Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206987
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319206987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti:
V. O.Á., Z.. XX.XX.XXXX, a J. O., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom rovnako ako matka, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., detí matky: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Ľ.
XXX, XXX XX Ľ., a otca: J. O.Ň., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Ľ. XXX, K..Č.. P. XXX/XXXX, O., v konaní o
zmenu osobnej starostlivosti mal. V. O., Z.. XX.XX.XXXX, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 8P/234/2019-21 zo dňa 22.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. vo vzťahu k zvereniu mal. J. do osobnej starostlivosti otca.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa návrhom domáhal zverenia maloletej V. do jeho osobnej starostlivosti, v priebehu konania
otec rozšíril svoj návrh a navrhol, aby súd zveril obe maloleté deti do jeho starostlivosti a matke určil
povinnosť prispievať na výživu sumou 80,- eur na každé maloleté dieťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/488/2016-36 zo dňa 26.05.2017 vo výroku

II. tak, že zveruje mal. V. O., Z.. XX.XX.XXXX a mal. J. O., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
otca, ktorý bude maloletých zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matku zaväzuje prispievať na ich výživu v rozsahu po 80,-- eur mesačne na každé maloleté dieťa,
ktoré bude poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil zabezpečovaním starostlivosti o maloletú V. otcom od mája 2019.

Poukázal na dôvod odchodu maloletej od matky pre nezhody vyplývajúce z nadmerného požívania
alkoholických nápojov matkou, ktoré potvrdil aj maloletý J. a kolízna opatrovníčka. Vzhľadom na
skutočnosti zistené od otca detí, samotných maloletých detí aj kolízneho opatrovníka rozhodol súd o
zmene osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu detí v rovnakom rozsahu, v akom bolzaviazaný prispievať otec. Zdôraznil, že nemal možnosť osobného kontaktu s matkou, ktorá sa súdneho
pojednávania nezúčastnila.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36, § 26, 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“).

III. Obsah odvolania matky

5. Proti výroku o zverení mal. J. a výroku o výživnom rozsudku podala odvolanie matka maloletých.
Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť ponechaním maloletého J. v jej osobnej starostlivosti a výživné
na mal. deti zo strany oboch rodičov neurčiť, resp. vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Namietala, že hoc bola písomne oboznámená s termínom súdneho pojednávania na
súde prvej inštancie a neúčasť riadne a včas neospravedlnila, pojednávania sa nezúčastnila, pretože si
pomýlila dátum pojednávania a nepredpokladala, že súd rozhodne na prvom pojednávaní. Vo vzťahu k

mal. V. je uzrozumená, že maloletá chce byť v starostlivosti otca, nakoľko od mája 2019 nebýva s matkou
v spoločnej domácnosti, jej vek je už blízky veku dospelosti, nechce jej brániť, aby bývala v spoločnej
domácnosti s otcom, keď sa tak rozhodla sama. Vo vzťahu k zvereniu maloletého J. do starostlivosti
otca namietala, že maloletý J. sa nikdy nevyjadril, že chce bývať pri otcovi. V odvolaní potvrdila svoje
zlyhanie ohľadne požívania alkoholu a poukázala na dobrovoľné nastúpenie na protialkoholické liečenie

ústavnou liečbou. Poukázala na emocionálnu väzbu medzi ňou a maloletým, a možný dopad na jeho
psychický vývin v prípade, že nebudú spolu bývať v spoločnej domácnosti.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých, ktorý uviedol, že matka má opakovane problémy s
alkoholom. Potvrdil, že v minulosti obaja mali problémy s alkoholom, matka ich neprestala požívať ,

ohrozovalajeholiečbu,pretootecodišielzospoločnejdomácnostianeskôrsarozviedli.Maloletédetiboli
po rozvode zverené do starostlivosti matky, pretože otec potreboval dostať pod kontrolu pitie. Uviedol, že
maloletý J. viackrát oznámil otcovi, že chce byť u otca a to aj pred kolíznou opatrovníčkou, v stretávaní s
matkou mu brániť nebude. V odvolaní zároveň žiadal priznať, oproti svojmu pôvodnému návrhu, výživné
vo výške 80,- eur na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku, nie od podania návrhu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu potvrdiť ako vecne správny. Svoje
stanovisko neoprel len o zistenia z posledných dní, ale vníma ho ako dôsledok neprimeraného životného
štýlu.Konštatoval,žekontaktysmal.deťmibolivobdobíposlednýchdvochrokovodrozvodumanželstva
(ale aj predtým) dostatočne časté a intenzívne na to, aby bolo z jeho možné zaujať vo veci jednoznačné

