Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413215043
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413215043.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: F.. B. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX , zastúpený advokátom JUDr. Petrom Nyúlom, so sídlom Levice, Kpt.
Jaroša 4, proti žalovanému: I. škola Q. X. s vyučovacím jazykom maďarským - X. Q. T., A. č. XXX, D.: XX
XX XX XX, zastúpená KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, Nové Zámky, M. Matunáka č.
11, za účasti intervenienta na strane žalovaného: H. A., A. č. XXX, D.: XX XX XX XX, zastúpená JUDr.
Ing. Ivanom Katonom, LLM so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a o náhradu platu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru intervenienta dané žalobcovi dňa 06.06.2013

je n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu platu v súvislosti s neplatným okamžitým skončením
pracovného pomeru v sume 9.974,64 eur a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 9.974,64
eur počínajúc dňom XX.XX.XXXX do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku ohľadne náhrady platu s príslušenstvom z a m i e t a .

Žalovaný a intervenient sú p o v i n n í a to každý z nich zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému a intervenientovi a to každému v z nich náhradu trov
konania o náhradu platu v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2013 sa domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru ktoré dal žalovaný žalobcovi zo dňa 06.06.2013 je neplatné a pracovný pomer
žalobcu u žalovaného trvá. Domáhal sa ďalej i náhrady mzdy počnúc od XX.XX.XXXX až do času, keď
mu žalovaný umožní pokračovať v práci a taktiež sa domáhal aby mu žalovaný zaplatil trovy konania.
Neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa domáhal z dôvodov, že pracovnú disciplínu

neporušil, že uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru odporuje zákonu. Žalovaný v písomnom
vyjadrení zo dňa 24.10.2013 uviedol, že zo skončením pracovného pomeru žalobcu nesúhlasí a ako
jeho zamestnávateľ nikdy neuvažoval o skončení pracovného pomeru žalobcu, nakoľko sa jedná o
čestného a poctivého človeka, ktorý je zamestnancom školy v trvalom pracovnom pomere od roku 1980a od roku 1990 vykonával funkciu riaditeľa. Poukázal na skutočnosť, že vedenie školy učiteľský zbor,
rada školy ako aj združenie rodičov plne mu dôverujú a túto dôveru a podporu vyhlásili aj verejne.
Intervenient na strane žalovaného sa k žalobe písomne vyjadril dňa 29.10.2013, žiadal žalobu v celom

rozsahuzamietnuť,zdôvodov,žežalobcahruboporušilpracovnúdisciplínučobolopreukázanésprávou
z kontroly hlavného kontrolóra Obce A., pričom bolo zistené, že v priebehu rokov 2012 a 2013 došlo k
neoprávnenému vyplateniu miezd žalobcovi z finančných prostriedkov školy a to za rok 2012 v sume
2.777,12 € a v roku 2013 v sume 1.408,-€. Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalobca ako riaditeľ
bol povinný zabezpečovať kompletnú a správnu likvidáciu miezd všetkých pracovníkov stanovených

výplatných termínoch a bol zodpovedný za riadne vedenie agendy.

2. Súd v rámci dokazovania vypočul strany, oboznámil sa k spisu pripojenými dokladmi, pracovnou
zmluvou žalobcu zo dňa 11.7.1980, oznámením Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 01.04.2002 ,
menovacím dekrétom H. A., dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2009, okamžitým

skončením pracovného pomeru, nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru, správou
kontroly, zápisnicou o doručení výpovede. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu mal
súd bezpečne preukázané, že žalobca s bývalým H. - odbor školstva v Nových Zámkoch uzavrel dňa
XX.XX.XXXX, pracovnú zmluvu na výkon práce učiteľa na základnej škole A.. Oznámením Okresného
úradu v Nových Zámkoch dňa 01.04.2002 žalobcovi bolo oznámené, že podľa zákona SNR číslo

542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v zmysle § 28 Zákonníka práce sa
stáva od 01.04.2002 zamestnancom právneho subjektu Základná škola s vyučovacím 5Cpr/2/2013 3
jazykom maďarským Kamenín, čím prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych
vzťahov do 31.3.2002 na právny subjekt. Rozhodnutím H. A. zastúpenej starostom obce E. B. bol
žalobca podľa § 3 odsek 2 Zákona číslo 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov menovaný do funkcie riaditeľa základnej školy Q. X. s
vyučovacím jazykom maďarským - X. Q. T. číslo XXX A. - A. na obdobie od 01.07.2009 do 30.06.2014 .
Obec A. dňa30.6.2009 vypracovala pre žalobcu dohodu o zmene pracovnej zmluvy , pričom v uvedenej
zmene pracovnej zmluvy bol dojednaný pôvodný obsah pracovnej zmluvy , ktorý sa mení podľa § 3
odsek 2 Zákona číslo 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov tom, že od 1.7.2009 do 30.6.2014 bude žalobca vykonávať funkciu
riaditeľa. Uvedená dohoda tvorí nedeliteľnú súčasť pôvodne vydanej pracovnej zmluvy a nadobúda
účinnosť dňom 01.07.2009.

3. Súd ďalej zistil, že Obec Kamenín zastúpená starostom obce dňa 06.06.2013 vypracovala okamžité

skončenie pracovného pomeru žalobcu z dôvodov, že zo správy z kontroly o odmeňovaní zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a hlavného kontrolóra obce vyplýva, že v priebehu rokov 2012 a
2013 došlo k neoprávnenému vyplateniu miezd žalobcovi z finančných prostriedkov školy , čim porušil
hrubo pracovnú disciplínu.

