Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107239334
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1107239334.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: W..
P. T., L.. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX E. T., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova ul.č. 2,
Bratislava o zaplatenie 1.270,10 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.11.2007 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu 38.263 Sk
t.j. 1 279,10 Eur s prísl. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že
pristúpením SR ku krajinám Schengenského priestoru ku dňu 1.1.2008 dôjde, v zmysle príslušných
medzivládnych dohôd, ku zrušeniu hraničných priechodov na štátnych hraniciach medzi SR a členskými
krajinami EÚ, t.j. MR, ČR, Poľsko a Rakúsko, a teda aj zníženiu personálneho stavu na spádových
oddeleniach hraničnej polície podal žalobca v súlade s ustanovením § 35 ods.7 zákona č. 73/1998

Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, ZVJS, SIS, NBÚ a ŽP v platnom znení žiadosť o preloženie z
útvaru OHP PZ Šiatorská Bukovinka na útvar KR PZ Bratislava. Uvedená žiadosť bola nadriadenými
služobnýmifunkcionármiriadneschválenáadňom1.4.2007došloužalobcukzmenemiestaslužobného
zaradenia a v nadväznosti na to aj k zmene miesta výkonu štátnej správy. Na základe uvedenej
skutočnosti žalobca v zákonnej lehote 30 dní odo dňa preloženia dňa 16.4.2007 požiadal v zmysle
ustanovenia § 113 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ svojho nadriadeného o možnosť

vyúčtovať si náhrady pri preložení formou žiadosti o priznanie náhrad pri preložení (dôkaz č.3), ktoré
mu boli riadne kompetentnými pracovníkmi rezortu vnútra schválené a dňom 1.4.2007 bolo schválené
a povolené vyplatenie náhrad. Následne žalobca začal konať vo veci zabezpečenia realizácie úhrady
riadne schválených náhrad pri preložení podľa ustanovenia § 113 ods.2 u pracovníčok finančného
odboru KR PZ Bratislava. Po 3 dňoch konania (v období 15.5.2007-18.5.2007), a po predložení všetkých
požadovanýchnáležitostívoveci,mubolooznámené,ženapriekskutočnostipredloženiapožadovaných
dokladov v rozsahu čestného vyhlásenia žalobcu (dôkaz č.4), dokladov od SAD aŽ SR

o výške účtovaného cestovného (dôkaz č.5) nespĺňa podmienky na ich priznanie, nakoľko riadne
schválená úhrada náhrad mu nepatrí, pretože podľa vyjadrenia pracovníčky KR PZ Bratislava p. O.
a aj pracovníka MV SR p. T. žiadateľ údajne nespĺňa zákonné ustanovenia pre priznanie náhrad.
Námietka oprávnenosti voči riadne priznanej a schválenej žiadosti o priznanie náhrad bola vznesená
voči skutočnosti, že nakoľko žalobca je rozvedený a nemá zverené deti nevzniká mu zákonné právo na
priznanie plnenia náhrad pri preložení podľa ustanovenia § 113 ods. 2 zákona o št. službe príslušníkov

PZ, ZTVJS. Napriek argumentácie žiadateľa, či sa pojem odlúčenia vzťahuje iba na manželku žiadateľa
a nie na odlúčenie od maloletých detí mu bolo oznámené, že nakoľko nemá zverené maloleté deti
do výchovy na realizácia finančnej kompenzácie priznaných náhrad mu nepatrí. Následne žalobcaargumentoval v tom znení, že odlúčenie vzniká od rodiny, ktorú tvorí nielen manželka policajta ale
aj jeho deti odkázané na neho výživou. Skutočnosť odkázanosti maloletých detí žalobcu na jeho
osobu výživou preukazuje jednak skutočnosť riadneho plnenia si vyživovacích povinností tak aj čestné

prehlásenie matky maloletých detí (dôkaz č.6). Matka maloletých detí, na žiadosť žiadateľa, svojim
čestným prehlásením písomne potvrdila uvedené skutočnosti ako v minulosti tak aj v súčasnosti (dôkaz
č.6). V ustanovení
§ 115 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v platnom znení sa pod pojmom
domácnosť uvádza, že túto tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalé žijú a spoločne uhrádzajú náklady na

svoje potreby, pričom v zmysle ustanovenia § 116 OZ sa pod pojmom blízke osoby okrem iného uvádza,
že sa o nejedná v prípade, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá odôvodnene pociťovala ako vlastnú ujmu. Dlhodobé odlúčenie maloletých detí od ich otca,
ktorý im poskytuje počas ich dlhodobého pobytu u neho plnohodnotné zaopatrenie, spĺňa podmienku
predmetného ustanovenia OZ, nakoľko nie je možný dlhodobý pobyt maloletých u otca v dôsledku
odlúčenia. Z argumentácie kompetentných pracovníkov rezortu vnútra podľa bodu 3 priamo vyplýva,

že rodinu žiadateľa tvorí podľa svojského výkladu zákona p. O. p. T. iba manželka žalobcu pričom deti
žalobcu podľa ich výkladu netvoria jeho rodinu, nakoľko do nej nepatria. Žalobca opätovne poukazuje na
skutočnosť, že uvedený svojský výklad zákona je v priamom rozpore s ústavným právom rodiča podľa
čl. 41 ods.4 Ústavy SR ako aj čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého sa práva
rodiča môžu obmedziť iba rozhodnutím súdu na základe zákona (§ 38 a §39 zákona č.36/2005 o rodine

v platnom znení). V zmysle ustanovenia § 28 ods.2 zákona
o rodine rodičovské práva majú obaja rodičia. Zásah do rodičovských práv a povinností (§ 28 zákona o
rodine) je možný iba ak sú dané zákonné dôvody na vydanie rozhodnutia o ich obmedzení (§ 38 ods.3
zákona o rodine) vyšpecifikované v ustanoveniach § 28 ods.3, § 38 ods. 1, 2 a 4 citovaného zákona
o rodine č.36/2005.