stanovisko, ktoré rešpektuje najlepší záujem mal. detí. Kolízny opatrovník zhodnotil životnú situáciu
mal. detí, pričom u mal. V. zohľadňoval jej schopnosť kriticky vyhodnotiť matkino správanie a konanie
a ohradiť sa voči nemu, avšak u mal. J. identifikoval možnú sekundárnu traumatizáciu spôsobenú
nadmerným užívaním alkoholu zo strany matky, ktorá by preňho mala byť zárukou istoty a bezpečia.
Kolízny opatrovník tiež poukázal na nevhodný spôsob, akým k sebe matka mal. J. pripútava (pocit

zodpovednosti a prípadných výčitiek a viny z opustenia matky), a teda aj na riziko vzniku nezdravej
vzťahovej väzby, ktorú signalizujú aj vyjadrenia matky v odvolaní - napr. „Nikdy sa nevyjadril, že ma
chce opustiť“. Pri osobnom rozhovore s mal. J. kolízny opatrovník vnímal silný konflikt lojality, preto
je nepravdepodobné, že by sa mal. J. pred matkou skutočne v takomto zmysle vyjadril. Z vyjadrení
maloletého kolízny opatrovník konštatoval, že s pochopením dokáže prijať meritórne rozhodnutie súdu

o zmene osobnej starostlivosti, dokonca, že ho takéto rozhodnutie zbaví ťarchy vyplývajúcej z konfliktu
lojality. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, samotná skutočnosť, že matka mal. detí je od 11.11.2019
hospitalizovaná v X. nemocnici v F. ešte nie je zárukou skutočnej zmeny. Podľa avizovanej doby
trvania hospitalizácie v rozsahu jedného mesiaca ide pravdepodobne o detoxikačný pobyt s následnou
psychiatrickou liečbou, ktorá však ešte nie je ústavnou protialkoholickou liečbou.

8. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka poukázala na dôvody rozpadu
manželstva. Uviedla, že maloletá V. odišla od matky pre nezdravý spôsob života, s ktorým matka
nesúhlasila. Nevidí dôvod, aby maloleté deti vychovával otec, ktorý má spoločné dieťa so súčasnou
partnerkou. Uviedla, že maloletý J. chce ostať v domácnosti matky, podľa jej názoru otcovi ide o peniaze.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie matky bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. týkajúci sa zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca
je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti v zmysle
§ 387 CSP a zároveň zistil, že vo výroku II. týkajúceho sa výšky vyživovacej povinnosti na maloleté

deti sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Matka odvolaním napádala správnosť záverov súdu prvej inštancie na ktorých tento založil svoje
rozhodnutie v časti zverenia do osobnej starostlivosti otca vo vzťahu k maloletému J. z dôvodu,
že v najlepšom záujme maloletého je, aby vyrastal u matky, preto nesúhlasila so zmenou osobnej

starostlivosti.

11. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a vykonaných dôkazov pred
súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P/488/2016-36-zo dňa
XX.XX.XXXX súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a obe deti zveril do osobnej starostlivosti

matky a otca zaviazal prispievať na každé dieťa sumou po 80 eur mesačne. Kolízny opatrovník maloleté
detievidujeodmarca2011,kedystarírodičiamal.detíoznámilizvýšenépožívaniealkoholickýchnápojov
a nedostatočnú starostlivosť o mal. deti zo strany ich rodičov. V rodine boli vykonávané opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálne kurately, v rámci ktorých bolo dňa 19.12.2012 obom rodičom
rozhodnutím č. HE/2012/796 ÚPSVaR O. uložené výchovné opatrenie - upozornenie, rodičia začali

pravidelne navštevovať psychiatrickú ambulanciu F.. T. B. V. O., kde boli ambulantnou formou liečení
pre problémy s alkoholom. Uznesením Okresného súdu v Humennom sp. zn. 10P/85/2014 zo dňa
28.03.2014 boli mal. deti predbežne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov O.,
ktorá sa realizovala iba krátky čas, pretože rodičia zmenili svoje správanie a v dôsledku toho mal. deti
okamžite prejavili záujem o návrat do prirodzeného rodinného prostredia. Situácia v rodine sa v apríli

