Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200475
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715200475.16

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: TRADEINVEST
SERVICE, spol. s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 26/1024, Martin, IČO: 31 613 144, právne zastúpený
JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom Predmestská 8537/2B, Žilina, proti žalovanej: Y. V.,
W.. X.XX.XXXX, F. L. Č.. X, Y., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom so sídlom P.
Mudroňa 45, Martin, o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej, Y. V., W.. X.XX.XXXX, F. L. Č..
X, Y., ako povinnej z vecného bremena, viazne vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
pozostáva z práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok žalovanej pac. č. Z.
XXX, XXX/X, XXX/X A. U. V. W. W. N. Č.. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad
Martin, katastrálny odbor, na pozemok žalobcu, oprávneného z vecného bremena parc. č. Z. XXX/X A.
U. V. W. W. N. Č.. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin, katastrálny odbor,

a to v rozsahu podľa Geometrického plánu č. 98/2014 zo dňa 7.11.2014 vyhotoveného K.. U. W., J. V.
Y., K.: XX XXX XXX, úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor podľa § 8 zákona
č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii dňa 12.11.2014 K.. H. I., ktorý je súčasťou rozsudku.
II. Žalovaná je povinná cez pozemky parc. č. Z. XXX,XXX/X, XXX/X A. U. V. W. W. N. Č.. XXXX pre
katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, trpieť uvedené vykonávanie

vecného práva - práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami žalobcom na jeho pozemok parc.
č. Z. XXX/X, A. U. V. W. W. N. Č.. XXXX pre katastrálne územie Y., ktorý vedie Okresný úrad Martin,
katastrálny odbor.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 19.1.2015 žiadal, aby súd určil, že na pozemkoch parc.č. XXX, XXX/
X, XXX/X V..Ú.. Y., zapísaných na LV č.XXXX, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná viazne vecné
bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo i motorovým vozidlom na pozemok parc.č. Z.-V. XXX/X,
zapísané na LV č.XXXX V..Ú.. Y. a to v zmysle predloženého geometrického plánu č.XX/XXXX zo dňa
7.11.2014.
2. V písomne podanej žalobe žalobca uviedol, že v konaní Okresného súdu Martin č.k. 10C/304/2014-27

súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanej strpieť vecné bremeno práva prechodu pešo
a prejazdom motorovými vozidlami na pozemkoch vo vlastníctve odporkyne č.XXX, XXX/X, XXX/X na
pozemok odporcu č.XXX/X. Žalobca dokladoval, že je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX
postavenej na pozemku parc.č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Y. a žalovaná
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to stavby - sklenárstvo, postavené na pozemku parc.č. Z.-V. XXX
o výmere XXX Y. a pozemkov parc.č. Z.-V. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, č.XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria. V domovej nehnuteľnosti žalobcu sú situované nájomné byty a nebytové priestory,
ktoré žalobca prenajíma za účelom podnikania iným podnikateľským subjektom. Žalovaná na pozemkupar.č. C.KN XXX prevádzkuje sklenárstvo. Prístup do nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a to
peši i motorovými vozidlami bol od dávnej minulosti, najneskôr od 11.5.1983 cez pozemky žalovanej
a to parc.č.XXX, XXX/X, XXX, XXX. Pôvodne vlastníkom nehnuteľností oboch sporných strán bol F. T.

Y., ktorý vlastnil budovu predajne X. - H. T. W. G. I. Č..XX, zastavaný pozemok s dvorom, vtedy EN
parc.č.XXX/X o výmere XXX Y. (zameraný geometrickým plánom č.XXX-XXX-XX-XX A. H. XX.X.XXXX,
T. U. U. U. Č..XXXX E. T..Č.. XXX), pozemky parc.č.XXX/X I. U. XX Y., Č..XXX I. U. XXX Y., ktoré boli
vytvorené z pozemkov, vedených vo vložke č.XXXX L. T..Č..XXX E. XXX geometrickým plánom č.XXX-
XXX-XX-XX zo dňa 10.3.1983.

Hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX F. T. Y. previedol vlastníctvo budovy X. - H.
T. W. G.. I. Č..XX, zastavaný pozemok s dvorom vtedy EN ako parc.č. XXX/X o výmere XXX Y. na
preberajúcu organizáciu H. T. W..T.. T. F. F. v zameranom stave, odsúhlasenom medzi týmito zmluvnými
stranami a Okresnými komunálnymi službami Martin. Okresné komunálne služby Martin sa zaviazali
zabezpečiť prístup do prevádzkových nehnuteľností zo zadnej strany v zmysle geometrického plánu
č.XXX-XXX-XX-XX zo dňa 10.3.1983.

