Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204067
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119204067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. - B., X. B. XXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o úvere, určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
15Csp/51/2019-82 zo dňa 21. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobkyni sumu 559,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 22.6.2019
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č.
302902220 zo dňa 1.4.2016 zastavil, určil, že žalovaný nemá právo na uplatnenie zrážok zo mzdy alebo
iných príjmov žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302902220
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.4.2016, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 559,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 22.6.2019 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že v časti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy, žalovanému náhradu trov konania
nepriznalavčastižalobyovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaozaplateniefinančnéhozadosťučinenia
priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,52%.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia,
že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 3029021220 z 01.04.2016 je neplatná, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 3029021220 z 01.04.2016 je neplatná, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov,
ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 620,23 eur s príslušenstvom a zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným
ako dlžníčka uzavrela úverovú zmluvu, ktorá podľa žalobkyne obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky - rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné podmienky sú nečitateľné.

Poukázala na to, že súčasťou zmluvy je formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje
za spornú, na základe ktorej žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Neexistuje však žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť čokoľvek žalovanému plniť a
veriteľ jednostranne nadiktoval výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom a táto dohoda umožňuje postihnúťjej majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých podmienok bez predchádzajúceho posúdenia
súdom. Žalobkyňa usúdila, že primerané je finančné zadosťučinenie v rozmedzí od 200 eur do 500 eur,
a to podľa výšky sumu, o ktorú ju chce žalobca doslova okradnúť. Výšku požadovaného bezdôvodného

obohatenia vypočítala tak, že výška úveru bola 350,- eur, zaplatila poštovou poukážkou sumu 159,- eur
a zrážky jej boli vykonané v sume 811,53 eur. Spolu teda uhradila 970,53 eur a po odrátaní istiny 350,-
eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 620,53 eur. Úroky z omeškania z tejto sumy žiada od júla
2018 vrátane až do zaplatenia, teda odo dňa, kedy zaplatila istinu 350,- eur. V priebehu sporu žalobkyňa
vzala späť svoju žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere. V tejto časti potom súd podľa § 144,

§ 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ konanie
zastavil s tým, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko späťvzatiu došlo
ešte pred prvým pojednávaním vo veci.
3. Súd potom v spore vykonal dokazovanie. Zo zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 01.04.2016 vyplynulo, že túto zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ.
Obsahom záväzku žalovaného bolo poskytnúť v prospech žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo

výške 350,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť sumu 350,- eur, ďalej odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov v sume 0,- eur, úrok v sume 86,80 eur a poplatok za expresné spracovanie úveru v sume
100,- eur, spolu sumu 186,80 eur, tj. zaviazala sa zaplatiť celkovú čiastku v sume 536,80 eur v 12
pravidelných mesačných splátkach, s tým, že prvé 4 splátky sú vo výške 1,- eur, ďalšie splátky vo výške
66,60 eur, a to vždy k 1.dňu kal. mesiaca, počnúc dňom 01.05.2016. Odplata je 0,- eur, úrok je vo

výške 32,18%, čo činí 86,80 eur. RPMN predstavuje 37,38%, priemerná hodnota RPMN je 21,61%,
konečná splatnosť úveru je 01.04.2017. Zmluva bola označená č. 302902220, uvedené je číslo predošlej
úverovej zmluvy 302901938. V bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,
RPMN podľa zmluvy bola vypočítaná rovnicou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá kladie
do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej

strane a výšku odplaty na strane druhej, a to nasledovne: Pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu,
že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Predpoklady pre výpočet RPMN sú celková výška
úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku, notárskych poplatkov,
poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do

RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis). V bode 8 Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru, za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka
požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a/
alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty. Vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere medzi vyžadovanými zárukami je uvedená aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Z prehľadu platieb

vyplynulo, že na tejto zmluve boli evidované platby v sume 909,14 eur. Žalobkyňa predložila na
preukázanie výšky platieb 3 poštové poukážky v sume 3 x 53 eur označené variabilným symbolom
5302901938. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne za obdobie od 11/2017 do 04/2019 vykonali
v prospech žalovaného na úverovú zmluvu č. 302902220 zrážky v sume 909,14 eur. Zamestnávateľa
žalobkyne požiadal o výkon zrážok zo mzdy žalovaný listom zo dňa 27.10.2017, pričom uviedol, že

eviduje voči žalobkyni dlh v sume 1.549,72 eur. Z predložených emailov adresovaných žalovanému
vyplynulo, že o zastavenie zrážok zo mzdy žalobkyňa žiadala žalovaného, ale s poukazom na odpoveď
žalovaného listom zo dňa 05.05.2019 neúspešne. V emaili žalobkyňa poukazovala na to, že si bude svoj
nárok uplatňovať súdnou cestou, avšak vo výzve žalovanému nebola vyčíslená výška bezdôvodného
obohatenia, ktoré žiada vydať (uvádza sa, že toto bude vyčíslené, ak bude treba).

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1, § 451, § 517 ods. 1, § 551 ods. 1, § 563
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 1 ods. 2 vety prvej, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013.
5. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 30292220, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 350,- eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý
vznikol medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na
spotrebiteľskú zmluvu. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú strany uzatvorili, súd primárneposudzoval procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dohody Dospel k záveru, že žalobu tu
treba posudzovať nie prísne formálne podľa toho, ako znie petit, ale najmä s poukazom na to, aký je
účel tejto žaloby a čo sa ňou dosiahne v praktickej rovine. Preto súd aj preformuloval petit žaloby a tento

nepreniesol do výroku rozsudku doslovne, zachovajúc však to, čo je predmetom konania. Žalobkyňa sa
domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, avšak vzhľadom na skutkové vymedzenie
uplatneného nároku je zrejmé, že tvrdila neexistenciu práva žalovaného vykonávať na jej základe zrážky
zo mzdy, a preto bola zachovaná zhoda toho, čoho sa žalobkyňa domáhala a toho, o čom súd v rozsudku
výrokom rozhodol, hoci formulácia nie je zhodná. V konaní bolo zistené, že počnúc mesiacom november

2017 až do apríla 2019 vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu
z úverovej zmluvy č. č. 302902220, a to na základe žiadosti žalovaného ako veriteľa zo dňa 27.10.2017,
pričom celkovo jej zrazil zo mzdy sumu 909,14 eur. Žalobkyňa tvrdila, že žiadnu dohodu o zrážkach zo
mzdy so žalovaným nepodpísala, táto jej nebola odovzdaná ani písomne ani elektronicky, poprela, že
by podpísala akýkoľvek formulár, v ktorom by bola obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný na
opakované výzvy súdu uvádzal, že žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou so žalobkyňou

nedisponuje, doručil súdu len nevyplnený vzorový formulár dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý ako veriteľ
štandardne s dlžníkmi používa. Vo vzťahu k nemu na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že taký formulár
nevidela, nepodpísala a ani jej nebol odovzdaný. Z obsahu listín predložených žalobkyňou pritom tiež
nevyplýva, že by ich obsahom bola dohoda strán sporu o práve žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy.
Jediná zmienka o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá v bode 8 Všeobecných podmienok poskytnutia

spotrebiteľskéhoúveru,kdejeuvedené,žezaúčelomzabezpečeniapohľadávokztejtozmluvyveriteľso
súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, a/alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty a dohoda o zrážkach zo mzdy ako požadovaná
záruka je spomenutá v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľských úveroch. Ani jedna
zo strán sporu žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka nedisponuje, súdu ju ani jedna zo strán

z tohto dôvodu nebola schopná predložiť. Za takéhoto stavu súd konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by strany sporu písomne uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy. Keďže takáto dohoda v
zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu, nebolo súdu zrejmé, ako mohol
žalovaný požiadať zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia
jeho pohľadávky vzniknutej z tejto úverovej zmluvy. Žalovanému nemohlo vzniknúť právo realizovať

zrážky zo mzdy ani na základe bodu 8 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,
nakoľko uvedená "zmienka" o forme zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy nepredstavuje
riadnu písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Nebola by ani dodržaná dikcia § 5a ods. 1 zákona č.
250/2007 Z.z. účinného v rozhodnom čase, podľa ktorého sa vyžaduje pri dohode o zrážkach zo mzdy jej
uzatvorenie na osobitnej listine. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalovaný nemá právo

na uplatnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne za účelom uspokojenia dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 302902220 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.4.2016.
6. Pokiaľ ide o žalobkyňou požadované bezdôvodné obohatenie a určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, tu súd rovnako vychádzal z toho, že zmluva uzatvorená stranami je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z.. Preto zisťoval, či zmluva má

všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. V prvom rade súd uviedol, že v úverovom
vzťahu je primárnou odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky úrok. Súd sa preto nemohol stotožniť
s konštrukciou vytvorenou žalovaným v zmluve, že úrok nie je odplatou z poskytnutých peňažných
prostriedkov, pretože toto odporuje základnej povahe úrokov. Žalovaný nelogicky a v rozpore so
základnou funkciou úrokov ako odplaty za úver rozčlenil celkové náklady, ktoré musela žalobkyňa nad

rámec úverovej istiny vynaložiť, na odplatu za peňažné prostriedky (0,- eur) a na úroky (86,80,- eur),
hoci úroky samotné sú odplatou za požičanie peňazí. Súd v tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 1
nariadenia vlády 87/1995Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého, odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím

peňažnýchprostriedkovalebovyžadovanépriposkytnutípeňažnýchprostriedkov.Ajztohtoustanovenia
vyplýva, že samotný zákon subsumuje pod pojem "odplata" aj úroky, a pokiaľ žalovaný odplatu poňal ako
samostatný nárok odlišný od úrokov, potom takáto konštrukcia znemožňuje spotrebiteľovi jednoznačne
a určito zo zmluvy zistiť, aká je vlastne skutočná výška odplaty. Pokiaľ je úrok v sume 86,80 eur, a
pokiaľ pod odplatou sa rozumejú aj úroky, potom odplata v žiadnom prípade nemôže byť 0,- eur, keďže

odplatu predstavujú minimálne už len spomínané úroky. Za takéhoto stavu potom nebola správne v
zmluve uvedená náležitosť, a síce výška odplaty podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a teda
sa má, akoby nebola uvedená vôbec. Súd mal tiež za to, že zmluva neobsahuje, riadne nevymedzuje
správne RPMN úveru. Zákonnou povinnosťou veriteľa je uviesť v zmluve všetky predpoklady použité navýpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ si preto nemôže vyberať, ktoré čiastkové nároky
na úroky a poplatky do základu pre výpočet RPMN zahrnie, a ktoré nie. Do výpočtu RPMN nebol
zohľadnený úrok, ako to vyplýva z bodu 6 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,

kde je výslovne uvedené, že predpokladom pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška odplaty
a termín splátky istiny a odplaty (s výnimkou úroku, notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie
záväzkov ustanovených v zmluve a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne
záväzný právny predpis). Je zrejmé, že do výpočtu RPMN vstúpila okrem istiny (350 eur) len odplata
(určená v sume 0,- eur), ale nie úrok (86,80 eur), čo značným spôsobom skresľuje výslednú hodnotu

RPMN, ktorá sa logicky tak javí ako nižšia. Pri zohľadnení úrokov, ktoré mali byť tiež zahrnuté do výpočtu
RPMN, by výška RPMN poskytnutého úveru predstavovala vyššiu hodnotu. Preto ani táto náležitosť
nie je uvedená správne. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je daná aj v zmysle § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva, že by veriteľ vôbec skúmal
akokoľvek bonitu, tj. schopnosť žalobkyne splácať úver, keď z ničoho nevyplýva, že by veriteľ skúmal
príjmy, výdavky, či osobný stav žalobkyne, čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti, pri ktorom

sa má tiež za to, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods.
1 písm. b) a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver, považuje z dôvodu absencie
uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola preto povinná uhradiť žalovanému
iba istinu úveru. Všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnila, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný
nárok nemal. Neobstojí preto argument žalovaného, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko

prijímal všetky platby od žalobcu oprávnene. V konaní nebolo sporné čerpanie úverovej istiny v sume
350,- eur zo strany žalobkyne. Čo sa výšky úhrad týka, nesporné boli úhrady v sume 909,14 eur (vo
výške vykonaných zrážok). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vykonala ešte 3 platby po 53 eur, táto skutočnosť
sa ukázala ako nepravdivá, nakoľko aj zo samotných poštových poukazov vyplýva, že nešlo o platby na
spornú úverovú zmluvu, ale na inú úverovú zmluvu uzatvorenú s totožným veriteľom, nakoľko variabilný