4. V danom konaní nebola preukázaná spornosť strán, že žalobca od žalovaného obdržal okamžité
skončenie pracovného pomeru z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd v danom
prípade si ako prvoradú otázku vyriešil či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v danom
spore. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom

hmotnoprávnej povinností ( záväzku ) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí, súd žalobe vyhovie len vtedy ak žalobca podal svoju žalobu proti osobe , ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti ak sa to v konaní nepreukáže súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. V konaní bolo nad akúkoľvek

pochybnosť preukázané, že žalobca ako žalovaného v tomto konaní označil základnú školu Q. X. s
vyučovacím jazykom maďarským - X. Q. T. číslo XXX A.-A., A. číslo XXX, A.. Súd ďalej zistil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo vypracované obcou A. a podpísaná starostom Obce P. U..

5. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu mal konajúci súd za to, že v danom prípade žalovaný

nebol pasívne legitimovaný keďže žalovaný ako základná škola žiadne okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobcovi nevypracovala ani nedoručovala. Žalovaný - Základná škola Q. X. žiaden právny
úkon smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nevykonala a z toho dôvodu vo veci nie je
pasívne legitimovaná. Aj s poukazom na § 3 odsek 3 Zákona číslo 596/2003 Z.z. zriaďovateľ súčasnes vymenovaním riaditeľa s ním dohodne podmienky podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,
v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu, čo v danom prípade aj
zriaďovateľ vykonal v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2009. Konajúci súd mal teda za

to, že žaloba žalobcu mala smerovať voči zriaďovateľovi, ktorý vykonával voči žalobcovi pôsobnosť v
personálnych otázkach. Nakoľko žalobca v žalobe ako žalovaného neoznačil zriaďovateľa - Obec A.
súd jeho návrh z dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie zamietol rozsudkom č. 5Cpr/2/2013-114 zo
dňa 22.07.2014.

6. Uvedený rozsudok odvolaním napadol žalobca, navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil keďže nebral do úvahy ustanovenie § 4 zákona č.
552/2003 Z.z. o výkone práve vo verejnom záujme, podľa ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči
zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval. Keďže zriaďovateľ ho

z funkcie štatutárneho orgánu neodvolal, vystupoval starosta obce Kamenín ako orgán splnomocnený
zákonom na vykonanie právneho úkonu. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. XCoPr/X/
XXXX-XXX zo dňa 16.09.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že s poukazom na
zákonné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 596/2003

Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k
právnemu záveru, že žalobca správne v danej veci žaloval žalovaného ako svojho zamestnávateľa,
keďže žalobca v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru ako zamestnanec žalovaného bol
v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému ako zamestnávateľovi a zároveň bol štatutárnym orgánom
žalovaného, a preto podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. právne úkony za žalovaného ako zamestnávateľa

voči žalobcovi ako zamestnancovi bol nesporne oprávnený robiť orgán, ktorý žalobcu vymenoval,
teda obec A., a teda ak obec Kamenín urobila právny úkon, t.j. okamžité skončenie pracovného
pomeru vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného a zároveň ako štatutárnemu zástupcovi
žalovaného, konala tak v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Žalobca, ktorý bol
v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným ako svojim zamestnávateľom mohol žalovať o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru len svojho zamestnávateľa, t.j. žalovaného, za ktorého tento právny úkon
urobila obec A. podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. Napokon uviedol, že v ďalšom konaní súd prvého
stupňa bude skúmať dôvodnosť žaloby vo vzťahu k žalovanému podľa § 68 a nasl. Zákonníka práce,
teda okrem iného aj naplnenie uplatnenej skutkovej podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru
a formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru.

7. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 05.01.2016 upresnil a rozšíril mzdový nárok žalobcu,
pričom uviedol, že požaduje náhradu mzdy za čas 36 mesiacov s tým, že za mesiace jún 2013 až
do novembra 201, t.j. za dobu 30 mesiacov žiadal priznať náhradu hrubej mzdy 1.313,84 eur a 29 x
1.545,69 eur, pričom požadoval úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15-teho dňa príslušného

kalendárneho mesiaca za každý mesiac osobitne. Uviedol, že pri výpočte hrubej mzdy vychádzal z
priemerného mesačného zárobku 1.545,69 eur. Zároveň uviedol, že úroky z omeškania vo výške 8,5
%, resp. 8,25 %, resp. 8,15 %, resp. 8,05 % ročne požaduje podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
keďže pracovná zmluva medzi stranami vznikla 01.02.2013a poukázal pritom na ust. § 10c Nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z. K uvedenému podaniu pripojil mzdové listy žalobcu za mesiace január až jún

2013, oznámenie zamestnávateľa ohľadne splatnosti platu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní
predčasného dôchodku žalobcovi v sume 560,20 eur mesačne.

8. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 08.02.2016 zaslal konajúcemu súdu doklad
o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, odborovou organizáciou zo dňa 03.06.2013

a žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru.