2016 začala komplikovať, pretože otec maloletých detí trpel silnými depresiami, pod vplyvom alkoholu
mal samovražedné sklony. V tomto období ho podporili jeho rodičia, ktorí ho rovnako ako už niekoľkokrát
predtým, odviezli na liečenie pobytovou formou. Problém ale nastal vždy po návrate otca z liečenia do
domácnosti v Ľ., pretože sa tam bez dostatočnej podpory zo strany matky mal. detí, ktorá sama vo
zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje, vrátilo všetko do starých koľají. V auguste 2016 sa túto

situáciu pokúsili radikálne riešiť práve rodičia otca mal. detí, ktorí ho presťahovali do svojej domácnosti
v O., kde s nimi odvtedy žil a do spoločnej domácnosti k manželke a deťom sa už nevrátil. Starí rodičia
kontrolovali celkový zdravotný stav otca mal. detí, dohliadali na to, aby pravidelne chodil na lekárske
kontroly a aby pravidelne užíval predpísané lieky. Po uplynutí troch mesiacov od rozvodového konania
sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostavil otec detí, ktorý poukázal na zlý

psychický stav matky maloletých a vyjadril sa, že má vedomosť od maloletých detí, že ich matka naďalej
vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, preto orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately v O. v spolupráci s referátom poradensko-psychologických služieb vytvoril priestor na spoločné
stretnutia s rodinou, ktorej sa pokúšal byť nápomocný. V uvedenom období mal. V. poukazovala na
časté strety s matkou a na to, ako zle na ňu vplýva matkin spôsob života, častejšie preto vyhľadávala

prítomnosť otca a zdržiavala sa v jeho domácnosti.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti návrhu otca na zverenie maloletej V. a mal.
J. do jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zabezpečil skutkový podklad (§ 35 CMP) pre rozhodnutie o tejto otázke, vec v tejto časti aj správne

právne posúdil a rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletých. Odvolací súd sa s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Možno len doplniť vo vzťahu k maloletej
V., že obaja rodičia v plnej miere akceptovali rozhodnutie súdu prvej inštancie a matka súčasne aj v
podanom odvolaní potvrdila, že toho času je zverenie maloletej V. do osobnej starostlivosti otca správne,
pretože maloletá chce byť v starostlivosti otca, jej vek je už blízky veku dospelosti, preto jej nechce

brániť, aby bývala v spoločnej domácnosti s otcom, keď sa tak rozhodla sama.

13. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti
otca, odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že CMP v ust. § 121 umožňuje zmenu rozsudkovo úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prípade, ak sa zmenia pomery. V
danom prípade možno konštatovať, že v konaní boli zistené také skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú
záver o tom, že v tejto rovine výkonu rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene,

ktorá opodstatňuje zmenu predchádzajúceho rozsudku v časti zmeny výkonu osobnej starostlivosti.
Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že matka
mal. detí v súčasnosti nie je ani pre jedno zo svojich detí zárukou istoty a bezpečia a nedokáže
im zabezpečiť riadnu starostlivosť. V neposlednom rade správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
nasvedčuje aj okolnosť, maloleté deti zhodne potvrdili, že matka má problém s alkoholom a starostlivosti

zo strany otca sa nebránia.

14. Za takto zisteného skutkového stavu odvolací súd teda dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na
ponechaniemaloletéhoJ.vosobnejstarostlivostimatky,matkanemôžesamakontinuálnezabezpečovať
starostlivosť o maloletého J., požíva alkoholické nápoje. K tvrdeniu matky, že sa podrobuje liečbe zo
závislosti odvolací súd uvádza, že úspešnosť liečby si vyžaduje disciplinovanú spoluprácu pri liečbe a

jedine v prípade ak matka bude dodržiavať liečbu, spolupracovať s lekármi a rodinou je predpoklad, že
jej stav môže byť stabilizovaný a môže sa starať o maloletého. Užívanie alkoholických nápojov matkou
výrazne narúša jej schopnosť vnímať realitu, môže narušiť jej celkovú sociabilitu a takisto aj jej prípadné
výchovné vplyvy na dieťa, pričom pri zhoršení stavu nie je matka schopná správne vyhodnotiť situáciu
a riadne zabezpečiť starostlivosť o syn. Nadmerné požívanie alkoholu potvrdil aj kolízny opatrovník a

maloletý J.. V danom prípade podľa odvolacieho súdu teda nie je momentálne dostatočnou zárukou
jej tvrdenie, že dobrovoľne podstúpila liečbu, navyše v konaní o tomto tvrdení matka nevyprodukovala
žiaden dôkaz.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.

týkajúci sa zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Matka odvolaním napádala správnosť záverov súdu prvej inštancie aj v časti určenia jej vyživovacej
povinnosti, navrhla výživné na mal. deti zo strany oboch rodičov neurčiť. Otec vo svojom vyjadrení žiadal
priznať, oproti svojmu pôvodnému návrhu, výživné vo výške 80,- eur na každé dieťa od právoplatnosti

rozsudku, nie od podania návrhu.

17. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri zisťovaní zárobkových možností a schopností
ako aj majetkových pomerov matky obmedzil len na konštatovanie, že matku zaviazal prispievať na
výživu deťom v rovnakom rozsahu, v akom bol zaviazaný prispievať otec. Z jeho rozhodnutia nevyplýva

aké sú odôvodnené potreby maloletých detí, ani aké sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky. Z akých dôvodov súd ustálil ako primerané výživné vo výške 80 Eur z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

20. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.21. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky
výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu

výživného vo výške 80 Eur na každé dieťa. Neobstojí argument súdu, že túto výšku považoval za
opodstatnenú vzhľadom na rovnaký rozsah, v akom bol zaviazaný prispievať otec. Odvolací súd
zdôrazňuje, že konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou
a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie
výšky výživného zohľadniac pri tom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na návrh

oprávneného rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu mal. detí. Zdá sa, že súd na túto svoju
povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v
tejto časti. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie
všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok v časti výživného
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil
súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

22. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie
výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1
ZoR). Súd zistí, či je matka mal. detí zamestnaná a dosahuje príjem z pracovného pomeru, na akej
pracovnej pozícii pracuje, presnú výšku jej príjmu zo zamestnania vrátanie všetkých peňažných plnení

a benefitov, ktoré matka od zamestnávateľa v súvislosti s jej pracovným pomerom dostáva (odmeny,
mimoriadne odmeny, príplatky za prácu nadčas, stravné, cestovné náhrady a pod.), či dosahuje príjem
z inej než závislej činnosti, prípadne z prenájmu nehnuteľností. V prípade, ak je matka zamestnaná,
súd sa náležite vysporiada s otázkou, či príjem matky zo zamestnania zodpovedá jej kvalifikácii a či nie
je vzhľadom na situáciu na trhu práce neprimerane nízky. Pri rozhodovaní o výživnom je vždy nutné

zohľadniť nielen príjmy povinného, ale aj celkový majetok v jeho vlastníctve a jeho životnú úroveň. Za
týmto účelom si súd v súlade s ust. § 35 CMP zabezpečí všetky relevantné dôkazy. Až v prípade, ak súd
podôslednevykonanomdokazovanídospejekzáveru,žematkasabezdôležitéhodôvoduvzdalapríjmu
zo zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, bude namieste, aby vychádzal z potencionality jej
príjmu (§ 75 ods. 1 ZoR). Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia.

Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na
formu plnenia vyživovacej povinnosti. Napriek tomu, je potrebné, aby súd v konaní zistil aj výšku príjmu
tohto rodiča. Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu rodičov ako aj oprávnených potrieb mal. detí a riadne
odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej
zmene pomerov zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti.

23. V časti plnenia vyživovacej povinnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
vôbec neuvádza svoje zistenia o majetkových pomeroch matky a otca maloletých detí, ich možnostiach
a schopnostiach v súvislosti s výškou výživného. Nezisťoval ani oprávnené potreby maloletých detí, nie
je zrejmý ich zdravotný stav, ich školské a mimoškolské aktivity, nie sú zrejmé zistenia súdu o výške

nákladov súvisiacich so školskou dochádzkou, ale aj potrebami detí všeobecne. V prípade rodičov z
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností ustálil súd prvej inštancie príjem otca
i príjem matky. Nie je zrejmé či a aké dokazovanie súd vykonal na zistenie uvedených skutočností, na
základe akých dôkazov mal tieto tvrdenia preukázané a teda čo z vykonaných dôkazov zistil. Súd prvej
inštancie následne vo veci rozhodol bez toho, aby sa tým vôbec zaoberal.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že vykonané
dokazovanie týkajúce majetkových pomerov účastníkov konania nebolo vykonané, preto nebolo možné
spoľahlivo zistiť výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Bez náležitého zistenia
všetkých významných okolností, ktoré si daný prípad vyžaduje, bol rozsudok súdu prvého stupňa

odvolacím súdom v časti určenia výživného zrušený a podľa § 391 ods. 1 CSP potom odvolací súd v
časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie za účelom zistenia
majetkových pomerov a životnej úrovne matky a otca maloletých, odôvodnených potrieb maloletých

detí. Zistený skutočný stav veci posúdi podľa príslušných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom v spojení so spoločnými ustanoveniami o výživnom podľa Zákona o rodine, opätovne vo veci
rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodni podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho záveryvyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné
a logicky správne.

26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).