Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617206489
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617206489.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. W. D. E., Q..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa matky: U.. H. D. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. XX/X, F., W..Č..
Y. Q. T., Š. Q. XX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária SLÚKA a partneri, s.r.o., Spišská Nová
Ves, Hviezdoslavova 478/41, IČO: 500 96 796 a otca A. F. D. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. X N. D. J.W. O.,
XXXXX J., A., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. W. D. E., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý

prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,- EUR mesačne, počnúc od 17.03.2017, ktoré
výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. W. D. E., Q.. XX.XX.XXXX za obdobie od 17.03.2017 do
31.03.2019 v celkovej výške 210,- Eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s mal. W. D. E., Q.. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e .

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 17.03.2017 návrh, ktorým žiadala, aby súd

zveril maloletého W. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo
výške 250,- EUR mesačne od 01.04.2016.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom dieťaťa uzatvorili 02.07.2014 na Cypre. Vtom čase
bola vycestovaná na Cypre. S otcom dieťaťa sa zoznámila počas jej dovolenky, zblížili sa a následne
niekoľkokrát vycestovala za ním. Otehotnela a keď bola asi v 8. mesiaci pricestovala na Slovensko. Dňa
12.01.2015 sa im narodil syn W.. Bývali u jej starých rodičov. Otec dieťaťa za nimi pricestoval keď mal

syn tri mesiace. Snažil sa uplatniť ako futbalista v mestách v rámci Slovenska, avšak nikde nepôsobil
dlhší čas a vôbec nie na zmluvu, teda, aby mal pravidelný príjem. Ona poberala rodičovský príspevok
a za pomoci jej starých rodičov dokázali zabezpečiť potreby ich rodiny. Spolužitím postupne zisťovala,
že si s otcom dieťaťa nerozumejú vo viacerých oblastiach, ich vzťahy sa narušili a v apríli 2016 otecdieťaťa odišiel zo spoločnej domácnosti. Od tej doby sa nestretávali, syna nevidel, inou formou sa s
nimi nekontaktoval a na jeho výživu v čase podania uvedeného návrhu ničím neprispieval. Aj napriek
tomu, že ich vzťahy boli narušené, mala za to, že sa to možno upraví a, že budú spoločne žiť, ako

rodina.Postupomčasuvšakdospelaknázoru,žekeďžespoluvôbecnekomunikujútakniejepredpoklad
nejakej pozitívnej zmeny.

3. Súdu sa nepodarilo doručiť otcovi dieťaťa súdne zásielky na adresu uvedenú v návrhu matky, a síce
W.-A.-Y. X., F. Y. XXXXX, Q., a ani na neskôr opravenú adresu W.-N.-Y. X., F. (Y.) XXXXX, Q.. Podľa

správy dožiadaného súdu v Nemecku, otca dieťaťa nebolo možné na uvedených adresách lokalizovať.
(č.l. 108 súdneho spisu).

4. Dňa 04.07.2018 podľa úradného záznamu v súdnom spise tunajšieho súdu sp.zn. 16P/78/2017 otec
dieťaťa v civilnej kancelárii tunajšieho súdu oznámil svoju korešpondenčnú adresu pre doručovanie a
to J. XXXX/X, Y. Q. T. u pána K.. Súdu sa však otcovi dieťaťa nepodarilo doručiť súdne zásielky do

vlastných rúk ani na tejto ním uvedenej adrese, kedy súdne zásielky boli preberané len splnomocneným
zástupcom menovaného.

5. Dňa 25.09.2018 bolo súdu doručené písomné podanie zo strany otca dieťaťa, ktoré bolo založené
do súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/78/2017, a v ktorom tento, ako svoju kontaktnú adresu,

uviedol adresu: X N. D. J. O., XXXXX J., A.. Súd preto po vykonaní prekladu príslušných súdnych
písomností do francúzskeho jazyka (návrhu, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu, uznesenia
o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, poučenie podľa Civilného mimosporového
poriadku, potvrdenia o pridelení sudcu a predvolaní na pojednávanie na deň 25.02.2019 a na náhradný
termín na deň 25.03.2019 a výzvy na predloženie dokladov) tieto doručoval otcovi dieťaťa na túto vyššie

uvedenú adresu, kde mu tieto boli aj doručené dňa 12.03.2019.