9.Právnyzástupcaintervenientapísomnýmpodanímzodňa26.02.2016oznámilsúdu,žežalobcovibolo
okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 06.06.2013 v mieste trvalého bydliska žalobcu
za prítomnosti starostu obce A., zamestnankyne obce A. A. V. a advokáta P.. D.. U. Katonu, PhD, pričom

žalobca odmietol prevziať zásielku a podpísať doručenku pričom svedkom týchto skutočností bol MUDr.
Peter Janák, lekár žalobcu. Zároveň k uvedenému podaniu pripojil zápisnicu o doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.06.2013, čestné vyhlásenie F.. X. P. zo dňa 06.06.2013 a kópiu
obálky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru.10. Na pojednávaní dňa 13.05.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na vyjadrenie
žalovaného zo dňa 24.10.2013 na č.l. 23 spisu, v ktorom sa žalovaný jednoznačne vyjadril, že nárok

žalobcu uplatnený žalobou v celom rozsahu uznáva a preto žiadal aby súd čo sa týka rozhodovania
o platnosti resp. neplatnosti okamžitého skončenia prac. pomeru žalobcu u žalovaného rozhodol
rozsudkom z uznania. Zároveň uviedol, že v danej veci žiada, aby rozhodol rozsudkom ohľadne
určenia neplatnosti pracovného pomeru s tým, že o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru by rozhodol dodatočne. Zároveň uviedol, že žalovaný sa dozvedel o dôvodoch

okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 05.04.2013 a teda okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo doručené žalobcovi po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Zároveň uviedol, že je
otázne kedy okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi, keďže je rozdiel či sa
doručujelenzásielkavobálkebeztoho,abybolpríjemcaupovedomenýčojeobsahomzásielky.Uviedol,
že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené 14.06.2013.

11. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného ako i intervenienta na strane žalovaného
uviedol, že chce poznamenať, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené
dňa 06.06.2013. Žiadal aby súd vychádzal z uznesenia odvolacieho súdu KS v Nitre postupoval
tak ako je to uvedené v odôvodení uvedeného uznesenia a aby skúmal dôvodnosť žaloby žalobcu
vo vzťahu k žalovanému podľa § 68 a nasl. Zákonníka práce s tým, aby boli skúmané formálne

predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru a či došlo k naplneniu uplatnenej skutkovej
podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že lehota začína plynúť od času keď sa zamestnanec vyjadril, t.j. od 16.05.2013.

12.Právnyzástupcažalobcupísomnýmpodanímzodňa04.06.2016zaslalkonajúcemusúdupotvrdenie

o priemernom zárobku žalobcu v čistom tak aby v tomto zárobku nebol zarátaný zárobok, ktorý žalovaný
namietal v správe z kontroly o odmeňovaní interným zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme, ktorú vypracoval hlavný kontrolór obce A. D.. G. X. dňa 05.04.2013. Z uvedeného potvrdenia
je zrejmý mesačný plat žalobcu za rok 2012 v čistom a hrubom a za prvý štvrťrok roku 2013 v čistom a
hrubom a to v dvoch verziách a to vo verzii aký plat mu náležal a vo verzii aký plat skutočne dostal.

13. Na pojednávaní dňa 02.12.2016 žalobca uviedol, že ako štatutárny orgán podpisoval úhrady s
ekonómkou pričom úhrady sa zadávali až po kontrole dokladov. Uviedol tiež, že mzdy za mesiac január
až marec 2013 podpisoval on sám a peniaze mu boli aj vyplatené. Uviedol tiež, že sa k správe kontrolóra
obce A. vyjadril podaním zo dňa 15.05.2013. Uviedol tiež, že žiadny dodatok k uvedenej správe mu

nebol zaslaný, o tomto nevedel a o ňom sa dozvedel len cez internet. Ani starosta obce nežiadal aby
som sa k dodatku k správe kontrolóra vyjadril.

14. Žalobca uviedol, že dodatok k správe kontrolóra vlastne zmenil účelovo prvú správu kontrolóra zo
dňa 05.04.2013, zrejme kvôli vyšetrovaniu.

15. Na uvedenom pojednávaní svedok Ing. G. X., uviedol, že uvedenú správu zo dňa 05.04.2013
vypracoval na základe toho, že starosta obce A. ho požiadal, aby skontroloval doklady, t.j. doklady o
odmenách, ktoré už boli vyplatené s tým, že až potom bol predložený návrh na ich schválenie. Zistil, že
bežnou praxou bolo, že dodatočne vyplatené odmeny, ktoré boli predtým vyplatené, sa až potom dávali

na schválenie pričom riaditeľovi školy môže podpisovať všetky doklady len starosta. Uvedenou poukázal
na nedostatky, ktoré sa stali, kontrolou nemienil mať výhrady voči osobe riaditeľa školy. Uviedol, že
správy z kontroly zo dňa 05.04.2013 a 22.05.2013 sú v podstate identické a nevedel uviesť, prečo bola
robená dodatočná správa zo dňa 22.05.2013 vzhľadom na odstup času. Uviedol, že správa z kontroly
bola napísaná v ten deň ako je na nej uvedené, t.j. 05.04.2013 a uviedol, že nevie, kedy sa o tejto

správe dozvedel starosta. Uviedol, že si nepamätá, či správa bola prednesená na zastupiteľstve a kedy.
Uviedol, že správa sa odovzdáva poslancom a nevedel či bola doručená starostovi. Uviedol, že správu
doručoval do podateľne obecného úradu A.. Uviedol, že dodatok správy vypracoval len preto, že správu
upresňoval lebo je zvyknutý, že keď koná, tak koná do dôsledkov. Nikto ho o vypracovaní dodatku správy
nepožiadal. Uviedol, že je že neoprávnené vyplatenie peňažných prostriedkov je v každom prípade

