Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204806
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817204806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Rožňava, Štítnicka 12, IČO: 30 807 484 proti žalovaným: 1. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v I., K. XXX/XX, 2. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou,
advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, 3. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., Č. E. XX, 4.
Ľ.Í. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. P. XX, zastúpený JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom
v Rožňave, Šafárikova 71, o zaplatenie 1.618,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. a 4. rade proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/24/2017-108 z 21. júna 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1 618,80
eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) s tým, že žiadnej zo strán sporu právo
na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.618,80 eur od žalovaných v
1. až 4. rade z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaných v 1. až 4. rade.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 9.11.2012 v čase od 22.00 h. do 23.00 h. v Rožňave, na ulici
Letnej, pod vplyvom alkoholických nápojov žalovaní v 1. až 4. rade fyzicky napadli P. Q. tak, mu spôsobili
zranenia, a to viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy a F. R. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o

betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený P. Q. utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti,
pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti
ľavého laloka mozgu. Týmto protiprávnym konaním spáchali: žalovaný v 1. rade zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z., žalovaný v 2. až 4. rade v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona

č. 246/2012 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. a boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava
č. 1T/32/2013 zo dňa 15.05.2013 uznaný vinnými.4. Poškodený P. Q. si uplatnil nárok na invalidný dôchodok, nakoľko v dôsledku úrazu bol poškodený
odo dňa 09.11.2012 uznaný za invalidného. V dôsledku tohto úrazu, z dôvodu vzniku invalidity
boli poškodenému za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vyplatené dôchodkové dávky formou

invalidného dôchodku vo výške 1 618,80 eur, ktorý invalidný dôchodok vyplatila Sociálna poisťovňa, ako
orgán príslušný pre výplatu dôchodkových dávok. Z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
vydal žalobca žalovaným výzvu č. 16/2017 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu,

ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok vo výške 1 618,80 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

6. Mal za preukázané, že žalobca v dôsledku zavineného konania žalovaných v 1. až 4. rade vyplatil
za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 dávky dôchodkového poistenia, a to invalidný dôchodok
poškodenému P. Q. vo výške 1.618,80 eur. Žalovaní zásielku s výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné
splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok prevzali a
žalovanú sumu neuhradili.

7. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 9C/72/2016 zo dňa 30.05.2017 súd zistil, že tamojší súd v
takmer identickej veci, s rovnakými stranami sporu s rozdielom len v období vyplatených dôchodkových
dávok formou invalidného dôchodku a to od 01.01.2015 do 31.12.2015 žalobe žalobcu vyhovel a
rozhodol, tak že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

1 606,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 2.
rade odvolanie z dôvodov, ktoré v predmetnom konaní využíva ako procesnú obranu. Krajský súd v
Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Co/386/2017 zo dňa 10.05.2015 napadnutý rozsudok potvrdil a uviedol,
že v súdenom spore nebolo dôvodné a odvolací súd súhlasí s právnym názorom prvoinštančného
súdu, že pri vyjadrení zásady solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, práve viacerí škodcovia voči

poškodenému zodpovedajú spoločne a nerozdielne, dôsledky takejto zodpovednosti treba posudzovať
podľa § 511 ods.1 OZ, ktorý upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči veriteľovi (podľa tohto ustanovenia
môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka). Solidárna zodpovednosť
viacerých škodcov však nebráni ani tomu, aby poškodený požadoval náhradu škody od všetkých
spoločných škodcov spoločne. Pri solidárnej zodpovednosti, ak jeden z viacerých škodcov nahradí

celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne, tým však nie je ešte
vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi tými, kto škodu nahradil.

8. Taktiež uviedol, že v konaní bolo preukázané, že z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretím osobám
o náhradu škody, keďže v dôsledku úrazu bol poškodený odo dňa 9.11.2012 uznaný za invalidného, boli

vyplatené dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok nepochybne vyplatila
sociálna poisťovňa ako orgán zo zákona povolaný pre výplatu dôchodkových dávok. So zreteľom na
odvolacie dôvody preto nie je možné už aj vzhľadom na trestné konanie (podľa rozsudku 1T/32/2013 OS
Rožňava) meniť skutkový stav a odvolateľ ani neuvádza, že by sa nepodieľal na ublížení na zdraví, len
vytýka súdu prvej inštancie, že podiel celkovej náhrady škody je minimálny, keď predeľuje tento podiel

9,76% na každého z obvinených, ktorí právoplatne boli odsúdení v trestnom konaní za úmyselný trestný
čin. Odvolacie dôvody súd vyššieho stupňa považoval za neopodstatnené. S poukazom na uvedené
rozhodnutiaprvoinštančnéhoanajmäodvolaciehosúdu-KrajskéhosúduvKošiciachsúdprvejinštancie
zdôrazňujúc skutočnosť v skoro totožnej veci sa stotožnil aj poukázal na hore uvedené skutočnosti a
keďže žaloba bola podaná dôvodne, tejto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku.

