Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209585
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116209585.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Y. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXX, občan SR, o
zaplatenie 5. 442,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.175,72 Eur s poplatkom vo výške 48,80 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 1.104,78 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94,33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2016
domáhal zaplatenia sumy 4.175,72 Eur spolu s úrokom vo výške 14,98% ročne zo sumy 4.175,72 Eur

od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.175,72 Eur od
05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3.047,81 Eur, s úrokom vo výške 259,09
Eur, s poplatkom vo výške 48,80 Eur a sumy 1.266,42 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 1.266,42 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
1.266,42 Eur od 05.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 947,53 Eur, s úrokom vo
výške 73,90 Eur z titulu neuhradených zostatkov z uzatvorených úverov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur s úrokovou sadzbou vo
výške 14,98 % ročne na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX XXX G. P. XX.XX.XXXX. Odporca
mal vyčerpaný úver splácať v 60 mesačných splátkach po 118,90 Eur. V zmysle čl. 4 ds.1 sa žalovaný
zaviazal splatiť úver do 20.07.2016 formou bankového inkasa z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Nakoľko žalovaný porušil povinnosť splácať uvedený úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 25. 2. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) v nadväznosti na čl. 8.1 písm. a) Obchodných
podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a vyzval odporcu na úhradu celého zostatku

úveru.Zostatokpohľadávkynavrhovateľakudňuvyčísleniapohľadávkykudňu04.03.2016predstavoval
celkovú výšku 7.531,42 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 4.175,72 Eur, úrokov vo výške 259,09 Eur,
úrokov z omeškania vo výške 3.047,81 Eur, poplatkov vo výške 48,80 Eur. Nárok na zaplatenie poplatkuvyplýva z prehľadu poplatkov a pozostáva z neuhradených poplatkov za upomienky vo výške 40,- Eur
(2x 20,- Eur) a z poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 8,80 Eur (4x 2,20 Eur).

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že uzavrel dňa 06.10.2012 so žalovaným zmluvu o bežnom
účte služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného viedol účet. Obsah
zmluvy bol modifikovaný dodatkom zo dňa 06.10.2010 o programe služieb Active, na základe ktorého
bol žalovanému poskytnutý na bežnom účte spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania
s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti splácať

poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, žalobca v zmysle č.l. 10.1 písm. c) Obchodných
podmienokpreposkytovaniespotrebiteľskýchúverovformoupovolenéhoprečerpaniavypovedalzmluvu
o úvere písomnou výpoveďou dňa 04.02.2013 a zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných
záväzkov z uvedenej zmluvy na deň 22.02.2013, žalovaný v uvedenej lehote pohľadávku neuhradil.
Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu vyčíslenia pohľadávky k 04.03.2016 predstavoval celkovú
sumu vo výške 2.287,85 Eura pozostávajúcu z istiny vo výške 1.266,42 Eura, úrokov vo výške 73,90

Eura, úrokov z omeškania vo výške 949,53 Eur.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach doručená
v zmysle § 106 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa
11.08.2017 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, k tejto sa

písomne nevyjadril, v konaní zostal nečinný, nezúčastňoval sa nariadených ústnych pojednávaní.

5. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu zlúčením so žalobcom dňa 24.05.2017. Súd
uznesením zo dňa 23.08.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa
22.10.2018 a 03.12.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v zmysle §
178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to:
zmluva o spotrebnom úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011, amortizačná tabuľka spotrebiteľského
úveru, výpis z účtu žalovaného, vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2013, Obchodné
podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, upomienky o prekročení povoleného prečerpania
zo dňa 30.10.2012 a 29.11.2012, zmluva o bežnom účte č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s dodatkom o

programe služieb Active zo dňa 06.10.2010 o poskytnutí spotrebiteľského úveru formou povoleného
prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur, výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 04.02. 2013, prepočty úrokov a úrokov z omeškania. Z dokazovania súd ustálil
nasledujúci skutkový stav:

8. Na základe Zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011 právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60-tich splátkach vždy
splatných v 20.deň kalendárneho mesiaca. Výška splátky bola 118,90 Eur mesačne, dátum prvej splátky
20.08.2011, konečná splatnosť úveru 20.07.2016, úroková sadzba 14,98% ročne, RPMN 17,55 %,
celkové náklady 7.316,00 Eur, priemerná RPMN 20,56%.