symbol týchto úhrad je totožný s číslom predošlej úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu súd na platby v
sume 159 eur ( 3 x 53 eur) neprihliadol. Vychádzal preto z výšky úhrad žalobkyne v sume 909,14
eur. Žalobkyňa vyčerpanú úverovú istinu preplatila o sumu 559,14 eur, v tomto rozsahu vzniklo na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyni túto
sumu čo i len čiastočne uhradil, súd žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel a vo zvyšku súd žalobu

zamietol, nakoľko zvyšné platby žalobkyne neboli platbami na tento sporný úver. Žalobkyňa si uplatnila
úroky z omeškania 5% ročne júla 2018 do zaplatenia. Žalovaný však podľa názoru súdu v júli 2018
ešte nebol v omeškaní s úhradou dlhu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárokom,
kde by si boli strany dohodli, resp. kde by bola inak určená splatnosť, preto treba splatnosť a okamih
omeškania posudzovať v kontexte § 563 Občianskeho zákonníka, teda splatnosť dlh sa odvíja od výzvy

na plnenie, ktorú mala žalobkyňa adresovať žalovanému. Takúto výzvu však žalobkyňa žalovanému
neposielala (jej existencia v konaní nevyšla najavo), keď jej emaily adresované žalovanému výzvu na
úhradu konkrétnej výšky bezdôvodného obohatenia neobsahujú. Keďže teda splatnosť dlh určená ani
dohodnutá nebola, treba za výzvu na plnenie považovať v súlade so súdnou praxou až žalobu, ktorá
bola žalovanému doručená dňa 20.06.2019, nasledujúci deň po jej doručení (21.06.2019) bol žalovaný

povinný podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlh splniť, a pokiaľ tak neurobil, deň nasledujúci po tomto
dni, teda 22.06.2019 sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd preto úroky
z omeškania priznal z dlžnej sumy od 22.06.2019 a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu
zamietol. Uplatnená výška úrokov z omeškania 5% ročne nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku
úrokov z omeškania ustanovenú v§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

7. Pokiaľ ide o žalobu žalobkyne v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samostatným
výrokom, tu súd žalobu zamietol. Vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samostatným
výrokom, pokiaľ sa žalobca súčasne v tom istom konaní domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo vzniknúť z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je nadbytočné, keďže skúmanie, či
úver je bezúročný a bez poplatkov, je vo vzťahu k otázke o vydanie bezdôvodného obohatenia otázkou

predbežnou, ktorú musí súd skúmať v každom prípade ešte predtým, než vysloví či došlo alebo nedošlo
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
8. Nakoniec pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, tohto sa žalobkyňa domáhala v sume 300,-
eur. Súd v tejto časti žalobu zamietol. Z hypotézy právnej normy (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z..) v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá,
jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak ktakémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie,
tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti

dodávateľovi na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
Ide napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie,
prípadne aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok
alebo ich používanie alebo na vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku z porušenia

práv alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a musí vyplývať
z právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôžeme hovoriť, že
bol úspešný. Je zrejmé, že v predmetnej veci žalobkyni, ktorá je spotrebiteľom, doposiaľ voči
žalovanému nebol právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na
ochranu spotrebiteľa alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Súd
v tejto súvislosti zároveň poukázal aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo

dňa14.09.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/389/2015.
9. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Osobitne
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v časti o nepeňažné nároky a osobitne v časti o peňažných
nárokoch. Nepeňažnými nárokmi boli: určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy (resp. určenie, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy) a určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola
úspešná žalobkyňa, keďže súd vyhovel tejto časti. V časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru bol úspešný žalovaný, keďže žalobu v tejto časti súd zamietol. V časti o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy došlo k zastaveniu konania. Procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania nesie
žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu v tejto časti späť, hoci podnetom k späťvzatiu tejto časti žaloby nebolo