6. K návrhu sa otec dieťaťa v tomto konaní o úpravu práv a povinnosti na čas do rozvodu nevyjadril,
avšak vyjadril sa písomným podaním zo dňa 18.03.2019, doručeným súdu dňa 25.03.2019, ktoré bolo
založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/78/2017, v ktorom uviedol, že sa s matkou

dieťaťa dohodli na výške výživného v sume 120,- EUR mesačne, že navrhuje, aby bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky dieťaťa a aby sa jeho styk so synom neupravoval. Tiež uviedol, že pokiaľ
by to bolo možné, chcel by požiadať o nový dátum pojednávania, ktorý bude zohľadňovať štýl jeho
zamestnania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako
aj pripojeným spisom 16P/78/2017 a zistil tento skutkový stav:

8. Rodičia maloletého uzatvorili dňa 02.07.2014 manželstvo v meste Ipsonas v Cyperskej republike, a
toto manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev J. T. Y. - K. J. U.,vo zväzku OM/94, ročník 2014, na

strane 36, pod poradovým číslom 72.

9. Z tohto manželstva sa im narodil dňa XX.XX.XXXX maloletý syn W. D. E..

10. Z obsahu účastníckej výpovede matky uskutočnenej, ako v tomto konaní, tak aj v konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/78/2017 o rozvod ich manželstva vyplynulo, že sa s otcom dieťaťa
spoznala na dovolenke na Cypre. Zhruba po jednom roku uzavreli manželstvo jednak z lásky a jednak
preto, že bola tehotná. Do uzavretia manželstva sa stretávali tak, že ona pravidelne chodievala na
Cyprus. Po uzavretí manželstva sa im na Slovensku narodil syn. Asi tri mesiace nato, sa otec dieťaťa
presťahoval za matkou dieťaťa na Slovensko. V tom čase bývali u jej rodičov. Otec dieťaťa bol bez

príjmu. Hľadal si prácu v rôznych futbalových kluboch v Spišskej Novej Vsi a v okolí, avšak bezúspešne.
Tieto okolnosti ako aj finančné problémy v ich rodine prispeli k tomu, že medzi nimi začali vznikať
nezhody. Otec dieťaťa sa pokúšal nájsť si prácu aj v rámci Európy, konkrétne odišiel do Paríža i opätovné
na Cyprus, vždy sa však vrátil späť do ich domácnosti.

11.Podľavyjadreniamatkydieťaťaodapríla2016nevedúspoločnúdomácnosť,pričomotecdieťaťasav
ich domácnosti objavil ešte nakrátko v mesiaci september 2016, kedy sa zdržal týždeň, resp. dva týždne,
následne vycestoval do Nemecka a odvtedy sa však už k ním nevrátil. Matka dieťaťa mala medzičasom
aj nový partnerský vzťah, ktorý však už ukončila a teda dňu rozhodovania súdu nemá partnera.12. Matka dieťaťa pôvodne prebývala spolu s maloletým synom W. u svojich rodičov v ich rodinným
dome. Neskôr sa spolu so synom presťahovali k jej novému partnerovi, s ktorými bývali v prenajatom

dvojizbovom byte, kde náklady na domácnosť predstavovali sume 320,- EUR mesačne, v čom bolo
zahrnuté, ako nájomne, tak aj SIPO poplatok.

13. Toho času po rozchode s uvedeným partnerom, matka dieťaťa s maloletým synom W. a to od apríla
2018 býva v inom prenajatom dvojizbovom byte. Uvedenú domácnosť obývajú sami, výnimočne u nich

prebýva otec matky, ktorý jej aj finančne vypomáha. Mesačné náklady na nájomné v tejto domácnosti
predstavujú sumu 340,- Eur.

14. Matka dieťaťa pôvodne bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v celkovej
sume cca 226,- EUR mesačne a do 16.10.2017 aj príspevku na opatrovanie člena rodiny (babky) v sume
243,96 EUR mesačne.

15. Od 23.09.2017 bola zamestnaná na dobu určitú do 22.09.2018 u zamestnávateľa IRIAN SAM s.r.o.,
kde za obdobie mesiacov augustu 2017 až júl 2018 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške
5.217,19 EUR, čo v prepočte na mesiac v priemere predstavovalo sumu 508,99 EUR (t.j. 5.217,19 EUR :
10 1 mesiaca). Príjem do domácnosti matky dieťaťa a jej syna v tom čase tvoril aj rodičovský príspevok

vo výške 213,20 EUR a to do januára 2018 a tiež prídavok na syna 23,52 EUR mesačne. Zároveň
za to obdobie, kedy matka dieťaťa žila so svojim vtedajším novým partnerom, príjem do ich spoločnej
domácnosti tvoril aj príjem tohto jeho partnera, ktorý bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti Embraco
a to vo výške 800,- EUR.