1.1. Právo otca aktívne, trvalé, sústavne a dlhodobo priaznivo vplývať na výchovu, zaopatrenie, výživu
a celkový vývoj osobnosti maloletých detí nebola rozsudkom súdu žiadnym spôsobom obmedzená,
nakoľko možnosť pobytu maloletých detí u toho ktorého
z rodičov, vzhľadom na, dohodu medzi matkou a otcom maloletých detí, nebola žiadnemu
z rodičov obmedzená. Bola ponechaná na dohodu medzi rodičmi detí. Žalobca na uvedené skutočnosti

poukázal svojim podaním adresovaným príslušným služobným orgánom (dôkaz č.7). Na predmetné
skutočnosti žalobca opätovne poukázal doplnením podania na základe čoho zaujal služobný orgán
právny názor v súlade s bodmi 3 a 5'v tom znení, že náhrady podľa ustanovenia § 113 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z. žalobcovi nepatria. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu vo
veci starostlivosti o maloleté deti bola

v platnosti iná zákonná norma a to zákon o rodine č. 94/1964 Zb., ktorý bol zrušený novým zákonom o
rodine č. 36/2005. Je zrejmé, že odvolávať sa na zákonnú normu o rodine platnú
v súčasnosti, s poukázaním na v predchádzajúcom uvedené skutočnosti, je právne irelevantné. V
dôsledku uvedenej skutočnosti bola žalobcovi spôsobená škoda vo forme finančnej ujmy, čím teda došlo
teda k ukráteniu na zákonných právach žalobcu. Oprávnený služobný orgán podľa právneho názoru

žalobcu vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu
a presahujúcom jeho oprávnenia a kompetencie Žalobca sa na základe hore uvedených skutočností
oprávnene domnieva, že uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu,
a následnému porušeniu, do základných práv a slobôd žalobcu žalovaným v tom, že žalovaný porušil
ustanovenia čl. 46 ods.l a 3 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.) v nadväznosti na to aj čl. 36 ods.l a 3

Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon 23/1991 Zb.) v spojitosti
s § 28 ods.2 + § 38 + § 39 zákona č. 36/2005 o rodine. Na základe hore uvedených skutočností preto,
s poukázaním na dôkaz č.4, ako aj na ustanovenie § 234 ods.2 a § 256 ods. l zákona č. 73/98 Z.z. a
taktiež aj na čl. 46 ods. 3) Ústavy SR týmto žalobca navrhuje a žiada, aby súd žalobe vyhovel.2. K
podanej žalobe žalovaný sa vyjadril ústne do súdnej zápisnice na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012

v ktorom uviedol, že z obsahu podania zo dňa
26. 11. 2007 jednoznačne vyplýva, že sa žalobca domáha peňažného plnenia zo služobného pomeru.
Krajský súd v Bratislave spolu s Najvyšším súdom Slovenskej republiky zastávajú stanovisko, že ide
o spor, ktorý má byť prejedaný podľa § 7 ods. 1 OSP ako spor vyplývajúci zo vzťahu obdobnému
pracovnoprávnemu vzťahu v rámci všeobecného súdnictva. Žalobca vo svojom návrhu označil ako

žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ako vyplýva z § 19 OSP, cit.: "Spôsobilosť byť
účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon
priznáva. "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru vystupujúako samostatné právnické osoby, ktoré sú s odvolaním sa na hmotnoprávnu úpravu spôsobilé mať práva
a povinnosti
a podľa ustanovenia § 19 OSP sú spôsobilé byť účastníkmi konania samostatne. Žalobca označil ako

žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného, pod ktorou rozumieme, či je žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je v danej veci pasívne vecne legitimované, pretože
žalobca žiada zaplatenie I 270,10 eur ako úhradu nevyplatených zákonných náležitosti vyplývajúcich so
služobného pomeru- cestovného, t.j. cestovných výdavkov na dopravu do zamestnania a stravného za

obdobie od vzniku údajného nároku od 1. 4. 2007 do 30. 6. 2007, teda keď bol žalobca zaradený na
krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave (viď personálny
rozkaz riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave č. 30 zo dňa 29. marca 2007). Žalovaný uvádza, že na základe čl. 2 ods. 3 Nariadenia
ministra vnútra Slovenskej republiky o vydaní vzorového organizačného poriadku krajského riaditeľstva
Policajného zboru č. 19/2009 (ďalej len "Nariadenie č. 19/2009-'), je krajské riaditeľstvo právnickou

osobou, cit.: "Krajské riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") a správcom majetku štátu podľa osobitných predpisov. " Ako rozpočtová
organizácia je zriadená na základe zriaďovacej listiny. Ako vyplýva z čl. 2 ods. 4 Nariadenia č.
19/2009, krajské riaditeľstvo má spôsobilosť byť účastníkom konania, a to samostatne a nezávisle od
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, cit.: " Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny

subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimáciou." Vzhľadom na uvedené žalovaný Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky vznáša námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

2. V poradí prvom rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 18.09.2012 č.k. 18C 34/2010-225
súd žalobu zamietol z dôvodu, že podľa Nariadenia MV SR č. 71/2003 či. 2 ods. 3,4,5 a jeho

Prílohy - vzorový organizačný poriadok (čl. 176) Krajské riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny subjekt
s aktívnou prípadne pasívnou legitimáciou. Krajské riaditeľstvo je služobným úradom podľa osobitného
predpisu. Jeho nadriadeným služobným úradom je služobný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci má iba ten, kto je subjektom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nie je
nositeľom uplatneného práva, bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť, pretože žalovaný nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaný.

3. Na základe odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd Uznesením zo dňa

28.10.2014 č.k.8Co 405/2013-242 rozsudok prvostupňového súdu zrušil
z dôvodu, že zi na základe rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012 č. SLV-
PS-1120/2012 o zrušení rozpočtových organizácií krajských riaditeľstiev policajného zboru, bola ku dňu
31.12.2012 zrušená rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktorá
bola do tohto dátumu služobným úradom žalobcu a vzhľadom na § 21 ods. 13 zákona číslo 523/2004

Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, prešli práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, s účinnosťou od 01.01.2013, na jej zriaďovateľa, ktorými
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že služobným úradom žalobcu sa tak od
01.01.2013 stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky čJ. 241 spisu). Vzhľadom na to, že pre konania na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§211 ods. 2 O.s.p.), uplatní sa aj v odvolacom konaní
ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Bolo preto potrebné v odvolacom konaní prihliadnuť na tú skutočnosť, že v jeho priebehu došlo k zániku
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktoré bolo; ako služobný úrad navrhovateľa; v
predmetnom konaní pasívne legitimovaným subjektom na vyplatenie peňažných nárokov vyplývajúcich

mu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, v dôsledku čoho sa stal v ďalšom konaní
pasívne legitimovaným subjektom žalovaný označený žalobcom v žalobe a to: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky (§ 1 ods. 4 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013).
Nakoľko v priebehu odvolacieho konania odpadol nedostatok pasívnej legitimácie, pre ktorý súd prvého
stupňa žalobu žalobcu zamietol, nemožno rozsudok súdu prvého stupňa považovať za správny.

