Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202595
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1514202595.2

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpenej JUDr. Jozefom Boledovičom,
advokátom, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanej OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 3.777,80 € s príslušenstvom a
odmeny 12,59 € zo zmenky, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

4CoZm/44/2017-171 z 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.

4CoZm/44/2017-171 z 31. augusta 2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „súd
prvej inštancie“) č. k. 3CbZm/249/2014-124 z 15. júla 2016 a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

1.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Konštatoval, že sa
v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na ne poukázal. Na zdôraznenie správnosti potvrdeného rozhodnutia a k odvolacím
dôvodom žalovanej uviedol nasledovné:

1.2.Vyjadrilsúhlassnázoromsúduprvejinštancieohľadomabstraktnostizmenky,ktorájezteoretického

hľadiska spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník ju nevystavuje bezdôvodne. To však nič
nemení na skutočnosti, že zmenka je stále - bez ohľadu na kauzu a funkciu - dokonalým, abstraktným
skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku
a ani výšku pohľadávky tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie
zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej aj „zákon č. 191/1950 Zb.“) ako zákona lex specialis s
Občianskym zákonníkom (ďalej aj „OZ“) ako zákonom lex generalis v ustanovení § 495.

1.3. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď uviedol,
že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom
indosamentov a rovnako preukázal splnenie povinností podľa zákona č. 191/1950 Zb., ktoré sú potrebné
na uplatnenie postihu proti indosantovi. Poukázal na ustanovenia čl. I. § 11, § 14 ods. 1, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1, § 43 ods. 1 a § 45 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorých žalobkyňa

preukázala svoj nárok nepretržitým radom indosamentov a tiež že zmenku nadobudla rubopisom od
jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o. Keďže v súlade s čl. I. § 14 ods. 1 zákonač. 191/1950 Zb. prechádzajú s rubopisom na nového majiteľa všetky zmenkové práva, vrátane práva
vyplniť biancozmenku, žalobkyňa ako oprávnený vlastník zmenky doplnila na zmenku zmenkovú sumu a
dátum splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná ako indosant opomenula svoj garančný záväzok vylúčiť,

ďalšie kroky žalobkyne boli len oprávneným výkonom jej veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o
výšku zmenkovej sumy a splatnosť zmenky, odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobkyni priznaná kauzálna pohľadávka
zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť, v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobkyne, a
teda akú sumu bola oprávnená na zmenke vyplniť. Žalobkyňa vyplnila zmenku správne sumou, ktorá

nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnila v súlade s dohodou o
vyplňovacom práve. Odvolací dôvod žalovanej - že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
- odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

1.4. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie - vo vzťahu k otázke prípustnosti
kauzálnych námietok - odvolací súd uviedol, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka

sú kauzálne námietky, avšak ich pripustenie v kontexte s príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950
Zb., ako aj ust. § 495 OZ závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné
konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala, že v čase, kedy žalobkyňa zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobudla, konala vedome
na škodu žalovanej. Žalovaná ako podnikateľka v bankovom sektore mala mať na zreteli prísnosť

zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mala možnosť vylúčiť garančný účinok, čo však
opomenula urobiť. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané konanie na škodu žalovanej zo
strany žalobkyne prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené
pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že vylúčenie
zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, jedná sa

o mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu, práve postup
žalobkyne,ktoránajprvvymáhalakauzálnepohľadávky,svedčíojejdobromyseľnosti.Vsnahe„sanovať“
svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky, žalovaná sa snaží preukázať škodlivé alebo šikanózne
správanie žalobkyne, čo však v konaní preukázané nebolo a preto kauzálne námietky nie sú účinné.

