Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120201749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120201749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: A. J., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom U., U. XXX/X, o rozvod manželstva s N. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
U., U. XXX/X, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu N.Ť., zväzok M., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 20. 02. 2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 02. 2020,
domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

2.Druhýmanžel,ktorýnávrhnepodal(ďalejlen„manžel“),knávrhunarozvodmanželstvavyjadrilsúhlas.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti manžela, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch účastníkov ide v poradí o prvé manželstvo.
Obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky s posledným spoločným bydliskom na adrese U., U.
XXX/X. Z manželstva pochádzajú plnoleté deti.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu.
Dôvodom rozpadu manželstva bola manželova nevera, asi 3 - 4 roky spolu nekomunikujú, hoci žijú v
spoločnej domácnosti a spoločne hospodária. K manželovi nič necíti. Obnovenie manželského spolužitia

podľa nej nie je možné.

6. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.8. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov
a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie

a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu
ku svojim deťom.

9. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

10. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia
rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené

podmienky.

11. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a

trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že
medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej
manželstvom.

12. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko
možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým
zotrvať vo zväzku. Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na
samotný rozvod nárok nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne

vecou navrhovateľky, aké motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom
zväzku a k rozvodu. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny
vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov druhého manžela.
Navrhovateľka v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli, ako
aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželom.

13. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, nakoľko
manželia spolu nekomunikujú, intímne sa nestýkajú, navrhovateľka k manželovi nič necíti. Z výpovede
navrhovateľkyvyplýva,žeužnemázáujemzachovaťmanželstvoavylúčilamožnosťjehoobnovy.Naviac
rovnako manžel vyslovil s rozvodom manželstva súhlas. Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve

je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku
I. tohto rozsudku rozviedol.

14. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

15. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani
zásada úspechu, ani zásada zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany
navrhovateľky by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka sa práva
podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela akospoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.