4. Písomným podaním zo dňa 29.09.2017 a 08.12.2017 sa žalovaný vyjadril písomne
k podanej žalobe. Vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že v predmetnom konaní sa doposiaľ riešili
predovšetkým procesnoprávne otázky a otázka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,považoval žalovaný za dôležité doplňujúco sa vyjadriť k meritu veci. Žalobca sa žalobou zo dňa
26.11.2007. súdu doručenou toho istého dňa, opravenou
a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 12.08.2010, domáha zaplatenia sumy vo výške 1.270,10 Eur

s prísl. titulom náhrady pri preložení na inú funkciu, presnejšie cestovného a stravného, za obdobie
od 01.04.2007 do 30.06.2007. Žalobca dňa 16.04.2007 podal na oddelení riadenia dopravy Krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu (ďalej len ..žiadosť")
v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007. Predmetnej

žiadosti žalobcu bolo vyhovené, resp. bola schválená jeho príslušným najbližším priamym nadriadeným
vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré boli v žiadosti uvedené. Policajt, ktorý bol preložený na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení
účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007 a splnil všetky zákonom stanovené podmienky, môže požiadať
o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. v
znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007. Žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na

inú funkciu v zmysle § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007
môže nadriadený schváliť najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa preloženia policajta, najdlhšie po
dobu troch mesiacoch. Schválenie žiadosti nadriadeným sa považuje za formálny akt rozhodnutia. Pre
úplnosť a celkové ozrejmenie skutkového stavu si žalovaný dovoľuje podotknúť, že policajt je povinný
uviesť v žiadosti o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu v zmysle § 113 zákona

č. 73/1998 Z. z. informácie, ktoré sa zakladajú na pravde a úplne korešpondujú so skutkovým stavom.
Priamynadriadenýžalobcuvtomčaseposudzovalžiadosťlennazákladeskutočnostíuvedenýchpriamo
v žiadosti. Skutočnosti, ktoré boli a sú rozhodujúce pre priznanie náhrad neboli v žiadosti uvedené a
neboli ani jej prílohou, takže o nich najbližší nadriadený žalobcu nemal vedomosť. Žalovaný podotýka, že
súčasťou žiadosti bolo aj poučenie, ktoré jednoznačne upravovalo povinnosť žiadateľa (v tomto prípade

žalobcu) uviesť pravdivé a úplne údaje rozhodujúce pre priznanie náhrad, pričom uvedenie nesprávnych
alebo nepravdivých, či neúplných údajov rozhodujúcich pre priznanie náhrad zakladalo zodpovednosť
žiadateľa za takto spôsobenú škodu. Dovoľujeme si uviesť predpoklad, že v prípade, ak by žalobca
v žiadosti o priznanie náhrad svojmu priamemu nadriadenému uviedol všetky potrebné kľúčové a
podstatné skutočnosti týkajúce sa predovšetkým jeho rodinných pomerov, tak je dôvodné sa domnievať,

že by k podpísaniu žiadosti najbližším nadriadeným žalobcu ani nedošlo, nakoľko už vtedy by bolo
preukázané nesplnenie zákonných podmienok. Bližšie vysvetlenie a spresnenie postupov v rozhodovaní
o priznaní, resp. nepriznaní náhrad v súvislosti s preradením alebo preložením policajta na inú funkciu
v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. ozrejmuje pokyn generálnej riaditeľky sekcie systematizácie
a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SSMP-82/OR-2009 z 27.05.2009 (d'alej

len "pokyn"), ktorý bol vypracovaný z dôvodu potreby prehľadnosti a ustálenia postupu pri priznaní,
resp. nepriznaní náhrad pri služobných cestách príslušníkov Policajného zboru podľa prislúchajúcich
ustanovení piatej časti zákona č. 73/1998 Z.z. Aj napriek skutočnosti, že pokyn nadobudol účinnosť až
dňom 27.05.2009, je aktuálny aj v súčasnosti a je aplikovateľný aj na prípad žalobcu, nakoľko precizuje
a kompletizuje podmienky pre priznanie, resp. nepriznanie náhrad policajtov podľa zákona

č. 73/1998 Z. z. Zákonné podmienky a predpoklady pre priznanie, resp. nepriznanie náhrad
v súvislosti s preradením alebo preložením policajta na inú funkciu v zmysle § 113 zákona
č.73/1998Z.z.atiežpostupvrozhodovaníoichpriznaní,resp.nepriznanísaodroka2007dodnešného
dňa nezmenili.
Podľa čl. 2 ods. 3 pokynu, cit.: .,Rodina policajta podľa zákona č. 73/1998 Z. z. je manžel alebo manželka

a deti odkázané výživou na policajta. Za ženatého policajta pre účely poskytovania náhrad výdavkov sa
považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom
rodiny uvedeným v predchádzajúcej vete."
K preplateniu náhrad pri preradení alebo preložení policajta na inú funkciu v /mysle § 113
zákona č. 73/1998 Z. z. predkladá policajt okrem schválenej a podpísanej žiadosti aj cestovný

príkaz, ktorý musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti a tiež musí byť schválený a
podpísaný nadriadeným policajta. Tieto podklady doručí policajt, ktorému boli náhrady schválené, na
príslušné oddelenie účtovníctva poverené likvidáciou cestovných náhrad. Nakoľko predloženie riadne
schváleného cestovného príkazu spolu so schválenou žiadosťou
o priznanie náhrad v súvislosti s preradením alebo preložením na inú funkciu v zmysle § 113 zákona

č. 73/1998 Z. z. príslušnému oddeleniu účtovníctva povereného likvidáciou cestovných náhrad je
obligatórnym podkladom pre priznanie náhrad, nie je možné opomenutie tejto zákonnej podmienky
dodatočne konvalidovať. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že žiadateľ (v tomto prípade žalobca)
nepredložil riadne schválený cestovný príkaz, príp. ho predložil, ale nebol schválený jeho príslušnýmnadriadeným, náhrady žiadateľovi nepatria a príslušné oddelenie účtovníctva Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave mu ich nemohlo vyplatiť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.
Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: policajt

je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predloží t nadriadenému písomné
doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok."
Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.:
Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dni od predloženia písomných dokladov vykonať
vyúčtovanie služobnej cesty policajta."

