Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010056
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa v trestnej veci obžalovaného E. Q., pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 07.08.2019 pod sp. zn. 31T/7/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2020
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný E. Q., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom: C. XXX/XX,
Q.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona,
na trest povinnej práce vo výmere 300 /tristo/ hodín.

Podľa § 55 ods.1 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest najneskôr do jedného
roka od nariadenia výkonu trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest osobne, bez nároku na
odmenu vo svojom voľnom čase.

Výrok o vine zostáva týmto zrušujúcim rozsudkom nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.08.2019 pod sp. zn. 31T/7/2019 bol

obžalovaný E. Q. uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

v období od 04.09.2017 do 30.06.2018, z toho v období od 04.09.2017 do 09.05.2018 spolu s P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola za tento skutok právoplatne uznaná vinnou trestným rozkazom Okresného
súduGalantasp.zn.31T/7/2019,akorodičmaloletéhosynaE.Q.,nar.XX.XX.XXXX,napriekvedomosti,

že jeho syn je školopovinný a v školskom roku 2017/2018 je zapísaný ako žiak 3. ročníka V. I.A. na ul.
P. G. XXX v Q., nezabezpečil jeho účasť na vyučovacom procese, následkom čoho v školskom roku
2017/2018 v období od 04.09.2017 do 09.05.2018 neospravedlnene vymeškal spolu 536 vyučovacích
hodín a v období od 10.05.2018 do 30.06.2018 neospravedlnene vymeškal 142 vyučovacích hodín.Za tento prečin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37
písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu okresný súd výkon uloženého trestu podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu zároveň určil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému
skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/44/2018 zo dňa 19.04.2018, doručený
obžalovanému dňa 27.06.2018 a právoplatný dňa 07.07.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 106-108 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Galanta vo výroku o treste a to v neprospech obžalovaného, ktoré následne písomne odôvodnila
osobitným písomným podaním na č. l. 120-121.

V písomnom odvolaní uviedla, že vo vzťahu k výroku o treste sa nestotožňuje s uložením súhrnného
trestu a má za to, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest súd uloží, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
V súvislosti s odôvodnením zákonnej nemožnosti uloženia súhrnného trestu v danom prípade, je
nevyhnutné sa zaoberať dvoma rozhodujúcimi časovými bodmi. V prvom rade musí byť z časového
hľadiska stanovený deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin, aby bolo možné

následneurčiť,čibolpredmetnýprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežespáchanýskôr,resp.pred
vyhlásením rozsudku. V tomto bode poukázala na to, že v danom prípade nejde o odsudzujúci rozsudok,
ale o trestný rozkaz. Podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku má trestný rozkaz povahu odsudzujúceho
rozsudku a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
K doručeniu trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/44/2018 zo dňa 19. 04. 2018 došlo

dňa 27. 06. 2018 (ďalej len "trestný rozkaz"). S určením tohto časového bodu sa so súdom zhoduje a
nie je problematický.
Pri určení druhého časového bodu je kľúčový moment dokonania prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu obžalovaný spáchal prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz. Vo svojej právnej argumentácií sa súd opiera

predovšetkým o charakter predmetnej trestnej činnosti a zdôrazňuje fakt, že ide o hromadný trestný čin.
Podľa § 122 ods. 11 Trestného zákona sa za hromadný trestný čin považuje jeho spáchanie viacerými
činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Vzhľadom na to, sa trestnosť všetkých takých činov
musí posudzovať spoločne.
Okresný súd má za to, že v čase doručenia trestného rozkazu dňa 27. 06. 2018 už došlo k naplneniu

všetkých znakov predmetnej skutkovej podstaty, keďže to bolo len tri dni pred koncom predmetného
školského roka, v ktorom syn obžalovaného nechodil do školy.