porušením zákona a konštatoval to v oboch správach. Nevedel sa vyjadriť, vzhľadom na odstup času čo
bolo iné v správe zo dňa 22.05.2013 oproti správe zo dňa 05.04.2013. Uviedol, že uvedené doklady o
schválení odmien, ktoré mal skontrolovať, mu predložil starosta s tým aby ich skontroloval, pričom zistil,
že spätne nie je možné schvaľovať to, čo už bolo vyplatené. Uviedol, že trvá na uvedených správach aže doklady k správam mu dával starosta, pričom doklady k správe si pýtal zo školy aj zo všetkých strán.
Uviedol, že dodatok písal na základe všetkých dostupných dokladov s tým že v dodatku upresnil aj výšku
škody. Uviedol, že činnosť kontrolóra podlieha zákonu o finančnej kontrole. Uviedol, že žalobca nárok na

vyplatenie sumy 800,- eur, ktorá sa uvádza v uvedenej správe nemal nárok, keďže na to neboli žiadne
podklady. Tak isto to bolo aj ohľadne príplatkov za roky 2012 a 2013. Uviedol, že celú vec prerokoval so
žalobcom dvakrát. Žalobca uviedol, že všetky doklady ktoré mal k dispozícii, predložil kontrolórovi.

16. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní predložil konajúcemu súdu upresnenie žaloby

ohľadne náhrady mzdy s tým, že požaduje náhradu mzdy za 36 mesiacov tak ako to zákon umožňuje.
Uviedol, že žalobca sa snažil zamestnať a založil do spisu žiadosť o prijatie do pracovného pomeru na
základných školách s vyučovacím jazykom maďarským, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch žalobcu,
ďalšie doklady zo sociálnej poisťovne o dávkach v nezamestnanosti, príspevku za opatrovanie,
potvrdenie o mzde, ďalšie potvrdenie o mzde, potvrdenie úradu práce zo dňa 22.09.2015 a 21.09.2015.
Uviedol, že priemerný zárobok žalobcu predstavuje podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Zb. sumu

1.078,50 eur a tento treba považovať za priemernú mzdu. V čistom to predstavuje zhruba každý mesiac
870,- eur. Založil do spisu oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 07.05.2013 aj s
výpočtami za jednotlivé mesiace jún až júl 2013 s tým, že každý polrok je samostatne vypočítaný.

17. Konajúci podľa § 180 ods. 2 CSP uviedol, že má preukázané, že okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo doručené 06.06.2013 súd mal za to, že o porušení pracovnej disciplíny žalobcu sa obec A.
dozvedela 05.04.2013 zo správy hlavného kontrolóra obce a s prihliadnutím na stanovisko obsiahnutého
v KS v Nitre bolo dané oprávnenie starostu obce na podanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Za týchto okolností súd považoval žalobu ohľadne určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru za dôvodnú a považoval za dôvodné nároky v súvislosti s neplatným skončením

pracovného pomeru s tým, že súd v ďalej posúdi výšku týchto nárokov, čo sa týka jednak základu pre
výpočet náhrady mesačne a tiež na dĺžku doby.

18. Právny zástupca intervenienta písomným podaním zo dňa 01.02.2017 sa vo veci vyjadril v tomto
vyjadrení uviedol, že žalobca bol zamestnancom žalovaného s poukazom na ust. § 3 ods. 6 zákona

596/2003 Z.z. čoho dôkazom je pracovná zmluva zo dňa 11.07.1980 a na ňu nadväzujúce oznámenie
Okresného úradu v Nových Zámkoch zo dňa 01.04.2002 a túto skutočnosť potvrdil aj žalobca vo
svojej žalobe. Uviedol, že hlavný kontrolór obce Ing. X. dňa 05.04.2013 spísal správu z kontroly o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003
Z.z. ktorú adresoval a predložil v uvedený deň obecnému zastupiteľstvu obce A.. Poukázal na

skutočnosť, že starosta obce nie je členom obecného zastupiteľstva a obecné zastupiteľstvo nie je
štatutárnym orgánom obce a nie je v jeho kompetencii robiť akýkoľvek úkon vo vzťahu k žalobcovi
ako štatutárnemu orgánu školy, ktorého do funkcie vymenovala obec zastúpená štatutárnym orgánom,
t.j. starostom obce. Uviedol tiež, že dňa 07.05.2013 žalobca zaslal obci Kamenín list označený ako
„Určenie platu - odpoveď“ a následne dňa 07.05.2013 boli žalobca a žalovaný vyzvaní aby sa v lehote

7 dní vyjadrili k zisteniam hlavného kontrolóra uvedených v uvedenej správe. Uviedol, že 16.02.2013
žalobca doručil obci A. list označený ako „Vyjadrenie k správe hlavného kontrolóra zo dňa 05.04.2013
- odpoveď na písomné vyjadrenie starostu vo veci určenia platu zo dňa 07.05.2013“ a z uvedeného
teda vyplýva, že až dňom 07.05.2013 sa zamestnávateľ žalobcu, t.j. žalovaný dozvedel o časti dôvodov,
pre ktoré bol skončený okamžite pracovný pomer so žalobcom. Poukázal aj na to, že dôvodom

okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu neboli len zistenia o porušení zákona obsiahnuté v
správe hlavného kontrolóra zo dňa 05.04.2013 ale aj zistenia obsiahnuté v doplnení správy hlavného
kontrolóra zo dňa 22.05.2013 a to navýšenie neoprávneného vyplatenia mzdy za rok 2013 o 162,-
eur, teda spolu o sumu 4.185,12 eur a teda z tohto dôvodu bol so žalobcom okamžite skončený
pracovný pomer a teda všetky dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom boli

zrejmé a ustálené dňa 22.05.2013 po doplnení správy hlavného kontrolóra. Poukázal tiež na to, že
až dňa 16.05.2013 sa žalobca vyjadril k obsahu a zisteniam hlavného kontrolóra uvedených v správe
predloženej zastupiteľstvu dňa 05.04.2013 a teda až týmto dňom boli objektívne zistené niektoré dôvody
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR č. 17/1997
v ktorom sa uvádza, že: zistenie dôvodu nie je možné bez vyjadrenia zamestnanca k dôvodu skončenia