správanie sa žalovaného. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto
časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu, v tomto prípade žalovanému. Potom možno uzavrieť, že čo do jedného nároku bola úspešná
žalobkyňa, čo do zvyšných dvoch bol úspešný žalovaný, ktorý bol v konaní teda úspešnejší vo väčšom
rozsahu a mal by tak čo do tejto časti nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobkyni. Z obsahu

spisu však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli (žiadne trovy právneho zastúpenia ani hotové
výdavky). Súd preto žalovanému v tejto časti náhradu trov konania nepriznal. Čo do peňažných nárokov,
žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 620,23 eur a 300,- eur, spolu 920,23 eur, Žalobkyňa bola
úspešná čo do zaplatenia 559,14 eur, čo z celku predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 60,76%. V
zamietnutom zvyšku bol úspešný žalovaný, a to v rozsahu 39,24%. Čistý úspech žalobkyne (úspech -

neúspech) predstavuje 21,52%, a preto má úspešnejšia žalobkyňa voči žalovanému v tejto časti nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 21,52%.
10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to do výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť peňažného plnenia žalobkyni. Uviedol, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 536,80 eur v 12 pravidelných mesačných

splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 66,60 eur, vždy
k1.kalendárnemudňuvmesiaci,počnúcdňom1.5.2016,naúčetveriteľašpecifikovanývoVšeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 1.4.2017. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo sa

týka nesprávne uvedenej výšky RPMN žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať
v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými

vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca berie na
vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
a je vo výške 37,38 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty
ročnejRPMNnaposkytnutýspotrebiteľskýúverplatnejkudňupodpísaniatejtozmluvyospotrebiteľskom

úvere je vo výške 21,61 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN
ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platneuzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Ďalej žalovaný namieta, že

právo uplatnené žalobkyňou je premlčané. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vedomosť o obsahu práva
je ovládaná zásadou ,,neznalosť práva neospravedlňuje“. Znalosť práva sa nevyvrátiteľne predpokladá
a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o

bezdôvodnom obohatení. Vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje údaje v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy o úvere. Podpis subjektu
predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa i
prejav znalosti obsahu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancievnapadnutejčastizrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanienanovérozhodnutie.
11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť peňažného plnenia žalobkyni, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva
nasledovné:
14. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 559,14 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom
vydania bezdôvodného obohatenia založil na tom závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú
strany uzatvorili nemá všetky zákonné náležitosti, dôsledkom čoho je poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bezpoplatkový a všetko, čo žalobkyňa žalovanému plnila nad sumu istiny čerpaného
úveru predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré tento musí žalobkyni vydať. Pokiaľ ide o

absentujúce zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tieto súd prvej inštancie identifikoval
ako chybne uvedenú odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver /žalovaný neuviedol ako odplatu úroky z
úveru/,chybneuvedenýúdajoRPMNposkytnutéhoúveru/žalovanývzmyslevšeobecnýchobchodných
podmienok nerátal pri výpočte RPMN s úrokmi z úveru/. Súd prvej inštancie tiež vyslovil záver, že
žalovaný nijako pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neskúmal bonitu žalobkyne, teda jej

schopnosť úver splácať, čo sa považuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé porušenie
jehopovinností,dôsledkomčohojeopäťzozákonabezúročnosťabezpoplatkovosťposkytnutéhoúveru.
15. Žalovaný v podanom odvolaní napáda len vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie o chybne
uvedenom údaji o RPMN poskytnutého úveru a tvrdí, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázania nesprávnosti výpočtu RPMN.

16. Žalovaný teda nijako v podanom odvolaní nebrojí proti správnosti záverov súdu prvej inštancie, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so žalobkyňou neobsahuje správne uvedenú odplatu za
poskytnutý úver, keď do nej nezahŕňa dojednané úroky z úveru. Rovnako žalovaný v podanom odvolaní
neuvádza nič na spochybnenie záveru súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní zmluvy neskúmal bonitu
žalobkyne, teda jej schopnosť splácať úver. Obe uvedené skutočnosti pritom v zmysle § 11 zákona o

spotrebiteľkých úveroch majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a potom
vedú k záveru, že čokoľvek žalovaný prijal ako úroky z úveru alebo poplatky, prijal bez právneho titulu
a teda sú jeho bezdôvodným obohatením na úkor žalobkyne.
17. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bola odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa údaja o RPMN
poskynutého úveru správna, tak skutočnosť, že žalovaný namieta len správnosť jedného z troch záverov

