Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011885
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119011885.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2020, proti
odsúdenému Q. Kačánymu, pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona formou
spolupáchateľa podľa § 20 Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/30/2019 zo dňa 03.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, v spojení s § 66 ods. 3 Trestného zákona súd p o d m i e
n e č n e p r e p ú š ť a ods. Q. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. z výkonov trestov odňatia
slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/70/2015
dňa28.7.2015podľa§189ods.2Trestnéhozákonavovýmere5(piatich)rokovarozsudkomOkresného

súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/22/2011 zo dňa 26.11.2013, v spojení s uznesením Okresného
súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/22/2011 zo dňa 7.11.2017 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe,
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d/, k/ Trestného zákona ustanovuje
mu povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zamestnať sa v

skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 66 ods. 3 Tr.
zákona súd podmienečne prepustil ods. Q. E.,
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. z výkonov trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené
rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/70/2015 dňa 28.07.2015 podľa § 189
ods. 2 Tr. zákona vo výmere 5 (piatich) rokov a rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp.

zn. 1T/22/2011 zo dňa 26.11.2013, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, sp.
zn. 1T/22/2011 zo dňa 07.11.2017 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe, podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona
vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona súd určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal okresný
prokurátor sťažnosť, ktorú následne aj písomne odôvodnil.V jej dôvodoch po rekapitulácii výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia včítane podstatných
dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného, uviedol,
že s týmito závermi sa nemôže stotožniť, keďže toto rozhodnutie bolo nesprávne a prinajmenšom je

predčasné. Odsúdeného možno z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, len ak okrem
plnenia si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody (čo je úplnou samozrejmosťou a nemôže
byť brané ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného, pričom jeho motiváciou môže byť práve
snaha polepšiť si hodnotenie pre účely rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie) a svojim
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody teda nie je v tom, aby za dobré
správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa
na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku
ktorýmsúdyprisvojomrozhodovanímusiaprihliadať.Podstatouichúvahjepotomvkonečnomdôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo 14.

februára 2008). Pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie by súd mal prihliadať na všetky
okolnosti,ktorésúvisiasosobouodsúdeného,najehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojk
spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu žil, na celý jeho doterajší
život, povahu a charakter jeho spáchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom
prepustení je tiež dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní

o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa môjho
názoru dostatočne nezohľadnil. Odsúdený má v registri trestov 7 záznamov. Okresný súd síce správne
konštatoval, že v troch prípadoch sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, jedenkrát súd
upustil od uloženia súhrnného trestu a že v jeho prípade ide o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody.
No nezohľadnil tú skutočnosť, že odsúdený sa vo všetkých prípadoch dopustil úmyselných trestných

činov, pričom v poslednom prípade dokonca šlo o zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
(rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. 1T/70/2015 zo dňa 28.07.2015, právoplatný
dňa 21.09.2015), ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom
Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/22/2011. Súd v danom prípade tiež
nebral do úvahy, že odsúdený má v osobnej dokumentácii z obdobia výkonu trestu odňatia slobody

evidované dve porušenia ústavného poriadku. Dňa 13.02.2019 sa pohyboval mimo vymedzený priestor
výkonu trestu odňatia slobody a dňa 17.05.2019 nezachoval zásady slušného správania voči osobám,
s ktorými prichádza do styku, keď svojej družke počas návštevy hrubo a vulgárne vynadal. Podľa
hodnotenia ústavu sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako menej priaznivá, vzhľadom na
finančnú situáciu odsúdeného pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (nezamestnaný)

predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti, fyzický vek, pohlavie, identifikované závislosti
(časté požívanie alkoholu, experimentovanie s drogami), kvalitu výchovného prostredia v detstve a
dosiahnuté vzdelanie. Riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo určené ako stredné. Ústav preto
konštatoval, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného

žiaden vplyv v smere jeho prevýchovy. Aj napriek tomu, že si musel byť vedomý, že v prípade páchania
ďalšej trestnej činnosti mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody, uvedené nebral do úvahy a
naďalej páchal ďalšiu trestnú činnosť. V poslednom prípade sa dokonca dopustil podstatne závažnej
trestnej činnosti, ako tomu bolo dovtedy. S prihliadnutím na uvedené je možné sa preto domnievať, že
správanieodsúdenéhovovýkonetrestuodňatiaslobodyjelenvýsledkomprispôsobeniasapodmienkam

výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej,
že už v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ teda súd mienil žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť, bolo na mieste pribrať do konania znalca, ktorý
by posúdil, či u neho skutočne došlo k polepšeniu a že či reálne možno od neho očakávať, že povedie
riadny život. Sťažovateľ ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli dané podmienky na jeho podmienečné

prepustenie a že od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keď ani opakované
pôsobenie hrozbou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody ho neodradilo od spáchania
ďalšej, postupne závažnejšej úmyselnej trestnej činnosti. Od odsúdeného nemožno očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, tak ako to má na mysli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona. S poukazom
na vyššie uvedené považuje podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody

za v rozpore so zákonom, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil sťažnosťou napadnuté
uznesenie okresného súdu a súčasne zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému
výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je

dôvodná.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že u odsúdeného Q. E. bola splnená
nielen formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, lebo vykonal
dve tretiny uloženého trestu, ale súčasne bola splnená aj materiálna podmienka, keďže plnením svojich
povinností vo výkone trestu svojím správaním preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život. Jeho správanie počas výkonu je totižto charakterizované výrazne
pozitívnym hodnotením z ÚVV a ÚVTOS Prešov a teda odsúdený sa správal slušne a disciplinovane v
súlade s ústavným poriadkom, rešpektujúc autority ústavu. Boli mu udelené štyri disciplinárne odmeny,
popri absencii disciplinárneho potrestania. Kladne hodnotený bol aj pri plnení pracovných úloh na
pracoviskách v ústave aj mimo ústavu, kde si pracovné povinnosti plnil vzorne. K pracovným úlohám
pristupoval aktívne, bol snaživý a samostatný. Odsúdený vie svoj voľný čas tráviť zmysluplne, má

vytvorené riadne pracovné návyky, čo vytvára predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a
tým predchádzať trestnej činnosti. Uvedené dopĺňa aj čestné vyhlásenie a prísľub jednak zamestnania
ako aj ubytovania pre odsúdeného po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný
súd hodnotenie odsúdeného ešte doplnil o zistenie, že aj keď v minulosti odsúdený Q. E. bol súdne
trestaný, tak v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol a v jednom prípade

súd upustil od uloženia súhrnného trestu. Trest, ktorý vykonáva v posudzovanej veci, je jeho prvým
nepodmienečnýmtrestom.Vsúčasnostiužvykonalznačnúčasťuloženýchtrestovodňatiaslobody,kedy
mu v čase rozhodnutia okresného súdu zostávalo vykonať 14 mesiacov z pôvodne uložených 6 rokov
a 4 mesiacov. Pozitívne hodnotil aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď v rámci výsluchu na
verejnom zasadnutí prejavil nad svojím predchádzajúcim konaním, trestnoprávnou minulosťou ľútosť, z

toho dôvodu mal okresný súd za to, že odsúdenému je možné dať príležitosť preukázať, že pobyt vo
výkone trestu bol pre neho dostatočným ponaučením, ktorého následkom bude riadne vedenie života
v budúcnosti.

Opierajúc sa o tieto zistenia plynúce z vykonaného dokazovania v súlade s procesným predpisom,

krajský súd si tieto osvojil, ako aj hodnotenie týchto skutočností okresným súdom a to z následných
dôvodov.

Z obsahu spisového materiálu ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva,
ako to správne zistil, že odsúdený Q. E. vykonáva v súčasnosti trest odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/70/2015 zo dňa 28.07.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/92/2015 zo dňa 21.09.2015, ktorým
bol uznaný vinným v bode 2.,3.a 7. rozsudku z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 4. a 8.
z pokračovacieho zločinu vydierania podľa §189 ods. 1Tr. zákona a v bode 4. rozsudku spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a napokon v bode 11. rozsudku zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Tr. zákona. Za to mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil výkon uloženého
trestu odňatia slobody dňa 21.09.2015 za súčasného započítania doby výkonu väzby od 04.02.2015

do 21.09.2015.

Súčasne platí, že odsúdený Q. E. rozsudkom Okresného súdu H. Z. nad Váhom sp. zn. 1T/22/2011
zo dňa 26.11.2013 bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 3 rokov a súčasne bol zrušený aj výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/131/2012 zo dňa 27.09.2012. Na podklade uznesenia Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/22/2011 zo dňa 07.11.2017 bolo rozhodnuté o neosvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia takto uloženého trestu odňatia slobody

a bolo nariadené, aby v predmetnej veci trest vo výmere 16 mesiacov vykonal. Súčasne Okresný súd
Nové Mesto nad Váhom uznesením sp. zn. 1T/22/2011 zo dňa 24.11.2017 rozhodol o započítaní doby
výkonu väzby od 02.04.2013 do 08.07.2013. Výkon aj tohto trestu odňatia slobody aj v tomto prípade
nastúpil odsúdený rovnako ako v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením dňa 21.09.2015.Podmienky, ktoré musia byť splnené preto, aby mohol byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený, upravuje ust. § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody môže súd osobu odsúdenú
za zločin podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností
a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadne aj na to,

v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vzhľadom na to, že začiatok trestu sa odsúdenému počíta od 21.09.2015, je zrejmé, že zákonom
požadovanú časť trestu, teda jeho dve tretiny vykonal ku dňu 28.10.2018.