Podľa čl. 19 ods. 1 pokynu, cit.: ..Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia
služobnej cesty predložiť nadriadenému písomné doklady potrebné na vyúčtovanie služobnej cesty a
tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Nadriadený uskutočni vyúčtovanie služobnej cesty pri poskytnutí
preddavku a uspokojí nároky policajta do desiatich pracovných dni odo dňa predloženia písomných
dokladov potrebných k vyúčtovaniu služobnej cesty."
Cestovné oznámenie zo dňa 18.05.2007 vystavený SAD Lučenec, a.s. preukazujúci km vzdialenosť

mestami Bratislava - Veľký Krtíš - Lučenec a výšku cestovného od 01.07.2006
a listinný dôkaz spoločnosti Slovensko, a.s. preukazujúci km vzdialenosť medzi mestami Lučenec -
Bratislava a výška spiatočného lístka, žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz prepravy žalobcu
preukazujúci jednak samotné uskutočnenie cesty a jednak výšku takto uskutočnenej cesty. Žalovaný
si dovoľuje podotknúť, že predmetné listinné dôkazy označené ako listinné dôkazy č. 5 nepredstavujú

cestovné príkazy, ktoré sú neoddeliteľným
a neopomenuteľným podkladom pre vyplatenie, resp. nevyplatenie náhrad. Príslušné oddelenie
účtovníctva Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave poverené likvidáciou cestovných
náhrad žiadateľovi (v tomto prípade žalobcovi) nevyplatilo ním požadované sumy náhrad, nakoľko
nespĺňal požadované zákonné podmienky pre ich vyplatenie. Na skutočnosť nevyplatenia náhrad,

žalobca reagoval podaním Žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 24.05.2007, ktorá bola adresovaná
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Následne odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a
mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky listom - "Predloženie dokladov - žiadosť" č.
SSMP-61-12/3-2007 zo dňa 11.06.2007 žalobcovi odpovedal a vyžiadal si od neho kópiu personálneho
rozkazu riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a

cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007
o preložení a kópiu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003
z dôvodu posúdenia žiadosti žalobcu o poskytnutie nenárokových náhrad výdavkov v zmysle § 113
zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca zaslal podklady odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie a
mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spolu s listom - "Predloženie dokladov, žiadosť

- doplnenie" zo dňa 20.06.2007, ktorým okrem iného sám uznal, že maloleté deti žalobcu boli po dohode
rodičov prihlásené
k trvalému pobytu vo Veľkom Krtíši, teda na adresu trvalého pobytu ich matky. Odbor mzdovej politiky
sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaslal žalobcovi list -
"Náhrady výdavkov pri preložení policajta stanovisko"

č. SSMP-61-14/3-2007 zo dňa 27.06.2007 (ďalej len "stanovisko"), ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že náhrady v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. mu nepatria, nakoľko nesplnil zákonnú podmienku
spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Odbor mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej
politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa vo svojom stanovisku odvolával na rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003, ktorým bolo manželstvo žalobcu

rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného vyplýva, že
vzhľadom na skutočnosť, že žalobcove maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matky a nie žalobcu, zdieľajú aj spoločnú domácnosť s matkou a trvalé bydlisko majú na
adrese trvalého bydliska matky.
Podľa § 130 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: "Ženatý

policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije
v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa
tento člen rodiny uznáva za nim vyživovanú osobu."
Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007, cit.: .,Rodinou
policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu ."

Nemenej dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní nároku žalobcu na vyplatenie náhrad
v zmysle § 113 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo aj to, že žalobca zaslal odboru mzdovej politiky sekcie
systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spolus listom - "Predloženie dokladov, žiadosť - doplnenie" zo dňa 20.06.2007 personálny rozkaz riaditeľa
Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave č 30 zo dňa 29.03.2007 o ustanovení do funkcie, hoci bol odborom mzdovej politiky sekcie

systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. SSMP-61-12/3- 2007 zo dňa 11.06.2007 vyslovene požiadaný o zaslanie personálneho rozkazu
riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007
o preložení. Na túto skutočnosť bol žalobca v stanovisku odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie

mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republika spozornený. Pri preložení policajta na
inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby je nevyhnutné pre posúdenie poskytovania
náhrad výdavkov predložiť personálny rozkaz o preložení a nie personálny rozkaz o ustanovení do
funkcie. Žalobca preukázateľne nesplnil nevyhnutnú podmienku predloženia požadovaného podkladu
- personálneho rozkazu riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Úradu
hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 122 zo dňa 27.03.2007 o preložení.

Podľa čl. 10 ods. 12 pokynu, cit.: "Súčasťou žiadosti o priznanie náhrad je personálny rozkaz o preložení
policajta a doklad preukazujúci spoločnú domácnosť a vyživovaciu povinnosť
u slobodného, rozvedeného policajta a vdovca rozhodnutie súdu o zverení detí do výchovy. Uvedené
doklady doručí policajt, ktorému boli schválené náhrady výdavkov podľa ods. 1 na príslušné oddelenie
ekonomického odboru povereného likvidáciou cestovných náhrad". Žalovaný uvádza, že náhrady

poskytované podľa § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2006 do 25.07.2007
sú nenárokové náhrady, čo znamená, že žiadateľ
(v tomto prípade žalobca) na tieto náhrady ex lege nemá nárok. Pre úplnosť žalovaný podotýka, že
tieto náhrady podliehajú dani z príjmu. Pre vyplatenie náhrad podľa § 113 zákona č. 73/1998 Z. z.
je nevyhnutné, aby žiadateľ (v tomto prípade žalobca) predložil príslušnému oddeleniu účtovníctva

povereného likvidáciou cestovných náhrad všetky požadované podklady riadne schválené a podpísané
príslušným nadriadeným, a to samotnú žiadosť o priznanie náhrad, cestovný príkaz, personálny rozkaz o
preložení a doklad preukazujúci spoločnú domácnosť žiadateľa (v tomto prípade žalobcu) a vyživovaciu
povinnosť voči jeho maloletým deťom. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadom doloženia
požadovaných dokladov a preukázania rozhodujúcich skutočností zaťažuje žalobcu.