V ten istý deň bola uzavretá hospodárska zmluva č.XXX/XX-K. medzi F. T. Y. E. I. V. L. Y., predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti pozemky parc.č. XXX/X I. U. XX Y., pozemok parc.č. XXX I. U. XXX m2,
ktoré boli vytvorené z pozemkov, uvedených vo vložke č.XXXX A. T. XXX E. XXX v zmysle citovaného
geometrického plánu.
Prevod pozemkov sa uskutočnil medzi zmluvnými stranami za účelom výstavby sklenárstva I. V. L. Y..

Nadobúdateľ a to I. V. L. Y. sa zaviazali zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku H. T.
T. F. F. - predajňa elektrospotrebičov na G.. I. XX cez pozemky parc.č.XXX, XXX/X, XXX, XXX V..Ú..
Y.. V hospodárskych zmluvách bol dohodnutý záväzok I. V. L.Ž. Y. zabezpečiť prístupovú cestu pre
zásobovanie podniku H. T.. Až do 1.6.1983, ktorým dňom bol v hospodárskych zmluvách dohodnutý
prevod vlastníctva A. F. T. Y. na nadobúdateľov, bolo zásobovanie budovy predajne elektrospotrebičov

vykonané cez pozemky par.č.XXX/X E. XXX. Podľa žalobcu dňom 11.5.1983 bolo zriadené vecné
bremeno z dôvodu prevodu pozemku pre výstavbu sklenárstva I. V.Á. L. Y. po nadobudnutí pozemkov
I. V. L. Y. hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX - K..
Nehnuteľnosti, nadobudnuté hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX zo dňa 11.5.1983 od F. T. Y. H. T.
W..T.. T. F. F. sú vo vlastníctve žalobcu.

Žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č.XXXX privatizáciou
prevádzkovej jednotky v roku 1991 a stala sa nástupkyňou prevádzkovej jednotky L. I. V. L. Y. vrátane
pozemkov parc.č. XXX, XXX/X, XXX, XXX s vecným bremenom a to záväzkom prístupovej cesty pre
zásobovanie podniku Domáce potreby - predajňa elektrospotrebičov na G..I. XX. Žalobca tvrdil, že je
súčasným právnym nástupcom nehnuteľností pôvodne nadobudnutých H. T. W..T.. T. F. F. I. F.Q. T. Y.

na základe hospodárskej zmluvy č.XXX/XXXX.
Vecné bremeno ako prístupová cesta pre zásobovanie nehnuteľnosti a to pešo i motorovými vozidlami
bolo užívané v zmysle uvedených zmlúv od 11.5.1983 ešte právnym predchodcom žalobcu H. T. Y. a v
súčasnosti žalobcom nerušene až do 17.10.2014, od ktorého dňa žalovaná bráni žalobcovi v užívaní
vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky v jej vlastníctve.

K mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo. Žalobca tvrdil, že nemá inú možnosť prístupu
motorovými vozidlami na pozemok parc.č. XXX/X, na ktorom je situovaná stavba L..Č..XXXX ako po
pozemkoch parc.č.XXX, XXX/X, XXX/X vo vlastníctve žalovanej. V domovej nehnuteľnosti žalobcu sa
nachádzajú bytové a nebytové priestore, užívané okrem žalobcu ďalšími podnikateľskými subjektami,
ktorým žalovaná svojím konaním bráni pri vykonávaní podnikateľských aktivít.

Žalovaná bola vedúcou zamestnankyňou L. v čase ešte pred jej privatizáciou, ktorú práve ona
sprivatizovala a mala vedomosť o tom, že pozemky na č.XXX, XXX/X E. XXX/X je zriadené vecné
bremeno - prístupová cesta v prospech vlastníka nehnuteľností parc.č. XXX/X E. L. L..Č..XX - prechod
pešo a motorovými vozidlami na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Prístupová cesta k nehnuteľnosti
žalobcu bola vytvorená ešte pred výstavbou budovy I. E. L. - L. v prospech vlastníka nehnuteľností

a to budovy predajne elektrospotrebičov. Podľa žalobcu žalovaná od roku 1991 až do 17.10.2014
rešpektovala vecné bremeno práva prechodu. Následne pri mimosúdnych jednaniach bola ochotná
uzavrieť komerčnú zmluvu a umožniť právo prechodu, s takýmto stanoviskom žalobca nesúhlasil.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila a žiadala žalobu zamietnuť. Predmetné nehnuteľnosti

tak, ako boli uvedené žalobcom nadobudla formou privatizácie prevádzkovej jednotky v roku 1991
a to formou dražby dňa 1.8.1991 o čom svedčí potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky, ktoré
bolo vydané dňa 5.9.1991 Komisiou pre privatizáciu národného majetku. Žalovaná tvrdila, že nie je
právnym nástupcom organizácie I. V. L. Y., ktoré zanikli likvidáciou. V zmysle platnej dražby prešli naňu práva a povinnosti z dražby vyplývajúcej, nie však záväzky spojené s prevodom práva prechodu
po pozemkoch parc.č.XXX, XXX/X, XXX, XXX V..Ú.. Y. tak, ako je to uvedené v bode 6. Hospodárskej
zmluvy o prevode správy národného majetku č.XXX/XXXX - K., ktorá bola druhou zmluvnou stranou

