Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. február 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215893
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617215893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: Ž. A., E..

XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., proti žalovaným: 1./ U. J., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX
X., 2./ U. Y., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., 3./ A. D.P., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX
X., 4./ X. D., E.. X.XX.XXXX, J. I. G. XXXX/X, XXX XX S. E. K., 5./ X. S., E.. X.X.XXXX, J. I. Š. XXX/
XXX, XXX XX A., 6./ L. L., E.. X.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., právne zastúpený W. D. G. W. G.,
S..X..F.., U.: XXXXXXXX, A.. M.G. X, XXX XX S. E. K., 7./ A.. O. L., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX
XX X., v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v l./rade U. J. zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v l./ až 5./rade a 7./rade
nepriznáva.

IV. Žalovanému v 6./rade sa priznáva plná náhrada trov konania.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 28.9.2017 dožadovala
určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového B.
S..Č..XXXE.Q.Y.XXXK.X.(ďalejlenako„SVB“)konanejdňa27.8.2017.Svojužalobuodôvodnilatým,
že je vlastníkom bytu č. 2 na prvom poschodí predmetného bytového domu a podľa § 14 ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z.z. sa obracia na súd, pretože dňa 27.8.2017 sa konala SVB, kde bola prehlasovaná

bode č. 4 týkajúci sa použitia fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len ako „fond“) a to tak, že za rok
2017 a 2018 má o použití fondu rozhodovať Rada SVB a nie zhromaždenie, čo žalobkyňa považuje za
porušenie ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z.. Rada SVB ako dozorný orgán nemôže rozhodovať o
použití prostriedkov fondu, preto má za to, že finančné prostriedky boli použité nezákonne, pretože sa
nemohla následne zúčastniť na rozhodovaní. V bode č. 5 na schôdzi zo dňa 27.8.2017 bol odsúhlasený
návrh na riešenie neplatiča - žalovaného č. 1, ktorý je vlastníkom bytu č. 5 predmetného bytového domu.
Aj tu bol porušený uvedený zákon, pretože bolo riešenie tohto problému prenechané Rade SVB ako

dozornému orgánu, ktorý nemá právo rozhodovať o takýchto veciach.
2. K žalobe pripojila žalobkyňa výpis z katastra nehnuteľností - LV č. 803 pre katastrálne územie X., na
ktorom je zapísané vlastníctvo k bytom predmetného bytového domu a Zápisnicu SVB predmetného
bytového domu zo dňa 27.8.2017.3. Uznesením zo dňa 1.3.2018 súd odmietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 327 C.s.p., nakoľko tento návrh neobsahoval predpísané náležitosti.

4. Žalovaní č. 2 až 7 sa k žalobe vyjadrili v tom zmysle, že napriek tomu, že žalobkyňa hovorí o jej
prostriedkoch vo fonde, tak už od júna 2016 do fondu neprispela žiadnou sumou a tieto nároky boli
voči nej aj súdne uplatnené. Žalobkyňa nezaplatila žiadnu sumu ani na rekonštrukciu strechy, ktorá
bola opravená ešte v roku 2005, a na zaplatenie ktorej bola zaviazaná rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. 4C/133/2005 - 144. Žalobkyňa má nedoplatky na fonde aj za skoršie roky a keď niečo uhradí, tak
len sporadicky a nie v stanovenej výške. Na SVB je vždy proti všetkým návrhom a tým komplikuje
nevyhnutné opravy a rekonštrukcie. Čo sa týka bodu č. 5, tak žalobkyňa zavádza, pretože byt, ktorý
vlastní žalovaný č. 1 je v suteréne, je v dezolátnom stave, jeho vlastník nikdy neplatil do fondu žiadne
prostriedky, a preto navrhli na SVB, aby bol tento byt vyňatý z bytového fondu a aby sa stav nebytovým
priestorom vo vlastníctve všetkých ostatných spoluvlastníkov bytového domu. Vzhľadom na uvedené

žalovaní požadovali žalobu zamietnuť.

5. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2019 žalovaný č. 6 dodatočne uviedol, že nie Rada rozhodovala v
danej veci, ale Zhromaždenie SVB vyslovilo súhlas s rozhodnutím Rady SVB, ktorej on ako predseda
dával návrhy. Konečné rozhodnutie bolo teda zo strany vlastníkov bytov. Potvrdil, že dňa 27.8.2017

sa konala SVB. Na tejto schôdzi boli prijaté uznesenia, a to vo vzťahu k tomu, že mali kanalizáciu v
havarijnom stave, ktorú bolo potrebné riešiť, avšak bolo treba zosúladiť aj termíny firiem, ktoré mohli
tieto práce vykonávať. Preto bolo odsúhlasené dodatočné rozhodnutie Rady SVB zo dňa 11.6.2016,
pretože sa im ohlásila firma, ktorá bola schopná a ochotná tieto práce vykonať, avšak pokiaľ by bola
riadne zvolaná schôdza do 6 týždňov, všetko by bolo už zasa pasé. To isté sa týkalo výmeny predných

a zadných dverí, bolo to ku koncu roka 2016. Oslovili ho viaceré firmy, no najlepšia ponuka bola od
spoločnosti S., ktorá im aj nakoniec zhotovila výmenu vchodových dverí za podstatne lacnejšiu cenu ako
ponúkala firma E. a firma J. a následne po platbe dostali ešte ďalšiu zľavu. Pokiaľ sa týka riešenia pani
J., tá bola dlhodobá neplatička v dôsledku čoho sa nepripojila k dodávke vody a elektriny. Pretože ako
vlastníčka bytu nikdy takúto požiadavku neurobila a sama musela zaplatiť, tak jej navrhol riešenie, že

