Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202295
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2216202295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., V.
č. XXX, o zaplatenie 1.959,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 5C/60/2016-62 zo dňa 8. septembra 2017 v spojení s opravným uznesením
č. k. 5C/60/2016-84 zo dňa 7. januára 2019 a na odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku č. k.
5C/60/2016-98 zo dňa 24. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/60/2016-120 zo
dňa 8. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a s dopĺňacím
rozsudkom v spojení s opravným uznesením v zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia a
úrok z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 1.959,17 Eur s dohodnutým úrokom vo výške 121,68 Eur, úroku z omeškania 2,70 Eur do dátumu
zosplatnenia úveru a dohodnutý úrok 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.959,17 Eur od 8.10.2013
až do zaplatenia, úrok z omeškania 5,5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.959,17 Eur a z nezaplatených
úrokov 121,68 Eur od 8.10.2013 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. výrokom
vo zvyšku príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnej výške, IV. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Uznesením č. k. 5C/60/2016-84 zo dňa 7. januára 2019 súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku č.
k. 5C/60/2016-58 zo dňa 8.9.2017 tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.959,17 Eur s
dohodnutým úrokom vo výške 121,68 Eur, úrok z omeškania 2,70 Eur do dátumu zosplatnenia
úveru a dohodnutý úrok 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.959,17 Eur od 8.10.2013 až do
zaplatenia,aúrokzomeškania5,5%ročneznezaplatenej istiny1.959,17Eur aznezaplatenýchúrokov

121,68 Eur od 8.10.2013 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.3. Napadnutý rozsudok odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2012 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch),
§ 52 ods., 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom

aj na procesné ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 13.11.2012 bola uzavretá zmluva, ktorej
obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému finančné prostriedky v sume 2.000,- Eur, ktoré
mal uhradiť celkový súčet mesačných splátok súhrnne 3.837,60 Eur po 29,99 Eur, vždy k 15. dňu

toho-ktorého mesiaca počnúc od 17.12.2012. Žalovaný porušil podmienky zmluvy, keď zaplatil celkom
152,05 Eur, pričom mu bola zasielaná dňa 19.6.2013 druhá upomienka na zaplatenie dlžnej sumy 90,08
Eur do 24. 6.2013 (neúspešne). Dňom 15.8.2013 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu a vyzval
žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úvere 2.106,08 Eur do 6.9.2013.

5. Právne uzavrel, že v prípade platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd ex offo skúma náležitosti

zmluvy vymedzené zákonom o spotrebiteľských úveroch § 9 ods. 1 a 2, pod sankciou
jednak neplatnosti a potom nepriznania úrokov a poplatkov, v prípade nedodržania písomnej formy, a
jednotlivých náležitostí, ktoré musí obsahovať zmluva, jednak sumu, výšku úveru, počet termín splátok,
istiny, úrok a iný poplatok, popis tovaru služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, cenu tovaru, poskytnuté
služby, identifikácia vlastníka, podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, v prípade

leasingu adresu predávajúceho, na ktoré môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a
adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
2.000,- Eur v zmysle zmluvy, ktorá spĺňala všetky náležitosti požadované zákonom na priznanie istiny
1.959,17 Eur, dohodnutých úrokov do zosplatnenia úveru v celkovej výške 121,68 Eur, ktorých výšku
žalovaný nespochybnil. Dňom 7.10.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s

nezaplatením splátok, po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve dňa 15.8.2013. Žalobca žiadal
zaplatenie úrokov z omeškania dojednaných v zmluve o úvere v článku 4 bod 4.3 vo výške 5 % z
nezaplatenej časti úveru. S účinnosťou od 1.2.2013 platila novela nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.
z. so zníženou percentuálnou sadzbou, namiesto 8 percentuálnych bodov na 5 percentuálnych bodov.
Výška úroku Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa žalovaného činila 0,5 % + 5 % = 5,5

%. Okresný súd bol viazaný žalobou, preto priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 5 %.

6. Vzhľadom na úspech žalobcu mu okresný súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

7. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutej časti podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania o
oboch inštanciách s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
Argumentoval tým, že žalobou si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne, nie v sadzbe 5 %. Poukázal na § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď pre zmluvné vzťahy vzniknuté do 31.1.2013 je výšky týchto
úrokov určená v sadzbe 8 % + základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka

so zaplatením sumy (t. j. deň po splatnosti sumy). Úverová zmluva bola uzavretá dňa 13.1.2012, prvým
dňom omeškania, zároveň dňom, od ktorého si žalobca uplatňuje úroky z omeškania bol 8.10.2013
(zosplatnenie dňa 7.10.2013), keď základná úroková sadzba ECB k tomu dňu bola 0,5 %.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

9. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/60/2016-98 zo dňa 24.9.2019 v spojení s opravným uznesením č. k.
5C/60/2016-120 zo dňa 8.1.2020 okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol.

10.Dopĺňacírozsudoksúdprvejinštancieodôvodniltým,ženakoľkožalobcasiuplatnilúrokzomeškania

dohodnutý v zmluve 8 %, v čase omeškania sa žalovaného nad zákonom stanovenú výšku úroku
z omeškania, žalobu v tejto časti zamietol ako neodôvodnenú. Zmluva spĺňala všetky náležitosti
požadované zákonom na priznanie istiny 1.959,17 Eur, dohodnutých úrokov do zosplatnenia úveru v
celkovej výške 121,68 Eur, ktorú výšku uplatneného nároku žalovaný nespochybnil. Žalovaný sa dostal
do omeškania z nezaplatením splátok dňom 7.10.2013, po uplynutí

lehoty stanovenej v písomnej výzve dňa 15.8.2013, následne od 7.10.2013 žiadal zaplatenie úrokov z
omeškania dojednaných v zmluve o úvere v článku 4 bod 4.3. S účinnosťou od 1.2.2013
platila novela nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z. so zníženou percentuálnou sadzbou namiesto 8percentuálnych bodov na 5 percentuálnych bodov. Výška úroku Európskou centrálnou bankou v čase
omeškania sa žalovaného činila 0,5 % + 5 % = 5,5 %.

11. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania o oboch inštanciách s
poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že
žalobou si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne, nie v sadzbe 5 %. Poukázal na § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., keď pre zmluvné vzťahy vzniknuté do 31.1.2013 je výšky týchto úrokov určená v sadzbe

8 % + základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (t.j.
deňposplatnostisumy).Úverovázmluvabolauzavretádňa13.1.2012,prvýmdňomomeškania,zároveň
dňom ktorého si žalobca uplatňuje úroky z omeškania bol 8.10.2013 (zosplatnenie dňa 7.10.2013), keď
základná úroková sadzba ECB k tomu dňu bola 0,5 %.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu proti dopĺňaciemu rozsudku je možné priznať úspech,
preto bolo dôvodné napadnuté zamietnutie žaloby postupom podľa § 388 CSP zmeniť a to aj v spojení
s rozsudkom, ktorý bol taktiež napadnutý odvolaním (v časti zamietnutia).

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy

1.959,17 Eur, úroku 121,68 Eur, úroku z omeškania 2,70 Eur, úroku 12,90 % ročne zo sumy 1.959,17
Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia.

14. Výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo uložené zaplatiť žalobcovi sumu 1.959,17 Eur, úrok

121,68 Eur, úrok z omeškania 2,70 Eur, úrok 12,90 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním preto nadobudol právoplatnosť.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu (napadnutým dopĺňacím rozsudkom)
zamietol (v časti úroku z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia
a úroku z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia), zároveň posúdiť
či rozsudkom (napadnutým odvolaním) rozhodol správne ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania v plnej výške (III. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení (IV. výrok).

16. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 121 ods.
3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení k 31.1.2013, § 10c nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K
výzve sa žalovaný nevyjadril. Žalobca uviedol, že si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne, pričom pre
zmluvné vzťahy vzniknuté do 31.1.2013 je výška úrokov určená v sadzbe 8 % ročne + základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (t. j. deň po

dni splatnosti dlžnej sumy dňa 8.10.2013).

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení,ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 13.11.2012. Listom zo dňa

15.8.2013 oznámil žalobca žalovanému predčasné splanie úveru a zároveň ho vyzval na zaplatenie
celej zostávajúcej sumy úveru 2.076,08 Eur najneskôr do 6.9.2013. Z uvedeného vyplýva, že prvým
dňom omeškania, t.j. deň nasledujúci po predčasnom zosplatnení dlhu (7.10.2013) a zároveň dňom,
od ktorého si žalobca uplatňuje úroky z omeškania bol deň 8.10.2013. S poukazom na ustanovenie
citované v odseku 19 je výška úrokov ku dňu 8.10.2013 určená v sadzbe 8 % + základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy 0,5 % (t.j. deň
po dni splatnosti dlžnej sumy), t. j. v sadzbe 8,5 % ročne. Žalobca si pôvodne uplatnil úrok v
sadzbe nižšej ako zákonnej, a teda vo výške úrokovej sadzby úroku z omeškania 8 % ročne, na ktorý
má nárok v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013
a zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia.

22. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).

Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

23. Žalobca si uplatnil žalobou aj úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do
zaplatenia a zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, pričom súd prvej inštancie žalobu v časti
úroku z omeškania 2,5% ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 121,68
Eur od 8.10.2013 do zaplatenia zamietol. Úrok z omeškania pritom predstavuje tzv. zákonnú
sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka

citovaného v odseku 18) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úrok
z omeškania tak vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna
dohoda účastníkov zmluvy.

24. Vychádzajúc potom z predchádzajúceho odseku odvolací súd priznal žalobcovi zákonný úrok z

omeškania 2,5 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 121,68 Eur od
8.10.2013 do zaplatenia, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 6.9.2013 a to oznámením (o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) zo dňa 15.8.2013. Žalovaný
sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy 1.959,17 Eur a sumy 121,68 Eur (už priznanej žalobcovi
súdom prvej inštancie) od 8.10.2013, t. j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie určenej dňom

7.9.2013. Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 2,5 % ročne (ako rozdiel už
priznaných úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne súdom prvej inštancie) je v súlade so zákonom
s odkazom na § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď výškazákladnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk , bola 0,50
% + 8 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 8,50 % ročne. Keďže sa žalobca domáhal žalobou úroku
z omeškania 8 % ročne, teda v nižšej výške ako zákonnej, odvolací súd mu priznal úrok z omeškania 2,5

% ročne ako rozdiel žalovaného úroku z omeškania 8 % ročne a už súdom prvej inštancie priznaného
úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne.

25. S poukazom na uvedenú argumentáciu potom odvolací súd dopĺňací rozsudkom (v spojení s
rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti) súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil

a žalobe v časti úroku z omeškania 2,5 % ročne zo sumy 1.959,17 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia a
zo sumy 121,68 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia vyhovel. S ohľadom na uvedené v odseku 31 bolo
potrebné zmeniť aj výrok o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku (III. a IV. výrok), ktorý je
závislým výrokom.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán
vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

31.Žalobežalobubolovyhovenévcelomrozsahu,zčohovyplýva,žedosiaholvkonanícelkomúspešný,
preto odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).