9. Žalobca oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 25.02.2013 listom zo dňa
04.02.2013 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy vo výške 4.175,72 Eur.
Žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na úhradu uvedenej nesplatenej istiny, a to do 22.02.2013.

10. Na základe zmluvy o bežnom účte služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX, spolu s dodatkom zo dňa
06.10.2010 o programe služieb Active, bol žalovanému poskytnutý na bežnom účte spotrebiteľský úver
formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur.

11. Listom zo dňa 04.02.2013 žalobca vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere č. 3370084006 ku

dňu 31.01.2013, nakoľko voči žalovanému evidoval na bežnom účte povolené prečerpanie spolu a
nepovoleným debetným zostatkom v celkovej výške 1.104,78 Eur. Žalovanému poskytol dodatočnú
lehotu na úhradu záväzku vzniknutého z uvedeného nepovoleného prečerpania, a to do 22.02.2013.12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2018 uviedol, že žalovaný čerpal spotrebný
úver dňa 13.07.2011 vo výške 5.000,- Eur, následne uhradil 14 splátok úveru, neuhradil 15.splátku
úveru, pripadajúcu na deň 20.10.2012, čím sa dostal do omeškania so splácaním, v dôsledku čoho

žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť tohto úveru ku dňu 25.02.2013. Potom, ako sa dostal žalovaný do
omeškania so splácaním, už nerealizoval žiadnu ďalšiu splátku úveru. Žalobca sa žalobou zároveň sa
domáha zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o bežnom účte, žalovaný bežný účet prečerpal,
dostal sa do mínusu, tento mínus predstavoval ku dňu 30.09.2014 istinu vo výške 1.266,42 Eur, tento
mínus sa iba zväčšoval, túto zvyšujúcu sa časť si žalobca nateraz neuplatňuje. Žalovaný uhradil celkovo

14 splátok, t.j. sumu 1.664,60 Eur (14 x 118,90). Z toho žalobca započítal na istinu 824,28 Eur a na úroky
840,32 Eur (na riadne úroky). Poslednú splátku neuhradil do 20.10.2012; od 21.10.2012 sa dostáva
do omeškania. Suma označená v žalobe ako úrok z omeškania vo výške 3.047,81 Eur pozostáva z
riadnych úrokov po zosplatnení vo výške 1.923,99 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 1.123,83 Eur.
Uvedené označenie v žalobe je spôsobené technickou limitáciou úverového systému, ktorý po tom, čo
sa dlžník dostane do omeškania, nedokáže rozlíšiť medzi riadnym úrokom a úrokom z omeškania a

všetky výstupy eviduje už iba ako úrok z omeškania.

13. Ohľadne druhej zmluvy zástupca žalobcu rovnako uviedol, že príslušenstvo pohľadávky je
preúčtovávané na technický účet, z toho dôvodu netvorí istinu; istina, ktorú žalobca uvádza v žalobe,
je tvorená kreditnými a debetnými obratmi žalovaného, pričom jej legitímnou súčasťou je aj poplatok za

vedenie účtu, keďže žalovaný sa zaviazal bežný účet vyrovnať a v tomto prípade nie je rozhodujúce,
akým spôsobom sa účet dostal do mínusu. Keď sa odpočítajú všetky vklady od výberov na účte, vznikne
uvedená suma 1.266,42 Eur. Príslušenstvo pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte predstavuje spolu
1.023,43 Eur, z čoho 73,90 Eur tvoria riadne úroky do zosplatnenia, 636,20 Eur predstavujú úroky po
zosplatnení. Zvyšok je úrok z omeškania 311,39 Eur. Výpoveďou sa vypovedá iba kontokorentná časť

zmluvy, to znamená, že dlžník už nemôže účet prečerpať do mínusu. Vo výpovedi je určená lehota
na plnenie neuhradenej splatnej pohľadávky do 22.02.2013, nasledujúci deň už nemôže čerpať účet
do mínusu. Doručenie v tomto prípade sa neviaže s právnymi následkami, a to z dôvodu, že banka
dlžníkovi poskytuje dodatočnú lehotu na uhradenie dlžnej pohľadávky. Ide v podstate o 18 dňovú lehotu
od odoslania.