Na rozdiel od argumentácie a záverov súdu, pri dôslednom zohľadnení charakteru predmetnej trestnej
činnosti,dospelaprokurátorkakodlišnémunázoru.Spáchaniehromadnéhotrestnéhočinusiobligatórne

vyžaduje posudzovanie všetkých samostatných činov spoločne a navyše je nevyhnutné, aby existovala
medzi všetkými samostatnými činmi subjektívna súvislosť a objektívna súvislosť, najmä v spôsobe jeho
spáchania,predmeteútokuavčase.Vprípade,akbyobjektívnasúvislosťnebolazahrnutávjednotlivých
činoch, nebolo by možné ich subsumovať pod trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Obžalovaný E. Q. bol uznaný za vinného nielen z naplnenia všetkých znakov základnej skutkovej

podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, ale aj
súčasne za naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
t. j. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže po dlhší čas.S dôrazom na potrebu zahrnúť všetky samostatné činy hromadného trestného činu do naplnenia
všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty je nevyhnutné zobrať do úvahy celé časové
rozmedzie, ktoré je pri ohrozovaní mravnej výchovy mládeže ohraničené trvaním školského roka, počas

ktorého je dieťa povinné zúčastniť sa vyučovacieho procesu. V nadväznosti na posudzovanie časového
úseku páchania trestnej činnosti bol aj v predmetnom prípade v skutkovej vete obžaloby jednoznačne
určený časový úsek od 04. 09. 2017 do 30. 06.2018, korešpondujúci s časovým úsekom školského roka
a v jeho rámci boli konkretizované vyučovacie hodiny, ktorých sa syn obžalovaného, maloletý L. S., ako
žiak 3. ročníka V. I. V. na ul. P. G. XXX v Q., nezúčastnil.

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že predmetný trestný čin bol jednoznačne dokonaný dňa 30. 06.
2018, teda v posledný deň školského roka. Na rozdiel od prvostupňového súdu, má prokurátorka
za to, že v čase doručenia trestného rozkazu nebol prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
dokonaný, nakoľko bol maloletý povinný, aj v deň doručenia trestného rozkazu, aj nasledujúce tri dni,
zúčastňovať sa vyučovacieho procesu, k čomu však nedošlo a obžalovaný E. Q. nezabezpečil účasť
svojho maloletého syna na vyučovacom procese.

Z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd výrok o treste okresného súdu zrušil v celom rozsahu s
poukazom na existenciu zákonnej prekážky pre uloženie súhrnného trestu a uložil obžalovanému E. Q.
primeraný zákonný nepodmienečný trest odňatia slobody, so zaradením obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ( ktorý o takýto postup
odvolací súd výslovne požiadal) za súčasnej prítomnosti obhajcu obžalovaného a prokurátora krajskej
prokuratúry.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní
s poukazom na dôvody v ňom uvedené a zároveň žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a o uloženie primeraného zákonného nepodmienečného trestu odňatia slobody, so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje
napadnutý rozsudok za správny a zákonný.

Súčasne predložil odvolaciemu súdu súhlas obžalovaného na prípadné uloženie trestu povinnej práce,
ktorý odvolací súd procesne súladným spôsobom oboznámil prítomným stranám.

Taktiež odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie postupom v zmysle § 326 ods.5 a § 269
Tr. por. oboznámením listinného dôkazu v podobe uznesenia OS Galanta pod sp. zn. 2T/133/2006 zo
dňa 12.05.2008, právoplatného dňa 27.05.2008, z ktorého vyplýva, že sa odsúdený E. Q. v zmysle § 50
ods.4 Tr. zák. osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na základe rozsudku OS Galanta,

sp. zn. 2T/133/2006 z 16.01.2007.

Krajský súd , ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že odvolanie
okresnej prokurátorky je čiastočne dôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli
zistené žiadne také porušenie, či už procesných predpisov, alebo práva obžalovaného na obhajobu,
ktoré by zakladali dôvod na podanie dovolania, takže vo svojich úvahách sa upriamuje výlučne na
zákonnosť výroku o treste.