podpísaná dňa 19.5.1983 a týmto dňom došlo k prevodu správy národného majetku, nie k prevodu
vlastníctva. V danom období nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, ale len k prevodu správy.
Pri nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva žalobcu, tento zrejme neskúmal možnosti zásobovania a
parkovania svojich zamestnancov, ako aj svojich možných klientov. Pre tieto účely má k dispozícií hlavný
vchod zo strany centra pešej zóny Mesta Martin a tiež prístup osobám a zásobovaniu autami v rámci

vnútornej smernice Mesta Martin. Tento spôsob zásobovania bol aj jednou z podmienok podnikateľov
v centre mesta pri budovaní novej podnikateľskej infraštruktúry. Žalobca neprejavil záujem o pridelenie
parkovacích miest, ktoré dalo mesto k dispozícii mimo pracovnej doby L. T.. V. nebol nikdy nikým
obmedzovaný, ale to bola iba prejavená dobrá vôľa menovanej, pričom sa nejedná o verejne prístupné
miesto,aleovýlučnévlastníctvožalovanej.Tedaneobmedzenepočassvojejpracovnejdobydobrovoľne
dávala toto priestranstvom susedným podnikateľským, ale i súkromným subjektom k dispozícií. Pôvodná

prístupová cesta, vybudovaná na základe hospodárskej zmluvy č.XXX/XXXX-K. z mája 1983 za účelom
zásobovania z Ul. Y. bola zrušená pri budovaní novej infraštruktúry v centre mesta. Žalobca má
povolený vstup k svojej nehnuteľnosti aj priamo z Pešej zóny Mesta Martin. Podľa žalovanej žalobca
za posledných 20.rokov nepodieľal na zimnej údržbe ani na údržbe prístupového dvora, čo svedčí o
jeho nezáujme. Náhodne pri kontrole vo večerných hodinách syn žalovanej našiel niekoľkokrát brány do

priestorov žalovanej otvorené. Potom sa zaznamenal väčší výskyt kriminality v tejto lokalite, žalovaná
pristúpila k ochrane svojho majetku tým, že zabezpečila uzamkýnanie vstupných brán. Žalovaná mala
záujem umožniť žalobcovi prechod cez jej pozemky, teda uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena
za odplatu, avšak k dohode medzi nimi nedošlo. Z predloženej informatívnej kópii katastrálnej mapy
je zrejmé, že žalobca, ktorý je majiteľom pozemku parc.č. Z.-V. XXX/X nelogicky chce prechádzať

cez cudzie pozemky vo vlastníctve žalovanej, pričom z nepochopiteľných dôvodov nemá záujem o
parkovacie miesta na pozemku parc.č. Z.-V. XXX, ktoré Mesto Martin dalo podnikateľom v tejto časti
mesta k dispozícií, pričom žalobca má povolenie mesta po pešej zóne Mesta Martin.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov A. R., K.. R. F., K.. U. Y.,

listinnými dokladmi - výpisom z N. V..Ú.. Y. Č..XXXX, Č..XXXX, Hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX zo
dňa11.5.1983,Hospodárskouzmluvouč.XXX/XXXX-K.zodňa11.5.1983,geometrickýmplánomč.XXX-
XXX-XX-XX zo dňa 10.3.1983, geometrickým plánom č.XXX/XXXX zo dňa 7.11.2014, kolaudačným
rozhodnutím zo dňa 15.8.1985, potvrdením o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 5.9.1991, snímkou
z miesta prechodu.

5. S poukazom na obsah hospodárskych zmlúv č.XXX/XXXX zo dňa 11.5.1983 a hospodárskej
zmluvy č.XXX/XXXX-K. zo dňa 11.5.1983 žalobca tvrdil, že vecné bremeno ako prístupová cesta
pre zásobovanie nehnuteľnosti a to pešo i motorovými vozidlami vzniklo a bolo užívané od 11.5.1983
právnym predchodcom žalobcu H. T. Y. nerušene až do 17.10.2014, od ktorého dňa žalovaná bráni

žalobcovi užívať vecné bremeno a to právo prechodu a prejazdu po pozemkoch parc.č.XXX, XXX/X,
XXX/X v jej vlastníctve. V zmysle uvedených hospodárskych zmlúv došlo k prevodu správy národného
majetku z odovzdávajúcej organizácie F. T. Y. na preberajúce organizácie a to H. T. W..T.. T. F. F. (budova
predajne elektrospotrebičov s pozemkami) a I. V. L. Y., kedy sa podnik I. V. L. zaviazal zabezpečiť
prístupovú cestu pre zásobovanie podniku H. T. T. F. F. (predajňa elektrospotrebičov na G..I. cez

pozemky parc.č.XXX, XXX/X, XXX E. XXX k.ú. Y.. Prevod správy na I. V. L. Y. sa uskutočnil za účelom
umožnenia výstavby sklenárstva I. V. L. Y. s tým, že prevod správy sa týkal aj pozemkov parc.č.XXX/
X, Č..XXX.