16. Za obdobie mesiacov január 2018 až september 2018 vrátane dosiahla matka dieťaťa u jej vyššie
uvedeného zamestnávateľa celkový čistý príjem vo výške 4.214,97 EUR, čo v prepočte na mesiac v
priemere predstavovalo sumu 481,71 EUR (t.j. 4.214,97 EUR : 8 3 mesiaca) . Zároveň jej zo strany
uvedeného zamestnávateľa za mesiac august 2018 bola vyplatená aj náhrada príjmu za nemoc vo výške
96,41 EUR.

17. Matka dieťaťa je od skončenia vyššie uvedeného pracovného pomeru v mesiaci september 2018
práceneschopná. Jej príjem tvorí nemocenský príspevok vo výške 356,- Eur. Príjem do domácnosti
matky dieťaťa a jej syna v súčasnej dobe predstavuje ešte aj prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur a
výživné, ktoré na syna zasiela otec dieťaťa.

18. Otec dieťaťa je toho času vo Francúzsku, kde ako korešpondenčnú adresu má uvedenú adresu: X
N. D. J.W. O., XXXXX J., na ktorú mu aj bola doručená súdna zásielka. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho
súčasné príjmové a majetkové pomery.

19. Podľa výpovede matky dieťaťa, kým bol otec dieťaťa na Slovensku nedosahoval žiadny príjem.
Vo futbalových kluboch, kde sa mal pokúsiť hrávať ho zobrali len na skúšku a matka dieťaťa nemala
informácie o tom, že by mu bola uhradená akákoľvek odmena. Podľa výpovede matky dieťaťa pred
uzavretím manželstva otec dieťaťa na Cypre pracoval v strážnej službe, kde strážil nejaký objekt, avšak
nevedela uviesť, aký príjem dosahoval. Podľa jej vedomostí pokiaľ otec dieťaťa vycestoval do Paríža

tak prebýval u svojej sestry a pokúšal sa hrávať za nejaký futbalový klub. O inej jeho pracovnej činnosti
nemá vedomosti. V prípade vycestovania na Cyprus sa tiež pokúšal zamestnať ako futbalista v nejakom
miestnom klube.

20. Matka dieťaťa nemá vedomosť o tom, či otec dieťaťa vlastní nejaký hodnotnejší majetok v Európe

a okrem ich maloletého syna by už nemal mať žiadne iné deti.

21. Maloletý W. v čase podania návrhu bol v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Od
04.09.2017 maloletý nastúpil do materskej školy, ktorú navštevuje aj v súčasnosti. Mesačný školský
poplatok je vo výške 15,- Eur a poplatok za stravu 20,- Eur mesačne. Matka tiež uhrádza poplatok za

ZRPŠ v sume 15,- EUR na začiatku školského roka a tiež ročné poistné v sume 1,- EURO. V súvislosti s
nástupom do materskej školy v septembri 2017 mala aj výdavky vo výške cca 50,- EUR. Dieťa je zdravé,
prekonáva len bežné detské ochorenia.22. Z výpovede matky dieťaťa v uvedenom konaní, ako aj z dokladov ňou predložených o realizácii
úhrad súm po 120,- EUR mesačne k rukám matky dieťaťa zo strany otca dieťaťa prostredníctvom služby
WESTERN UNION v dňoch 09.05.2018, 06.06.2018, 24.07.2018, 07.08.2018 , 07.09.2018, 11.10.2018,

20.11.2018, 18.12.2018., 21.01.2019, 18.02.2019 a 15.03.2019, vyplynulo, že otec dieťaťa na výživu
syna tejto pravidelne poukazoval sumu 120,- EUR mesačne, kedy túto sumu navrhovateľke uhradil za
obdobie od 01.03.2017 do 31.08.2017 vrátane a od 01.01.2018 až do marca 2019 vrátane, a len za
obdobie od 01.09.2017 do 31.12.2017 na výživu syna prispel nižšou sumou a to sumou 70,- EUR za
všetky štyri tieto uvedené mesiace roku 2017. Navyše nad rámec týchto úhrad prispel matke dieťaťa na

výživu syna aj v mesiaci september 2018, kedy jej prispel ešte sumou 200,- Eur, keďže mala zvýšené
výdavky v súvislosti s nástupom syna do materskej školy.