10. Dôvodil, že v danom prípade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorý je v zmysle §

4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) oslobodený od platenia súdneho
poplatku a náhradu trov konania si neuplatnila, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania.11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 2. rade a žalovaný v 4. rade.

12. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil iba rozhodnutím vo veci pod sp. zn.
9C/72/2016 zo dňa 30.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/386/2017,
voči ktorým už žalovaný v 2. rade podal mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko ich považuje za
nezákonné a v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, ako aj jednou zo základných zásad právneho

poriadku SR. Mal za to, že súd prvej inštancie sa tvrdeniami žalovaného v 2. rade vôbec nezaoberal a
nevykonal ani dôkaz oboznámením sa s rozhodnutím Okresného súdu Rožňava v trestnom konaní sp.
zn.1T/32/2013,vktoromkonaníbolzahlavnéhovinníkaajedinúosobu,ktorábolazodpovednázaťažké
ublíženie na zdraví P. Q. označený žalovaný v 1. rade. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalovaného
v 2. rade, závažným spôsobom nerešpektuje právoplatné rozhodnutie v trestnej veci, pokiaľ sa mierou
zavinenia páchateľov zaoberá rozdielne a to dokonca tak, že popiera právoplatné odsúdenie páchateľa,

ktorý spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za nezákonné, v rozpore s § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného priestupku, a o tom, kto ich spáchal. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal trestným rozsudkom, pokiaľ dospel k solidárnej zodpovednosti páchateľov za celý škodlivý

následok na poškodenom, keďže v trestnom konaní došlo k rozsiahlemu dokazovaniu ohľadom miery
zodpovednosti za škodu a príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom, ktorým bolo
poškodenie zdravia P. Q.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že solidárna zodpovednosť viacerých subjektov
za spôsobenú ujmu je podľa § 438 ods. 1 OZ pravidlom a delená zodpovednosť za spôsobenú ujmu je v
zmysle § 438 ods. 2 OZ výnimkou zo všeobecného pravidla, preto ju možno vysloviť len v odôvodnených

prípadoch a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 187/2013, v zmysle ktorého
kritériom delenej zodpovednosti nie je miera zavinenia každého zo zodpovedných subjektov, ale ich
účasť na spôsobení škody, čo je pojem širší, než miera zavinenia a preto úvahu o účasti viacerých
zodpovedných subjektov na spôsobenej ujme je potrebné založiť na porovnaní charakteru a významu
povinností a závažnosti ich porušenia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu voči

žalovanémuv2.radezamietne azaviažežalobcunanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,alternatívne
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v 4. rade rovnako navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu voči žalovanému
v 4. rade zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukazoval na rovnaké skutočnosti
ako žalovaný v 2. rade s tým, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaného v 2. rade a žalovaného v 4. rade navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu. K námietkam žalovaného v 2. a 4. rade uviedol, že súd

prvej inštancie sa dostatočne oboznámil s obsahom rozsudku v trestnej veci po č.k. 1T/32/2013, na
čo súd poukázal na str. 3 odôvodnenia rozsudku. Žalobca zastával názor, že vychádzajúc zo zásady
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, viacerí škodcovia zodpovedajú poškodenému spoločne a
nerozdielne podľa § 511 ods. 1 OZ a teda poškodený môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
solidárneho dlžníka, resp. od všetkých spoločných škodcov spoločne. Zdôraznil, že pri solidárnej

zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť
škodu poškodenému zanikne, čím ale nie je vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi
tými, kto škodu nahradil.

15. Žalovaný v 4. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol,

že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o dôkladnom oboznámení súdu s rozsudkom Okresného súdu
Rožňava č.k. 1T/32/2013, nakoľko súd prvej inštancie zodpovednosť za povrchové zranenia zhodnotil
ako zodpovednosť za spoločné konanie všetkých žalovaných s rozdielnou právnou kvalifikáciou skutkov,
pričom však žalovaný v 1. rade bol odsúdený za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona a žalovaní v 2. až 4. rade boli odsúdení za prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona. Žalovaný v 4. rade sa stotožnil v tvrdeniami žalovaného v 2. rade uvádzanými v jeho
odvolaní o delenej zodpovednosti žalovaných, ktorá bola ustálená v trestnom konaní sp. zn. 1T 32/2013.
Uviedol, že je v rozpore s dobými mravmi požadovať od všetkých žalovaných, aby sa spolupodieľali
na náhrade škody v rovnakom rozsahu, ak je zrejmé, že škodlivý následok nastal najmä protiprávnymkonaním žalovaného v 1. rade a v uvedených intenciách Okresný súd Rožňava v rozsudku 1T 32/2013
použil výnimku v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozdelil zodpovednosť za škodu medzi
žalovaného v 1. rade a len v ďalšom nepatrnom rozsahu medzi ďalších žalovaných v 2. až 4. rade. Preto

navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietnuť a zaviazať žalobcu
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Žalovaný v 2. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu a odvolanie žalovaného v 4. rade zotrval v celom
rozsahu na podanom odvolaní a mal za to, že v danom prípade súd splnené podmienky na uplatnenie

§ 438 ods. 2 OZ o delenej zodpovednosti.

17. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 4. rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných
vyjadreniach, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vec správne právne posúdil, keď
žalovaných v 1. až 4. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.618,80 eur z titulu náhrady
škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku zavineného protiprávneho

konania žalovaných v 1. až 4. rade.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní podmienok prípustnosti
odvolania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
preskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380CSPzhľadiskauplatnených

odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade a žalovaného v 4. rade je
nedôvodné.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.04.2020 o 13,10 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 20.04.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

20. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 4. rade podaným odvolaním uplatnili odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že podané odvolanie

zdôvodňovali rovnakými skutočnosťami.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

23.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajkonania,ktorépredchádzalojehovydaniu
dospel k záveru, že žalovaným v 2. a 4. rade uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

24. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania správne a
vzal v úvahu všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z dôkazov predložených v konaní a taktiež skutkové
zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právacha povinnostiach strán sporu, preto neboli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP.

25. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že z dôvodu
vzniku práva žalobcu voči tretím osobám (žalovaných v 1. až 4. rade) na náhradu škody, nakoľko v
dôsledku úrazu bol poškodený P. Q. odo dňa 9.11.2012 uznaný za invalidného, boli žalobcom vyplatené
dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku vo výške 1.618,80 eur, ktorý dôchodok vyplatil žalobca
ako orgán povolaný zo zákona pre výplatu dôchodkových dávok.

26. S ohľadom na námietky uvádzané žalovaným v 2. a 4 rade v podaných odvolaniach, odvolací súd
uvádza, že žalovaný v 2. a 4. rade nepopreli, že by sa nepodieľali na ublížení na zdraví, ktorá skutočnosť
je zrejmá vzhľadom na zistený skutkový stav už v samotnom trestnom konaní Okresného súdu Rožňava
č.k. 1T/32/2013 s tým, že namietajú a vytýkajú súdu prvej inštancie len to, že vo svojom rozhodnutí
nezohľadnil podiel celkovej náhrady škody, ktorý je podľa názoru odvolateľov v prípade žalovaného v 2.

rade a žalovaného 4. rade minimálny, keďže predeľuje podiel 9,76% na každého z obvinených, ktorí boli
právoplatne odsúdení v trestnom konaní za úmyselný trestný čin, a že súd prvej inštancie neaplikoval v
danej veci princíp delenej zodpovednosti, ako spravodlivej vo vzťahu k žalovaným v 2. a 4. rade.

27. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,
ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

29. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri vyjadrení zásady
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, títo viacerí škodcovia zodpovedajú voči poškodenému
spoločne a nerozdielne, a dôsledky tejto zodpovednosti je potrebné posudzovať podľa § 511 ods. 1
OZ, ktorý upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči veriteľovi a podľa ktorého veriteľ môže požadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka. Ak splní dlh jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných

zanikne. Z hľadiska vzťahu medzi poškodeným a viacerými škodcami to znamená, že poškodený, v
danom prípade žalobca, môže požadovať náhradu škody v plnom rozsahu od ktoréhokoľvek škodcu,
pričom má možnosť vybrať si toho, koho považuje za finančne najzdatnejšieho a ktorý pravdepodobne
bude schopný nahradiť celú škodu. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov však nebráni ani tomu,
aby poškodený požadoval náhradu škody od všetkých spoločných škodcov spoločne. Pri solidárnej

zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť
škodu poškodenému zanikne. Tým však nie je ešte vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady
medzi tým, kto škodu nahradil, a medzi ostatnými spoločnými škodcami. Toto vyporiadanie škody je už
výrazom vnútorného vzťahu medzi viacerými škodcami ako solidárnymi dlžníkmi, teda žalovanými v 1.
až 4. rade, a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému, keďže pri úprave spoločnej zodpovednosti za

škodu sa preferuje ochrana poškodeného, teda v tomto konaní žalobcu.

31. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú tak odvolacie námietky právne irelevantné.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok,

ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil s tým, že zároveň odvolací súd
poukazuje aj na skoro totožný spor týkajúci sa ale iného obdobia výplaty dávok žalobcom poškodenému
titulom priznaného invalidného dôchodku, t.j. právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k.
9C/72/2016-56 z 30.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10.5.2018 sp.zn.
5Co/386/2017.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, žežalovaný v 2. a 4. rade ako odvolatelia v odvolacom konaní úspech nemali a žalobca ako úspešný si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).