14. Právny zástupca uvádza, že úroky po zosplatnení patria veriteľovi až do úplného vrátenia úveru,
keďže úrok je cena peňazí a musí veriteľovi patriť až do skutočného vrátenia poskytnutého úveru. V
opačnom prípade dochádza k motivácii dlžníka, aby prestal úver splácať čím skôr, v dôsledku čoho
by splácal iba úroky z omeškania, rádovo nižšie, v tomto prípade cca 2 krát, právna doktrína v SR aj

ČR vychádza z toho, že úroky patria až do úplného splatenia, rovnako to nevylučuje ani žiadny právny
predpis. V tomto smere neexistuje nateraz rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie a prax všeobecných
súdov je naďalej rozdielna.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že doručovanie je štandardne medzi zmluvnými

stranami upravené vo VOP, písomnosti sa považujú za doručené tretím dňom nasledujúcim od podania
zásielky na poštovú prepravu, a to aj v prípade, ak sa s nimi klient neoboznámi, resp. ich neprevezme,
alebo ich odmietne prevziať. Žalobca v konaní preukázal, že daná výpoveď bola žalovanému zasielaná
prostredníctvom pošty, a teda došlo k riadnemu zaslaniu výpovede a jej právne účinky nastali tretím
dňom od podania. Zároveň poukazuje aj na to, že v záverečných ustanoveniach príslušných zmlúv

žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa s danými obchodnými podmienkami aj VOP oboznámil a
prevzal ich pri podpise zmluvy, pričom tieto dokumenty sú neoddeliteľnou súčasnosťou zmluvy. Navyše
tieto dokumenty banka povinne zverejňuje na všetkých svojich pobočkách, ako aj na internetovej
stránke, pokiaľ by klient s nimi nesúhlasil, je v zmysle záverečných ustanovení VOP písomne vyjadriť
svoj nesúhlas s ich znením.

16. Ohľadne sumy rozdielu istiny 1.104,78 Eur vo výpovedi zo dňa 04.02.2013 oproti sume istiny v
žalobnomnávrhu1.266,42Euruvádza,žepredstavujezvyšokprečerpanýchfin.prostriedkovžalovaným
vrátane príslušných poplatkov. Žalobca poukazuje, že v celom konaní je žalovaný pasívny a v zmysle
CSP účinne nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, v

dôsledku čoho celý žalobcom uplatnený nárok, ktorý zrozumiteľne a určito špecifikoval, je teda nesporný
a nemožno ho účinne spochybniť. Napriek tomu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, iba strana môže
účinne poprieť skutkové tvrdenia, resp. dôkazy protistrany.17. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný a
legitímny a v konaní zo strany žalovaného nebol spochybnený. Pokiaľ ide o údajne nepreukázanú časť
rozdielu uplatnenej istiny zo zmluvy o bežnom účte, a to rozdiel medzi istinou uvedenou vo výpovedi

zo dňa 04.02.2013 a istinou uvedenou v žalobe, žalobca poukazuje na vyčíslenie pohľadávky ku dňu
04.03.2016. Pokiaľ ide o uplatnenie riadnych úrokov po zosplatnení úverov, ich zamietnutie nie je
v súlade so žiadnym ustanovením právneho poriadku SR, nakoľko takéto zamietnutie zákonodarca
nepripúšťa.RozhodovaciapraxKSjepretovotázkerozdielna,doposiaľneexistujerozhodnutieNS,ktoré
by ho malo zjednotiť, hoci v ČR už existuje stabilná judikatúra posledných 5 rokov, kde sa takýto nárok

