Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202684
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202684.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Z. Y., T.. XX.X.XXXX, H. S.. Z. XXX/XX, Y., o vymoženie 38,00 eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo

dňa 25.9.2015 pod č. k. 2Er/177/2015-13, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Akodôvoduviedol,žeoprávnenýsapodanýmnávrhomnavykonanieexekúciedomáhaproti povinnému
vymoženia pohľadávky vo výške 38,- eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.
sp. zn. SR 10377/14 z 31.10.2014. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere uzavretú
dňa 18.9.2012 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.9.2012, ktorú uzavreli medzi sebou oprávnený a
povinný. Preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzavretej samostatne v rozhodcovskej zmluve

a konštatoval, že v čl. II. Rozhodcovskej zmluvy z 18.9.2012 je uvedená rozhodcovská doložka, zo
znenia ktorej vyplýva, že síce zdanlivo dáva povinnému možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým
ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej
doložky, podľa ktorého podaním žaloby na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej
doložky a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu

na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou
a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka v skutočnosti nedáva
spotrebiteľovimožnosťvýberumedzivšeobecnýmsúdomarozhodcovskýmsúdom,čímje,podľanázoru
exekučného súdu, obmedzené právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom
súde Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, teda predmetnej dohode,
exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané.
Predmetná rozhodcovská zmluva bola totiž vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa
s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval
svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v
spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná

rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má zase za
následok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titulv rozpore so zákonom a exekučný súd bol preto podľa § 44 ods. 2, posledná veta, Exekučného poriadku
povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na
zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002
Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne

preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského rozsudku) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.

V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený
pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods. 2 spôsobom právneho

posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv,
ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je
však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka

konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke,
ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto
veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to,
že oprávnený s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky
konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym

súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, poukazuje na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie súdu prvého je treba zrušiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd dňa 22.4.2015 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň oznámil exekučnému súdu podľa § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku skutočnosti, pre ktoré môže byť vylúčený z vykonávania exekúcie.

Súd prvého stupňa bez toho, aby rozhodol o oznámení súdneho exekútora v zmysle § 30 ods.
7 Exekučného poriadku, napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie
zamietol.

Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo
sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutiapodľaods.7môžeexekútorvkonanírobiťlentakéúkony,ktorénepripúšťajúodklad.Podľa§
30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného
odkladu, a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. Takéto

rozhodnutie môže byť súčasťou rozhodnutia súdu o žiadosti exekútora na rozhodnutie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Je však vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o oznámení súdneho exekútora
v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku vôbec.Pokiaľ teda súdny exekútor spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu prvého stupňa aj
oznámenie podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, mal súd postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného
poriadku rozhodnúť uznesením o jeho (ne)vylúčení.

Keďže prvostupňový súd predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie bez toho, aby rozhodol
o oznámení súdneho exekútora podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, je jeho predloženie veci
nadriadenému súdu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zatiaľ predčasné.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, následne, ak
to bude potrebné, zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku a až potom môže rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bez takéhoto rozhodnutia
je rozhodovanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predčasné.

Z predloženého spisu navyše vyplýva, že napadnuté uznesenie nebolo súdom prvého stupňa doručené
povinnému, o vymáhaní plnenia voči ktorému sa koná. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto účinne
doručiť predmetné uznesenie účastníkovi konania na strane povinného, a následne, po uplynutí lehoty
na podanie odvolania, vec znovu predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.