pracovného pomeru uplatňovaného zamestnávateľom. Uviedol, že podľa § 4 zákona 552/2003 Z.z.
právne úkony so zamestnávateľom voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý
ho vymenoval alebo zvolil. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny
orgán zriaďovateľa. S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že doručenie okamžitého skončeniapracovného pomeru dňa 06.06.2013 bolo v zákonnej dvojmesačnej lehote a teda nie je dôvodom na
vyhovenej žalobe podanej žalobcom. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie mzdy, poukázal na to,
že funkcia žalobcu ako riaditeľa základnej školy by skončila 30.06.2014 a teda nárok na náhradu mzdy

žalobcu za obdobie od 11.06.2013 do 30.06.2013 bol vo výške 707,33 eur v hrubom a od 01.07.2013
do 30.06.2014 by bol v sume 1.061,- eur v hrubom. Uviedol, že ak by súd žalobe vyhovel, žiadal
aby súd žalobcovi náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznal keďže dôvodom pre ktoré
zamestnávateľ skončil okamžite pracovný pomer so žalobcom, bolo protiprávne konanie žalobcu, ktoré
bolo riadne preukázané. Uviedol, že dňa 14.10.2013 bola žaloba žalobcu doručená žalovanému a teda

od tohto žalovaného sa žalovaný dozvedel, že žalobca trvá na svojom zamestnaní.

19. Na pojednávaní dňa 07.02.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že pracovný pomer so žalobcom
bol rozviazaný jeden deň po zákonnej lehote a nie je podstatné to, či sa žalobca vyjadril k obsahu
zistení hlavného kontrolóra zo dňa 16.5.2013. Mal za to, že došlo k omeškaniu doručenia dokladu o
rozviazaní pracovného pomeru žalobcovi. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu - Krajského súdu

v Nitre, ktorý potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Levice, v ktorom okresný súd zaujal právny názor,
že doručovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru v obálke zamestnancovi tak, že
zamestnanec nepozná obsah obálky, nie je možné považovať za platný právny úkon zamestnávateľa
smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru a z tohto dôvodu takéto doručovanie je neplatné. Preto mal
za to, že k účinnému doručeniu rozviazania pracovného pomeru nedošlo. Čo sa týka náhrady mzdy,

ponechal na zváženie súdu, či prizná náhradu mzdy podľa jeho podania z 05.01.2016 s použitím §
134 ods. 4 Zákonníka práce alebo náhradu mzdy vypočítanú podľa osobitných predpisov z funkčného
platu 1.078,50 eur v hrubom podľa oznámenia o výške a zložené funkčného platu zo dňa 7.5.2013.
Poukázal na to, že uplatňuje úrokovú sadzbu vyššiu ako je dnes platná podľa Nariadenia vlády 87/1995
pretože podľa prechodných ustanovení § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred

01.02.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu
omeškania po 31.01.2013. Záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred 01.02.2013 preto výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a preto žalobca uplatňuje vyššie úroky z
omeškania ako podľa dnes účinných predpisov. Uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania.

20. Žalobca na uvedenom pojednávaní uviedol, že jeho platové náležitosti boli vždy v súlade so
zákonomč.553/2003Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkoneprácevoverejnomzáujme
avzmeneadoplneníniektorýchzákonov.Vždydostávallentaképrostriedky,ktoréneodporovalizákonu,
za ktoré odviedol poctivú a kvalitnú prácu a na ktoré mal súhlas starostu. Správu hlavného kontrolóra
obce Kamenín D.. G. X. zo dňa 05.04.2013 považoval za neodbornú, zavádzajúcu, nepravdivú a

účelovú, ktorej cieľom bolo osočovať jeho osobu a poškodiť jeho dobrému menu ako aj poškodiť škole,
v ktorej bol riaditeľom od roku 1990 až do času kedy starosta Obce A. P. U. ho nezákonným spôsobom
vyhodil zo školy.

21. Právny zástupca žalovaného, ktorý zároveň zastupoval aj intervenienta, uviedol, že sa plne sa

pridržiava vyjadrenia doručeného súdu 02.02.2017. Uviedol, že je nevyhnutné diferencovať medzi
zriaďovateľom školy - obcou a zamestnávateľom žalobcu - základnou školou A. (žalovaný), nakoľko
oba tieto subjekty majú vlastnú právnu subjektivitu. Hlavný kontrolór obce svoju správu obsahujúcu
zistenia a porušenia zákona predložil obecnému zastupiteľstvu, ktoré je samostatným orgánom obce,
t.j. nie zamestnávateľom žalobcu. Tak ako je uvedené vo vyjadrení zo dňa 01.02.2017 obec vyzvala

zamestnávateľa aby sa vyjadrili a zaujali stanovisko k zisteniam kontrolóra, na čo aj zamestnávateľ
konajúci prostredníctvom žalobcu na to riadne odpovedal. Uviedol, že tieto skutočnosti boli potvrdené
listinami a to žiadosťou obce zo dňa 07.05.2013 označené ako písomné vyjadrenie vo veci určenie
platu - odpoveď, kde v závere v poslednom odseku je obsiahnutá výzva aby sa adresát, t.j. základná
škoda vyjadrila k zisteniam hlavného kontrolóra a tam obsiahnutým skutočnostiam. Druhým dokladom,

