Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215201936
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215201936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice,
akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti
žalovanej: K. L., W.. XX. XX.XXXX, F. U. V., Ľ. X, o zaplatenie 60,60 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. 02. 2016 č.k. 45C/74/2015-129 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 60,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 04. 02.
2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v celkovej výške 76,47 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 59,97 eur, ktoré uložil žalovanej zaplatiť v
prospech právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 12 ods. 2 písm.
b/, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 17 ods. 1 - ods. 3 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 vzal
za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 03. 02. 2014 o 16.26 hod. dopravným prostriedkom žalobcu
(autobusom č. 31), v úseku zastávok Myslavská - Koliba, smer Vyšné Opátske, bez platného
cestovného lístka. Preto jej vznikla povinnosť uhradiť cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej výške
60,60 eur. Z týchto dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 60,60 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % z dlžnej sumy ročne od 04. 02. 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, ako žalovaná
cestovala dopravným prostriedkom žalobcu, až do zaplatenia.

3. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu, aby žalovaná bola zaviazaná uhrádzať dlh v mesačných splátkach po 20,-
eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola ochotná uhradiť dlh v splátkach po 1,- euro mesačne
(inak nezaplatí ani cent), s čím žalobca súhlasil len za podmienky uzavretia dohody na pracovisku
prepravnej kontroly, k čomu zrejme nedošlo. Preto zaviazal žalovanú uhradiť dlh so splatnosťou do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. V tej súvislosti súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovanej nič nebráni
so žalobcom dohodnúť spôsob splácania dlhu v splátkach po právoplatnosti rozsudku.4.Otrováchkonaniarozhodolspoukazomna§142ods.1O.s.p.aneúspešnúžalovanúzaviazaluhradiť
úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,97 eur. Tie pozostávajú z

dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) po 16,60 eur a paušálnej
náhrady hotových výdavkov 2 x 8,39 eur, čo vrátane 20 % DPH vychádzajúc z vyhl. č. 655/2004 Z.z.
činí 59,97 eur. Celkovo trovy konania predstavujú 76,47 eur.

5. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi časť uplatnených trov konania vo výške 1,70 eur titulom

poštovného, nakoľko išlo o zaslanie upomienky pred podaním žaloby, pričom z časového hľadiska tento
úkon predchádzal doručeniu žaloby, teda začatiu občianskeho súdneho konania. Preto nejde o trovy
konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, podľa jeho obsahu z dôvodov

podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania uviedla, že zotrváva na svojej argumentácii, ktorú uviedla v
priebehu konania. Navrhla, aby na preukázanie jej tvrdení sa súd oboznámil s inými konaniami. Podľa
názoru odvolateľky sa súd nezaoberal skutočnosťami, ktoré uviedla v priebehu konania a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 03. 2017 o 12.45 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
08. 03. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalovaná dňa 03.

02. 2014 o 16.26 hod. na úseku zastávok Myslavská - Koliba, smer Vyšné Opátske sa pri kontrole
nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Táto skutočnosť v konaní ani nebola spornou.

13. Žalovaná sa v priebehu konania bránila tým, že jej sociálna a finančná situácia nedovoľuje uhradiť

uplatnenú sumu. V odpore voči platobnému rozkazu uviedla, že žije len z dávok v hmotnej núdzi vo
výške 61,60 eur mesačne na pokraji biedy. Nie je ochotná uhrádzať okrem istiny aj úroky z omeškania
a trovy konania. Tiež uviedla, že nie z vlastnej viny sa ocitla v takejto nepriaznivej situácii a podvodným
konaním prišla o prácu aj byt. V priebehu konania žalovaná navrhla uhradiť dlh žalobcovi v splátkach
po 1 euro mesačne. Žalovaná aj v odvolaní poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, odvolacie

námietky sa netýkajú priznaného nároku.14. K námietkam žalovanej odvolací súd udáva, že nepriaznivá sociálna a finančná situácia na strane
žalovanej nemá vplyv na existenciu nároku žalobcu, ktorý možno považovať za nesporný, preto správne
rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu s úrokom z omeškania z

dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

15. Pokiaľ ide o opakované námietky zaujatosti vznesené zo strany žalovanej v priebehu konania,
správne na tieto súd prvej inštancie a ani odvolací súd neprihliadal (§ 15a ods. 4 O.s.p.), keďže boli

podané z toho istého dôvodu, o ktorom už skôr bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 04. 11. 2015 č.k. 11NcC/39/2015-80 vo vzťahu k vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Beáte
Oreničovej tak, že táto nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca

bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli a neúspešná žalovaná
nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).