Ako správne konštatuje aj prvostupňový súd, tým odsúdený splnil formálnu podmienku, týkajúcu sa

možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností
a správaním preukázal polepšenie, druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zákona č.
475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu
je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne

a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak
dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej
stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje, plní program zaobchádzania,
dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške,
ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu a pod.

Plnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade

prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade správnymi morálnymi a etickými normami
spoločnosti.

Po preskúmaní obsahu spisu, krajský súd zistil, že aj tieto materiálne podmienky u odsúdeného Q. E.
sú splnené. Všetky uvedené okolnosti je totiž nutné posudzovať v ich vzájomných súvislostiach a nie

izolovane, ako to v preskúmavanej veci v rámci sťažnostných námietok aj urobil okresný prokurátor. Len
tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť, či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinnosti vo
výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostredia ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti, odôvodňujúcich nádej,
že v budúcnosti povedie riadny život.

V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že odsúdený Q. E. je vo výkone trestu odňatia slobody
prvýkrát. Okrem trestného činu, zo spáchania ktorého trest aktuálne vykonáva, sa podľa odpisu registra
trestov v minulosti tiež dopustil aj ďalšej trestnej činnosti, v kombinácii majetkovej a násilnej trestnej
činnosti, no v prvých štyroch prípadoch (pričom v jednom prípade ako to správne konštatoval aj okresný

súd, súd ukladal trest súhrnný) sa v súčasnosti už na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že od nástupu sa odsúdený na podmienky
jeho výkonu adaptoval bez problémov a že ústav hodnotí plnenie ústavného poriadku a jeho správanie
veľmipozitívne,pracovnebolzaradenýnaviacerýchpracoviskách,vrátanevonkajšíchpracovísk,pričom

zo všetkých bolo zaznamenaných viacero kladných poznatkov. Okrem iného sa pravidelne zapájal aj
do rôznych aktivít, bol aj účastný na prednáškach, dokonca v oddiele v ktorom trest vykonával, zastával
volenú funkciu člena samosprávy odsúdených, taktiež sa aktívne zapájal do športových aktivít. Kontakt
s blízkymi udržiaval formou návštev, korešpondencie a prijímaním nárokových balíkov a telefonicky.Napokon samotný ústav v hodnotení konštatoval, že jeho resocializačná prognóza sa síce javí ako
menej priaznivá, vzhľadom na finančnú situáciu rok pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti, fyzický vek, pohlavie, identifikované závislosti,

kvalituvýchovnéhoprostrediavdetstve,dosiahnutévzdelanie,apretorizikosociálnehozlyhaniahodnotil
do budúcna ako stredné. No súčasne mal za to, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok
na prepustenie a preto odporučil jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s
dohľadom.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené skutočnosti, pokiaľ aj predchádzajúce odsúdenia ods. Q. E. mali nielen
charakter násilnej trestnej činnosti, ale aj majetkový charakter, tak s poukazom na v podstate kladné
hodnotenie odsúdeného v správe ÚVV a ÚVTOS, tiež postoj odsúdeného k tejto trestnej činnosti, keď
tútooľutoval,nemôževiesťkzáveru,prezentovanéhovsťažnostiokresnéhoprokurátora,žeodsúdenýje
natoľkomorálnenarušený,abyodnehonebolomožnévbudúcnostiočakávaťvedenieriadnehospôsobu
života, keďže aj zo samotnej správy ústavu vyplynulo, že v rámci pracovného procesu sa riadne zaradil

a bol vysoko pozitívne pracovne hodnotený, pri dodržiavaní pracovnej disciplíny a pri plnení si ďalších
povinností v ústave.

Vychádzajúczuvedeného,dospelkrajskýsúdnarozdielodokresnéhoprokurátora,rovnakoakookresný
súd k záveru, že odsúdený plnením si svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal

polepšenie a že možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z týchto dôvodov krajský súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora síce nie v súlade s dôvodmi
ním uvádzanými, zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a na podklade dokazovania vykonaného
okresným súdom sám rozhodol a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody

na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov, no pre dosiahnutie účelu trestu a dovŕšenie nápravy
odsúdeného(akotonavrholvhodnoteníajústavnavýkontrestu)súčasneajpodľa§68ods.1Tr.zákona
nariadil u odsúdeného probačný dohľad vo výmere 2 (dvoch) rokov a súčasne mu uložil aj povinnosti
spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Práve tieto uložené povinnosti ako aj dohľad nad správaním sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody považuje krajský súd ako prostriedok
na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj v skutočnosti v budúcnosti viedol riadny život, pričom
odsúdený si súčasne musí uvedomiť, že v prípade zlyhania - nesplnenia si povinností mu uložených a

nedodržania podmienok dohľadu budú viesť k rozhodnutiu súdu, že zostávajúci zvyšok trestu odňatia
slobody vykoná.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nepovažoval sťažnosť okresného prokurátora za dôvodnú a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrok tohto uznesenia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.