1.5. Pokiaľ žalovaná predložila rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoZm/3/2013-166 z
20. septembra 2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn.
2Obdo/19/2014 z 29. októbra 2015, odvolací súd mal za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako
nevyplýva, že by žalovanej dali za pravdu. NS SR prijal dovolanie žalovanej z procesného dôvodu,
ktorým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach, pričom sa nezaoberal

hmotnoprávnou stránkou veci. NS SR mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok
žalovanej, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v predmetnom konaní, v ktorom tunajší súd
(Okresný súd Bratislava V - poznámka dovolacieho súdu) sa veľmi podrobne zaoberal všetkými
námietkami žalovanej a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobkyne. Žalovanou predložené
rozhodnutia nijako nesvedčia jej tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval

NS SR ako dôvod dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak
v predmetnom konaní sa súd prvej inštancie tejto chyby nedopustil.
1.6. Vo vzťahu k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa žalovaná domáhala vo svojom odvolaní,
odvolací súd konštatoval, že záväzok žalovanej nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
pretože ex lege vznikol z titulu garančného účinku indosamentu. Keďže žalovaná spotrebiteľom nie

je, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa úspešne domohla ochrany, ktorá prislúcha len
spotrebiteľom. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb., v
zmysle ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo

zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

1.7. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vyslovenie prípustnosti dovolania, odvolací súd poukázal na
ustanovenia § 419 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), upravujúce inštitút dovolania,
pričom podľa nového procesného režimu odvolací súd vo výroku svojho rozsudku už nemôže vysloviťprípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy,
obsiahnutej v ustanovení § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/
CSP a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
4CoZm/44/2017-171 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/249/2014-125 zo
dňa 15. júna 2016 zmenil tak, že v plnom rozsahu zruší zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/55/2014-19
z 5. mája 2014 a žalovanej prizná náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.

2.1. V dovolaní žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) namietala, že odvolací súd nepripustil kauzálne
námietky dovolateľky pre údajné nepreukázanie vedomého konania žalobkyne na škodu dovolateľky.
Za nesprávny označila záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa preukázala „dobromyseľnosť“, keď
sa pokúsila najskôr vymôcť pohľadávky od pôvodných dlžníkov, skutočnosť ktorá - podľa záveru
odvolacieho súdu - svedčí o nevedomosti žalobkyne, že zmenky si môže uplatniť proti finančne

schopnému indosantovi. Tento záver je nesprávny, pretože pokiaľ odvolací súd skonštatoval, že
žalobkyňa nepoznala obsah zmenky, tak sa dopustila hrubej nedbanlivosti. Poukázala na uznesenie
NS SR sp. zn. 5MObdo/4/2009 z 12. mája 2010. Vyslovila názor, že odvolací súd nesprávne právne
posúdil vedomé konanie žalobkyne na škodu žalovanej. Ďalej poukázala na rozhodovaciu prax NS SR,
konkrétne jeho rozhodnutia sp. zn. 2Obo/87/2009, 2Obo/l7/2009, z ktorých vyplýva, že vyvodiť záver, že

majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné len z nepriamych dôkazov.
Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/799/2011, v ktorom
sa NS ČR zaoberal okolnosťami, za existencie ktorých je daný predpoklad vedomého nadobudnutia
na škodu dlžníka. Vytýkala súdu prvej inštancie, že dôkazy vyhodnotil izolovane, formálne, a nie aj v
hlbšom kontexte, pričom odvolací súd závery súdu prvej inštancie len automaticky schválil a prevzal. Z

vykonaných dôkazov dostatočne vyplýva, že žalobkyňa sa pri nadobúdaní zmenky dopustila vedomého
konania na škodu žalovanej v zmysle ustanovenia čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a z tohto dôvodu
sú kauzálne námietky prípustné. Odvolaciemu súdu ďalej vytýkala, že žiadnym spôsobom nezohľadnil
jej tvrdenia v odvolaní, podľa ktorých zmenka uplatnená žalobkyňou voči žalovanej nemá žiadnu
kauzu, keďže žalobkyňa si prostredníctvom zmenky uplatňuje voči žalovanej právo na kompenzáciu

nevymožiteľnosti pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovanej, hoci takéto právo voči nej nemá.

2.2. Dovolateľka uviedla, že ustanovenie čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. nenahrádza a ani nelimituje
súkromnoprávnu zásadu ekvity, prejavenú napr. v ust. § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), t.
j. zákaz šikanózneho zneužitia práva v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie čl. I § 17 zákona č.