6. Žalovaná nadobudla L. U. Y. spolu s pozemkami parc.č.XXX, XXX/X E. XXX/X privatizáciou

prevádzkovej jednotky formou dražby dňa 1.8.1991, čo preukázala potvrdením o predaji prevádzkovej
jednotky (čl.120), ktoré bolo vydané dňa 5.9.1991 Komisiou pre privatizáciu národného majetku. Pri
nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti nebolo uvedené, že by na žalovanú prešlo aj vecné bremeno
práva prechodu a prejazdu tak, ako to tvrdil žalobca. Zo strany žalobcu bolo tvrdené, že vydržal právo
prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej k svojej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa

na pozemku parc.č.Z.-V. XXX/X. Pri nadobudnutí tejto nehnuteľnosti ani následne výpisom z LV nebolo
preukázané, že vecné bremeno takýmto spôsobom bolo zapísané, prípadne riešené pri nadobudnutí
nehnuteľností žalobcom.7. Súdom boli k tejto skutočnosti vypočutí svedkovia, navrhnutí žalobcom, ktorí vo svojich svedeckých
výpovediach uviedli.

8. Svedkyňa A. R. uviedla, že od spoločnosti M. má prenajatú prevádzkovú jednotku 22.rokov, prístup
cez pozemok p. V. využíva v podstate na peší prístup. Za uvedené obdobie nemala žiadny problém s
prístupom.

9. Svedok K.. R. F. v roku 1992 bol konateľ spoločnosti M. L..C..I.. a zakupoval objekt, ktorý dnes má

spoločnosti M. L. L..C..I.. (objekt, ku ktorému v konaní je riešené vecné bremeno práva prechodu)
od T.. Prístup bol popred L.. Predávajúci ich ubezpečil, že tam je právo prechodu, problémy nikdy
nemali. Bol tam do roku 2004, od vtedy už sme nechodí. Osobne jednal s p. V. v prípade, že parkovali
na jej pozemkoch, voči čomu mala určité výhrady. Potom sa dohodli, že mohol parkovať tak, aby
neobmedzoval jej činnosť. Išlo o parkovanie väčšinou jedného auta. Pri kúpe objektu v LV vecné
bremeno nebolo, toto ani neriešili, nikto ich vstupu nebránil, tak v tom nevideli žiadny problém.

10. Svedok K.. U. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že ako splnomocnený zástupca zastupoval spoločnosti
T., ktorá bola dcérou PI. a táto vlastnila objekt, ktorý sa predával spoločnosti M. L..C..I.. (v
konaní navrhovateľ). Spoločnosť T. zakúpila objekt od C.. Telefonicky, alebo osobne, už si presne
nepamätal bolo s C. riešené právo prechodu, C. tu zásobovali tak, že chodili okolo L.. Prechod nikto

nespochybňoval. Pokiaľ išlo o obsah zmluvy, túto neštudoval, nevedel sa vyjadriť k otázku prechodu.
Predpokladal, že to je v poriadku.

11. Podľa ustanovenia § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnévecivprospechniekohoinéhotak,žejepovinnýniečostrpieť,niečohosazdržať,aleboniečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

12. Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností
prechádzajúci s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

13. Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

14. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môžu byť rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov ak sú splnené ostatné podmienky podobné

vydržaniu vlastníckeho práva tak, ako je to uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.

15. Na oprávnenú držbu je potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu takýto právny titul svedčí.

16. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že vydržal vecné bremeno práva prechodu peši a motorovým
vozidlom na pozemok vo vlastníctve odporkyne parc.č.XXX, XXX/X, XXX/X k.ú. Y. A. W. N. Č..XXXX v
rozsahu ako je vyznačené v pripojenom geometrickom pláne č.XX/XXXX zo dňa 7.11.2014. K vydržaniu
vecného bremena podľa žalobcom malo dôjsť už jeho právnym predchodcom a to H. T. W..T.. T. F.
F. v súlade s hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX v súvislosti s hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX-

K. s tým, že Okresné komunálne služby, ako správca nehnuteľností, uvedených v predmetnej zmluve
sa zaviazal zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku H. T. T. F. F. - elektrospotrebiče cez
uvedené pozemky.