súdu prvej inštancie, ktoré vedú k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobkyne,
znamená, že odvolací súd nemôže odvolaniu žalovaného prisvedčiť a naopak musí rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.18. Pokiaľ ide o samotný údaj o RPMN poskytnutého úveru, musí odvolací súd uviesť, že ani v tomto
odvolanie žalovaného dôvodné nebolo. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch /§ 19/ sa na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom
nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe.
Bolo preto povinnosťou žalovaného do výpočtu RPMN poskytnutého úveru zahrnúť aj dojednané úroky z
úveru. O tom, že to žalovaný neurobil svedčí ním samotným koncipovaný čl. 6 všeobecných obchodných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, kde je výslovne uvedené, že predpokladmi pre výpočet

RPMN sú „celková výška úveru, výška odplaty a termín splátky istiny a odplaty ( s výnimkou úroku,
notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve a iných poplatkov,
kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje všeobecne záväzný právny predpis)“. Na túto skutočnosť správne
súd prvej inštancie poukázal a na jej základe vyslovil správny záver, že údaj o RPMN poskytnutého
úveru uvedený v zmluve je nesprávny, pretože žalovaný pri jeho výpočte nepočítal s dojednanými úrokmi
z úveru. Uvedený záver súdu prvej inštancie je celkom dôvodný a ak chcel žalobca obstáť vo svojom

tvrdení, že údaj o RPMN poskytnutého úveru v zmluve je správny, mal dôkaznú povinnosť tohto tvrdenia
a keďže toto dôkazné bremeno neuniesol, nijako nespochybnil dôvodný záver súdu prvej inštancie o
chybnom údaji o RPMN poskytnutého úveru.
19. Nakoniec sa musí odvolací súd pristaviť aj pri námietke premlčania uplatneného práva žalobkyne,
ktorú námietku vzniesol žalovaný vo svojom odvolaní.

20. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný námietku premlčania uplatneného práva
žalobkyne vzniesol v spore už pred podaním odvolania. Táto nevyplýva z jeho písomných podaní vo
veci a jediného pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol sa žalovaný
nezúčastnil. Námietky premlčania teda žalovaný vzniesol až po vyhlásení uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo dokazovanie v tomto spore vyhlásené za skončené /na pojednávaní dňa

21.11.2019/, pričom bol zo strany súdu prvej inštancie pri doručení žaloby žalobkyne písomne poučený
v zmysle § 154 CSP, že prostriedky procesného útoku alebo obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí /žaloba s výzvou na vyjadrenie a písomným
poučením boli žalovanému doručené elektronicky dňa 20.06.2019/.
21. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred

súdmi v civilných veciach, tak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu predstavujú tzv. novotu v odvolacom
konaní podľa § 366 CSP, ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 CSP, ktorý
stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa §
149 CSP aj hmotnoprávne námietky /teda aj námietka premlčania-poznámka odvolacieho súdu/, možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak

neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno ako novotu v odvolacom konaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

22. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalovaného v odvolacom konaní. Novo použitá námietka premlčania sa netýka
procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia
prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei
iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýka

sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalovaný bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /žalovaný poznal od počiatku všetky skutkové
okolnosti - obsah zmluvy, deň uzatvorenia zmluvy, dátumy a rozsahy plnení žalobkyne na poskytnutý
úver a podobne, na ktoré pri svojej námietke premlčania v odvolaní poukazuje/. Nakoniec uvedenou
novotou nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Uvedený dôvod súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto
inou vadou je akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod
iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci. Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu,

pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne.
Žalovaný vo svojom odvolaní konkrétnu vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto odôvodňuje použitie novoty v odvolacom konaní
neuvádza a odvolací súd sám takúto vadu pri preskúmaní veci nezistil.23. Keďže v spore nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, za splnenia ktorej by odvolací súd
mohol prihliadnuť na novú námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol až v odvolaní, skutkový stav
zistený vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je úplný a správny a správne bolo aj jeho právne

posúdenie ako ho v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie.
24. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 559,14 eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 22.6.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).