ktorým preukázal uvedené skutočnosti, je písomnosť zo dňa 15.05.2013, ktorou základná škola sa k
uvedeným zisteniam vyjadrila a teda až doručením tohto vyjadrenia je zrejmé, že všetky skutočnosti
obsiahnuté v správe hlavného kontrolóra pred jej doplnením boli objasnené, teda že došlo k vyjadreniu
zamestnávateľa žalobcu. Uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru boli nielen
zistenia obsiahnuté v správe kontrolóra zo 05.04.2013 ale aj skutočnosti obsiahnutej v jej doplnení zo

dňa 22.05.2013. Poukázal preto na to, že dvojmesačná lehota začala plynúť najneskôr od 22.05.2013
a najskôr od 16.05.2013 kedy sa zamestnávateľ a v jeho mene konajúci žalobca vyjadrili k zisteniam
hlavného kontrolóra. Uvedené potvrdzuje a správnosť tohto názoru si osvojil aj Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí, na ktoré poukázal predtým. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomerubolo doručené riadne a včas. Pokiaľ ide o námietky ohľadne doručovania v obálke, Zákonník práce
jasne upravuje doručovanie písomností, nie výpovede expresis verbis. Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobcovi oznámené, bolo mu oznámené čo sa doručuje a teda vedel, že sa mu doručuje

okamžité skončenie pracovného pomeru, čoho dôkazom sú aj obštrukcie, ktoré žalobca vykonal a
následne ani uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzal. Vzhľadom na uvedené žiadal
aby súd uvedenú žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu. Uviedol, že funkcia riaditeľa žalobcu by vplyvom plynutia času aj tak skončila 30.06.2014 čo
má vplyv aj na samotnú výšku odmeňovania žalobcu. Pre prípad, že by aj napriek týmto podstatným

skutočnostiam súd žalobe vyhovel, žiadal, aby za čas presahujúci 12 mesiacov žalobcovi súd náhradu
mzdy nepriznal, nakoľko dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo porušenie zákona
zistené nestranným a nezávislým orgánom, t.j. kontrolným orgánom zriaďovateľa - hlavným kontrolórom.
Založil do spisu písomné vyjadrenie Obce A. zo dňa 07.05.2013 a vyjadrenie žalobcu k správe hlavného
kontrolóra zo dňa 15.05.2013.

22. Žalobca na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že o správe hlavného kontrolóra sa dozvedel v
dňa 05.04.2013, kedy táto správa bola prejednávaná na obecnom zastupiteľstve Obce A.. O tejto správe
sa dozvedel od zástupcu starostu Obce A. K. L., ktorý mu túto skutočnosť večer telefonicky oznámil
keďže je sám starosta Obce A. túto správu rozdával na obecnom zastupiteľstve. To isté mu povedal
aj poslanec E. B., ktorý bol poslancom obecného zastupiteľstva. Žalobca na otázku svojho právneho

zástupcu či keď mu bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo oznámené čo
je v obálke uviedol, že on nevedel s akým zámerom prišli a to už predtým vysvetlil, pričom prítomným
tam bol aj jeho syn, ktorý sa vo veci vyjadril na súde čo je uvedené v zápisnici. Uviedol, že v tom čase
bol rozrušený, keďže bol práceneschopný od 04.06. do 10.06.2013.

23. Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 42 ods. 1 a 2 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie

ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou praconou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým
skončením a skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

porušil závažne pracovnú disciplínu pričom zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť z iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 38 ods. 1,2 a 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku zmeny
a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúciz pracovnej zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje
zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie
je možno, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku, pričom písomnosti doručované

poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa ako doporučenú
zásielku s doručenkou a poznámkou“ do vlastných rúk“. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca
doručiť písomnosť sa splní len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo ju
pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie písomnosti
bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako i zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnancovi, že trvá na tom aby ho pracovne zamestnával jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa§78ods.2Zákonníkapráceakcelkovýčaszaktorýbysamalazamestnancoviposkytnúťnáhrada

mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 81 písm. e/ Zákonníka práce je zamestnanec povinný okrem iného hospodáriť riadne s

prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

Podľa § 240 ods. 8 a 9 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len z predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť

zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ
môže použiť predchádzajúci súhlas v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ak zástupcovia
zamestnancov odmietli udeliť súhlas je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa z toho dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého
skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže

spravodlivo požadovať aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru platné.Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon

alebo osobitný predpis.

Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely
tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť
zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajúcu práva a povinnosti z

pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinnosti vyplývajúci z pracovných vzťahov musí byť
v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 1 zákona č. 596/2003 Z.z. uvedený zákon upravuje pôsobnosť organizáciu a úlohy orgánov

štátnej správy v školstve, obci, samosprávnych krajov a orgánov v školskej samosprávy a určuje ich
pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy.

Podľa § 3 odsek 1,2 zákona číslo č. 596/2003 Z.z. riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a
odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia.

Podľa§4zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujme,právneúkonyzazamestnávateľa
voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je
štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne
úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak

osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym
orgánom podľa osobitného predpisu,11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba
týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného
orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak
zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu

štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.

Podľa § 4 ods. 4 a 5 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, funkčný plat na účely tohto zákona je
súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou

sumou podľa ods. 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo
funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32 a) ods. 1 a § 32 b) ods. 1 a 2. Funkčný plat na účely
tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7 a).

Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú
na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa
tohto zákona. Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1
ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa
§ 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi

v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa pri výpočte
peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého

zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na
zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v
nezamestnanosti,príspevkunadoplnkovédôchodkovépoistenieapreddavkunadaňzpríjmovfyzických
osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento
čistý funkčný plat zisťuje.