po dojednaní na Obecnom úrade by jej bol pridelený sociálny byt, avšak za podmienok, že byt v ktorom
ona bývala na prízemí, by požiadala o vyňatie z bytového fondu a tento byt by bol prekategorizovaný
na nebytové priestory a bol by už ako nebytový priestor darovaný SVB, pretože ako vlastníčka bytu by
nemohla sociálny byt dostať od obce. Pani J. však tak neurobila a medzičasom zomrela. Žalobkyňa
je si veľmi dobre vedomá svojich práv a nie však svojich povinností a neodvádza dlhodobo platby do

fondy opráv, takže neobstojí tvrdenie, že ako bude s jej prostriedkami naložené. Bolo potrebné vymeniť
odkvapy, ale vzhľadom na to, že toto uznesenie napadla na súde žalobkyňa, vo veci sa ďalej nekoná. V
dôsledku poškodených odkvapov voda stále zateká a dochádza k znehodnoteniu nehnuteľnosti a môže
to viesť až k poškodeniu statiky.

6. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

7. Podľa § 63 ods.2 prvá veta CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.

8. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Súd v intenciách CSP nemá možnosť a ani povinnosť po smrti strany počas konania toto
konanie prerušiť. Súd má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní
pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo
vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho.

9. Súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor (t.j. ak predmetom sporu je plnenie).
Takýto žalobný petit ale žalobkyňa nepodala.

10.Zvýpovedeobochstránmalsúdpreukázané,žežalovanáv1.radeU.J.vpriebehusúdnehokonania
zomrela. Súd preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to,

že sa v danej veci nejedná o majetkový spor, súd konanie voči tejto žalovanej zastavil.

11. Predmetom tohto konania je vyslovenie neplatnosti rozhodnutí k bodu 4 a 5 prijaté na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu S..Č.. XXX K. X. konanej dňa 27.8.2017.12. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. účinného ku dňu podania žaloby vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi

vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do

piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

13. Podľa § 14 ods. 8 cit. zák. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak

jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na
príslušnomsúdedomáhaťdočasnéhopozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytových
priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina
podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového
priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi splnomocnená osoba.

14. Toto zákonné ustanovenie dáva možnosť prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd v lehote 30

dní od oznámenia výsledku hlasovania.

15. Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s.č. 201 v Rudňanoch
sa konalo dňa 27.8.2017 a na tomto zhromaždení bola prítomná i žalobkyňa, čo potvrdila v rámci
účastníckej výpovede. To znamená, že už dňa 27.8.2017 sa dozvedela o výsledku hlasovania a 30-

dňnová lehota jej začala plynúť 28.8.2017, posledný deň lehoty pripadol na 26.9.2017 (utorok), pričom
táto lehota je prepadnou (prekluzívnou), ide o hmotnoprávnu lehotu. To znamená, že v najneskôr v
posledný deň lehoty musí byť žaloba podaná na súde.

16. V danom prípade žaloba bola podaná na súde dňa 28.9.2017, teda po márnom plynutí prepadnej

lehoty.

17. Pre úplnosť súd považuje uviesť nasledovné:

18. Z povahy ustanovenia § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že výsledkom súdneho konania

z pohľadu žalobcu by malo byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým
rozhodnutím na schôdzi vlastníkov bytov - vzhľadom na uvedené je potrebné formulovať znenie petitu
žaloby tak, aby z jeho textácie bolo zrejmé, že rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nie je
možné v podmienkach daného bytového domu aplikovať.

19. Toto ustanovenie zákona teda neupravuje možnosť vlastníkov dožadovať sa neplatnosti hlasovania
- v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi
hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda
rozhodnutie nahrádzajúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a
takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.

20. Žalobkyňa ale podala určovaciu žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesení (nie všetkých) - k bodu 4
a 5 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu S..Č.. XXX K. X. konanej
dňa 27.8.2017.

21. Rozhodnutia (uznesenia) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nemožno považovať za právne úkony,
pretože schôdza vlastníkov bytov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a
spôsobilosťou na právne úkony. Ak by tomu tak bolo, potom by všetky rozhodnutia prijaté subjektom
boli považované za neplatné pre rozpor s § 38 ods. 1 OZ (neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto hourobil, nemá spôsobilosť na právne úkony). Preto na rozhodnutia vlastníkov bytov nie je možné aplikovať
ustanovenia o právnych úkonoch a je prípustný postup len v medziach ustanovenia § 14 ods. 8 zák.
č. 182/1993 Z.z..

22. K tejto veci už zaujala stanovisko súdna prax - Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku
1Co/192/2009-247 zo dňa 23.9.2010 skonštatoval, že schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov
tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a
rozhodnutie je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný

riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa vlastníkov
bytov a nebytových priestorov stane až tým, že ju správca navonok prejaví. Preto rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, a teda sa nemožno úspešne dožadovať ich
neplatnosti.

23. Súd nemal dôvod odchýliť sa od tohto právneho názoru.

24. Súd udáva, že návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania podľa jej prednesu na pojednávaní zo
dňa1.2.2019 zamietol aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 2 CSP).

25. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní. Žalovaným
v 1.-5. a 7. rade trovy nevznikli žiadne, resp. ich náhradu si neuplatnili. Žalovaný v 6. rade si uplatnil
trovy konania, preto mu súd priznal ich náhradu v pomere 100%.

27. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.

vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.