veriteľovi priznáva. V tomto smere nemožno ani prihliadať na dané rozhodnutie ÚS, ktoré spomenul súd
na tomto pojednávaní, ktoré daný prípad skúmal iba cez prizmu ústavnej udržateľnosti, resp. akceptácie
právnych záverov v danom konaní. Priznanie riadnych úrokov po zosplatnení úveru je v súlade s takmer
20 ročnou doktrínou SR a ČR. Pokiaľ ide o ekonomický aspekt takéhoto zamietnutia, a to na daný prípad,
zdôrazňuje,ževzmluveospotrebnomúveresistranydohodliriadnyúrok14,98%p.a.,jehozamietnutím
po zosplatnení úveru, ktorým nedochádza k zániku úverovej zmluvy, ale len k zmene obsahu práv a

povinností, by súd nepatrične zvýhodnil žalovaného ako dlžníka , keď by ho zaviazal iba na zákonný
úrok z omeškania vo výške 5%, čo je takmer 3-násobné zníženie predpokladaného zisku žalobcu.
Takýmto právnym názorom, resp. postupom by súdy poskytli návod dlžníkom, ako zlepšiť svoju pozíciu
v úverových vzťahoch voči veriteľovi, keď by po uzavretí úverovej zmluvy okamžite prestali so splácaním
úveru,vdôsledkučohobybolveriteľnútenýzosplatniťtentoúver,anáslednebyvkonanímoholvymáhať

iba zákonný úrok z omeškania vo výške 5%.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 710 z č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na

účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 23.02.2013 bola vo výške 0,75%.

19. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetných zmlúv o úveroch spadá pod úpravu
ZákonaospotrebiteľskýchúverochaObčianskehozákonníka,pričomsúdnezistilžiadneokolnosti,ktoré
by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

20. Súd posúdil jednotlivé obsahové náležitosti zmlúv, pričom zistil, že predmetné Zmluvy o úveroch
obsahujúvšetkyzákonompožadovanénáležitostiuvedenév§9ods.1z.č.129/2010Z.z.Súdvychádzal
zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré v konaní osvedčil priložením relevantných listinných dôkazov,
žalovaný nevzniesol voči uplatnenému nároku žiadne dôvodné a osvedčené námietky, a to ani skutkové
ani právne. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný, a to v prípade prvého

zmluvného vzťahu zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX XXX zo dňa 12.07.2011 v časti nesplatenej
istiny 4.175,72 Eur spolu s poplatkom za upomienky 48,80 Eur. Žalovaný uhradil celkovo 14 splátok
(14 x 118,90), t.j. celkovo sumu 1.664,60 Eur. Z uvedenej sumy na istinu žalobca započítal 824,28
Eur a na úroky z úveru 840,32 Eur (na riadne úroky). Rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a
uhradenou istinou predstavuje práve žalobcom požadovanú istinu 4.175,72 Eur (5.000- 824,28).

Nakoľko žalovaný neuhradil ďalšie splátky úveru, a to ani napriek výzvam žalobcu, žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25. 2. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) a čl. 8.1 písm. a) Obchodných
podmienokpreposkytovaniespotrebiteľskýchúverovavyzvalodporcunaúhraduceléhozostatkuúveru.
Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu doručovania oznámenia o vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru predstavoval celkovú výšku 4.175,72 Eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal tak, ako si ju uplatnil.

21. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to od 23.02.2013 vo výške 8,75 % ročne z istiny
4.175,72 Eur do zaplatenia z dôvodu, že v liste zo dňa 04.02.2013, ktorým bolo žalovanému oznámené
vyhlásenie o predčasnej splatnosti tohto úveru ku dňu 25.02.2013, bola žalovanému dodatočne
poskytnutá 18-dňová lehote do 22.02.2013 na plnenie bez následku omeškania a od nasledujúceho

dňa, t.j. od 23.02.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou celej istiny. Súd má za to, že v od
uvedeného dátumu patria žalobcovi úroky z omeškania.

22. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 14,98% ročne z dlžnej
sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia (ide o v

žalobnom návrhu vyčíslený úrok v sume 259,09 Eur a úrok vo výške 14,98% ročne zo sumy 4.175,72
Eur od 05.03.2016 do zaplatenia), súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do
času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení
záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným
právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na

účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti
úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti
úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sazmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho
postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo

dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade
nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie
citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde
ústavnýsúdpovažujezaústavneakceptovateľnývýkladrozhodnutiakrajskéhosúdu,keďpozosplatnení

úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

23. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V

opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ
bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké

práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu

justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej
nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na
inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,

spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.

24. V prípade druhého zmluvného vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania s úverovým rámcom vo výške 1.600,- Eur, súd posúdil nárok uplatňovaný žalobcom za
dôvodný v časti nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.104,78 Eur uvedeného vo výpovedi
zo dňa 04.02.2013. Uvedená zmluva bola zo strany žalobcu vypovedaná v súlade s č.l. 10.1 písm.

c) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania
z dôvodu porušenia zmluvnej povinností žalovaným splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne
a včas, žalobca zároveň určil lehotu na splnenie všetkých peňažných záväzkov z uvedenej zmluvy
na deň 22.02.2013, žalovaný v uvedenej lehote pohľadávku neuhradil. Nakoľko istina pohľadávky ku
dňu vyčíslenia pohľadávky k 04.03.2016 predstavovala sumu navýšenú, a to vo výške 1.266,42 Eur,

podľa vyjadrení žalobcu išlo o navýšenie predstavujúce zvyšok prečerpaných finančných prostriedkov
žalovaným vrátane príslušných poplatkov. Nakoľko súd má za to, že nie je zrejmé, z čoho navýšenie
istiny v čase od doručovania výpovede do dátumu vyčíslenia v žalobnom návrhu pozostáva, zrejme sú
v navýšení započítané okrem úrokov z omeškania aj riadne úroky za úver, ktoré žalobcovi podľa názoru
súdu už nepatria, súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu iba v sume 1.104,78 Eur, tak ako bola uvedená

vo výpovedi zo dňa 04.02.2013.

25. Rovnako pri druhom zmluvnom vzťahu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 23.02.2013 vo
výške8,75%ročnezistiny1.104,78Eurdozaplateniazdôvodu,ževovýpovedizodňa04.02.2013,bolažalovanému dodatočne poskytnutá 18-dňová lehote do 22.02.2013 na plnenie bez následku omeškania
a od nasledujúceho dňa, t.j. od 23.02.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou celej istiny. Súd
má za to, že aj v tomto prípade patria žalobcovi úroky z omeškania od uvedeného dátumu.

26. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,90% ročne z dlžnej
sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia ( ide o v žalobnom návrhu
vyčíslený úrok v sume 73,90 Eur a úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 1.266,42 Eur od 05.03.2016 do
zaplatenia) súd dospel k záveru, že tento žalobcovi neprináleží, nakoľko nárok na zmluvný úrok má len

do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, resp. výpovede uvedeného zmluvného vzťahu
s poukazom na horeuvedenú argumentáciu.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola z celkovo z uplatňovanej istiny vo výške 5.442,14 Eur priznaná istina vo

výške 5.280,50Eur(4.175,72Eur+1.104,78Eur)spoluspríslušnýmúrokomzomeškania.Zuvedeného
potom úspech žalobcu predstavuje 97,3% z uplatnenej sumy 5,442,14 Eur. Žalobca bol v konaní tak
čiastočne úspešný v rozsahu 97,30% a žalovaný v rozsahu 2,97 %. Vzhľadom na pomer úspechu v
konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,33%
(81,69%- 2,97 %). Pri vyčíslení konečného úspechu žalobcu súd nezohľadňoval úroky z omeškania,

nakoľkotietonebolisamostatnýmpredmetomkonania,alesúlenpríslušenstvom,atedapriposudzovaní
miery úspechu nie je dôvod na nich prihliadať. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

29. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

30. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.