Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208826
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1512208826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: S.. K. S., J..
XX.XX.XXXX,G.G.,S.Č..X,protižalovanému:Vášsprávcaspol.sr.o.,sosídlomBratislave,Furdekova
č. 4, IČO: 35 846 925, zastúpenému JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Belinského č. 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 12. októbra 2015 č. k. 7C/89/12-414 a uzneseniu zo dňa 07. októbra 2015
č. k. 7C/89/12-386, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e ;

odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
správcovi bytového domu vydania bezdôvodného obohatenia, pre nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že správca vykonáva správu a je legitimovaný konať za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov ako účastník konania len vo veciach správy bytového domu, pričom pojem správa
je definovaný v ustanovení § 6 ods. 2 zák. č. 182/93 Z. z. Žalovaný ako správca bol oprávnený vyčísliť
a vymáhať od žalobcu nedoplatky. Plnenie vo výške 1.005,24 €, ktorého vydania sa žalobca domáha,
uhradené žalobcom dňa 13.05.2010 v snahe eliminovať dražbu bytu žalobcu, bola poskytnutá na účet
bytového domu a je majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto dome. Žalovaný ako
správca tieto peňažné prostriedky len spravuje, vlastníctvom k nim nenadobúda. Žalovaný teda nemôže

mať povinnosť z vlastných prostriedkov, rozdielnych od prostriedkov na účte bytového domu, vydať
tvrdené bezdôvodné obohatenie.

3. S ohľadom na uvedené právne posúdenie nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých
svedkov S.. M. S. M. M. S., zástupkyňou vlastníkov.

4. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok pre nesprávne

právne posúdenie veci v otázke pasívnej legitimácie žalovaného zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že keď je správca bytového domu oprávnený v
mene a na účet vlastníkov, ale samostatne, vymáhať nedoplatky na úhradách za plnenia a do fondu
prevádzky, údržby a opráv, hoci ide o pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, rovnako jesprávca pasívne legitimovaný i v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje plnenie
žalobcu ako vlastníka bytu, zaplatené pod hrozbou dražby bytu, a to napriek tomu, že vyúčtovanie bolo
nesprávne. Súdu tiež vyčítal, že nezistil úplne skutkový stav, keď neskúmal, na účet koho boli finančné

prostriedky v žalovanej výške poukázané. Nemožno teda tvrdiť, že neboli poukázané na účet správcu,
ktorý by sa z toho dôvodu nemohol bezdôvodne obohatiť.

5. Žalovaný považoval rozsudok za vecne správny v otázke posúdenia nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného. V zmysle § 451 ods. 1 OZ žalovaného nemožno považovať za osobu, ktorá sa na úkor

žalobcu obohatila, pretože žalovaný ako správca bytového domu je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.
z. i zmluvy o výkone správy povinný viesť pre každý vchod osobitne účet fondu prevádzky, údržby a
opráv na samostatných účtoch, kde sú prostriedky vlastníkov v bytovom dome ako ich majetok vedené
oddelene od majetku správcu. Inak argumentoval, že konanie malo byť pre nedostatok podmienok
konania, spočívajúci v neúčasti jedného z nerozlučných procesných spoločníkov (bývalej manželky
žalobcu S.. M. S.) zastavené podľa § 145 ods. 2 OZ a § 103 OSP.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1,
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

7. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, za ktoré žalobca považuje plnenie, ktoré

predstavovalo ním zaplatený dlh na úhradách za plnenia a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv (ďalej FPUO). Vyčíslenú sumu 1.005,24 € zaplatil pod hrozbou dražby bytu, o ktorej otázke mala
prebiehať schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na S. Č.. X I. G., v ktorom sa byt
žalobcu a jeho bývalej manželky nachádza a ktorého správcom v tom čase bol žalovaný.

8. Spornou bola otázka pasívnej legitimácie správcu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
uplatňuje jeden z vlastníkov bytového domu. Súd prvej inštancie v uvedenej otázke dospel k správnemu
právnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie správcu.

9. Podstata argumentácie žalobcu spočíva v tom, že ak je správca bytového domu oprávnený v súdnom

konaní uplatňovať voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov dlh na úhradách za plnenia
a na FPUO, potom i v konaní, v ktorom niektorí z vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru uplatňuje
bezdôvodné obohatenie, týkajúce sa nedôvodne poskytnutého plnenia na týchto úhradách, správca
musí byť v takomto konaní pasívne legitimovaný.

10. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožňuje.

11. Zákonodarca v zák. č. 182/ 1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej zákon)
počítal so situáciou, že vlastník bytu a nebytového priestoru nebude plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z tohto zákona, resp. zo zmluvy o výkone správy (§ 10 ods. 1 a 6). Preto v ustanovení § 6 ods. 2, v znení

účinnom ku dňu poskytnutia plnenia žalobcom, zákonodarca výslovne uvádza, že správa domu zahŕňa
v sebe tiež vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov
(písm. d). Správca pritom podľa § 8b ods. 1 vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Pri správe domu je oprávnený konať za vlastníkov v
dome pred súdom. Aktívna legitimácia správcu bytového domu v spore, v ktorom proti vlastníkovi bytu a

nebytového priestoru v dome uplatňuje dlh na nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv alebo iné
nedoplatky, vyplýva teda priamo zo zákona, z uvedených ustanovení § 6 ods. 2 písm. d) a § 8b ods. 1.

12. Zákonodarca v zákone ale nepočítal s tým, že niektorí z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome bude uplatňovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia plnenie, ktoré poskytol na základe tohto

zákona. Keďže zo zákona a ani zo zmluvy o výkone správy nemožno uzavrieť, že správca je osoba,
voči ktorej možno uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia, argumentácia žalobcu neobstojí.

13. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, je potrebné v tejto súvislosti akcentovať, že s ohľadom na
povinnosťvydaniabezdôvodnéhoobohateniatým,ktosanaúkorinéhoobohatil,toutoosobouobjektívne

nemôžebyťsprávcabytovéhodomu,keďžepodľazákona(§8ods.3)aleipodľazmluvyovýkonesprávy
správca vedie prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov oddelene od jeho účtu. Zo zákona
jasne vyplýva, že majiteľom účtu domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správca je s
týmito prostriedkami oprávnený disponovať. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu a tentomajetok nesmie správca využiť vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Majetok vlastníkov
nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani predmetnom výkonu rozhodnutia, ktoré smeruje
proti majetku správcu (§ 8 ods. 4).

14. Pokiaľ by plnením žalobcu v rozsahu, ktoré správca domu k uvedenému dňu ustálil nesprávne, došlo
k plneniu bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu by sa neobohatil správca. Aktívne legitimovanými v
takomto konaní by mohli byť majitelia účtu domu, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Žalobca napriek poučeniu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu zo dňa 07.10.2015 č. k.
7C/89/2012-386, ktorým sa zamietol návrhu na zmenu žaloby a na spojenie vecí (s vecou sp. zn.
14C/105/13).

17. Podľa § 202 ods. 3, písm. a) a písm. f) odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje
vedenie konania a ktorým sa nepripustila zmena návrhu. Pod rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie
konania treba chápať rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na rozhodnutia vo veci samej; za takéto možno
považovať i rozhodnutie, ktorým sa zamietol návrh na spojenie veci.

18. Keďže žalobca napadol odvolaním uznesenie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd
odvolanie žalobcu odmietol podľa § 470 ods. 1 v spojení s § 386, písm. c) CSP.

19. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).