Podľa čl. 17 ods. 1 pokynu, cit.: "Ustanovenia o náhradách výdavkov sú založené na princípe
preukázateľnosti vzniknutých výdavkov pri služobnej ceste. Preukázanie výdavkov sa vyžaduje pri
cestovných výdavkoch, výdavkoch za ubytovanie, potrebných vedľajších výdavkoch, výdavkoch na
návštevu rodiny a pri výdavkoch pri sťahovaní."
Žalovaný ďalej poukázal na to, že dôkazy predložené žalobcom (čestné vyhlásenia) spolu so žalobou

dňa 26.11.2007 ako dôkaz preukazujúci rodinné pomery žalobcu neobstojí a žalovaný ho považuje za
právne irelevantný, nakoľko kľúčovým dôkazom v konaní je práve rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 6C/87/01-49 zo dňa 20.03.2003 označený ako dôkaz
č. 10, ktorý jednoznačne vyslovuje, že maloleté deti žalobcu sa na čas po rozvode zverujú do
osobnej starostlivosti a výchovy matky detí - žalobcovej exmanželke. Žalovaný považuje za kľúčový

dôkaz práve listinný dôkaz - Stanovisko odboru mzdovej politiky sekcie systematizácie a mzdovej
politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SSMP-61-14/3-2007 zo dňa 27.06.2007, v ktorom
jednoznačne konštatoval, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku spoločnej domácnosti s maloletými
deťmi, a teda náhrady mu nepatria. Žalovaný v plnom rozsahu zotrváva a stotožňuje sa s predmetným
stanoviskom a má za to, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie náhrad a neexistuje

právny dôvod na ich vyplatenie. V prípade ich vyplatenia žalobcovi aj za nesplnenia zákonných
podmienok, by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Na základe vyššie uvedených
skutočností má žalovaný jednoznačne za to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok,
na vyplatenie náhrad nemá právny nárok, žalobu žalobcu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú
a žiadal súd, aby žalobu zamietol.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 09.12.2017.
V oboch týchto žiadostiach náhrady pri preložení schválili moji vtedajší priamy nadriadený
a taktiež i nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou. Pretože nový zákon
č. 73/1998 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.4.1998, bolo na vyžiadanie nadriadeného potrebné vyplácanie

náhrad oprieť o tento nový zákon o št. službe č. 73/1998 Z.z., ktorý o nich priamo v§ 113 zákona
i pojednával. Výnos MV SR č. 42/1994, ktorým mi boli náhrady pri preložení pôvodne priznané, bol
zrušenýapretobolopotrebnépodaťnovúžiadosťopriznanienáhrad,ktorávšakkontinuálneapriebežne
nadväzovala na žiadosť predchádzajúcu. Z uvedeného priamo vyplýva, že preplácanie náhrad pripreložení bolo priznané po celú dobu preloženia nepretržite a sústavne v období od 15.8.1997 do
31.12.1998. Vzhľadom na to, že dňom 1.9.1998 som menil miesto služobného* pôsobenia z útvaru,
ktorý mi náhrady pri preložení priznal, na iný služobný útvar, bolo logicky vyplácanie nároku v žiadosti zo

dňa 12.8.1998 obmedzené do 31.8.1998. Ak žiadosť o priznanie náhrad priamo schvaľuje nadriadený
s ustanovovacou personálnou právomocou, ktorý ustanovuje policajta do funkcie svojim personálnym
rozkazom, predchádzajúce odporučenie priameho nadriadeného a ani vyjadrenie ekonomického, alebo
akéhokoľvek iného služobného orgánu. útvaru a ani žiadneho ďalšieho iného nadriadeného alebo
zamestnanca MV SR. nie je potrebné.

Ako je z predloženého dôkazu zrejmé kolónka vyjadrenie ekonomického odboru k § 113 zákona je
vyčiarknutá a teda jeho posúdenie iným orgánom, nie je. v prípade ak priznanie náhrad schvaľuje priamy
nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou, právne relevantné, dokonca sa nevyžaduje
ani odporúčacie stanovisko priameho nadriadeného. Žiadny zákon neoprávňuje zamestnanca rezortu
vnútra, aby si dovolil zasahovať a meniť stanovisko nudriajL s ustanovovacou personálnou právomocou.
V prípade ak áno, navrhujem týmto a žiadam, - žalovaný preukázal, že v inkriminovanom čase kto

a na základe akého zákona (nie interného a riadenia, pretože náhrady pri preložení boli priznané na
základe zákona) disponoval tak oprávnením podľa zákona. Náhrady pri preložení, ktoré sú predmetom
tohto sporu, schvaľoval môj nadriadený s ustanovovacou personálnou právomocou (priamo tento ma
ustanovoval i do funkcie - pozri dôkaz v návrhu žaloby personálny rozkaz č. 30 zo dňa 29.3.2007) a vtedy
nadriadený najkompetentnejší, nie je preto dôvodné a právne relevantné, aby žalovaný spochybňoval

právnu i zákonnú kompetenciu nadriadeného s ustanovovacou personálnou právomocou, a všemožne
sa bránil plneniu náhrad pri preložení priznaných kompetentným nadriadeným. Spochybňovanie
kompetentným nadriadenom priznaných náhrad pri preložení porušuje základný princíp právneho štátu
v tom, že nedáva záruku právnej istoty vyplatenia kompetentným nadriadeným garantovaných
a priznaných náhrad pri preložení, čo v konečnom dôsledku spochybňuje právnu a odbornú spôsobilosť

nadriadeného) na zastávanie riadiacej funkcie a tým i skutočnosť, či sú riadiace funkcie v rezorte vnútra
obsadený na základe odbornej kvality riadiacich funkcionárov, alebo naopak na základe príslušnosti k
správnej politickej strane, bez ohľadu na odbornú
a profesionálnu kvalitu. Podľa právneho názoru žalobcu v demokratickom a právnom štáte by princíp
právnej istoty mal byť garantovaný o to viac, že ich garantom, v prípade žalobcu, je vysokopostavený

