia, že úver poskytnutý žalobcovi na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 154,-eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% o ročne od 05.04.2012 do zaplatenia . Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe vyššie
uvedenejzmluvyoúveremužalovanýposkytolsumu 350.-eur stým,žežalobcamalzaposkytnutýúver

zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 322.- eur, ktorý predstavuje 92% úveru. Uviedol, že takúto výšku
poplatku žalobca považuje za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odsek 1 OZ a teda za neplatnú.
Dôvodil, že uvedenú podmienku považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi ( ust. § 39 OZ) ,
pretožetútonemožnopovažovaťzaodplatuprimeranúposkytnutémuúveru. Vžalobetiežuviedol,ženapožičanie finančných prostriedkov bol odkázaný a bez stavu odkázanosti by na takéto podmienky úveru,
ktorésúnápadnejednostrannenevýhodnénepristúpil. Poukázalajnato,ženazákladerozhodcovského
rozsudku vydaného v súlade s uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou z 4.4.2011 podal žalovaný návrh

na vykonanie exekúcie a to spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa
5.3.2014. Žalovaný sa v rámci predmetného exekučného konania domáha uspokojenia svojich nárokov
vyplývajúcich z bianko zmenky, ktorou zabezpečil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalobcovi .
Vyjadril názor, že dohoda týkajúca sa vyplňovacieho práva k bianko zmenke obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy je neprijateľnou podmienkou podľa ustanovenia §

53 odsek 1 OZ a je teda neplatná. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť vplývať na obsah zmluvy
a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pretože išlo o formulárovú zmluvu a mohol tak zmluvu
ako celok akceptovať alebo odmietnuť. Zároveň dôvodil, že vyššie uvedená zmluva neobsahuje údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov a preto s poukazom na ustanovenie § 11 z. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch žalobca úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca všetky svoje
záväzky voči žalovanému považuje zaplatením sumy 537.- eur za vyporiadané a zaplatením sumy

nad rámec výšky úveru t.j. sumu 154.- eur považuje za bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie si v
konaní uplatňuje.
6.V tejto veci súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom zo dňa 09.12.2015,
ktorým žalobu zamietol. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 31.08.2017
č.k.7Co/347/2016-179 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí uviedol.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, súd prvej inštancie po
zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom správne vec právne posúdil a jeho závery
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj odvolací súd je toho názoru, že strany sporu uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentovali náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j/ i, /k/,y/zák.

č. 129/2010 Z.z. , preto súd prvej inštancie prijal správny záver v tom, že posudzovaná zmluva je v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona bez úrokov a bez poplatkov. Uvedený záver mal súd prvej
inštancie jednoznačne preukázaný zo Zmluvy o úvere č. 405700800 zo dňa 04.04.2011 (č.l. 6 spisu).
Ak potom žalobca okrem poskytnutej sumy úveru 350,- euro zaplatil žalovanému aj sumu 154,- euro
titulom poplatku za poskytnutie úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu titulom

plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalovaný podľa § 456 OZ vydať.
9.K námietke žalovaného uvedenej až v podanom odvolaní v tom, že posudzovaná zmluva nie je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a úver bol poskytnutý
žalobcovi za účelom povolania odvolací súd uvádza, že § 366 CSP upravuje novoty v odvolacom
konaní a ustanovuje, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací
súd uvádza, že týmto odvolacím dôvodom sa nezaoberal, pretože v priebehu konania žalovaný túto

skutočnosť nenamietal. Uviedol ju až v podanom odvolaní, pričom odvolací súd nezistil v odvolacom
konaní ani jeden dôvod predpokladaný v ust. § 366 CSP. Žalovanému nič nebránilo túto obranu použiť
v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil. Navyše v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa
30.09.2014 (č.l.30 a nasl. spisu) sám žalovaný poukazuje na dôvody rozhodnutia ESD vo veci C-453/10
týkajúce sa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.
10.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
11.Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).