Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Veselá Zemaníková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229575
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1213229575.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DANAE VISION s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny
29, 010 01 Žilina, IČO: 50 656 015, zast. Lexpert s.r.o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976
856,protižalovanému:B.M.,nar.X.G.XXXX.,bytomM.,zast.Mgr.ĽubošJurčo,sosídlomPribinova25,
811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 3 624,78 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. júna 2019, sp. zn. 1Cob/98/2018-230, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 23Cb/9/2014-128 zo dňa 29. mája 2017 rozhodol tak, že
žalobu doručenú dňa 18. marca 2013 zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 18. septembra 2013 domáhal
práva na zaplatenie istiny vo výške 3 624,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
15. apríla 2011 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil ako právo na zaplatenie
ceny za tovar, ktorý si žalovaný objednal.

3. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán zistil, že žalobkyňa dodala

prístroj SLM-600 - Fokometer spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. Fakt, že sporové strany uzavreli
kúpnu zmluvu, ako aj že žalobkyňa stroj fokometer spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. dodala označil
konajúci súd za nesporný. Spornou skutočnosťou podľa súdu prvej inštancie zostala otázka, či záväzok
spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. prevzal na seba žalovaný. V bode 24 odôvodnenia konajúci súd
za základný predpoklad inštitútu prevzatia dlhu označil existenciu právneho vzťahu medzi veriteľom
a pôvodný dlžníkom a že nezáleží, či tento pôvodný záväzkový vzťah vznikol zmluvne alebo na

podklade iných právnych skutočností. Konajúci súd zistil, že v danom prípade žiadna písomná dohoda
v zmysle ustanovenia § 531, resp. § 533 Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou ABSOLUT -
OPTIK, s.r.o. a žalovaným, na základe ktorej by žalovaný prevzal, resp. pristúpil k zväzku spoločnosti
ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. v zákonom predpísanej forme. Takáto dohoda uzavretá nebola, a teda
nedošlo k platnému prevzatiu dlhu žalovaným a povinnosť uhradiť žalobkyni požadovanú sumu. Fakt,
že žalovaný nie je nositeľom pasívnej hmotnoprávne legitimácie, preto kvalifikoval ako jednoznačný.

Žalobu ako nedôvodnú zamietol a o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.
2 C. s. p.

4. O odvolaní žalobkyne (list v spise č. 132) ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k. 1Cob/98/2018-230 zo dňa 13. júna 2019 tak, že rozsudok Okresného súdu v Bratislava
II potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.5. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd popísal podrobne skutkový a právny stav a uviedol, že po
prejednaní odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ho potvrdil. Za správny názor súdu prvej inštancie označil, že žalobca

stroj SLM-600 fokometer dodal spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a za jednoznačné uviedol aj to,
že vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vystavenie novej faktúry žalovanému,
neosvedčuje vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom ústnej kúpnej zmluvy. Za
prvoradé podľa odvolacieho súdu je, že absentuje esenciálna náležitosť kúpnej zmluvy, a to dodanie
tovaru kupujúcemu, čo podmieňuje zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, ak zo zmluvy nevyplýva niečo

iné (§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka).

6. S názorom odvolateľa, že žalovaný uznal záväzok sa odvolací súd nestotožnil, a to v rámci
inventarizácie pohľadávok ku dňu 31. decembra 2012. S poukazom neexistujúcu judikatúru konštatoval,
že odsúhlasenie zostatkov vypracované podľa zákona o účtovníctve, nie je uznaním záväzku, pretože
z neho vyplýva iba bezvýhradné uznanie predmetného záväzku ako nesporného, ale z neho nevyplýva

jednoznačný prejav záväzok uznať s účinkami ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka.

7. S názorom odvolateľa, že čiastočným plnením došlo zo strany žalovaného k uznaniu k zvyšku
dlhu sa odvolací súd taktiež nestotožnil v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka z
dôvodu, že základným predpokladom pre uznanie dlhu je okrem samotného uznávacieho prejavu hlavne

existencia platného záväzku dlžníka, ktorý dlžník môže voči veriteľovi uznať. Bez toho, aby záväzok
reálne vznikol nemožno konkludentným konaním v dôsledku čiastočného plnenia odvodzovať uznanie
záväzku. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

8. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou dňa 10. augusta
2019, žalobca podal v zákonnej lehote, splnomocneným právnym zástupcom dovolanie, podaním
doručeným súdu dňa 11. októbra 2019 a navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislava zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie. Dopísať dôvody odvolania a vyjadrenie žalovaného.

9. Ako dovolací dôvod označil predovšetkým neprihliadnutím na skutočnosť preukázanú podľa §
192 C. s. p. popísanú v čl. IV dovolania nerešpektovaním skutkového stavu predčasným ukončením
dokazovania. Zároveň namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny právny názor
konajúcich súdov. Podrobne popísal skutkový stav, citoval nález Ústavného súdu, ktorým preukazoval
iný záver o uznaní záväzku v spojitosti s čiastočným plnením. Súčasne nesúhlasil s postupom súdu, keď

sa zaoberal s otázkami prevzatia dlhu, keď ani jedna zo sporových strán toto netvrdila. Dovolanie doplnil
podaním doručeným dňa 8. novembra 2019, v ktorom namietal nesprávnosť vyrubeného súdneho
poplatku 70,- eur z dôvodu, že dovolanie bolo podané elektroniky v súlade s ustanovením § 6 ods. 3
zákona č. 71/1992 Zb. a súdny poplatok mal byť vo výške 184,- eur. Keďže žalobca zaplatil súdny
poplatok vo výške vyrubenej súdom, žiada nedôvodne zaplatený súdny poplatok vrátiť.

10. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 18. novembra
2019 (list v spise č. 289). Navrhol napadnuté rozhodnutie dovolaním ako právne nedôvodné odmietnuť
s poukazom na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok pre jeho neprípustnosť. Poukázal na späťvzatie žaloby žalobkyňou dňa 18. septembra 2019

vo výške 1 500,- eur s príslušenstvom, a teda predmetom sporu je suma vo výške 2 124,78 eur s
príslušenstvom. Keďže minimálna mzda pre rok 2013 bola určená výškou 3 380,- eur, desať násobok
minimálnej mzdy predstavuje sumu 3 380,- eur, čo je suma vyššia ako predmet dovolacieho konania,
a teda ide o dovolanie neprípustné.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalovaného, po zistení, že
bolo podané v zákonnej lehote za účinnosti C. s. p., oprávnenou osobou (§ 429 C. s. p.) a skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.

12. Predmetom dovolania je žaloba podaná za účinnosti O. s. p. v roku 2013 a rozhodnutá za účinnosti

C. s. p.

13. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).14. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, meste a kauzálne funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

15. Dovolane je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti opravného prostriedku zodpovedá právna úprava prípustnosti.
16. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

17. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým
sa konanie končí, ak:
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. V danom prípade žalovaný označil prípustnosť dovolania ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p.

19. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalovaného je, či odvolací súd tým, že
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že záväzok, z ktorého
zaplatenie požaduje, vznikol. Odvolací súd v súlade s právnym predpisom odôvodnil prečo sa nestotožni

s právnym názorom žalobcu, že čiastočným plnením došlo k uznaniu záväzku.

20. Podľa ustanovenia § 440 C. s. p. platí, že dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Je pritom
významné, aby dovolací dôvod vo svojom dovolaní strana sporu uplatnila a vymedzila.

21. Žalobca vo včas podanom dovolaní vymedzil dovolací dôvod označeným ustanovením § 450 písm. f/
C. s. p., ale v podstate nesúhlasil s rozhodnutím súdov ohľadne posúdenia dôvodnosti ním uplatneného
nároku.

22. Ako je už hore vyššie uvedené dovolanie je prípustné v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.

s. p. proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvody uvádzané žalobcom v
dovolaní však nie sú dôvodmi, ktorými by konajúci súd jeho procesným postupom znemožnil žalobcovi
uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd v konaní nie je viazaný
návrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C. s. p.) a nie sporových strán. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná

všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to vadu
konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. lebo to nemožno považovať za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
vylúčené (viď. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj 4Obo/41/2017).

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) za podstatné pre vysvetlenie prípustnosti dovolania
s poukazom na označené ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p., považuje za podstatné uviesť, že
dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení
skutkového stavu. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od

prvoinštančného konania a konania odvolacieho súdu v dovolacom konaní, dovolací súd nemá možnosť
úspešne sa domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu
vykonanéhodokazovanie-viďustanovenie§442C.s.p.(dovolacísúdjeviazaný skutkovýmstavomtak
ako ho zistil odvolací súd). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zisteníurobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Preto uvedené
dovolacie námietky žalobcom v dovolaní týkajúce sa nevykonania navrhnutých dôkazov, ako aj ním
namietaného nedostatočného dokazovania nepredstavujú spôsobilý spôsob vymedzenia dovolacieho

dôvodu podľa ustanovenia § 431 C. s. p. a z tohto dôvodu nemôžu predstavovať vadu zmätočnosti v
zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.

25. Z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p je jednoznačné, že pre naplnenie dôvodu pre prípustnosť
dovolania s poukazom na toto ustanovenie musí ísť o nesprávny procesný postup súdu, a teda sa jedná

o situáciu, kedy súd neumožní strane sporu, aby bola prítomná pri dokazovaní, aby sa mohla vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom, alebo kedy by súd nedoručil strane jednotlivé listinné dôkazy a na
pojednávaní nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom (viď sp. zn. 3Obdo/10/2017). V rozhodovanej
veci však o takýto prípad nesprávneho procesného postupu nejde. Žalobcom uvádzané námietky sa
týkajú hmotnoprávneho posúdenia dôvodnosti nároku a nie porušenia procesného postupu súdmi.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a skutočnosť, že dovolací súd nie je oprávnený
v dovolacom konaní vykonávať dokazovanie a je viazaný skutkovým stavom ako ho ustálil súdy
nižšej inštancie, dovolací senát dospel k záveru, že žalobcom vymedzený dovolací dôvod nemôže
predstavovať vadu zmätočnosti a ani o taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý žalobcovi znemožnil
jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V

danom prípade nejde o dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) k návrhu žalovaného vyjadreného v jeho stanovisku
k dovolaniu v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 C. s. p. považuje za potrebné uviesť, že
vzhľadom na označenú prípustnosť dovolania žalobcom podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., jeho

názor ohľadne prípustnosti dovolania s odkazom na ustanovenie § 422 ods. 1 a 2 neaplikovateľný.

28. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§
447 ods. 1 písm. c/ C. s. p.).

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na uvedené, dovolanie žalobcu ako
neprípustné podľa § 447 ods. 1 písm. c/ odmietol.

30. Dovolanie proti výroku o trovách prípustné nie je.

31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.