191/1950 Zb. je len dodatočným prostriedkom ochrany pred nepoctivým nadobúdateľom zmenky, ktorý
pôsobí popri ust. § 3 OZ. Zmenka nie je právnym inštitútom vytrhnutým z kontextu právneho poriadku,
požívajúcim privilégium presahovať hranice dobrých mravov v súkromnoprávnych vzťahoch. Dovolaním
napadnutýrozsudokodvolaciehosúdujespôsobilýnavodiťtakýstav,žežalobkyňazískatotožnéplnenie
dvakrát, pod zámienkou dvoch „nezávislých“ titulov (raz z titulu uplatnenej zmenky a druhýkrát od

úverového dlžníka žalovanej z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky). Nesprávnosť právneho názoru
vo veci konajúcich súdov dovolateľka preukazovala odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 1735/07, sp. zn. III. ÚS 72/2010, sp. zn. III. ÚS 341/07, uznesenie NS SR z 26.
januára 2011, sp. zn. 1Obdo/59/2010 a rozhodnutia súdov Českej republiky.

2.3. Ďalej dovolateľka uviedla, že povinnosťou súdu v každom štádiu konania je ex offo skúmať, či
sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Pozornosť upriamila na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/19/2014
z 29. októbra 2015 a sp. zn. 1Obdo/4/2013 zo 16. apríla 2014 v identických sporoch, na základe
ktorých bol zrušený iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,
pretože súdy nižšieho stupňa sa vôbec nevysporiadali s relevantnými námietkami žalovanej, najmä

námietkou uplatňovania práva žalobkyne v rozpore s poctivým obchodným stykom a šikanóznym
výkonom práva, kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a platnosťou zmenky ako zmenky
„spotrebiteľskej“. V zmysle novelizácie čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákonom č. 438/2015 Z. z. platí,
že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo predošlým majiteľom. Keďže uvedená novelizácia nemá žiadne prechodné ustanovenia, je priamo
aplikovateľná od jej účinnosti, t. j. od 23. decembra 2015. Uvedené novelizované znenie mal preto
odvolací súd aplikovať a prihliadať na námietky žalovanej, vznesené v doterajšom konaní. Odvolací
súd mal pripustiť námietky dovolateľky podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., nakoľko dovolateľka ježalovaná zo zmenky, pričom jej zaviazanosť vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zmenka
vznikla na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke (spotrebiteľská zmluva) ako zabezpečovací
inštitút k spotrebiteľskému úveru. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne a zakladá

dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže ignoruje aj závery spoločného
stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR č. 93/2015 z 20.10.2015.

3. K dovolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava
skutkových a právnych tvrdení, ktoré sú obsahom žaloby, ako aj všetkých, s ňou súvisiacich

podaní, adresovaných súdu, resp. osobne prednesených skutočností, ktoré sú obsahom zápisníc zo
súdnych pojednávaní. Rozhodnutia NS SR, uvedené v dovolaní, nie je možné považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 6. marca
2017. Po doručení rozsudku odvolacieho súdu žalovaná predmetnú sumu uhradila, čím de facto uznala
súdom priznaný nárok žalobkyne, pričom v podanom dovolaní sa nedomáhala odkladu vykonateľnosti
napadnutého rozsudku. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalovanej odmietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle ustanovenia § 35 CSP (ďalej aj „dovolací
súd“) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
konajúca zamestnancami v zmysle ustanovenia § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.

6. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie

nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či
sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu.

7. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods.
1 písm. a/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

8. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutiespočívavnesprávnomprávnomposúdeníveci.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia.

9. Podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až § 435.

10. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať
vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce
z ustanovenia § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. (okrem iného) aby dovolanie
bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli
vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.

11. Dovolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil právny názor, že ak dovolateľ v
dovolaní uplatnenom pre nesprávne právne posúdenie, nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil (v prípadeprípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP), dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny
dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo
6. marca 2017). Zo strany dovolateľa je preto potrebné, aby konkretizoval právnu otázku riešenú

odvolacím súdom spolu s uvedením riešenia aplikovaného odvolacím súdom, vysvetlil odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviedol, ako mala byť právna otázka vyriešená
správne (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/42/2018 z 21. augusta 2018, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 83/2018). Dovolací súd poukazuje aj na ďalšie
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/149/2017 z 27. septembra 2017, z ktorého vyplýva, že ak dovolateľ

odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť, od ktorých
rozhodnutí dovolacieho súdu predstavujúcich ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, sa odvolací súd
odklonil pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie.

12. Zákonná úprava dovolania kladie na jeho vymedzenie prísne kvalitatívne nároky (§ 432 ods. 2 CSP),

čo súvisí aj s povinným právnym zastúpením dovolateľa v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania sa
vždy vzťahuje na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho
súdu. Prípustnosť dovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi
(§ 440 CSP), závisieť od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho
významu, ktorú dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi už riešil. V prípade, ak k naplneniu týchto

požiadaviek nedôjde, dovolací súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.
Uvedený nedostatok predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447
písm. f/ CSP.

13. Žalovaná v dovolaní poukázala na dve zrušujúce uznesenia NS SR sp. zn. 2Obdo/19/2014

a sp. zn. 1Obdo/4/2013 a uviedla, že tým, že odvolací súd v identickom spore nepostupoval
spôsobom uvedeným v citovaných uzneseniach NS SR ako súdu dovolacieho, odklonil sa od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že sa jedná o zrušujúce
uznesenia dovolacieho súdu, pričom prípustnosť dovolania v nich bola založená na nepreskúmateľnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajského súdu v Košiciach) z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Tvrdenie žalovanej, že NS SR v rozhodnutí sp. zn.
2Obdo/19/2014 vyslovil právny záver týkajúci sa hmotnoprávneho charakteru indosovanej zmenky, nie
je správne. V citovanom rozhodnutí NS SR len podotkol, že z obsahu spisu sa mu javí, že v danom
prípade by mohlo ísť o spotrebiteľskú zmenku. Neuviedol však pre nižší súd záväzný právny záver,
že sa skutočne jedná o spotrebiteľskú zmenku, na základe akých dôvodov k takémuto záveru dospel

a aké to vyvoláva právne následky. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/4/2013 sa vôbec nevyjadril k
povahe zmenky (či vyplýva alebo nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy) a nezaoberal sa ani uplatnenými
kauzálnymi námietkami. Oboma rozhodnutiami NS SR, na ktoré sa žalovaná odvoláva, boli zrušené
rozhodnutia odvolacieho súdu len z procesného dôvodu, a to pre procesné pochybenie odvolacieho
súdu, ktorým bola nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre absenciu relevantného odôvodnenia

rozhodnutia. V týchto rozhodnutiach NS SR však nebol vyslovený žiadny právny záver o spotrebiteľskom
charakterezmenky(akototvrdídovolateľka),apretovpredmetnomsporenemohlodôjsťanikžalovanou
namietanému porušeniu jej legitímnych očakávaní a k porušeniu princípu právnej istoty.

14. V preskúmavanej veci sa Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (na rozdiel od odvolacieho

súdu - Krajského súdu v Košiciach, rozhodnutia ktorého boli predmetom prieskumu v dovolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 a sp. zn. 1Obdo/4/2013) relevantne vysporiadal s odvolacími
námietkami žalovanej a náležite vysvetlil, prečo nie je možné aplikovať záver o procesnom pochybení
súdu, prijatý v rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Obdo/19/2014 aj v predmetnej veci. Rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Obdo/4/2013 žalovaná označila až v dovolaní a z toho dôvodu sa odvolací súd nemohol v

odôvodnení svojho rozhodnutia k nemu vyjadriť. K tomuto rozhodnutiu sa preto vyjadril až dovolací
súd. Len pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že po zrušení rozhodnutia odvolacieho
súdu uznesením NS SR sp. zn. 1Obdo/4/2013 zo 16.04.2014 Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3CoZm/21/2014-216 z 29.01.2015, pričom voči tomuto
rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR ako súd dovolací

uznesením sp. zn. 1Obdo/7/2017 z 13.12.2018, ktorým dovolanie odmietol pre jeho neprípustnosť.

