Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202113
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119202113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX/XX, H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,
08901Svidník,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova2,Bratislava,IČO
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.091,29 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4. júna 2019 č.k. 10Csp/21/2019-66 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Stranám konania sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 15C 395/2014-62, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa
úspešná. Predmetný rozsudok Okresného súdu nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 17Co/30/2017 zo dňa 25.07.2017 právoplatnosť dňa 29.09.2017. Navyše súd uviedol,

že v predmetnej zmluve sa tiež nedá prehliadnuť ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ktorá
niekoľkonásobne prevyšuje úročenie obdobných úverov v peňažných ústavoch a súdy spravidla takúto
podmienku vyhodnocujú ako neprijateľnú a neplatnú pre rozpor s § 3 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyni mal byť titulom zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.11.2013 poskytnutý úver vo výške
1.500 eur, ale reálne jej bola poskytnutá suma 1.284,25 eura. Žalobkyňa v čase, keď zamestnávateľovi
žalobkyni bola predložená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, uhradila žalovanému sumu 964,44

eura. Uvedené tvrdenia žalovaný nespochybnil.

4. Žalovaný si na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne
zrážky zo mzdy, pričom súd v predmetnom konaní s ohľadom na ním prijaté závery konštatoval, že na tooprávnený nebol. Pokiaľ žalovaný aj napriek tomu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy použil a žiadal
na základe nej vykonávať zrážky zo mzdy, takéto jeho konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. V
dôsledkuuvedenéhobolažalobkyňanútenábrániťsapodanoužalobouoneplatnosťpredmetnejdohody

o zrážkach zo mzdy, pričom bola úspešná. S ohľadom na uvedené okolnosti je podľa názoru súdu
naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že
boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich
na ochranu spotrebiteľov.

5. Podľa ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013,
osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu.

6. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (§ 3
ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.06.2013).

7. Vyššie uvedené ustanovenie, či už v pôvodnom alebo terajšom znení, predstavuje ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Novšie znenie Zákona o ochrane
spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovenej

Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

8. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia bolo súdom prihliadnuté na skutočnosť, že žalovaný
uplatnením zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody vyvolal u žalobkyne stav, ktorý jej nebol

príjemný, evidovali ju totiž u zamestnávateľa v počítači v tom smere, že má nejaký problém so splácaním
úveru. Tento nepríjemný stav právnej neistoty musela riešiť podanou žalobou. Zároveň aj potom, čo
už súd určil, že je neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy a teda sa nemajú zrážky zo mzdy vykonávať,
žalovaný ju neustále kontaktoval a rovnako aj jej zamestnávateľa, aby sa vykonávali ďalej a aby
úver splácala. Rovnako bolo v danom prípade prihliadnuté aj na skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila

ani istinu úveru. Žalovaný totiž reálne poskytol žalobkyni úver vo výške 1.284,25 eur, pričom ku dňu
žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyňa žalovanému zaplatila len sumu 964,44 eur. Hoci
táto skutočnosť nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv na
posúdenie jeho výšky, keďže súd ho ustaľuje na základe svojej voľnej úvahy. Vychádzajúc z týchto
konkrétnych okolností prípadu považoval súd za primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne

finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, ktoré zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako
spotrebiteľkedostatočnúsatisfakciuaodradídodávateľaodporušeniaprávspotrebiteľov.Vprevyšujúcej
časti žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol s tým, že podľa názoru súdu
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne,
resp. na kompenzáciu jej prípadnej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a

odradzujúceho prostriedku ochrany (podobne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.04.2017,
sp. zn. 2Co 137/2016)

9.Výrokotrováchbolodôvodnenýust.§255ods.1a§262ods.1a§257zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania

v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj
I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci.
Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného
plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s čl.
3 a čl. 4 ods. 2 C.s.p. sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného

plnenia.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu100 %. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku
a tiež aj pokiaľ ide o základ priznaného nároku. Rozsudok napádal žalovaný aj z dôvodu, že tento
neobsahuje označenie žiadnej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z jeho úvahy,

ktorou by bola odôvodnená suma 300,- eur. Nedostatok odôvodnenia sumy primeraného finančného
zadosťučinenia zásadným spôsobom odporuje zákonu. Nie je z neho zrejmé, v čom je napríklad daná
primeranosť. Z pojmu „primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť a povinnosť postupovať
individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre
posúdenie každého prípadu. Žalovaný namietal aj výrok o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie

síce uvádza, že vychádza z toho, že žalobkyňa bola úspešná čo do základu a výška nároku je na úvahe
súdu, no nezohľadnil fakt, že žalobkyňa namiesto jedného konania o primerané finančné zadosťučinenie
nedôvodne a bez zjavne oprávneného dôvodu iniciovala niekoľko konaní.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je

daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

14. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu
práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

16. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie

práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

19. Vo veci 15C/395/2014 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku

mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Stalo sa tak z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Okrem uvedeného sa v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.11.2016,
č.k. 15C/395/2014-62 poukázalo na viaceré nedostatky uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere.
Jej súčasťou bola aj neprijateľná zmluvná podmienka spočívajúca v ročnej úrokovej sadzbe úveru vo
výške 70,01 %, niekoľkonásobne prevyšujúcej úročenie obdobných úverov v peňažných ústavoch.

Ďalej sa zdôraznilo, že zmluva nerešpektuje povinnosť uviesť obligatórne náležitosti zmluvy, keď táto
neobsahuje náležitosť vyplývajúcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorou je
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia (písm. k). Uvedené spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje podľa ust. §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Právoplatným ukončením
konania vo veci 15C/395/2014-62, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 17Co/30/2017 dňa 29.09.2017, bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané

finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 30.01.2019,
teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 101
Občianskeho zákonníka.

20. Žalobkyňa si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnila uloženie

povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

21. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená

nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy, žalovaný túto dohodu použil a požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako
konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust.
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa

taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15C/395/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci 15C/395/2014 Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že
tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a snažil sa ju

použiť na výkon zrážok zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne. Zároveň aj potom, čo súd
určil, že je neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy a teda sa nemajú zrážky zo mzdy vykonávať, žalovaný
ju neustále kontaktoval a rovnako aj jej zamestnávateľa, aby sa vykonávali ďalej a aby úver splácala.
Z poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur, odplata za poskytnutie služby bola vo výške 215,75 eur.Žalobkyni teda reálne bola poskytnutá čiastka 1.284,25 eur. Ku dňu predloženia žiadosti o vykonanie
zrážok zo mzdy žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 964,44 eur.

22. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, tak ako to určil súd I. inštancie. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi

satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením§255ods.1C.s.p..Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).