Odvolací súd považuje za plne opodstatnené odvolanie okresnej prokurátorky, čo do výroku o uložení
súhrnného trestu. V tomto ohľade treba prisvedčiť argumentom okresnej prokurátorky, na základe
ktorých je nutné konštatovať, že okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v rozpore so zákonom,
keď obžalovanému uložil v danom prípade za prejednávanú trestnú činnosť súhrnný trest a nie trest

samostatný. Argumenty okresnej prokurátorky vo vyššie uvedenej podobe, sú dostatočne rozvedené,
sú v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a preto krajský súd z
dôvodu nadbytočnosti týchto argumentov v konkrétnostiach len poukazuje na správne a výstižné dôvody
odvolania uvedené vyššie.Krajský súd v danom smere len dopĺňa, že v prejednávanom prípade /pri prečine ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. b) Trestného zákona/, ide o kombináciu trváceho, hromadného a pokračovacieho trestného
činu, pretože jednotlivé útoky sami o sebe ešte nie sú trestným činom, no ak sú spojené objektívnou
a subjektívnou súvislosťou, dohromady spolu tvoria trestný čin vo forme hromadného trestného činu,
až kým nenaplnia všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu / umožňovanie záškoláctva po dlhšiu
dobu- v tejto súvislosti viď. R 11/1984-X/, následne každý ďalší útok, ktorý sa k takémuto trestnému

činu pripočíta na základe objektívnych a subjektívnych súvislostí, dopĺňa charakter tohto hromadného
trestného činu aj o prvky pokračovania.

Trestnými činmi, v ktorých páchateľ pokračuje v konaní, nie sú len pokračovacie trestné činy definované
bližšie v 122 ods.10 Tr. zák., ale aj trestné činy hromadné a trestné činy trváce, keď páchateľ svojím
konaním udržiava protiprávny stav po určitý čas /R 2/2002/.

Taktiež je potrebné uviesť, že trváci trestný čin je čin, ktorý spočíva vo vyvolaní a udržiavaní proti-
právneho stavu, alebo len v udržiavaní protiprávneho stavu. Trváci trestný čin sa posudzuje ako jediné
konanie, ktoré trvá tak dlho, pokiaľ je protiprávny stav udržiavaný; jeho podstatným znakom je, že sa
tu postihuje práve ono udržiavanie protiprávneho stavu (to je vyjadrené priamo v skutkovej podstate

trestného činu).

Vdanomprípadejenevyhnutnépoukázaťnatožeprotiprávnystavtubolobžalovanýmudržiavanýpočas
celého školského roka 2017/2018, t.j. od 04.09.2017 do 30.06.2018 a teda momentálne prejednávaný
trestný čin bol dokonaný obžalovaným až dňom 30.06.2018, čím je vylúčený jeho súbeh s trestným

činom, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/44/2018 zo
dňa 19.04.2018, doručeným obžalovanému dňa 27.06.2018 a právoplatnému dňa 07.07.2018 a preto
okresný súd nepostupoval správne, keď obžalovanému ukladal v danom prípade trest súhrnný, ale
zákonnou povinnosťou bolo obžalovanému uložiť trest samostatný, pretože ak bol trestný čin spáchaný
po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku ( v danom prípade po doručení trestného rozkazu) súdu prvého

stupňa, nejde o súbeh, ale o recidívu (i keď nepravú ), a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu
zmysle § 42 Tr. zák. aj keby bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok
bol súdom prvého stupňa vyhlásený až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa trest ukladá / NR 4 Tz
31/1970/.

Ďalej je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj
poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval prevahu priťažujúcich
okolností, keď zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) a podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a tiež, že už bol za trestný čin odsúdený.

Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, s poukazom na vyššie uvedené,
keďže v danom prípade neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu za súčasného zrušenie
výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/44/2018 zo dňa 19.04.2018,
doručeným obžalovanému dňa 27.06.2018 a právoplatnému dňa 07.07.2018, nakoľko s poukazom na
vyššie uvedené nejde o súbeh trestných činov, a teda neodsudzuje ho v jednom konaní za páchanie

viacerej trestnej činnosti, uvedenú priťažujúcu okolnosť nie je možné obžalovanému pričítať.

Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď u obžalovaného konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m/Tr.zákonaspoukazomnapredchádzajúceodsúdeniaobžalovaného,keďodvolacísúdajpodoplnení
dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, že obžalovaný síce má v odpise registra trestov 2 záznamy

spočívajúce v právoplatných odsúdeniach, no z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že prvým v
poradí je rozsudok OS Galanta, sp. zn. 2T/133/2006 zo dňa 16.01.2007, právoplatný dňa 16.01.2007,
ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v ktorej skúšobnej sa na základe uznesenia
OS Galanta, sp. zn. 2T/133/2006 zo dňa 12.05.2008, právoplatného dňa 27.05.2008, osvedčil, a preto
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a zároveň druhý v poradí je odsúdenie trestný rozkazom

Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/44/2018 zo dňa 19.04.2018, doručeným obžalovanému dňa
27.06.2018 s vyznačením právoplatnosti dňa 07.07.2018, na ktoré sa vzhľadom k tomu, že momentálne
prejednávanej trestnej činnosti sa dopúšťal v období od 04.09.2017 do 30.06.2018 ( a teda pred
nadobudnutím právoplatnosti predmetného trestného rozkazu) nemôže taktiež prihliadať.Keďže okresný súd za dopustil viacero vyššie uvedených pochybení spočívajúcich v porušení
ustanovení Trestného zákona, krajský súd v nevyhnutnosti napraviť toto pochybenie okresného súdu

na základe odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám vo výroku o treste obžalovaného rozhodol rozsudkom a to čiastočne v zmysle návrhu
okresného prokurátora a čiastočne v zmysle vlastných nižšie popísaných úvah najmä pokiaľ ide o druh
a výmeru trestu.

Pri ukladaní trestu odvolací súd podľa § 211 ods.3 Trestného zákona prihliadol odvolací súd najmä
na účel trestu, ako aj na zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona ohľadne druhu
trestu a jeho výmery, prihliadol tiež na celkový stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý je
určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a
jeho následkami, okolnosťami za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a
jeho pohnútkou, pričom zistil, že nakoľko v osobe E. Q. ide o obžalovaného, na ktorého sa hľadí, akoby

nebol odsúdený, a s poukazom najmä na charakter trestnej činnosti, v ktorej sa jedná o nedbanlivostný
a nie úmyselný delikt, nevzhliadol dôvod takémuto páchateľovi ukladať nepodmienečný trest odňatia
slobody tak, ako to navrhovala prokurátorka vo svojom odvolaní.

Krajský súd v danej súvislosti poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že obžalovaný sa

nadobudnutím plnoletosti svojho syna - maloletého E. Q. v tomto roku ( roku 2020) a teda už aj po
ukončení povinnej školskej dochádzky objektívne nebude môcť dopúšťať rovnakej trestnej činnosti
spočívajúcej v nedbanlivostnom umožňovaní záškoláctva maloletého E. Q., a teda je de facto vylúčená
špeciálna recidíva vo vzťahu k druhovo rovnakej trestnej činnosti a k predmetu útoku (voči ostatným trom
deťom obžalovaného takáto trestná činnosť doposiaľ preukázaná nebola, hoci sú všetky školopovinné

- roky narodenia- 2001, 2010, 2012), odvolací súd zohľadnil tiež osobnostné pomery obžalovaného, na
ktorého sa hľadí ako na netrestaného, v prospech obžalovaného tiež vyhodnotil absenciu priťažujúcich
okolností, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil žiadne, a dospel pritom k záveru, že aj iný
druh trestu, než trest odňatia slobody, splní u obžalovaného E. Q. svoj prevýchovný účel, pričom uložil
obžalovanému s jeho písomným súhlasom alternatívny trest v podobe trestu povinnej práce na hornej

hranici zákonom stanovenej sadzby vo výmere 300 hodín, ktorý bude musieť obžalovaný odpracovať
vo voľnom čase bez nároku na odmenu, ktorý považuje odvolací súd za zákonný, spravodlivý a plne
zodpovedajúci požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil výrok o treste odňatia slobody a spôsobe

jeho výkonu postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/, ods.2 Trestného poriadku a sám rozhodol podľa
§ 322 odsek 3 Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.