17. Žalobca tvrdil, že žalovaná je právnym nástupcom po I. V. L., ktoré zabezpečili výstavbu L. a preto

na ňu prešiel záväzok zabezpečovať prístupovú cestu pre predajňu elektrospotrebičov tak, ako to bolo
v predmetných zmluvách.18. Zo strany žalovanej boli súdu predložené listinné doklady, preukazujúce spôsob nadobudnutia
jej nehnuteľností vrátane budovy sklenárstva v Y. W. G.. I. 24. Odporkyňa nehnuteľnosti nadobudla
vo verejnej dražbe, konanej dňa 1.8.1991, kedy vydražila sklenárstvo a pozemky parc.č.XXX, XXX/

X E. XXX/X. Zároveň pripojila zápisnicu k dražbe, a prílohu zápisnicu k dražbe o úhrade finančných
prostriedkov.

19. Vychádzajúc z potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky (čl.120) je zrejmé, že na žalovanú v
zmysle predložených listín neprešlo vecné bremeno práva prechodu pešo a motorovými vozidlami po

nehnuteľnostiach, uvedených navrhovateľom. Na LV tak isto vecné bremeno žiadnym spôsobom vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vyznačené nebolo.

20. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej podľa názoru súdu prístup žalobca aj jeho
právny predchodcovia k nehnuteľnosti t.č. vo vlastníctve žalobcu mali umožnený cez nehnuteľnosti
žalovanej. Ide o prístup v meste z Ul. Y. na pešiu zónu Mesta Martin, ktorý je užívaný nie len žalobcom a

jeho nájomníkmi v danej nehnuteľnosti, ale v podstate obyvateľmi mesta, pretože táto cesta je prístupná,
neuzavretá, hlavne počas pracovných dní slúži na prechod z uvedených miest. Túto skutočnosť potvrdili
ajvypočutísvedkovia,ktorísavyjadriliktomu,žetentoprechodbolbežnepoužívaný,žalovanánebránila
prechodu cez jej nehnuteľnosť okrem situácie, keď tam parkovali motorové vozidlá, ktoré jej bránili
vo výkone jej podnikateľskej činnosti tak, ako to uviedol svedok K.. R. F.. Svedkovia K.. Y. E. K.. F.,

ktorí boli účastní pri nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností žalobcom sa ku konkrétnemu vecnému
bremenu vyjadriť nevedeli. Podľa ich svedeckej výpovede právo prechodu tu bolo realizované bežne
bez spochybňovania, ohľadne zmluvne uzavretého vzťahu v súvislosti s vecným bremenom sa však
vyjadriť nevedeli.

21. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal, že by vydržal vecné bremeno v čase a v rozsahu ,
ako to sám tvrdil. Prechod cez pozemky vo vlastníctve žalovanej využívali tak, ako bolo už uvedené aj
iní jeho nájomníci, resp. iní občania mesta. Prechod je neuzavretý, avšak pokiaľ by si bol vedomý, že
má právo, spočívajúce v práve prechodu preši a motorovými vozidlami po nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej, musel by sa prejaviť aj ako oprávnený držiteľ tohto vecného bremena a nejakým spôsobom

sa podieľať na udržiavaní, resp. zabezpečovaní tohto prechodu. So žiadnych listinných dokladov ani z
vyjadreníúčastníkov,čisvedkovnebolozrejmé,žebyakýmkoľvekspôsobomprechodžalobcaudržiaval,
resp. podieľal sa na jeho údržbe, alebo iným spôsobom zabezpečoval jeho prechodnosť. Ani počas
zimných mesiacov, kedy bolo potrebné odpratávať sneh a udržiavať prechod sa žalobca žiadnym
spôsobom nestaral o údržbu. Prechod sa používal ako určitá samozrejmosť prístupu, resp. prechodu,

avšak z tohto nebolo možné súdom ustáliť, že žalobca vydržal právo vecného bremena práva prechodu
a prejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Dlhodobé užívanie takýmto
spôsobom, resp. používanie prechodu takýmto spôsobom nezaložilo zákonné predpoklady vydržania
vecného bremena. Až do obdobia, kedy žalovaná začala uzamykať prístup podľa jej vyjadrenia z dôvodu
opakovanej kriminálnej činnosti v danom priestore sa žalobca dožadoval vydržania práva vecného

bremena. Uzamknutý priestor, ktorý chráni objekt a nehnuteľnosti žalovanej je zabezpečený bránou,
ku ktorej má žalobca kľúč a teda prístup k danému priestoru. Takýto postup bol zo strany žalovanej
dobrovoľný a umožnila prístup cez jej nehnuteľnosti nie len teda žalobcovi ale aj všetkým, ktorí potrebujú
tadiaľto prejsť pešo.

22. Podľa názoru súdu je možné, aby bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, avšak
v nevyhnutnom rozsahu, k čomu nesporne slúžil predložený geometrický plán, ale tak, že by toto vecné
bremeno bolo zriadené a zriadené za odplatu. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil.