23. Matka tiež dňa 17.03.2017 podala návrh na rozvod jej manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému synovi na čas po rozvode, o ktorom sa vedie konanie pod sp.zn. 16P/78/2017, ktoré dosiaľ
nie je právoplatne ukončené.

24. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č.
2201/2003“/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa

vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

25. Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm.
b) sa môžu týkať najmä:

a.) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b.) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c.) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d.) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;

e.) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

26. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania.

27. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou
ustanovení článkov 9, 10 a 12.

28. Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej

právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú
právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu
a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

29. Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1
zanikne, ako náhle:

a.) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b.) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach
neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;
c.) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

30. Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú takisto
právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v
odseku 1, ak:a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že
jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že
dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu;

a
b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase
začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

31. Podľa Článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,

rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej
len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských
právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

32. Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu rozhodovať vo veciach rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k mal. W., t.j. dieťaťu účastníkov tohto konania, súd dospel k názoru, že aj táto právomoc je
daná. V čase podania návrhu vo veci samej až do dňa rozhodovania súdu o tomto návrhu mal maloletý
a naďalej aj má tzv. obvyklý pobyt na území Slovenska.

33. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009, miestu tzv. obvyklého
pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho
a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a
dôvody pobytu na území členského štátu (Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu
príslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,akoajrodinnéasociálne

väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý
pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

34. V prípade maloletého W.G. v čase podania návrhu vo veci samej, ako aj v súčasnosti sú splnené
predpoklady k tomu, aby bolo možné konštatovať, že dieťa ma tzv. obvyklý pobyt na území Slovenska.

Maloletý sa na Slovensku narodil a nepretržite tu od svojho narodenia aj prebýva a toho času aj
navštevuje materskú školu na území Slovenska, ovláda slovenský jazyk. Všetky tieto skutočnosti
osvedčujú jeho začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia na území Slovenskej republiky. Za
takejto situácie teda je možné konštatovať, že je daná právomoc tunajšieho súdu rozhodovať o
rodičovských právach a povinnostiach vo vzťahu k tomuto dieťaťu.

35. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

36. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

37. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

38. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

39. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

40. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

41. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

42. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

43. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

44. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

45.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

46. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

47. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

48. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa,
podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR

mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc
od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.

49. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13

EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na
jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

50. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.51. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

53. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého.

54. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

55. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

56. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

57. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

58. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

59. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

60. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

61. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v
plnom rozsahu, pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.

62. Pokiaľ šlo o zverenie mal. W. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu, ani nevedú spoločnú domácnosť. Maloletý syn
W. v súčasnej dobe sa nachádza u matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v mieste jej terajšieho
bydliska absolvuje aj predškolskú dochádzku. Z vykonaných dôkazov tiež vyplynulo, že matka sa o

maloletého riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matky.

63. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletého syna, t.j. v tomto prípade otca,
súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc

do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,
ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovanímvzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi

vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

64. Nepodarilo sa zistiť, aké sú súčasné príjmové a majetkové pomery otca dieťa. Je však preukázané,
že tento na syna matke prakticky od januára 2018 pravidelne zasiela sumu 120,- EUR mesačne. Nebolo
zistené, žeby otec okrem mal. W. mal mať ešte inú vyživovaciu povinnosť. Výdavky na jeho domácnosť

súd nie sú známe.

65. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto
nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho

potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením dochádzky do materskej školy, preprava
dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, a nie v neposlednom rade aj výdavky súvisiace so zdravotným
stavom dieťaťa. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac
prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

66. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase,
keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu
nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný
zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného

k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť
správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto
výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

67. Z prezentovaných nákladov na maloletého W. vyplynulo, že tieto pokiaľ ide len o náklady na

materskú školu, ktorú toho času navštevuje, predstavujú sumu cca 40,- EUR mesačne (školský poplatok
15,- Eur/mesačne + poplatok za stravu - 20,- Eur/mesačne + poplatok za ZRPŠ 15,- EUR ročne : 12
mesiacov + ročné poistné v sume - 1,- EURO : 12 mesiacov) bez rôznych nepravidelných výdavkov,
ktoré zvyknú byť na začiatku každého školského roka (napr. zakúpenie hygienických potrieb, oblečenia,
prezúvok, školských potrieb napr. na maľovanie a pod.) Medzi ďalšie nevyhnutné výdavky, na ktoré je