15. V časti, v ktorej dovolateľka namietala odklon odvolacieho súdu od rozhodnutí dovolacieho súdu
sp. zn. 1Obdo/59/2010 a sp. zn. 5MObdo/4/2009 a od spoločného stanoviska občianskoprávnehokolégia a obchodnoprávneho kolégia č. 93/2015, dovolací súd konštatuje, že ani v tejto časti dovolanie
žalovanej nespĺňa požiadavky uvedené v ustanovení § 432 ods. 2 CSP. Dovolateľka v dovolaní zákonom
predpísaným spôsobom nevymedzila, v čom považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne vo

vyriešení tej-ktorej právnej otázky, významnej pre rozhodnutie vo veci samej, a zároveň neuviedla, ako
mal odvolací súd podľa jej názoru nastolenú právnu otázku správne riešiť. Pri vymedzení dovolacieho
dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 CSP nepostačuje konštatovanie dovolateľky, že považuje
právny názor odvolacieho súdu za nesprávny, prípadne že nesúhlasí s právnym názorom vysloveným
v rozhodnutí odvolacieho súdu.

16. Za nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku žalovanej, týkajúcu sa nesprávneho a
nezákonného aplikovania čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Dovolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd konštatoval, že žalovanej neprislúcha ochrana
pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky, keďže záväzok žalovanej nevznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu. Keďže žalovaná

spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhala
nárokov na právnu ochranu, aké prislúchajú len subjektom, ktorí sú spotrebiteľmi. Odvolací súd
vo svojom rozhodnutí reagoval na podstatné odvolacie námietky žalovanej, pričom za porušenie
základnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie,zaručenéhovčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,
nemožnopovažovaťto,žeodvolacísúdneodôvodnilsvojerozhodnutiepodľapredstávžalovanej(sp.zn.

I. ÚS 673/2014, sp. zn. II. ÚS 27/2008, sp. zn. III. ÚS 167/2013). Iba samotná skutočnosť, že dovolateľka
sa s právnym názorom všeobecného súdu (odvolacieho súdu) nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

17. Ako už dovolací súd uviedol v bodoch 13, 14, 15 a 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalovanou

označenými rozhodnutiami nebola riešená právna otázka, relevantná pre rozhodnutie v predmetnej veci.
Uvedené rozhodnutia potom nemôžu predstavovať rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorými sa odvolací
súd pri riešení právnej otázky (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Teda, pokiaľ predmetom vyššie citovaných rozhodnutí
NS SR nebolo riešenie konkrétnej právnej otázky, podstatnej pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci,

nemôžu byť uvedené rozhodnutia podkladom pre vyslovenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže nie je zrejmé, od akého riešenia ktorej právnej otázky mal odklon
odvolacieho súdu nastať.

18. NS SR vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež uviedol, že odklon odvolacieho súdu od

rozhodnutí súdov iného štátu, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/1/2018, sp. zn. 5Obdo/4/2018). Taktiež žalovanou v
dovolaní označené rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obo/17/2009 a sp. zn. 2Obo/87/2009 nie sú spôsobilé
založiť prípustnosť dovolania žalovanej v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože sa
nejedná o rozhodnutia dovolacieho súdu (ide o rozhodnutia odvolacie).

19. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že v preskúmavanej veci ide o dovolanie podané žalovanou
v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky (viď sp. zn. 1Obdo/1/2018, 1Obdo/4/2018,
4Obdo/63/2018, 3Obdo/1/2018, 3Obdo/11/2018, 5Obdo/5/2018). Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané vo vyššie uvedených dovolacích konaniach, v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na ne (§ 452 ods. 1 CSP).

20. S poukazom na to, že dovolateľka vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP nevymedzila dovolací dôvod spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2

CSP, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť v zmysle ustanovenia
§ 447 písm. f/ CSP.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške

náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.