23. Pri vyhodnotení všetkých listinných dôkazov, vyhodnotení výsluchu svedkov, súd dospel k záveru, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vydržania vecného bremena v rozsahu, ako je uvedené
v žalobe a preto jeho žalobu zamietol.

24. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalobca podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v svojom rozhodnutí

uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu, ktoré viazne
na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu vzniklo už v roku 1983 na základe vyššie špecifikovaných
hospodárskych zmlúv (hospodárska zmluva č.XXX/XXXX zo dňa 11.5.1983, hospodárska zmluva
č.XXX/XXXX-K. A. XX.X.XXXX). Žalobca teda tvrdí, že vecné bremeno vzniklo v roku 1983 tak, že zostrany oprávného a povinného boli socialistické organizácie štátu. Takto vzniknuté vecné bremeno malo
prejsť spolu s nadobudnutím vlastníctva k pozemku na žalobcu. Žalobca zároveň tvrdil, že pokiaľ by
vecné bremeno nevzniklo na základe uvedených právnych skutočností, právo zodpovedajúce vecnému

bremenu na základe nerušeného a nedobromyseľného užívania od roku 1991 až do roku 2014 vydržal
poukazujúc na dobromyseľnosť založenú v práve uvedenými hospodárskymi zmluvami. Povinnosťou
súdu bolo vyhodnotiť uvedené skutkové tvrdenia žalobcu a zistený skutkový stav sumovať pod príslušnú
právnu normu tak, aby bolo zrejmé, či na základe uvedených skutkových tvrdení požadovaný nárok
žalobcovi patrí alebo nie. Okresný súd mal vyhodnotiť vykonané listinné dôkazy, teda hospodárske

zmluvy, či odôvodňujú záver o vzniku vecného bremena a skutkové zistenia právne aplikujúc právnu
normu účinnú v rozhodnom čase. Podstatou vecného bremena pokiaľ a zmysel inštitútu vecného
bremena je právne irelevantné, či žalovaná je právnym nástupcom pôvodného povinného subjektu v
zmysle univerzálnej subcesie. Podstatou vecného bremena je obmedzenie vlastníka nehnuteľností buď
za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľností, alebo konkrétneho vlastníka alebo v prospech
určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž na konkrétnu

nehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Pokiaľ ide o zaťaženie v prospech určitej nehnuteľnosti prevodom
aleboprechodomvlastníckehoprávaktejtonehnuteľnostiprechádzaťarchavpodobevecnéhobremena
na nového vlastníka a to bez ohľadu na to, či o existencii vecného bremena vie, alebo nie ( § 151n
ods.2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného hľadiska je potom právne irelevantné, že žalovaná nie
je univerzálnou právnou nástupkyňou predmetnej organizácie štátu, od ktorej nadobudla prevádzkovú

jednotku vo verejnej dražbe. Pre prechod práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu postačuje, že
nadobudla vlastníctvo k pozemku, zaťaženému vecným bremenom. Je úplne irelevantné, či o existencii
vecného bremena vedela, alebo nevedela, či bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. To
však platí za predpokladu, že vecné bremeno pôvodnému vlastníkovi vzniklo.

25. Odvolací súd uložil okresnému súdu vyhodnotiť, či vecné bremeno na základe predložených
hospodárskych zmlúv vzniklo a za predpokladu jeho vzniku je dôvodné zaoberať sa skutočnosťou, či
ako vecné bremeno in rem prešlo na základe prevodu alebo prechodu práv pozemkov na oprávnený
subjekt, t.j. žalobcu ako aj povinný subjekt žalovanú. Bez toho, aby okresný súd vyhodnotil vznik práva a
povinností z vecného bremena pôvodných vlastníkov nemôže vyhodnocovať jeho prípadný prechod na

žalovanú. Aj pre prípad, že by sa nepreukázal vznik vecného bremena z roku 1983 na základe tvrdených
hospodárskychzmlúv,jepovinnosťousúduvyhodnotiťskutkovétvrdeniažalobcu,smerujúcekvydržaniu
práva vecného bremena, čo predstavuje jeden zo zákonných spôsobom vzniku práva, zodpovedajúceho
vecnému bremenu.

26. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo strán sporu boli predložené ďalšie listinné doklady. Žalobca
predložil rozhodnutie Mestského národného výboru, odbor územného plánovania a architektúry v Y.
Č..G. X/XX/Ing.V. X..Č.. XX/XX A. H. XX.X.XXXX, záznam z rokovania zo dňa 28.3.1984. Z Štátneho
archívu v Žiline, pracovisko Martin boli pripojené doklady k investičnej výstavby cesty I. v roku 1983-1991
a z Mestského úradu Martin listinné doklady k privatizácií prevádzkovej jednotky L. I. Y..

27. Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu, že pokiaľ ide o zaťaženie v prospech určitej
nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, prechádza ťarcha
v podobe vecného bremena na nového vlastníka a to bez ohľadu na to, či o existencii vecného
bremena vie, alebo nie (§ 151n ods.2 Občianskeho zákonníka). Teda z uvedeného hľadiska potom je
právne irelevantné, že žalovaná nie je univerzálnou právnou nástupkyňou predmetnej organizácie štátu,

od ktorej nadobudla prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe. Pre prechod práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu postačuje, že nadobudla vlastníctvo k pozemku, zaťaženému vecným bremenom.
Je úplne irelevantné, či o existencii vecného bremena vedela, alebo nevedela, či bolo alebo nebolo
zapísané v katastri nehnuteľností. To však platí za predpokladu, že vecné bremeno pôvodnému
vlastníkovi vzniklo. Vecné bremeno bol povinný okresný súd vyhodnotiť na základe predložených

hospodárskych zmlúv.

28. Súdom boli posúdené a vyhodnotené hospodárske zmluvy z roku 1983. Hospodárskou zmluvou
č.XXX/XXXX zo dňa 11.5.1983 F. T. Y. previedol správu národného majetku a to budovu T. X. - H. T.
W. G. I. Č..XX (L. Č.Í. XX) U. Y., zastavaný pozemok s dvorom parc.č.XXX/X I. U. XXX Y. (zameraný

geometrickým plánom č.XXX-XXX-XX-XX zo dňa 10.3.1983 pôvodne vedený vo vložke č.XXXX ako
parc.č.XXX) na preberajúcu organizáciu H. T. W..T.. T. F. F.. Prevod nehnuteľností bol odsúhlasený v
zameranom stave medzi H. T. F. F. a I. V. L. Y. a F. T. Y. tak, že I. V. L. zabezpečia prístup do prevádzaných
nehnuteľností zo zadnej strany v zmysle geometrického plánu, uvedeného v zmluve.29. Hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX-K. zo dňa 11.5.1983 (uzavretá v ten istý deň ako hospodárska
zmluva medzi F. T. Y. E. H. T. W..T.. F. F.) F. T. Y. previedol správu národného majetku a to pozemok

parc.č.XXX/X I. U. XX Y., T..Č.. XXX I. U. XXX Y., ktoré pozemky boli vytvorené z pozemkov, uvedených
vo vložke č.XXXX a z parciel č.XXX E. XXX geometrickým plánom č.XXX-XXX-XX-XX zo dňa 10.3.1983,
pričom preberajúca organizácia prebrala z majetkom aj záväzky a to podľa zápisu z 11.5.1983 sa
zaviazal podnik I. Y. zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku H.Z. T. T. F. F. (predajňa X.
W. G.. I. Č..XX) cez pozemky parc.č.XXX, XXX/X, XXX, XXX k.ú. Y.. Ako vyplynulo z tejto zmluvy, prevod

sa uskutočnil za účelom umožnenia výstavby L. I. V. L. U. Y..

30. V konaní bolo nesporne zistené, že právnym nástupcom nehnuteľností pôvodne patriacich H. T.
W..T.. T. F. F. I. F. T. Y. hospodárskou zmluvou č.XXX/XXXX a to budovy Predajne elektrospotrebičov a
pozemku parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Y. je žalobca. Žalovaná nadobudla
Sklenárstvo ako prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe. Do obdobia, kedy došlo k uvedenému

prevodu vlastníctva bola realizovaná prístupová cesta pre domáce potreby cez pozemky parc.č.XXX,
XXX/X,XXX,XXXV..Ú..Y.vsúladeshospodárskouzmluvouč.XXX/XXXX-K..T.T..Č..XXX/XE.XXX/XI.
V. služby nadobudli kúpnou zmluvou od pôvodných spoluvlastníkov za účelom vybudovania prístupovej
cesty pre zásobovanie L.Á.. Kúpnej zmluve zo dňa 30.8.1985 predchádzalo rozhodnutie Mestského
národného výboru, odbor územného plánovania architektúry v Martine zo dňa 16.4.1985 o umiestnení

stavby a to obslužnej komunikácie ku L. I. Y. na pozemkoch parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX.

31. V konaní bolo nesporné, že táto prístupová komunikácia od jej zriadenia slúžila pre prístup k L., ale
aj pre zásobovanie H. T. W..T.. T. F. F. - T. X. U. Y.. Stranami sporu bolo potvrdené, že túto prístupovú
komunikáciu využíval žalobca nerušene do 17.10.2014, teda prístup mal žalobca po pozemkoch vo

vlastníctve žalovanej a to parcele č.XXX, XXX/X E. XXX/X. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela a
uzavretie cesty, resp. uzatvárania po 16,00 hodine odôvodňovala bezpečnosťou v danom mieste, s
tvrdením, že sa tam zdržiavali neprispôsobivé osoby. Z posúdenia hospodárskych zmlúv, ktoré boli
súdu predložené bolo zrejmé, že právny predchodca žalobcu H. T. W..T.. T. F. F. nadobudol právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu, viaznuce na uvedených pozemkoch.