24. Na základe vykonaného dokazovania ako i na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení
súd zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovnéhopomeru a čiastočne dôvodná v časti týkajúcej sa náhrady platu v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru. Uvedená žaloba bola súdu doručená dňa 26.06.2013 a teda žalobca neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v zákonnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce,

keďže pracovný pomer podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru mal skončiť 06.06.2013. Z
pracovnej zmluvy zo dňa 11.07.1980 ako i z menovacieho dekrétu Obce A. podpísaného starostom
Obce A. mal súd preukázané, že žalobca vykonával funkciu riaditeľa žalovaného, pričom listom zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý podpísal starosta Obce A. ako zástupca Obce Kamenín žalovaný okamžite
skončil so žalobcom pracovný pomer v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza ako

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že zo správy z kontroly o odmeňovaní
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a jej doplnenia
zo dňa 22.05.2013, ktorú vypracoval hlavný kontrolór obce D.. X. vyplýva, že v priebehu roka 2012
a 2013 došlo k neoprávnenému vyplateniu miezd žalobcovi z finančných prostriedkov žalovaného v
roku 2012 v sume 2.777,12 eur a v roku 2013 v sume 1.408,- eur, pričom v uvedenom okamžitom
skončení pracovného pomeru bolo uvedené, že podľa popisu pracovnej činnosti žalobcu zo dňa

31.08.2012 mal žalobca ako riaditeľ povinnosť zabezpečovať kompletnú a správnu likvidáciu miezd
všetkých pracovníkov a bol zodpovedný za riadne vedenie agendy a podkladov súvisiacich so mzdovou
agendou podľa platných mzdových predpisov. Ako riaditeľ bol zodpovedný za riadenie školy vrátane
kontrolnej činnosti. V uvedenom okamžitom skončení pracovného pomeru bolo uvedené, že žalobca
nezabezpečil správnu likvidáciu miezd vo vzťahu k jeho osobe a teda sa neoprávnene obohatil,

resp. získal neoprávnený majetkový prospech, čím porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 81
písm. a/ Zákonníka práce a povinnosť podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 552/2003 Z.z. Uvedené
porušenie povinnosti bolo v okamžitom skončení pracovného pomeru klasifikované ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny a preto podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bolo dané okamžité
skončenie pracovného pomeru. Súd mal z výpovede žalobcu ako i z výpovede hlavného kontrolóra

obce D.. X. preukázané, že Obec A. sa o porušení pracovnej disciplíny žalobcu dozvedela dňa
05.04.2013 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce A. dňa 05.04.2013, na ktorom bola poslancom
obecného zastupiteľstva ako i starostovi Obce A. doručená správa hlavného kontrolóra obce zo dňa
05.04.2013, v ktorej sa konštatuje neoprávnené vyplatenie miezd žalobcovi. Z výpovede žalobcu,
ako i zástupcov žalovaného a intervenienta na strane žalovaného mal súd preukázané, že okamžité

skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 06.06.2013 podľa § 38 ods. 4 Zákonníka
práce,keďžežalobcaokamžitéskončeniepracovnéhopomeruodmietolprevziaťčopotvrdzujezápisnica
o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.06.2013, ktorá je podpísaná starostom
Obce A., A. V. a U. A., z ktorej vyplýva, že žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol
prevziať. Súd mal z dokladu založeného v spise na čl. 169 preukázané, že uvedené okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo podľa § 74 Zákonníka práce prerokované zástupcami zamestnancov, t.j.
odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovaného a to dňa 03.06.2013, pričom zástupca zamestnancov
s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom nesúhlasil, tak ako to vyplýva z jeho
oznámenia zo dňa 03.06.2013. Z oznámenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.06.2016 a z
prílohy na čl. 193 spisu mal súd preukázané, že priemerný mesačný zárobok žalobcu v čistom za

rok 2012 bez neoprávnene vyplateného platu predstavoval sumu 1.002,69 eur a priemerný mesačný
zárobok žalobcu za prvé tri mesiace roka 2013 predstavoval sumu 831,22 eur. Súd vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal preukázané, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny, keďže podľa Správy z kontroly o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme v zmysle príslušných ustanovení zákona 553/2003 Z.z. zo dňa 05.04.2013 bola

žalobcovi neoprávnene vyplatená v roku 2012 suma 2.777,12 eur a v roku 2013 suma 1.246,- eur, čím
zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 222 Zákonníka práce. Túto skutočnosť
v priebehu konania žiadna zo strán nespochybnila súd prihliadal pri rozhodovaní na skutočnosť, že
v súvislosti s uvedeným bezdôvodným obohatením je voči žalobcovi vedené šetrenie vo veci prečinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, tak ako to vyplýva z oznámenia Ministerstva vnútra

SR Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre ČVS H.-XXXX/X H.-NR-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Obec A. ako zriaďovateľ žalovaného podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. bola oprávnená rozviazať
pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru keďže z vyššie uvedenej
Správy z kontroly o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
vyplýva, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu keďže za november 2012 mu bola

neoprávnene vyplatená odmena za krúžok v sume 77,34 eur, v decembri 2012 mu bola neoprávnene
vyplatená odmena za krúžok v sume 25,78 eur a v mesiaci december 2012 mu bola neoprávnene
vyplatená odmena v sume 800,- eur pričom za rok 2012 mu bol neoprávnene vyplatený príplatok za
riadenie v sume 1.874,- eur (12 mesiacov x 156,16 eur),pričom tento príplatok poberal každý mesiac.Okamžité skončenie pracovného pomeru teda bolo riadne zdôvodnené a bolo z neho zrejmé kedy sa
zriaďovateľ žalovaného dozvedel o porušení pracovnej disciplíny žalobcom. Z ustanovenia § 68 ods.
2 Zákonníka práce vyplýva, že okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ iba v lehote