u maloletého dieťaťa potrebné prihliadať sú výdavky na domácnosť, ktorú obýva, ktoré treba prerátať
na jednotlivých členov uvedenej domácnosti, čo v prípade maloletého W. predstavuje sumu 170,- EUR
(t.j. 340,- EUR mesačne, ako výdavok na bývanie : 2 členovia domácnosti), ako aj náklady na stravu
maloletého mimo materskej školy, už spomenuté nepravidelné výdavky do materskej školy (napr. v
septembri 2017 boli vo výške 50,- EUR) a ďalej sú to náklady na oblečenie, obuv.

68. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, jeho vek,
prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí
byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec dieťaťa toho času na

syna pravidelne zasiela sumu 120,- EUR mesačne a tiež skutočnosť, že tento toho času nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na maloletého W. na sumu 120,- Eur
mesačne, ktorú vzhľadom na vyššie uvádzané výdavky na maloletého a jeho súčasný vek, ako aj na
príjmy matky považuje za primeranú a v prevyšujúcej časti nad túto súdom priznanú sumu výživného
návrh matky zamietol.

69. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 17.03.2017, teda odo dňa, kedy matka podala
tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd v danom prípade skúmal
podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenievýživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava
možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného

podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,
ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj
spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť
nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné

(vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce
dôvody nezistil a preto jej návrh v časti o určenie výživného za obdobie od 01.04.2016 do 16.03.2017
(t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu na tunajšom súde) zamietol.

70. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté dieťa za uplynulé obdobie od
17.03.2017 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie

od 17.03.2017 do 31.03.2019 v celkovej výške 210,- Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť matke v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

71. Tento nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného
vo výške 120,- EUR mesačne za mesiace marec 2017 až marec 2019, čo predstavovalo čiastku 46,77

EUR(t.j.50,-EUR/31dníx29dní).Celkovásumazaostaléhovýživnéhotakpredstavovalasumu3.000,-
EUR (t.j. 120,- x 25 mesiacov).

72.Vkonaníbolopreukázanéžeotec zaobdobieodpodanianávrhu,tedazaobdobieod13.03.2017(od
ktorého súd priznával výživné) do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 25.03.2019 nespochybniteľne uhradil

na výživu syna 21 krát sumu po 120,- EUR (t.j. za mesiace marec 2017 až august 2017 vrátane a
následne za mesiace január 2018 až marec 2019 vrátane), raz sumu 70,- EUR (podľa výpovede matky
za obdobie september 2017 až december 2017 vrátane) a raz sumu 200,- EUR v mesiaci september
2018, ako mimoriadnu úhradu na výdavky syna v súvislosti s nástupom do materskej školy. Spolu teda
išlo o sumu 2.790,- EUR (t.j. 21 x 120,- EUR + 70,- EUR + 200,- EUR).

73. Po započítaní týchto otcom realizovaných úhrad na výživu maloletého syna na vyššie uvedené
zaostalé výživné, následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo
strany otca za uvedené obdobie v sume 210,- EUR (t.j. 3.000,- EUR - 2.790,- EUR = 210,- EUR), na
úhradu ktorého ho zaviazal.

74. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.03.2019, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 20. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac marec 2019 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku u nastala.

75. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým synom, súd tento neupravil, vzhľadom na písomné
prehlásenie otca dieťaťa uvedené v jeho podaní zo dňa 18.03.2019 doručenom súdu dňa 25.03.2019 a
založenom do súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/78/2017, a na prehlásenie matky maloletého,
ktoré bolo zaznamenané do súdnej zápisnice dňa 25.03.2019, kedy obaja zhodne navrhli tento styk
neupravovať.

76. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

77. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

78. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

79. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania , nakoľko súd
nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.80. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení, ako svedok.

81. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

82. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,

ktorému rozumie, znáša štát.

83. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali náklady štátu na úhradu odmeny prekladateľa za preklady
súdnych listín zo slovenského jazyka do materinského jazyka otca dieťaťa, resp. do jazyka, ktorému
otec dieťaťa rozumie, aby sa takto zabezpečili pre neho rovnaké možnosti uplatnenia jeho práv. nakoľko
ide o trovy konania, ktoré znáša podľa § 155 ods. 2 CSP samotný štát, súd vyslovil, že Slovenská

republika, ako štát, nemá nárok na náhradu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.