predstaviteľ štátneho aparátu, s viac ako s primeranou znalosťou práva - nadriadený žalobcu s
ustanovovacou personálnou právomocou. V opačnom prípade je namieste dôvodne pochybovať o
schopnostiach riadiacich funkcionárov rezortu vnútra.
V žiadnom prípade týmto nechcem spochybňovať, a ani nespochybňujem, odborné kvality funkcionárov,
práve naopak, kto ich spochybňuje, je priamo sám ich zamestnávateľ a to rezort vnútra, pretože sám

spochybňuje ako svoje, predtým už minimálne 3x potvrdené písomné stanoviská, tak i stanovisko
nadriadeného žalobcu. Ďalej uviedol, že považuje za nanajvýš zvláštne a porušenie právnej istoty
namietať jeho stav - rozvedený a žiadať dokázať, či, ako, kedy a v čom som zabezpečoval potreby
maloletých detí, aby ich bolo možné považovať za osoby žijúce so mnou v spoločnej domácnosti, už
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od podania žaloby uplynulo viac ako 10 rokov a starostlivosť o ne,

a ich dlhodobý pobyt
a zabezpečenie úplného zaopatrenia u mňa, je preukázateľný riadne úradne overeným čestným
vyhlásením matky detí, ako i na to, že s uvedenou námietkou sa už vysporiadal súd
v Banskej Bystrici v konaní číslo 16C/139/2007, ktorý pojednával v obdobnej veci,
a v konečnom dôsledku i sám žalovaný. V roku 2005 (cca 2 roky po rozvode manželstva) vydávajú

rezortné orgány svoje stanoviská, že spĺňam kritériá na priznanie náhrad pri preložení a ktoré ako vtedy
na OS BB. tak i v tomto konaní, dokladujem. V roku 2008 vydáva opäť sekcia legislatívy a vonkajších
vzťahov MV SR vyjadrenie žalovaného k predmetnému konaniu u OS BB v ktorom na str. 3 odsek 1
cituje ustanovenie § 113 ods. 2, ktorý je totožný so súčasným znením ustanovenia § 113 ods.3 pričom
opäť konštatuje, že spĺňam kritériá pre priznanie náhrad. Na pojednávaní u OS BB je však dňa 25.3.2009

zástupcom MV SR. ako žalovaným, zrazu namietaný môj status, a to že od 18.9.2003 som rozvedený.
Predpokladám, že uvedená námietka vzišla z toho titulu, že v tomto konaní (č. 18C/34/2010) už túto
námietku, ktorá je súčasťou spisu, svojim stanoviskom prezentoval úradník MV SR. Jednalo sa preto
o koordinovaný postup, ako docieliť zamietnutie žaloby na vyplatenie náhrad pri preložení. Na otázku
vo veci konajúceho sudcu OS BB k predloženému dôkazu - spisu zo dňa 7.6.2005 označenému ako

preskúmanie rozhodnutia - informácia, na pojednávaní dňa 25.3.2009, o ktorom odporca vedomosť mal,
sa tento nevedel vyjadriť. Z neho je zrejmé, že
vroku2005,takmer2rokyporozvodevydávajúslužobnéorgányMVSRatonajkompetentnejšie-sekcia
legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR, ako i úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ stanoviská, že vroku 2005, teda 2 roky po rozvode spĺňam podmienku na priznanie náhrad. Naviac uvedené podporilo
opätovne stanovisko sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR zo dňa 9.2.2008, teda takmer 4 roky
po rozvode. Potom je až zarážajúca arogancia štátnej moci a v rozpore s princípmi právneho štátu, ak

svoje, už 3x potvrdené písomné stanoviská, ide sám ten istý orgán, ktorý ich vydal, i napádať a vyvracať.
Považujem preto za porušenie zásad právnej istoty a Ústavy SR, aby sa môj status rodiča - otca, a z
toho vyplývajúceho priznania nárokov, pre údajné nesplnenie zákonných ustanovení § 130 ods. 5 a 6
žalovaným opätovne spochybňoval, keďže s uvedeným sa už ako súd (Banskobystrický pojednávajúci v
obdobnejveci)ataki(viacnásobneatopísomne)žalovaný,prvvysporiadal.Základnýprincípprávnehoa

demokratického štátu je princíp právnej istoty. ked' štát svoje písomné právne stanoviská nemení podľa
toho, ako sa mu zachce, ale poskytuje záruky, že písomne prejavený právny názorv obdobnej veci je pre
neho záväzný a nemenný a nebude ho meniť podľa toho, kto sa práve v akom postavení v rámci rezortu
vnútra nachádza, ako mu to práve vyhovuje, v akom konaní a proti akej strane sporu ho práve potrebuje.
Uvedené je preto v rozpore so zásadami a princípmi demokratického právneho štátu. S uvedeným sa
nakoniec obdobne vysporiadal i v konaní jednajúci Okresný súd v Banskej Bystrici. Rozsudok OS BB

č. 16C/139/2007-207 zo dňa 25.3.2009 bol rozsudkom KS BB č. 12Co/l 80/2009- 226 zo dňa 3.9.2009
zrušený. Následne bol OS BB vydaný nový rozsudok č. 16C/139/2007-301 zo dňa 31.5.2010 ktorým
mi nároky, preplatenie náhrad pri preložení, v plnom rozsahu žaloby priznané boli, čo bolo potvrdené
i rozsudkom KS BB.
Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v

dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podlá § 35
ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej
rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní
náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo
odo dňa preloženia.

Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal nato, že v čase rozvodu manželstva nebolo možné dohodnúť sa na
striedavej starostlivosti o deti, nakoľko zákon o rodine túto možnosť úpravy zverenia detí do starostlivosti
a opatery na čas po rozvode manželstva neupravoval. O deti sa však riadne staral po celú dobu a
tieto striedavo trávili čas aj v jeho starostlivosti v priebehu roka po rôznych časových úsekoch. Žiadny
zákon nepodmieňuje poskytovanie náhrad pri preložení iba ženatým policajtom. Pojem odlúčenie od

rodiny neznamená automaticky, že sa jedná o manželov, žijúcich v spoločnej] domácnosti s deťmi.
Tomuto pojmu zodpovedá charakteristika úplná rodina. Právo však pozná i pojem neúplná rodina, ktorú
predstavuje aspoň 1 rodič a maloleté deti. Nároky náhrad pri preložení patria nielen policajtovi v úplnej
rodine, ale i žijúcemu v rodine neúplnej. Teda uvedený nárok možný i v prípade, ak policajt síce nemá
zverené deti. pretože zákon o rodine to v čase rozvodu žalobcu navyše ani neumožňoval, ale s týmito

trávi cca 50% doby v rámci roka a preto odlúčenia ad detí treba vykladať i vo vzťahu k rozvedenému
rodičovi, ktorému maloleté deti neboli zverene do výchovy. V prípade, ak by tomu tak nebolo, jednalo
by sa o zjavnú diskrimináciu rozvedeného rodiča, ktorému súdom žiadne páva a povinnosti v zmysle
zákona o rodine uprené neboli. V civilizovanom a demokratickom štáte nie je možné, aby štatút stavu
zamestnanca mal vplyv na vyplatenie už priznaných náhrad už aj s prihliadnutím na to, že žiadny judikát

toto nepodporuje a neodôvodňuje, pričom ani k žiadnemu obmedzeniu, pozastaveniu či pozbaveniu práv
žalobcu, ako rodiča vo vzťahu k svojim deťom, súdnym rozhodnutím nedošlo.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a prednesmi
sporových strán, s listinnými dôkazmi ( Personálny rozkaz zo dňa 29.03.2007, Žiadosť o priznanie

náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu zo dňa 16.04.2007, Čestné prehlásenia žalobcu zo
22.05.2007, Čestné prehlásenie matky malol. detí zo dňa 24.05.2007, Žiadosť žalobcu adresovaná MV
SR o zaujatie stanoviska k vyplateniu náhrad zo dňa 24.05.2007, Stanovisko MV SR k žiadosti zo dňa
27.06.2007, Rozsudok OS Veľký Krtíš sp.zn. 6C 87/01 zo dňa 20.03.2003) a zistil nasledovný skutkový
stav.

6.1. Personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica zo dňa
27.03.2007 ku dňu 01.04.2007 preložený ku krajskému a dopravnému inšpektorátu KR PZ v Bratislave.
Personálnym rozkazom riaditeľa riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Banská Bystrica č. 122/2007 úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru bol žalobca na vlastnú žiadosť preložený na útvar Krajského riaditeľstva PZ SR

Bratislava. Následne personálnym rozkazom riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 29.03.2007 bol žalobca ustanovený do funkcie starší inšpektor
pre riadenie inšpektorov oddelenia riadenia dopravy odboru výkonu služby Krajského dopravného
inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.6.2. Na základe písomnej žiadosti zo dňa 16.04.2007 žalobca požiadal o priznanie náhrad pri prijatí
alebopreloženínainúfunkciupodľa§113zák.č.73/1998Z.z.Žiadosťžalobcubolaschválenánajbližším
nadriadeným a vyplácanie náhrad povolené dňom 01.04.2007 riaditeľom Krajského dopravného

inšpektorátu KR PZ v Bratislave.
6.3. Z obsahu stanoviska MV SR sekcie systematizácie a mzdovej politiky zo dňa 27.06.2007
adresované žalobcovi na základe jeho žiadosti o vyplácanie náhrad súd zistil, že žiadosti žalobcu
nebolo vyhovené z dôvodu nesplnenia podmienok pre priznanie a vyplácanie náhrad podľa § 113 ods.2
zák.č. 73/1998 s poukazom na to, že nadriadený môže podľa § 113 ods. 2 zákona č 73/1998 Z. z.

o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") na základe
žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na
vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 zákona alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu
štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie
po dobu troch mesiacov; o poskytnutí náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní

od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia. Náhrady poskytnuté podľa § 113 ods.2 zákona
sú nenárokové tzn. policajt na tieto náhrady zo zákona nemá nárok. Tieto náhrady podliehajú dani z
príjmu. Podľa § 130 ods. 6 ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije
v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5 (manžel alebo manželka a deti odkázané
výživou na policajta podľa osobitného predpisu), ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny

uznáva za ním vyživovanú osobu. Rozsudkom okresného súdu vo Veľkom Krtíši číslo 6C 87/01-49 zo
dňa 20. 3. 2003 bolo manželstvo žalobcu rozvedené a maloleté deti E. a P. boli zverené do výchovy
matke, čím zároveň žijú v domácnosti s matkou. Podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka
domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalé žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Na základe výkladu k tomuto ustanoveniu maloleté deti môžu byť príslušníkmi domácnosti len toho z

rodičov, ktorému boli zverené do výchovy, alebo len tých osôb, do ktorých opatery boli zverené súdnym
rozhodnutím (náhradná rodinná výchova).Čestné prehlásenie nie je de iure relevantným dokladom
deklarujúcim dohodu manželov o pobyte maloletých detí u jedného z rodičov. V podľa § 24 ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,

inak je nevykonateľná. Nakoľko nespĺňal vyššie uvedenú podmienku spoločnej domácnosti s maloletými
deťmi náhrady podľa § 113 ods. 2 zákona mu nepatria. Taktiež bol upozornený na to, že uviedol
nesprávne číslo personálneho rozkazu riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská
Bystrica úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ v "Žiadosti o priznanie náhrad pri prijatí alebo
preložení na inú funkciu", ktorým boli preložený na KDI KR PZ Bratislava. Obdobne odboru mzdovej

politiky sekcie systemizácie a mzdovej politiky MV SR nepredložil požadovaný personálny rozkaz
o preložení na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, ale predložili personálny rozkaz o
ustanovení do funkcie Pri preložení na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby na posúdenie
náhrad výdavkov je potrebné predložiť personainy rozkaz o preložení.
Z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 6C 87/01-49 zo dňa 20.03.2003 súd zistil, že

manželstvo žalobcu bolo rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do opatery
a starostlivosti na čas po rozvode matke. Žalobcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť.

7. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd sa primárne zaoberal otázkou existencie právneho
nároku žalobcu na vyplatenie náhrad podľa § 113 ods.2 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom od

01.01.2006 do 25.07.2007 ( ďalej len zák.č. 73/1998 Z.z.).
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol na základe
personálneho rozkazu preložený z Oddelenia hraničnej polície PZ Šiatorská Bukovina Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica ku krajskému a dopravnému inšpektorátu KR PZ v
Bratislave. V súvislosti s jeho preložením podľa § 35 ods.1 zák.č. 73/1998 Z.z. mu zo zákona vzniklo

právo na uplatnenie náhrady výdavkov podľa § 113 ods.2 zák.č. 73/1998 Z.z. taktiež v konaní bolo
preukázané, že žiadosť žalobcu o priznanie a vyplatenie náhrad zo dňa 01.04.2007 bola zo strany jeho
nadriadeného riadne schválená. Žalobca v konaní tvrdil, že pokiaľ žiadosť nadriadený v zmysle zákona
schválil žalovaný bol povinný mu uplatnené náhrady poskytnúť.
Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods.

1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny,
patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.
Nárok upravený v citovanom zákonom ustanovení patrí, podľa § 84 zák.č. 73/1998 Z.z. ktorý upravuje
platové náležitosti a stanovuje zložky služobného platu, medzi nenárokovateľné zložky, ktorých náhradaje podmienená splnením podmienok upravených zákonom. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
vyplýva, že nárok na vyplatenie náhrady je podmienený splnením dvoch základných podmienok a to je
priznanie náhrady nadriadeným a odlúčenie od rodiny.

Podľa názoru súdu, pokiaľ by rozhodnutie nadriadeného žalobcovi podľa vyššieho citovaného
ustanovenia, tak ako to žalobca sám tvrdí, malo zakladať nárok žalobcu na vyplatenie uplatnených
náhrad, tak by toto rozhodnutie muselo mať charakter individuálneho právneho aktu. Individuálny právny
akt je výsledok činnosti štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo
povinnosti konkrétnych subjektov, pričom ide vždy

o konkrétny prípad. Individuálny právny akt môže vydávať len štátny orgán a to v súlade
s postupom, ktorý je dovolený v práve a v normatívnom právnom akte, je právne záväzný pre štátny
orgán a nezávislý od vôle adresátov. V danom prípade rozhodnutie nadriadeného
o schválení žiadosti k vyplácaniu náhrad, vychádzajúc z právnej úpravy zákona, nenapĺňa znaky
individuálneho právneho aktu, je ho možné považovať len za rozhodnutie administratívneho charakteru
tvoriaceho jednu z podmienok úspešného uplatnenia nároku na priznanie náhrad. Tomuto výkladu

nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ by rozhodnutie nadriadeného malo iný ako administratívny
charakter, všeobecný súd by nemal právomoc rozhodovať o otázke oprávnenosti nároku, avšak pokiaľ
vec patrí do právomoci všeobecného súdu podľa § 3 C.s.p., potom súd je oprávnený skúmať, z hľadiska
oprávnenosti uplatneného nároku, splnenie všetkých podmienok podľa § 113.
Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v

dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35
ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej
rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní
náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo
odo dňa preloženia."

Podľa § 130 ods.5 zák.č. 73/1998Z.z. Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané
výživou na policajta podľa osobitného predpisu.
Podľa ods.6) Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije
v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa
tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.
V prípade maloletých detí ako osôb žijúcich v spoločnej domácnosti túto spoločnú domácnosť určuje
spravidla dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu. Súčasne však fyzická osoba nemôže súčasne žiť v
dvoch alebo viacerých spotrebných spoločenstvách - domácnostiach (s rôznym okruhom osôb) tak, aby

išlo (v oboch alebo vo všetkých prípadoch) o skutočné (faktické)
a trvalé spolužitie. Súčasné skutočné (faktické) a trvalé spolužitie jednej fyzickej osoby
a spoločné uhrádzanie nákladov na potreby v dvoch alebo viacerých spoločných domácnostiach je z
povahy veci rovnako vylúčené, ako nikto nemôže súčasne "sedieť na dvoch stoličkách". Na tomto závere
ničnemeníaniotázkapríslušnostimaloletýchdetídodomácnostíichrodičov,ktoríspolunežijú.Maloleté

dieťa je členom spoločnej domácnosti,
v ktorej spolu s jej ďalšími príslušníkmi trvalo žije na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu,
alebo iných rozhodujúcich skutočností a v ktorej je odkázané svojou výživou na iných členov spoločnej
domácnosti. Ani v prípade tzv. striedavej starostlivosti (§ 24 ods. 2 ZR) nemožno dôvodne vyvodzovať,
že by maloleté dieťa mohlo skutočne (fakticky) a trvalo žiť v dvoch domácnostiach. Podľa predloženého

rozsudkuorozvodemanželstvažalobcubolovkonanípreukázané,žemaloletédetižalobcubolizverené
do výchovy
a opatery matky. To znamená, že majú trvalé bydlisko na adrese trvalého bydliska matky,
s ktorou vedú spoločnú domácnosť. Nič na tom nemení fakt, že žalobca voči maloletým deťom si riadne
plní svoje rodičovské povinnosti ohľadom výživného, osobnej starostlivosti

o deti a ich výchovu napr. aj tým, že pravidelne opakovane každý mesiac strávia deti so žalobcom určitý
čas v mieste jeho bydliska bez prítomnosti matky, čo možno subsumovať pod výkon práva žalobcu na
styk s deťmi. Pokiaľ sa rodičia detí dohodli na takomto modeli úpravy styku žalobcu s deťmi je to ich
rozhodnutie, nakoľko táto otázka nebola riešená
a upravená súdom.

S poukazom na zistené skutkové okolnosti súd prisvedčil argumentácii žalovaného a žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok s ktorými zákon spája priznanie náhrad tvoriacich predmet
sporu, výškou náhrady sa súd na základe vyššie uvedeného ďalej nezaoberal, keďže právny základ
nároku nebol daný.10. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, ale
neuplatnil si nárok na náhradu nákladov súd mu s poukazom na zásadu efektívnosti a hospodárnosti

konania nárok na náhradu nákladov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom
súde Bratislava 1.
Rozsudok je vykonateľný bezvýsledným uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.