2 mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Z vykonaného dokazovania a z výpovedi strán ako i svedka
Ing. X. mal súd za preukázané, že obec A. sa dozvedela o porušení pracovnej disciplíny žalobcom
dňa 05.04.2013 z uvedenej Správy kontrolóra obce Ing. X., ktorá bola predložená na prerokovanie
na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce A. a teda dvojmesačná prekluzívna lehota na doručenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 05.06.2013 pričom však okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi podľa § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce, keďže
žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať. Konajúci súd mal za to, že nie
je v danom prípade rozhodné, či žalovaný vedel čo obsahuje uvedená písomnosť keďže Zákonník
práce neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že adresát, t.j. zamestnanec alebo zamestnávateľ má mať
pred doručením písomnosti vedomosť o tom čo doručovaná písomnosť obsahuje. Okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo teda doručené žalobcovi po uplynutí subjektívnej zákonnej prekluzívnej lehoty
2 mesiace, t.j. o deň neskôr, ako to určuje Zákonník práce. Súd na túto skutočnosť prihliadal a preto
žalobe v tejto časti vyhovel s poukazom na ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práce.

25. Konajúci súd o žalobe žalobcu v časti o nároku žalobcu na náhradu platu v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru rozhodol o tomto nároku žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že
konajúci súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 06.06.2013
je neplatné. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 79 odsek 1 Zákonníka práce priznal žalobcovi
náhradu platu v sume 9.974,64 eur, ktorá predstavuje náhradu platu žalobcu v čistom vo výške jeho

priemerného platu za obdobie 12 mesiacov, t.j. od 17.06.2013 do 16.06.2014, t.j. od času kedy žalobca
v písomnom podaní zo dňa 17.06.2013 (čl. 18 spisu) oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd
pri určení výšky priemerného platu žalobcu vychádzal z potvrdenia, ktoré zaslal súdu právny zástupca
žalovaného podaním zo dňa 04.06.2016 (čl. 193 spisu) pričom súd pri výpočte náhrady platu v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru vychádzal z čistého priemerného zárobku žalobcu v sume

831,22 eur mesačne v súlade s ust. § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, pričom rozhodujúcim pre výpočet
priemerného mesačného zárobku bol kalendárny štvrťrok, ktorý predchádzal skončeniu pracovného
pomeru, t.j. mesiace január až marec 2013. Súd priznal uvedenú náhradu platu v čistom s prihliadnutím
na ust. § 131 Zákonníka práce keď žalobcovi nemohol priznať náhradu platu v hrubom nakoľko podľa
ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky

poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku
ročného zúčtovania preddavku na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktorý platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane,
nedoplatku preddavku na daň atď., tak ako to uvedené ustanovenie uvádza. Súd žalovanému náhradu
platu priznal len za obdobie 12-tich mesiacov s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa bezdôvodne

obohatil v rozsahu ako je to uvedené vyššie na úkor žalovaného, čím porušil závažným spôsobom
pracovnú disciplínu a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce ako i popisu
práce (čl. 8). Preto súd žalobu o nároku žalobcu na náhradu platu za obdobie ďalších 24 mesiacov
zamietol keďže priznanie náhrady platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov by za daných okolností
vzhľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom bolo v rozpore s dobrými mravmi a teda

v rozpore s ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady platu v súvislosti s
neplatným skončením pracovného pomeru nemohol vychádzať z tvrdenia právneho zástupcu žalobcu,
že priemerný plat žalobcu predstavoval 1.545,69 eur brutto, keďže výšku takto tvrdeného platu žalobcu
v hrubom žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil. Súd preto vychádzal len z potvrdenia o výške
platu žalobcu, ktoré súdu predložil žalobca podaním zo dňa 04.06.2016 (čl. 193 spisu).

26. Súd okrem náhrady platu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru žalobcu priznal
žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania
rozhodol podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., účinného od 01.02.2013, podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 17.06.2013 predstavovala 0,15 % a teda úrok z omeškania
predstavuje 5,15 %. Konajúci súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v danom
prípade je potrebné postupovať podľa § 10c uvedeného nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v znení účinnomod 01.02.2013 keďže v danom prípade o splatnosti náhrady platu v súvislosti s neplatným rozviazaním
pracovného pomeru rozhodoval súd v tomto konaní a nemožno teda hovoriť o omeškaní žalovaného so
splnením záväzku. Keďže v danom prípade súd priznal náhradu platu za obdobie 12 mesiacov, t.j. od

17.06.2013 do 16.06.2014 a náhradu platu určil jednorazovo so splatnosťou 16.06.2014.

27. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. Vzhľadom na to, že predmetom konania boli dva nároky žalobcu, t.j. určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a tiež nárok na náhradu platu v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru, súd o trovách konania rozhodoval samostatne s prihliadnutím na úspešnosť, resp.
neúspešnosť strán v konaní o týchto nárokoch žalobcu. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný
v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súd mu priznal náhradu trov konania,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný a intervenient na
strane žalovaného boli v konaní o nároku na náhradu platu v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru úspešní v pomere 1/3 (nárokovaných 36 mesiacov, nepriznaných 24 mesiacov -
priznaných 12 mesiacov, t.j. 2/3 - 1/3 = 1/3), súd im priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.