Toto právo prechodu ako vecné bremeno vzniklo teda na základe uvedených hospodárskych zmlúv v
prospech právneho predchodcu žalobcu a to H. T. W..T.. T. F. F., a po nadobudnutí nehnuteľností od
právneho predchodcu žalobcu, toto vecné bremeno prešlo na žalobcu. Vychádzajúc z právneho záveru
odvolacieho súdu, že je právne irelevantné, že žalovaná nie je univerzálnou právnou nástupkyňou
predmetnej organizácie štátu, od ktorej nadobudla prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe pre prevod

práva,zodpovedajúcehovecnémubremenupostačuje,ženadobudlavlastníctvokpozemkuzaťaženého
vecným bremenom a je irelevantné, či o existencii vecného bremena vedela, alebo nevedela, či
bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Vychádzajúc zo skutočností, že vecné bremeno
vzniklo pôvodnému vlastníkovi, bolo potrebné konštatovať, že vecné bremeno práva prechodu svedčí
aj žalobcovi a preto súd žalobe vyhovel. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané vznik vecného

bremena v roku 1983 na základe predložených hospodárskych zmlúv, nebolo potrebné vyhodnotiť
skutkové tvrdenia žalobcu, smerujúce k vydržaniu vecného bremena.

32. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

33. Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34. Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na
základe práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

35. Na návrh strán sporu boli do konania pripojené po rozhodnutí odvolacieho súdu listinné doklady a
to zo Štátneho archívu v Žiline, pracovisko Martin boli pripojené doklady k investičnej výstavbe cesty
I. v roku 1983 až 1991 a z Y.Q. Ú. Y. listinné doklady k privatizácií prevádzkovej jednotky L. I. Y..Z obsahu uvedených listín bolo zrejmé, že išlo o listinné doklady, ktoré už sčasti boli pripojené do
spisu a preukazovali spôsob prípravy a výstavbu prístupovej komunikácie, t.č. vo vlastníctve žalovanej.
Žalobca predložil súdu na vlastné vyžiadanie stanovisko Útvaru hlavného architekta Mesta Martin k

funkcii pozemkov pešej zóny Mesta Martin z toho dôvodu, že žalovaná tvrdila, že prístup žalobca k svojej
nehnuteľnosti, zásobovanie predajní, ktoré má vo svojej nehnuteľnosti môže zabezpečiť aj z pešej zóny
Mesta Martin. Vychádzajúc z územného plánu sídelného útvaru Martin v znení jeho zmien a doplnkov
a jeho záväzných častí, vyhlásených Všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin č.38, parcely V.-
Z. Č..XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ sa nachádzajú v urbanistickom okrsku I v území polyfunkčná plocha

historického centra, pre ktoré platia regulatívy, z ktorých vyplýva, že tieto parcely sú súčasťou plochy
s funkciou polyfunkčná plocha historického centra a je ich možné využiť v zmysle zásad a záväzných
regulatív podľa Ú. Q.-T. teda na dopravný prístup pre zásobovanie objektov, umiestnených na parcelách
č.V.-Z. XXX/X E. XXX. Peší prístup k parcele č.V..Z. XXX/X E. XXX R. A. G. Y..C..Š., pričom dopravný
prístup na zásobovanie je z obslužnej komunikácie, napojenej na G. Y.. Uvedený listinný doklad bol súdu
predložený tak, že ho krátkou cestou mal doručený aj právny zástupca žalovanej, ktorý sa nestotožnil so

zriadenímvecnéhobremenananehnuteľnostiachvovlastníctvežalovanejspoukazomnatúskutočnosť,
že žalobca vrámci otváracích hodín prevádzok môže používať uvedenú prístupovú cestu na nerušený
prístup. Pre súd poznajúc miesto samé je zrejmé, že Mesto Martin malo záujem po vybudovaní pešej
zóny vytvoriť prístup k prevádzkam a nehnuteľnostiam strán sporu, resp. hlavne žalobcu peši z pešej
zóny a prístup zo strany súbežnej ulice pešej zóny a to Ulice Y. s prístupom v danom prípade cez

prístupovú komunikáciu na pozemkoch vo vlastníctve žalovanej, pričom túto prístupovú komunikáciu
vybudovalo Mesto Martin.

36. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že pokiaľ žalobca bude oprávnený
využívať cudziu vec, je povinný znášať aj primerané náklady na jej zachovanie a opravy podľa miery

spoluužívania s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%. Po právoplatnosti vo veci samej bude o výške trov konania rozhodnuté samostatným

rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.